Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3S/48/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011200447 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dáša Filová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1011200447.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dáši Filovej a členov senátu JUDr. Viery Šebestovej a JUDr. Anny Peťovskej, PhdD. v právnej veci žalobcu: TAXI TREND BRATISLAVA, s.r.o., Odborárska 52, 831 02 Bratislava, zastúpený: JUDr. Ivan Jánošík, advokát, Klincová 35, 821 08 Bratislava, , P.O.BOX 2, Bratislava 15, proti žalovanému: Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky, Nová ulica 13, 975 04 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. I/222/172-6013/2011/991759-r zo dňa 11.02.2011, takto
r o z h o d o l :
Napadnuté rozhodnutie žalovaného č. č. I/222/172-6013/2011/991759-r zo dňa 11.02.2011 z r u š u j e podľa ustanovenia § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi trovy konania 699,02 € do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku k rukám právneho zástupcu žalobcu.
o d ô v o d n e n i e :
Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 15.03.2011 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. I/222/172-6013/2011/991759-r zo dňa 11.02.2011, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil platobný výmer č. 3/10/001795-36/81/899456 zo dňa 29.11.2010, ktorým správca dane Hlavné mesto SR Bratislava vyrubil žalobcovi miestu daň za užívanie verejného priestranstva podľa zákona č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v spojení so všeobecne záväzným nariadením Hlavného mesta SR Bratislava č. 11/2007 o dani za užívanie verejného priestranstva v sume 4.234,- € za obdobie od 01.01.2010 do 31.12.2010.
Žalobca poukázal na novelu zákona č. 538/2007 Z.z., ktorou bolo dočasné parkovania motorového vozidla s účinnosťou od 30.11.2007 zo zákona vypustené, na základe čoho zanikol právny rámec daňového konania v predmetnej oblasti. Žalobca má za to, že v spornej veci sa vzájomné práva a povinností konkrétne vymedzili podaním oznámenia o vzniku, zmene a zániku daňovej povinnosti za užívanie verejného priestranstvá, na základe ktorého správca dane udelil žalobcovi povolenie na užívanie stanovišťa pre vozidlá taxislužby na Námestí 1. mája v Bratislave, pričom toto užívanie bolo zo strany správcu dane vždy ohraničené len dátumovo, nie časovo s určeným harmonogramom užívania stanovišťa. Nie je teda možné skonštatovať, že sa jedná o trvalé parkovanie vozidlá, či iné osobitné užívanie verejného priestranstvá, keďže v niektorých dňoch nebolo stanovište užívanie vôbec alebo len krátkodobo. Podľa mienky žalobcu teda boli naplnené znaky dočasného parkovania motorového vozidla, čím sa vylučuje možnosť správcu dane vo veci konať.
Žalobca poukazuje na nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 1/00, podľa ktorého neexistuje zákonný základ pre stanovenie platby, ktorá nie je sankciou za zastavenie a státie motorových vozidiel na
miestnych komunikáciách s výnimkou § 2 ods. 1 písm. c/ a g/ Zákona o miestnych daniach a poplatkoch. Má za to, že žalovaný v skutočnosti namietané ním v odvolaní vybavil výlučne formálnym spôsobom, so skutkovým stavom sa riadne nevysporiadal, prehliadol rozhodné skutočnosti zakladajúce vadnosť postupu prvostupňového orgánu, čím došlo k porušeniu zásady spoľahlivého zistenia skutkového stavu. Napadnuté rozhodnutie považuje na nepreskúmateľné a po právnej stránke vadné a nedostatočne odôvodnené.
Z uvedených dôvodov navrhuje, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vrátil vec na ďalšie konanie.
Vo vyjadrení doručenom tunajšiemu súdu dňa 27.04.2011 žalovaný argumentuje, že pri dani za užívanie verejného priestranstva ide o užívanie verejného priestranstva osobitným spôsobom, t.j. správca dane určí všeobecne záväzným nariadením. Vzhľadom na demonštratívne vymedzenie osobitného užívania verejného priestranstva môže správca dane tento okruh rozšíriť aj o ďalšie osobitné užívanie. Hlavné mesto SR Bratislava v nadväznosti na splnomocňovacie ustanovenie § 36 Zákona o miestnych daniach ustanovil vo všeobecne záväznom nariadení č. 5/2010 podrobnosti k tejto dani, pričom okrem iného v § 3 ods. 1 písm. l/ za osobitné užívanie verejného priestranstva určil aj stanovište taxislužby. Tvrdenie žalobcu, že v prípade parkovania vozidiel taxislužby na vymedzenom stanovišti ide o dočasné parkovanie, nie je možné akceptovať, nakoľko na vyhradenom mieste môžu parkovať iba vozidlá tejto taxislužby, pre ktorú je stanovište vyhradené a je len na nej v akom rozsahu tieto práva využije.
Vzhľadom na uvedené žalovaný žiada, aby sú žalobu v plnom rozsahu zamietol.
Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci ( § 246 ods. 1 O.s.p.) na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je treba zrušiť v zmysle § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p., nakoľko rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.
Z obsahu predloženého administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že platobným výmerom č. 3/10/001795-36/81/899456 zo dňa 29.11.2010 vyrubilo Hlavné mesto SR Bratislava žalobcovi daň za užívanie verejného priestranstvá v sume 4.234,- € za obdobie od 01.01.2010 do 31.12.2010 na mieste užívania Námestie 1. mája Bratislava.
Proti tomuto platobnému výmeru podal žalobca odvolanie dňa 17.12.2010, v ktorom uviedol, že užívaním stanovišťa taxislužby na ulici Námestie 1. mája v Bratislave sú splnené kritéria dočasného parkovania motorového vozidla, a preto spoločnosť TAXI TREND BRATISLAVA, s.r.o. má za to, že daň za užívanie priestranstva v tomto prípade nemožno vyrubiť. Poukázal na všeobecne záväzné nariadenie Hlavného mesta SR Bratislava č. 5/2010 o využívaní verejného priestranstva, ktorým sa nad rámec zákona ukladajú daňové platobné povinností, ktoré nie sú v súlade s citovanou právnou úpravou, naviac v zmysle článku 59 Ústavy SR platí, že „dane a poplatky možno ukladať zákonom alebo na základe zákona“. O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný rozhodnutím č. I/222/172-6013/2011/991759-r zo dňa 11.02.2011, ktorým zamietol jeho odvolanie a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa z dôvodov, ktoré už boli vyššie citované vo vyjadrení žalované. Ďalej sa v spise nachádza všeobecne záväzné nariadenie č. 5/2010.
Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi.
Súd v intenciách ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p. musí preskúmavať aj zákonnosť postupu správneho orgánu. Postupom správneho orgánu sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní.
Podľa § 46 Zákona o správnom konaní, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
V zmysle § 47 Správneho poriadku, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie. Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodol a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom o rozhodnutiach.
V prejednávanej veci bolo úlohou súdu preskúmať rozhodnutie žalovaného č. I/222/172-6013/2011/991759-r zo dňa 11.02.2011.
Súd po preskúmaní spisového materiálu a administratívneho spisu žalovaného dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného bolo treba zrušiť v zmysle § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p., nakoľko je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.
Už z vyššie citovaného ustanovenia § 47 Správneho poriadku je zrejmé, že odôvodnenie je zhrnutím všetkých zistených skutočností, ktoré odôvodňujú výrok rozhodnutia. V odôvodnení rozhodnutia treba uviesť závery o tom, ktoré skutočnosti sa považujú za nepochybne zistené, posúdi sa právny význam týchto skutočností a vysloví úsudok o predmete konania.
Náležité odôvodnenie je povinnou náležitosťou každého rozhodnutia. Správny orgán v ňom musí reagovať na všetky návrhy, námietky a vyjadrenia účastníkov konania k podkladu rozhodnutia. Správny orgán v ňom musí uviesť nielen hodnotenie dôkazov, ktoré vykonal, ale musí v ňom reagovať aj na pripomienky účastníkov. Musí byť dostatočne presvedčivé a musí obsahovať právne posúdenie veci, tzn. že musí obsahovať konkrétny odkaz na príslušný právny predpis, z ktorého správny orgán vo výrokovej časti vychádzal a z ktorého vyvodzuje svoje právne závery.
Základným cieľom, resp. poslaním v správnom súdnictve, je preskúmavať zákonnosť rozhodnutia a postupov orgánov verejnej správy. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov pri zisťovaní skutkového stavu, ale len preskúmavať zákonnosť ich rozhodnutí, teda to, či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotno-právne a procesno-právne predpisy. Správny súd nie je súdom skutkovým, ale súdom, ktorý posudzuje iba právne otázky napadnutého postupu alebo rozhodnutia orgánu verejnej správy. Rozhodnutie správneho súdu je výsledkom preskúmavania zákonnosti rozhodnutia žalovaného. Správny súd nie je správnou inštitúciou a nerozhoduje vo veci samej.
Z rozhodnutia žalovaného dostatočne nevyplýva, ako sa nevysporiadal s námietkami žalobcu uvedenými v jeho odvolaní. Žalovaný vo svojom rozhodnutí uviedol obsah rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, obsah odvolania žalobcu, citáciu ustanovení zákona, ale nereagoval na jeho námietky. Súd je preto toho názoru, že takéto rozhodnutie neobsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti a súdu ani potom nie je z uvedeného rozhodnutia zrejme, akými konkrétnymi skutočnosťami bol správny orgán pri vydávaní napadnutého rozhodnutia vedený. Správny orgán, aj keď má možnosť rozhodnúť podľa vlastnej úvahy, nemôže rozhodnúť automaticky bez toho, aby nemal k svojmu rozhodnutiu dostatočné odôvodnenie.
Na základe vyššie uvedeného dospel súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné v zmysle ustanovenia § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p., a preto jeho rozhodnutie zrušil a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie.
V ďalšom konaní bude povinnosťou žalovaného postupovať v naznačenom smere, odstrániť nedostatok týkajúci sa nedostatočnosti odôvodnenia rozhodnutia a vo veci opätovne rozhodnúť, pričom právny orgán je podľa ustanovenia § 250 ods. 6 O.s.p. viazaný právnym názorom súdu.
Z dôvodu, že k zrušeniu napadnutého rozhodnutia došlo z procesných dôvodov, súd sa dôvodmi odvolania nezaoberal.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a úspešnému žalobcovi priznal trovy konania vo výške 699,02 €, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 66,- € a z trov právneho zastúpenia za 3 právne úkony á 123,50 €, 3x paušálna réžia á 7,41 €, 1 právny úkon 127,16 €, 1x režijný paušál 7,63 € s 20 % DPH.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 250 ods. 1 O.s.p. tak, že neúspešnému žalobcovi právo na ich náhradu nepriznal. Hlasovanie bolo 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.