Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4S/45/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011200404 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Langová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1011200404.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Soni Langovej a členiek senátu JUDr. Judity Kokolevskej a JUDr. Miloty Tóthovej v právnej veci žalobcov : X/ G.. H. A., nar. XX.XX.XXXX, F. XXX, XXX XX W., 2/ G.. D. A., nar. XX.XX.XXXX, F. XXX, XXX XX W., obaja zastúpení advokátom, JUDr. Martinom Čižmárikom, AK BADUCCI Legal, s.r.o., Mostová 2, 811 02 Bratislava, proti žalovanému: Krajský stavebný úrad v Bratislave, Lamačská cesta 8, 845 14 Bratislava, s pribratými účastníkmi konania: 1/ P.. F. H., F. XX, XXX XX W., G.. P. H., A. W. Č.. XX, P., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. A-2010/2617-DLD zo dňa 29.12.2010, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 9.3.2011 sa žalobcovia domáhali preskúmania rozhodnutia žalovaného A-2010/2617-DLD zo dňa 29.12.2010, ktorým žalovaný zmenil text rozhodnutia Mestskej časti Bratislava - Záhorská Bystrica č. 2010/1849/O/7/A/33/Ro zo dňa 6.10.2010 vzťahujúci miesto stavby, do výroku rozhodnutia doplnil rozhodnutie o námietkach uplatnených žalobcami a v ostatných častiach prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Rozhodnutie mestskej časti povolilo vlastníkom (pribratým účastníkom) odstrániť časť stavby záhradného domčeka na pozemku parcela č. XXXX, katastrálne územie N. W. a novostavbu rodinného domu na pozemku parcela č. XXXX, k.ú. N. W. s prípojkami inžinierskych sietí na pozemkoch parciel č. XXXX, XXXX/X, XXXX/X a kanalizácie na pozemkoch parciel č. XXXX, XXXX, XXXX, k. ú. N.Á. W.. Žalobcovia uviedli že prvostupňový správny orgán oddelil svojím rozhodnutím na základe žiadosti stavebníkom stavebné povolenie na stavbu. Žalobcovia podali proti predmetnému rozhodnutiu v stanovenej lehote odvolanie. Predmetné napadnuté rozhodnutie považujú za nezákonné z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov. Podľa názoru žalobcov, parcela číslo XXXX nespĺňa predpoklady a podmienky prístupu k stavbe v zmysle príslušných zákonov a preto nevyhnutné zabezpečiť prístup k stavbe dopravnou cestou. Parcela je vedená ako druh pozemku - ostatné plochy. Spôsob využívania tejto parcely podľa LV č. XXX sú iné pozemky, neposkytujúce trvalý úžitok. Parcela sa nachádza v chránenej krajinnej oblasti. Podľa názoru žalobcov, každý z pozemkov uvedených vo vyhláške číslo 461/2009 Z.z., v prílohe 1., predstavuje určitú kvalitu a predpokladá určité spracovanie. Za súčasného stavu je potrebné zabezpečiť prístup k parcele a vybudovať dopravnú cestu ako prístup k parcele. Právny názor žalovaného, že navrhovaná stavba spĺňa technické požiadavky aj pokiaľ sa jedná o prístup k nej, je z tohto dôvodu nesprávny. Podľa názoru žalobcov, vznikla v danom prípade povinnosť zriadiť vecné bremeno, spočívajúce v práve prechodu a prejazdu cez parcelu z dôvodu nevyhnutnosti vybudovať na nej pozemnú komunikáciu. Poukázali na ustanovenie § 58 ods. 2 a § 139 ods. 1 zákona číslo 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len stavebný zákon) z dôvodu, že stavebníci sú povinní s dotknutými vlastníkmi parcely uzavrieť zmluvu o zriadení vecného bremena spočívajúce v oprávnení vybudovať na parcele prístupovú cestu k svojmu rodinnému domu, vrátane práva prechodu a prejazdu cez predmetnú parcelu. Podľa názoru žalobcov dohoda o úprave užívania prístupovej pozemnej komunikácie zo dňa 21. 3. 2008 je nedostatočným podkladom k uvedenému ustanoveniu stavebného zákona, pretože sa jedná o súhlas väčšinových vlastníkov s hospodárením na parcele s cieľom užívať ju ako prístupovú komunikáciu k svojim pozemkom. Sama osebe však nezakladá oprávnenie vybudovať na parcele cestné teleso a zriadiť vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu a prejazdu, spôsobilé na zápis podľa katastrálneho zákona. Predmetným konaním žalovaný porušil ustanovenie § 58 ods. 2 stavebného zákona a nesprávne si vyložil ustanovenie § 7 vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky číslo 532/2002 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie z dôvodu, že parcela aj vzhľadom na umiestnenie prípojky kanalizácie nemá kapacitne vyhovujúce pripojenie a nevyhovuje požiadavkám bežného užívania stavby a bezpečného a plynulého prevádzkovania na priľahlých pozemných komunikáciách. Žalobcovia poukázali na ustanovenie § 47 ods. 3 zákona číslo 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len správny poriadok) a dospeli k záveru, že zo strany žalovaného došlo k jeho porušeniu. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé ako sa žalovaný vysporiadal s námietkou žalobcov spočívajúcou v posúdení možnosti alebo nemožnosti používať parcelu ako prístup k stavbe bez zabezpečenia adekvátneho cestného telesa s prihliadnutím na fakt, že ide o chránenú krajinnú oblasť. Napadnuté rozhodnutie je z tohto dôvodu nepreskúmateľné. Na základe uvedených dôvodov došlo podľa žalobcov k porušeniu ich práv a preto žiadali súd aby napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojitosti s prvostupňovým rozhodnutím správneho orgánu zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň žiadal nahradiť trovy konania. Žalovaný v podanom vyjadrení k žalobe uviedol, že napadnuté rozhodnutie vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu veci, správneho právneho posúdenia a rozhodnutie bolo riadne odôvodnené, pričom v konaní boli v dostatočnej miere zabezpečené procesné práva všetkých účastníkov konania. S námietkami žalobcov sa riadne vysporiadal v odôvodnení svojho rozhodnutia. Ďalej k veci uviedol, že predmetom konania bol rodinný dom o zastavanej ploche 125 m2, bez podpivničenia s prízemím a obytným podkrovím, zastrešenou sedlovou strechou. Záujmová parcela sa nachádza v území v určenom pre málopodlažnú zástavbu obytného územia, ktoré slúži pre bývanie v rodinných domoch a málopodlažných bytových domoch. Ide o stabilizované územie, pričom záujmová parcela sa nachádza v území v ktorom je predpokladaná miera stavebných zásahov prevažne do 15 % celkovej podlažnej plochy existujúcej zástavby územia. Pre stabilizované územie nie sú určené konkrétne záväzné regulatívy zastavanosti pozemku, indexu zelene a iné, regulácia sa uplatňuje verbálnym formulovaním požiadaviek na riešenie a popisom prípustných a neprípustných zásahov do územia pre spracovanie podrobnejšej dokumentácie. Súlad stavby s platnou územno -plánovacou dokumentáciou - Územným plánom hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy z roku 2007 bol v konaní jednoznačne preukázaný. Navrhovaná stavba spĺňa požiadavky na ochranu verejných záujmov a svojim umiestnením nezasahuje do práv a oprávnených záujmov vlastníkov susedných nehnuteľností v neprimeranom rozsahu. Konajúce správne orgány dospeli k záveru že navrhovaná stavba spĺňa všeobecné technické požiadavky aj pokiaľ ide o zodpovedajúci prístup k nej. Poukázal na ustanovenie § 47 písm. b) stavebného zákona a § 7 ods. 1 a 2 vyhlášky číslo 532/2002 Z.z. Uviedol, že z predmetných ustanovení vyplýva okolnosť, že stavba musí byť prístupná z miestnej alebo účelovej komunikácie a na túto komunikáciu pripojená. Žalovaný zdôraznil, že tento prístup a pripojenie nemusí byť priame a bezprostredné. V prípade, ak nie je stavebný pozemok v napojení s miestnou alebo účelovou komunikáciou priamo, pozemok, ktorý tvorí spojnicu medzi stavebným pozemkom a komunikáciou nemusí mať charakter pozemnej komunikácie, musí však kapacitne vyhovovať požiadavke zodpovedajúceho prístupu k stavbe. V danom prípade na tento účel vyhovujú pozemky parciel č. XXXX a XXXX zabezpečujúce prístup k priľahlým parcelám, ktoré majú šírku 4 metre a vchádza sa na ne z Pútnickej ulice. Z pripojenej fotodokumentácie vyplýva, že predmetné parcely sa využívajú na zabezpečenie prístupu k jednotlivým stavebným pozemkom a svojim stavom tomuto účelu vyhovujú, pričom požiadavka na ich spevnenie, respektíve vybudovanie cestného telesa na nich nie je nevyhnutná. To, že spoluvlastníci označil tieto pozemky za prístupovú pozemnú komunikáciu je síce terminologicky nepresné, táto okolnosť však na skutkovom správe nič nemení. V praxi sa vyskytuje častý jav, keď stavebníci riešia napojenia na dopravnú infraštruktúru tým, že si na tento účel odčlenia príslušnú časť pozemku, ktorý nie je v katastri zapísaný kódom XXXX. Pozemky zabezpečujúce prístup k priľahlým pozemkom boli odčlenené práve takýmto spôsobom. Požiadavka žalobcov na zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu a prejazdu cez parcelu číslo XXXX z dôvodu nevyhnutnosti vybudovať na parcele pozemnú komunikáciu nie je na účely konania dôvodná. Predmetná povinnosť nevyplýva z dikcie § 58 ods. 2 a § 139 ods. 1 stavebného zákona. Stavebník je v konaní povinný preukázať oprávnenie na užívanie tých nehnuteľností, ku ktorým nemá vlastnícke právo. V danom prípade správny orgán vychádzal z právoplatných súdnych rozhodnutí. Stavebníci k žiadosti o stavebné povolenie priložili dohodu o úprave užívania prístupovej pozemnej komunikácie uzavretú medzi spoluvlastníkmi pozemkov parciel č. XXXX a XXXX, podľa ktorej sa títo spoluvlastníci s výnimkou žalobcov s menšinovým podielom spoločne vyjadreným súhlasom dohodli, že každý z nich je oprávnený užívať prístupovú komunikáciu na parcele číslo XXXX a XXXX z dôvodu zabezpečenia prístupu k nehnuteľnostiam, ktoré sú vo vlastníctve každého z nich na parcelách susediacich k parcelám číslo XXXX a XXXX a takto umožniť každému riadne užívanie majetku. Podľa názoru žalovaného predmetnú dohodu možno prirovnať k nájomnej zmluve a považovať z hľadiska preukázania oprávnenia na užívanie pozemku na účely vydania rozhodnutia za dostatočnú. Na námietku žalobcov ohľadom nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného týkajúcu sa chránenej krajinnej oblasti, žalovaný poukázal na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, v ktorom je uvedené, že k povoleniu stavby sa vyjadril i orgán ochrany prírody a krajiny. Dotknutý orgán posudzoval navrhovanú stavbu komplexne aj pokiaľ ide o jej navrhované napojenie na dopravné a technické vybavenie územia. Súhlasným stanoviskom orgán ochrany prírody a krajiny verifikoval, že povolenie stavby v záujmovom území nie je ohrozením verejných záujmov. Na základe uvedených dôvodov žiadal žalovaný súd, aby žalobu ako nedôvodnú zamietol. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na prejednanie veci podľa ust. 246a a nasl. O.s.p., preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo na nariadenom pojednávaní a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Podľa ust. § 244 ods. 1 až 3 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie správneho orgánu"). Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, t.j., najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V danom prípade bolo predmetom súdneho preskúmania rozhodnutie žalovaného č. A-2010/2617-DLD zo dňa 29.12.2010, ako i konanie ktoré mu predchádzalo v rozsahu námietok uvedených v žalobe, či je v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi ako s ustanoveniami správneho poriadku. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že žalobcovia podali dňa 23.6.2008 príslušnému stavebnému úradu žiadosť o vydanie územného rozhodnutia o umiestnení stavby a stavebného povolenia podľa § 35 a § 58 stavebného zákona na predmetom stavby: samostatne stojaci dvojpodlažný rodinný dom s obytným podkrovím, typ T. XXX. Podaním zo dňa 9. júla 2008, doručeným známym účastníkom konania, stavebný úrad oznámil začatie konania o predmetnom návrhu. V určenej lehote žalobcovia podali námietky voči začatiu konania z dôvodov, ktoré sú uvedené aj v žalobnom návrhu. Stavebný úrad za účelom dosiahnutia dohody listom zo dňa 28. júla 2008 zvolal stretnutie dotknutých osôb. Z predmetného stretnutia bol spísaný záznam, v ktorom bolo skonštatované, že žalobcovia sa so stavebníkmi na vyriešení sporných otázok nedohodli. Na stretnutí bola vznesená požiadavka o predloženie návrhu dohody o budúcom užívaní prístupovej komunikácie s upozornením na možný postup podľa § 137 stavebného zákona. Podaním doručeným stavebnému úradu dňa 8. októbra 2008, žalobcovia preukázali podanie návrhu na začatie súdneho konania ohľadom vyriešenia spornej otázky vo vzťahu k užívaniu prístupových parciel. Konanie bolo z tohto dôvodu prerušené. Dňa 22. septembra 2010 bol stavebnému úradu doručený právoplatný rozsudok Krajského súdu v Bratislave, ktorým potvrdil prvostupňový rozsudok Okresného súdu Bratislava IV. Z predmetného rozhodnutia vyplýva, že stavebníci majú právny titul na užívanie sporného pozemku v zmysle dohody spoluvlastníkov o úprave užívania prístupovej komunikácie zo dňa 21. marca 2008. Z uvedenej dohody vyplývala, že podieloví spoluvlastníci pozemku číslo XXXX a XXXX ak teda aj stavebníci, majú právo užívať uvedené nehnuteľnosti ako prístupovú komunikáciu. Súd sa vysporiadal aj s námietkou žalobcov, ktorí tvrdili, že sporný pozemok nie je v katastri nehnuteľností vedený ako prístupová komunikácia, ale ako druh pozemku ostatné plochy. Vysporiadal sa aj s námietkou žalobcov ohľadom okolnosti, že pozemok leží v chránenej krajinnej oblasti. Súdy oboch stupňov skonštatovali, že stavebníci majú právo používať dotknuté pozemky ako prístupovú komunikáciu k svojím pozemkom. V administratívnom spise sa nachádza fotodokumentácia z ktorej vyplýva, že dotknuté parcely sú používané ako prístupová komunikácia k jednotlivým rodinným domom. Účel prístupovej cesty k rodinným domom plnia parcely už od roku 1970. Na uvedený účel využíval tieto pozemky aj žalobca, ktorý má v súčasnej dobe prístup k svojmu pozemku priamo z F. J. a momentálne parcely č. XXXX a XXXX ako prístupovú komunikáciu k svojmu domu nevyužíva. Správny orgán dňa 29. septembra 2010 vydal oznámenie o pokračovaní v spojenom územnom a stavebnom konaní na predmet stavby s poukazom na výsledok súdneho konania. Dňa 10. októbra 2010 bolo vydané rozhodnutie, ktorým stavebný úrad povolil odstránenie časti stavby záhradného domčeka na parcele číslo XXXX a zároveň v spojenom územnom konaní o umiestnení stavby so stavebným konaním, vydal stavebné povolenie na stavbu rodinného domu na pozemku parcela číslo XXXX, katastrálne územie N. W., W. s prípojkami inžinierskych sietí (elektro, vodovod) na pozemku parcela číslo XXXX a XXXX/X, XXXX/X a prípojka kanalizácie na pozemku XXXX a XXXX, XXXX, kat. úz. N. W.. V rozhodnutí je uvedená špecifikácia stavby, podmienky pre umiestnenie novostavby rodinného domu, podmienky pre realizáciou novostavby rodinného domu s tým, že stavebný úrad zároveň rozhodol o podanej námietke účastníčky konania, G.. N. P.č S námietkami podanými žalobcami dňa 23.7.2008 sa stavebný úrad nevysporiadal vo výroku rozhodnutia ani v jeho odôvodnení. Proti tomuto rozhodnutiu podali žalobcovia dňa 2. novembra 2010 odvolanie. V predmetnom podaní poukázali na okolnosť, že o možnosti používať dotknuté parcely ako prístupovú komunikáciu s prihliadnutím na ich zasahovanie do chránenej krajinnej oblasti, má právomoc rozhodovať výlučne stavebný úrad a nie súd. Žalovaný následne dňa 29. decembra 2010 vydal napadnuté rozhodnutie, ktorým zmenil prvostupňové rozhodnutie stavebného úradu tak, že vo výroku rozhodnutia v časti b) týkajúcej sa povolenej stavby, zmenil text vzťahujúci sa k miestu stavby tak, že ako miesto stavby špecifikoval pozemok, parcela číslo XXXX k.ú. N. W., W. s prípojkami inžinierskych sietí (elektro, vodovod ) na pozemku parcela číslo XXXX a XXXX/X, XXXX/X a prípojka kanalizácie na pozemku parcela č. XXXX a XXXX, XXXX katastrálne územie N. W.. Doplnil výrok rozhodnutia o rozhodnutie o námietkach uplatnených žalobcami uplatnenými dňa 23. júla 2010 (správne má byť uvedený dátum 23.7.2008) tak, že námietky žalobcov zamietol. V danom prípade súd zistil, že prvostupňový správny orgán pochybil, keď nerozhodol o námietke žalobcov, o tejto rozhodol až druhostupňový správny orgán. Žalobcovia však využili svoje oprávnenie podať odvolanie voči prvostupňovému rozhodnutiu, žalovaný napravil pochybenie stavebného úradu, o námietkach vydal rozhodnutie. Prípadné formálne zopakovanie administratívneho konania pre pochybenie prvostupňového správneho orgánu, ktorý nerozhodol o určitej veci, napravené v odvolacom konaní, nepredstavuje pre účastníka vo vzťahu k skutkovej stránke veci, reálnu možnosť dosiahnuť rozhodnutie v jeho prospech, a preto absenciu prvostupňového rozhodnutia o námietkach žalobcov nemožno považovať za takú vadu, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia, a na základe ktorej by bolo potrebné preskúmavané rozhodnutie zrušiť. Procesné práva žalobcov podať opravný prostriedok v správnom konaní neboli v tomto prípade porušené. V danom prípade súd skúmal napadnuté rozhodnutie len v rámci ochrany práv a záujmov účastníka konania - žalobcov, ktoré mohli byť napadnutým rozhodnutím priamo dotknuté. Z tohto hľadiska nepovažoval námietky ohľadom zasahovania dotknutých parciel do chránenej krajinnej oblasti a spôsob ich využitia stavebníkmi za dôvodné, pretože spôsob využívania parciel č. XXXX a XXXX stavebníkmi priamo nezasahuje žiadne právo žalobcov. Toto subjektívne právo nebolo žiadnym spôsobom konkretizované. Žalobca v tomto konaní nie je spôsobilý zastupovať verejný záujem. Predmetná úloha v konaní náleží dotknutým inštitúciám, ktoré sa k zámeru stavebníkov vyjadrili a so stavbou súhlasili. V predmetnom konaní súd skúmal rozhodnutie žalovaného a konanie, ktoré mu predchádzalo len z pohľadu možného porušenia práva žalobcov vo vzťahu k využívaniu pozemkov, parc. č. XXXX a XXXX. Zo žaloby však nie je možné zistiť, ktoré konkrétne právo žalobcov a akým spôsobom bolo postupom správnych orgánov porušené. Úlohou správnych orgánov ani súdu nie je vyhľadávanie možností, akým spôsobom mohlo dôjsť k porušeniu práv žalobcov. Presné vymedzenie konkrétneho práva žalobcu, ktoré bolo správnym rozhodnutím porušené, náleží len žalobcovi. Z obsahu spisu súd zistil, že žalobcovia sú podielovými spoluvlastníkmi parcely č. XXXX v podiele X/X. Z dohody o úprave užívania prístupovej pozemnej komunikácie uzavretej spoluvlastníkmi parciel č. XXXX a XXXX dňa 21.3.2008 vyplýva, že uvedené parcely budú signatári dohody užívať ako prístupovú komunikáciu z dôvodu zabezpečenia prístupu k priľahlým nehnuteľnostiam. Žalobcovia predmetnú dohodu nepodpísali. Svojho spoluvlastníckeho práva sa domáhali súdnou cestou, určovacou žalobou, aby súd určil, že pribratí účastníci konania nemajú právo užívať pozemok zapísaný na parc. č. XXXX na LV č. XXX, vedený Správou katastra pre Hlavné mesto SR Bratislavu, k.ú. N. W. a uložil im povinnosť zdržať sa akýchkoľvek úkonov, ktorým by došlo do zásahu do vlastníckeho práva žalobcov, a to najmä, nie však výlučne užívania sporného pozemku ako prístupovej komunikácie. Dôvodom pre podanie žaloby bolo podanie žiadosti stavebníkov (pribratých účastníkov) o vydanie stavebného povolenia. Príslušné súdy oboch stupňov skonštatovali, že žaloba nie je dôvodná a stavebníci majú právo na užívanie sporného pozemku v zmysle dohody zo dňa 21.3.2008. Podľa ust. § 58 ods. 1 a 2 stavebného zákona, žiadosť o stavebné povolenie spolu s dokladmi a predpísanou dokumentáciou vypracovanou oprávnenou osobou podáva stavebník stavebnému úradu. V žiadosti uvedie účel a spôsob užívania stavby, miesto stavby a predpokladaný čas jej skončenia a pri stavbe na určitú dobu aj dobu užívania stavby. Stavebník musí preukázať, že je vlastníkom pozemku alebo že má k pozemku iné právo podľa § 139 ods. 1 tohto zákona, ktoré ho oprávňuje zriadiť na ňom požadovanú stavbu. To neplatí, ak tieto skutočnosti preukázal v územnom konaní a po právoplatnosti územného rozhodnutia nedošlo k zmene. Podľa ust. § 47, písm. b) stavebného zákona stavby sa musia navrhovať tak, aby boli po celý čas životnosti v súlade so základnými požiadavkami na stavby, so zastavovacími podmienkami a aby boli zhotovené z vhodných stavebných výrobkov a pritom aby stavba bola prístupná z cesty, miestnej komunikácie alebo z účelovej komunikácie, Podľa ust. § 66 ods. 1 a 2 stavebného zákona, v stavebnom povolení určí stavebný úrad záväzné podmienky uskutočnenia a užívania stavby a rozhodne o námietkach účastníkov konania. Stavebný úrad zabezpečí určenými podmienkami najmä ochranu záujmov spoločnosti pri výstavbe a pri užívaní stavby, komplexnosť stavby, dodržanie všeobecných technických požiadaviek na výstavbu, prípadne ich predpisov a technických noriem a dodržanie požiadaviek určených dotknutými orgánmi, predovšetkým vylúčenie alebo obmedzenie negatívnych účinkov stavby a jej užívania na životné prostredie. Záväznými podmienkami uskutočňovania stavby sa zabezpečí, prípadne určí a) umiestnenie stavby na pozemku v prípadoch spojeného konania o umiestnení stavby so stavebným konaním, b) ochrana verejných záujmov, predovšetkým zdravia ľudí a životného prostredia, c) dodržanie príslušných technických predpisov, prístup a užívanie stavby osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, d) lehotu na dokončenie stavby, e) plnenie požiadaviek uplatnených v záväzných stanoviskách podľa § 140b dotknutými orgánmi, ak nie sú určené správnymi rozhodnutiami, prípadne požiadavky vlastníkov sietí a zariadení verejného dopravného technického vybavenia na napojenie na tieto siete,f) stavebný dozor alebo kvalifikovaná osoba, ak sa stavba uskutočňuje svojpomocou, g) použitie vhodných stavebných výrobkov, 1k) h) povinnosť oznámiť začatie stavby. Súd sa oboznámil so stanoviskom Mestskej časti Bratislava - N. W. zo dňa 21.3.2007 k stavebnému zámeru, v zmysle ktorého ako správca zákonom určenej časti pozemných komunikácii súhlasil s umiestnením stavby, napojeniu na prístupovú pozemnú komunikáciu, ak bude daný súhlas jej vlastníka. Podľa ust. § 139 ods. 1 stavebného zákona, pod pojmom "iné práva k pozemkom a stavbám" použitým v spojení "vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich" sa podľa povahy prípadu rozumie a) užívanie pozemku alebo stavby na základe nájomnej zmluvy alebo dohody o budúcej kúpnej zmluve, z ktorých vyplýva právo uskutočniť stavbu alebo jej zmenu, b) právo vyplývajúce z vecného bremena spojeného s pozemkom alebo stavbou, c) právo vyplývajúce z iných právnych predpisov. Právo užívať parcelu č. XXXX na účely prístupu k stavbe pribratými účastníkmi, bola v konaní preukázaná príslušným dokladom. Podľa ust. § 4 ods. 1 a 4 vyhlášky č. 532/2002 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, pri umiestňovaní stavby a jej začleňovaní do územia sa musia rešpektovať obmedzenia vyplývajúce zo všeobecne záväzných právnych predpisov chrániacich verejné záujmy a predpokladaný rozvoj územia podľa územného plánu obce, prípadne územného plánu zóny. Umiestnenie stavby podľa druhu a potreby musí umožniť jej napojenie na vedenia a zariadenia verejného dopravného a technického vybavenia územia. Podľa ust. § 7 ods. 1 až 4 predmetnej vyhlášky, stavba podľa druhu a účelu musí mať kapacitne vyhovujúce pripojenie na pozemné komunikácie, prípadne na účelové komunikácie. Pripojenie stavby na pozemné komunikácie musí svojimi rozmermi, vyhotovením a spôsobom pripojenia vyhovovať požiadavkám bezpečného užívania stavby a bezpečného a plynulého prevádzkovania na priľahlých pozemných komunikáciách. Podľa druhu a účelu stavby musí pripojenie spĺňať aj požiadavky na dopravnú obsluhu, parkovanie a prístup a použitie požiarnej techniky. Stavba, ak to vyžaduje jej účel, musí mať zabezpečený prístup vozidiel na zásobovanie a priestor na státie vozidiel pri nakladaní a vykladaní. Prístupové cesty k stavbe musia byť zhotovené do začatia užívania stavby. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu je zrejmé, že už dlhšie časové obdobie, t.j. pred začatím užívania stavby, slúži na účel prístupu k navrhovanej stavbe parcela č. XXXX. Zo strany žalobcov nebola vznesená námietka, že by jej využívanie stavebníkmi za účelom prístupu k stavbe, bola obmedzená ich bezpečnosť, prípadne boli obmedzení v užívaní svojich nehnuteľností. Z technického hľadiska v zmysle citovanej vyhlášky postačuje ako prístup k stavbe aj účelová komunikácia, ktorou sa stala na základe dohody spoluvlastníkov a súdneho rozhodnutia, sp. zn. 9Co 431/09, parcela č. XXXX. Právo stavebníkov na jej využívanie dohodnutým spôsobom bolo preukázané. Zákon neukladá správnemu orgánu povinnosť uložiť stavebníkom v takýchto prípadoch podmienku vybudovať spevnenú cestnú komunikáciu vedúcu k stavbe, tak ako to požadujú žalobcovia. Zápis vecného bremena na nehnuteľnostiach v listoch vlastníctva (§ 38 katastrálneho zákona) má len deklaratórny charakter a je deklarovaním určitých skutočností vo vzťahu k nehnuteľnostiam. Stavebný úrad nie je oprávnený svojim rozhodnutím konštituovať žiadne vecné právo k nehnuteľnostiam, a teda ani dať podnet na zápis takéhoto práva súčasne s vydaním povolenia na stavbu. Takisto nie je oprávneným subjektom na uloženie povinnosti vlastníkov uzavrieť dohodu o zriadení vecného bremena na právo prejazdu cez parcelu, tak ako to žiadali žalobcovia. Podľa názoru súdu žalovaný postupoval pri vydaní napadnutého rozhodnutia v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi, ako i s ust. § 59 správneho poriadku, jeho rozhodnutie obsahuje náležitosti ust. § 47 správneho poriadku, svoje rozhodnutie dostatočným spôsobom odôvodnil a v konaní súd nezistil takú vadu, ktorá by spôsobila nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Na základe uvedených dôvodov súd žalobu podľa ust. § 250j ods. 1 O.s.p. ako nedôvodnú zamietol. S prihliadnutím na ust. § 250k ods. 1 O.s.p. účastníkom nepriznal náhradu trov konania, pretože žalobcovia nemali v konaní úspech a žalovanému zo zákona takýto nárok nevznikol. Rozhodnutie bolo odhlasované členmi senátu v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.