Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Saz/15/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011200460 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1011200460.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľa: pána Y. N. F., narodeného X.X.XXXX, štátneho príslušníka J. C. (Ď. N. J.), (E. Y. V., W.. X.X.XXXX, Š. T. N. C.), podľa vlastného udania v zahraničí bytom naposledy C., Č. V., G.. T., J., aktuálne s miestom pobytu na základe dlhodobej priepustky: R. W.. X/XX, F., zastúpeného pani JUDr. Dašou Knoškovou, pracovníčkou Slovenskej humanitnej rady so sídlom Páričkova 18, Bratislava proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky - Migračný úrad so sídlom Pivonková 6, Bratislava o opravnom prostriedku navrhovateľa zo dňa 16.3.2011 proti rozhodnutiu odporcu ČAS: MU-322-99/PO- Ž-2008 zo dňa 18.1.2011 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu ČAS: MU-322-99/PO-Ž-2008 zo dňa 18.1.2011 p o t v r d z u j e. Krajský súd v Bratislave navrhovateľovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov tohto konania. Trovy tlmočného, o výške ktorých rozhodne súd osobitným uznesením, znáša Slovenská republika. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-322-99/PO-Ž-2008 zo dňa 18.1.2011 odporca podľa § 13 ods. 1, § 13c ods. 1 zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia (ďalej len zákon o azyle) navrhovateľovi neudelil azyl na území Slovenskej republiky a neposkytol mu doplnkovú ochranu. Svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že po vyhodnotení všetkých skutočností dospel k názoru, že v tomto prípade nebola preukázaná opodstatnenosť z obáv z prenasledovania z rasových, národnostných, náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, ako to vyplýva z Konvencie z roku 1951 o právnom postavení utečencov (ďalej len Ženevská konvencia) a zo zákona o azyle. Opísal priebeh predchádzajúcich dvoch azylových konaní navrhovateľa, ako aj priebeh a výsledok aktuálneho konania. Uviedol, že násilná smrť navrhovateľovho otca súvisí so snahou navrhovateľovho strýka zmocniť sa majetku navrhovateľa, resp. jeho rodiny, v dôsledku čoho odporca vylúčil politické dôvody vyhrážok navrhovateľovi, ktorých pôvodcom mal byť jeho strýko. Odporca tiež poukázal na nehodnovernosť navrhovateľa, ktorý vo svojom prvom azylovom konaní uviedol úplne iné dôvody svojej prvej žiadosti o azyl, ako aj inú identitu. Pokiaľ ide o výrok, ktorým rozhodol o neposkytnutí doplnkovej ochrany navrhovateľovi tento odôvodnil tým, že nebol splnený ani jeden zo zákonných predpokladov jej poskytnutia. Osobitne poukázal na pozitívne politické zmeny situácie v Guinei i keď situáciu v Guinei nie je možné charakterizovať ako stabilnú. Svoje právne závery doplnil o aktuálne informácie o krajine pôvodu navrhovateľa, na ktoré sa v rozhodnutí odvolal a ktoré aj identifikoval. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v jazyku slovenskom v zákonnej lehote opravný prostriedok - návrh zo dňa 16.3.2011, ktorým sa domáhal jeho zrušenia v celom rozsahu. Uviedol v ňom, že zistenie skutkového stavu veci je v rozpore s obsahom spisu a že odporca nesprávne vec posúdil po právnej stránke. Namietal, že odporca sa neriadil právnym názorom tunajšieho súdu, vysloveným v rozsudku č. k.: 10Saz/43/2008-28 zo 6.2.2009, podobne ako sa nevysporiadal s udalosťami, ktoré sa v Guinei stali v období od marca 2009 do januára 2011. Poukázal tiež na skutočnosť, že o azyl žiadal aj z humanitárnych dôvodov, nakoľko na Slovensku sa nachádza od roku 2004, kedy mal 18 rokov, pracuje tu a vedie aj súkromný život. Nestabilitu bezpečnostnej situácie v J. prezentoval správami o masakre v V., ku ktorej došlo 28.9.2009. Odporca navrhol vo svojom vyjadrení zo dňa 14.4.2011 k návrhu napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdiť. Opätovne poukázal na predchádzajúce azylové konania navrhovateľa, na skutočnosť že navrhovateľ nebol členom žiadnej politickej strany a vo svojej ďalšej argumentácii sa v podstate pridŕžal odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Súd podaný návrh prejednal a rozhodol podľa ust. § 250q Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení ( O.s.p.) ako miestne a vecne príslušný súd (§ 246a ods. 2 O.s.p., § 21 ods.3 zákona o azyle., § 14 zák. č.371/2004 Z.z. v platnom znení) na pojednávaní, ktoré bolo tlmočené do jazyka francúzskeho (vrátane vyhlásenia rozsudku, jeho odôvodnenia a poučenia o možnosti podať proti rozsudku odvolanie) za prítomnosti oboch účastníkov konania a dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako vecne správné. Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil. Pred samotným prejednaním a rozhodnutím veci sa podrobne oboznámil s obsahom prvostupňového správneho spisu ČAS: MU-322/PO-Ž-2008, ako aj s predchádzajúcimi azylovými spismi Č.p.: MU-644/PO-Ž/2004 a MU-1923/PO-Ž/2005. Zo spisu Č.p.: MU-644/PO-Ž/2004 súd zistil, že navrhovateľ ako Y. (Y.) V., W.. X.X.XXXX, štátny príslušník N. po prvý raz požiadal o azyl 26.7.2004 z dôvodu bojov medzi menšinami v N.. Ohľadne svojho otca vypovedal, že nemal žiadne problémy, v roku 2000 bol náhodne počas bojov zastrelený. K matke uviedol, že bola domáca a nevidel ju asi dva roky. Uviedol, že mal dve sestry. K dôvodom svojej žiadosti podrobne vypovedal v tom zmysle, že N. opustil preto, lebo nevedel kde je jeho rodina, nemal kde bývať - domy rodičov a starých rodičov boli zbombardované. Z N. vycestoval asi v roku 2002. V tomto konaní odporca vydal rozhodnutie 11.1.2005, ktorým navrhovateľovi azyl neudelil a vyslovil, že sa na neho vzťahuje zákaz vyhostenia alebo vrátenia do N.. O podanom opravnom prostriedku rozhodol tunajší súd právoplatným rozsudkom č. k.: 10Saz/3/2005-27 z 25.4.2005 tak, že toto rozhodnutie potvrdil. Zo spisu Č.p.: MU-1923/PO-Ž/2005 súd zistil, že navrhovateľ bol 1.9.2005 vrátený na Slovensko Rakúskou republikou ako Y. N. E. Y. F. E. V., W.. X.X.XXXX, C.. X.X.XXXX. Dňa 2.9.2005 požiadal opätovne ako Y. V., W.. X.X.XXXX, N. štátny príslušník o azyl z dôvodu náboženskej neznášanlivosti medzi kresťanmi a moslimami. Následne vypovedal, že jeho otec bol imán v meste Kakata, kde ho asi v roku 2003 zavreli kresťania v dome, ktorý podpálili a v ktorom otec uhorel. V priebehu vstupného pohovoru u odporcu (11.10.2005) o. i. uviedol, že sa volá Y. N. F., nar. X.X.XXXX U. V. a že je J. štátnym občanom. Uviedol, že počas pobytu v Rakúsku sa zoznámil s Guinejčanom menom L., ktorého požiadal, aby mu zabezpečil doklady. Uviedol, že jeho otec E. M. F. bol členom opozičnej strany UPR (Union populaire republicaine - Ľudová únia republikánov) bol 11.11.2003 zabitý cestou z práce - zastavila ho skupina sympatizantov strany PUP v ktorej skupine bol aj otcov brat E. F.. Títo ľudia otca zastrelili. Dodal, že otec sa so svojim bratom pohádali, keď otcov (starší) brat chcel, aby rodina rešpektovala jeho príkazy, ktorá skutočnosť bola dôvodom toho, že jeho otec bol zastrelený. Strýko chcel, aby sa navrhovateľov otec stal členom strany PUP. Smrť otca navrhovateľ oznámil polícii, otcov vrah však zistený nebol. Ako sestru označil Q. F. - študentku. Uviedol, že nebol nikdy trestne stíhaný a že nebol členom žiadnej politickej strany - bol však radovým členom Asociácie mladých pre rozvoj J. v Ratome. V krajine pôvodu nemal žiadne problémy. K dôvodom svojej žiadosti o azyl uviedol, že z J. odišiel preto, lebo mu strýko povedal aby odišiel, inak s ním bude zle. Strýko chcel o všetkom rozhodovať, chcel celý rodinný majetok. Navrhovateľ sa obával, že by mohol skončiť ako jeho otec. 1.12.2005 odporca vo veci rozhodol tak, že navrhovateľovi azyl neudelil a súčasne vyslovil, že sa na neho nevzťahuje zákaz vyhostenia alebo vrátenia do J.. O podanom opravnom prostriedku rozhodol tunajší súd rozsudkom č. k.: 10Saz/4/2006-31 z 3.10.2006 tak, že rozhodnutie odporcu potvrdil. O podanom odvolaní voči tomuto rozsudku rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 1SžoKS/108/2006 z 19.6.2007 tak, že tento rozsudok tunajšieho súdu potvrdil. V jeho odôvodnení o. i. konštatoval, že sa stotožnil so závermi krajského súdu, týkajúcimi sa nedôveryhodnosti navrhovateľa. Zo spisu odporcu ČAS: MU-322/PO-Ž-2008 súd zistil, že navrhovateľ ako Y. N. F., nar. X.X.XXXX, štátny príslušník J. 12.6.2008 opätovne požiadal o azyl. Súčasne predložil svoj doklad totožnosti - guinejskú ID kartu č. XXXXXXXXXXXXXXX, vydanú 15.3.2005. Vo vyhlásení ako dôvod svojej žiadosti uviedol, že v J. bol prenasledovaný vládnou stranou PUP a že sa obáva o život zo strany svojho strýka - člena strany PUP, ktorý sa mu vyhrážal smrťou, lebo bol členom strany IRP. Počas vstupného pohovoru uviedol, že nebol členom žiadnej politickej strany - bol však radovým členom Asociácie mladých pre rozvoj J. v Ratome (odvolal sa na obsah predchádzajúceho pohovoru konaného 11.10.2005). V ďalšom uviedol, že pokiaľ ide o dôvody žiadosti o azyl, odvoláva sa na obsah predchádzajúceho pohovoru, konaného 11.10.2005. Dodal, že odporcovi predložil členský preukaz jeho otca (strany UPR - Unioun Pour Le Progres Et Le Renouveau), ktorý preukaz mu poslal jeho známy menom L. s ktorým sa zoznámil počas pobytu v Rakúsku (viď obsah predchádzajúceho pohovoru). V prípade návratu sa obával smrti, lebo by v J. nebol v bezpečí z dôvodu, ako o ňom hovoril v predchádzajúcom pohovore. Následne odporca vyhľadal a do spisu založil relevantné správy o J. a 8.9.2008 vo veci vydal rozhodnutie, ktorým navrhovateľovi azyl neudelil, neposkytol mu doplnkovú ochranu a vyslovil, že neexistuje prekážka administratívneho vyhostenia navrhovateľa do J.. O podanom opravnom prostriedku voči tomuto rozhodnutiu rozhodol tunajší súd rozsudkom č. k.: 10Saz/43/2008-28 zo 6.2.2009 tak, že napadnuté rozhodnutie zrušil z dôvodu nedostatočne zisteného stavu veci. Následne odporca 12.11.2009 vykonal s navrhovateľom doplňujúci pohovor, zameraný na ozrejmenie pravosti predloženej ID karty. V jeho priebehu navrhovateľ uviedol, že otec bol členom strany URP a nie IPR, on sám (navrhovateľ) nebol členom strany UPR. Tiež uviedol, že strana, ktorej bol členom jeho otec sa volá Union Pour Le Progres Et Le Renouveau - otcov členský preukaz predložil odporcovi. Navrhovateľom predložená ID karta bola predmetom skúmania Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ, ktorý sa k jej pravosti nevedel vyjadriť, nakoľko nemal k dispozícii pravý (porovnávací) doklad. Ďalším zisťovaním tohto ústavu bolo zistené, že odtlačok prsta na ID karte navrhovateľom predloženej nie je jeho odtlačkom, čo navrhovateľ vysvetlil tak, že to je odtlačok človeka, ktorý mu kartu počas jeho neprítomnosti v J. vybavil. 1.12.2009 založil navrhovateľ do spisu odporcu originál rozhodnutia Odvolacieho súdu v Konakry z 12.11.2009, nahrádzajúce rodný list Y. N. F., nar. X.X.XXXX v V.. Dňa 24.8.2010 sa uskutočnil ďalší doplňujúci pohovor v priebehu ktorého sa opätovne vyjadroval k svojim obavám z návratu do J.. Odporca vyhľadal a do spisu založil celý rad informácií o krajine pôvodu navrhovateľa, pochádzajúcich z rôznych zdrojov, tvoriacich ucelené odpovede na položené otázky (súbory odpovedí sú identifikované v odôvodnení napadnutého rozhodnutia), zamerané na vnútropolitickú a bezpečnostnú situáciu v J., bezpečnostné riziká návratov J. navrátilcov, systém a postavenie jednotlivých politických strán, etnické násilie - prenasledovanie osobitne so zameraním na skupinu Peule, ďalej na spôsob a postup pri vydávaní náhradných rodných listov, výsledky prezidentských volieb, konaných v roku 2010. v spise sa nachádzajú aj správy o J., predložené navrhovateľom. Podľa ust. § 13 ods.1 zákona o azyle ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 8 alebo 10. Podľa ust. § 8 zákona o azyle ministerstvo udelí azyl žiadateľovi, ktorý a) má v štáte, ktorého je štátnym občanom, a ak ide o osobu bez štátnej príslušnosti, v štáte jeho bydliska, opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd. Podľa ust. § 9 zákona o azyle ministerstvo môže udeliť azyl z humanitárnych dôvodov, aj keď sa v konaní nezistia dôvody podľa § 8. § 10 zákona o azyle rieši otázku udelenia azylu na účel zlúčenia rodiny manželovi azylanta, resp. slobodným deťom azylanta do 18 rokov ich veku, resp. rodičom slobodného azylanta mladšieho ako 18 rokov, pričom azylantom je cudzinec, ktorému bol udelený azyl. Podľa ust. § 20 ods. 4 zákona o azyle ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu, rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu; ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu, okrem odňatia azylu podľa § 15 ods. 2 písm. i), rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu. Podľa ust. § 13c ods.1 zákona o azyle ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 13a alebo § 13b. Podľa ust. § 13a zákona o azyle ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ktorému neudelilo azyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ust. § 2 písm. f/ zákona o azyle je vážnym bezprávím 1.uloženie trestu smrti alebo jeho výkon, 2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo 3. vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu. § 13b zákona o azyle rieši otázku poskytnutia doplnkovej ochrany na účel zlúčenia rodiny manželovi, slobodným deťom, resp. rodičom slobodného cudzinca, ktorým sa poskytla doplnková ochrana. Podľa ust. § 19a ods. 3 písm. e/ zákona o azyle ak žiadateľ nepodloží svoje vyhlásenia dôkazmi, ministerstvo pri posudzovaní žiadosti o udelenie azylu na to neprihliadne, ak bola preukázaná všeobecná dôveryhodnosť žiadateľa. Podľa ust. § 46 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa ust. § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu podaného návrhu - opravného prostriedku a dospel k názoru, že navrhovateľom vznesené námietky nie sú spôsobilé k zrušeniu napadnutého rozhodnutia: K námietke, že zistenie skutkového stavu veci z ktorého rozhodnutie vychádzalo je v rozpore s obsahom spisov: Podľa názoru súdu táto námietka nie je dôvodná. Z odôvodnenia rozhodnutia jednoznačne vyplýva, že odporca vychádzal pri posúdení aktuálne tretej navrhovateľovej žiadosti o azyl z obsahu obsiahleho spisu ČAS: MU-322/PO-Ž-2008, ako aj zo spisov predchádzajúcich navrhovateľových žiadostí o azyl. Všetky dôkazy vykonal v zmysle zákona o azyle, resp. správneho poriadku, vychádzal pritom tak z jednotlivých pohovorov, vykonaných s navrhovateľom, z navrhovateľom predložených dokladov, zo znaleckých posudkov, ako aj zo správ o krajine pôvodu, vyhľadaných a zameraných na navrhovateľom prezentované dôvody (a súvislosti) jeho žiadosti o azyl. Pokiaľ sa navrhovateľ domnieva, že na ich základe mal odporca rozhodnúť inak, ako to je uvedené vo výroku napadnutého rozhodnutia, takýto jeho názor nemôže automaticky znamenať rozpor s obsahom spisu či spisov. K námietke, že odporca sa neriadil právnym názorom tunajšieho súdu, vysloveným v rozsudku č. k.: 10Saz/43/2008-28 zo 6.2.2009, podobne ako sa nevysporiadal s udalosťami, ktoré sa v J. stali v období od marca 2009 do januára 2011: Ani táto námietka podľa názoru súdu táto námietka nie je dôvodná. Tunajší súd rozsudkom č. k.: 10Saz/43/2008-28 zo 6.2.2009 zrušil pôvodne vydané rozhodnutie odporcu z 8.9.2008 z dôvodu nedostatočne zisteného stavu veci a vec vrátil odporcovi na ďalšie konanie. Ako to je zjavné z obsahu spisu - doplneného následne po tomto zrušujúcom rozsudku - odporca sa dôsledne riadil výrokom tohto zrušujúceho rozsudku, keď následne vytvorené pokračovanie spisu obsahuje cca 300 strán textu, pričom jeho obsahom sú doplňujúce pohovory s navrhovateľom, expertízne posudky, dôkazy predložené navrhovateľom, predovšetkým tiež celý rad správ o krajine pôvodu navrhovateľa. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že odôvodnenie predmetného zrušujúceho rozsudku neobsahovalo usmernenie v akom konkrétnom smere malo byť doplnenie dokazovania - zistenia skutkového stavu veci - vykonané. Ak teda i napriek tomu odporca vykonal v celej podľa neho potrebnej šírke doplnenie dokazovania, podľa názoru tohto súdu nie je možné mu vyčítať, že by sa zrušujúcim rozsudkom zo 6.9.2009 neriadil. Naviac konajúci súd poukazuje na skutočnosť, že podľa jeho názoru odporca zameral dokazovanie na všetky otázky, potrebné k zisteniu skutkového stavu veci. K ďalšej časti tejto námietky, že odporca sa nevysporiadal s udalosťami, ktoré sa v J. stali v období od marca 2009 do januára 2011 si súd pokladá za povinnosť poukázať na fakt, že tomu tak nie je. Odporca posudzoval navrhovateľovu žiadosť o azyl v zmysle obsahu (dôvodov) podanej žiadosti o azyl, teda k udalostiam, ktoré vznikli pred navrhovateľovým príchodom na Slovensko, podobne ako aj k otázkam aktuálnych bezpečnostných rizík jeho návratu do J. (otázky doplnkovej ochrany), pričom súčasne vyhodnocoval aj aktuálnu situáciu. Tieto skutočnosti vyplývajú z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a z obsahu spisu. K námietke, že navrhovateľ o azyl žiadal aj z humanitárnych dôvodov: Ako to je zrejmé z obsahu dôvodov navrhovateľovej žiadosti o azyl, tento o azyl žiadal z dôvodu, že v J. bol prenasledovaný vládnou stranou PUP a že sa obáva o život zo strany svojho strýka (člena strany PUP), ktorý sa mu vyhrážal smrťou. Iný dôvod navrhovateľ ne prezentoval a to ani v priebehu s ním vykonaných pohovorov. Súd poznamenáva, že v žiadnom prípade nie je povinnosťou odporcu za žiadateľa o azyl domýšľať si dôvody jeho žiadosti o azyl a to ani v prípade, ak by objektívne mohli existovať, resp. ním prezentovaný dôvod či dôvody dopĺňať o ďalšie. Na margo odôvodnenia zrušujúceho rozsudku tunajšieho súdu súd poznamenáva, že ani súd nie je oprávnený povinnosti odporcu v tomto smere rozširovať. Ak teda navrhovateľ o azyl z humanitárnych dôvodov nepožiadal a ani iným spôsobom neprezentoval fakty, ktoré by bolo možné považovať za dôvody smerujúce k možnosti azyl podľa ust. § 9 zákona o azyle udeliť, nebolo povinnosťou odporcu odôvodňovať jeho neudelenie. K námietke neprimerane dlho trvajúceho konania: Vo vzťahu k tejto námietke súd poukazuje na skutočnosť, že pokiaľ sa navrhovateľ domnieval, že odporca vo veci nekoná, mal možnosť domáhať sa náležitej nápravy, čo však neurobil. Naviac podľa názoru súdu dĺžka konania zodpovedala problematike, ktoré odporca v predmetnom konaní riešil, pričom samotná dĺžka konania nie je zákonným dôvodom, ktorý by mohol viesť k zrušeniu rozhodnutiu v ňom vydaného. K námietke nesprávneho právneho posúdenia veci: Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súd dospel k názoru, že odporca tak vec poskytnutia medzinárodnej ochrany formou azylu či doplnkovej ochrany posúdil v súlade so zákonom. Pokiaľ ide o neudelenie azylu navrhovateľovi: Predpokladom udelenia azylu je preukázanie existencie všetkých štyroch predpokladov jeho udelenia tak, ako to je ustanovené v § 8 zákona o azyle. Pokiaľ existujú dôkazy, svedčiace v prospech tvrdení žiadateľa o azyl, je jeho povinnosťou ich odporcovi predložiť, ktorý ich postupom podľa § 19a zákona o azyle posúdi. Pokiaľ takéto dôkazy neexistujú či nie sú predložené, je zákonnou povinnosťou odporcu najprv vyhodnotiť osobu žiadateľa o azyl z pohľadu jeho všeobecnej dôveryhodnosti a následne za použitia iných dôkazných prostriedkov (napr. správy o krajine pôvodu) o žiadosti rozhodnúť. V prejednávanej veci navrhovateľ nepredložil žiaden dôkaz, svedčiaci v prospech jeho tvrdení o existencii hrozby, ktorej sa chcel odchodom z krajiny svojho pôvodu vyhnúť. Objektívnym vyhodnotením navrhovateľových výpovedí či dôvodov uplatnených žiadostí o azyl odporca dospel k správnemu záveru, že osoba navrhovateľa nie je dôveryhodnou. Navrhovateľ napríklad v troch doterajších azylových konaniach vystupoval pod dvomi rôznymi identitami (Y. /. V., W.. X.X.XXXX, Y. N. F., W.. X.X.XXXX, Š. T. J.), prezentoval tri odlišné dôvody svojich žiadostí o azyl (boje medzi menšinami v N. - nevedel kde je jeho rodina, nemal kde bývať - domy rodičov a starých rodičov boli zbombardované; náboženská neznášanlivosť medzi kresťanmi a moslimmi; obava pred strýkom, ktorý mal zabiť jeho otca). Uvedené rozporné tvrdenia sú svojím obsahom tak závažné, že odporca ani nemal inú možnosť, ako navrhovateľa vyhodnotiť ako osobu nedôveryhodnú. V tejto súvislosti súd poukazuje na predchádzajúce vyhodnotenia osoby navrhovateľa ako nedôveryhodnej, nachádzajúce sa tak v rozhodnutí odporcu v druhom azylovom konaní (Č.p.: MU-1923/PO-Ž/2005), ktoré bolo potvrdené rozsudkom tunajšieho súdu č.k.: 10Saz/4/2006-31 z 3.10.2006, na ktoré vyhodnotenie (ako náležité) poukázal aj Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozsudku sp. zn.: 1 SžoKS 108/2006 z 19.7.2007. Nad túto úvahu konajúci súd poukazuje aj na skutočnosť, že ak by sa (avšak iba hypoteticky) udalosti navrhovateľom opísané v aktuálnom azylovom konaní udiali tak, ako ich navrhovateľ prezentoval, neboli by dôvodom k udeleniu azylu. Ako to totižto sám navrhovateľ uviedol, mal strach zo svojho strýka, ktorý mal byť členom skupiny, ktorá zabila navrhovateľovho otca, pričom dôvodom takéhoto jeho konania mala byť jeho snaha o získanie či presadenie si prvoradého člena rodiny navrhovateľa s cieľom zmocniť sa celého rodinného majetku. Z popisu príbehu daného navrhovateľom by bolo možné vyvodiť existenciu strachu (zo strýka), ktorý by bolo možné považovať za dôvodný, avšak i tak by absentoval prvok prenasledovania z dôvodov vymenovaných v ust. § 8 zákona o azyle (rasa, národnosť, náboženstvo, zastávanie určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine). Ak teda odporca navrhovateľovi azyl neudelil, z dôvodov vyššie uvedených súd takýto jeho výrok vyhodnotil ako správny, logický a zákonný. Pokiaľ ide o neposkytnutie doplnkovej ochrany navrhovateľovi: Aj tento výrok súd posúdil ako zákonný. V konaní navrhovateľ nikdy neprezentoval, že by bol trestne stíhaný, resp. že by mu bol udelený trest smrti, že by bol objektom neľudského či ponižujúceho zaobchádzania, ktoré dôvody sú jednými z troch skupín dôvodov, ktoré sú zákonom o azyle nazvané ako hrozba vážneho bezprávia. Navrhovateľ sa tiež vyjadroval, že nemal s nikým počas pobytu v krajine svojho pôvodu žiadne problémy a to ani z dôvodu ním označenej príslušnosti k národnosti Peule. Zo správ o J. nevyplýva, že by v tejto krajine prebiehal vnútroštátny či medzinárodný ozbrojený konflikt. Nebol teda naplnený ani jeden z predpokladov poskytnutia doplnkovej ochrany v zmysle § 13a (§ 2 písm. f) zákona o azyle. Odporca značnú časť dokazovania venoval vnútroštátnej bezpečnostnej situácii v J. a to aj so zameraním na aktuálnu politickú situáciu, či vzťah štátu (ozbrojených bezpečnostných zložiek) k národnostnej skupine Peule. S týmto vyhodnotením situácie sa súd v celom rozsahu stotožňuje. Je skutočnosťou, že situácia v krajine pôvodu navrhovateľa nie je stabilnou, v období po uskutočnení sa posledných prezidentských volieb však objektívne došlo k jej zlepšeniu sa. Avšak ani prípadne nepriaznivá bezpečnostná situácia sama o sebe neznamená automaticky bezpečnostné riziko návratu navrhovateľa do krajiny jeho pôvodu. Takémuto individuálnemu riziku návratu by museli svedčiť určité konkrétne okolnosti. Navrhovateľ takéto okolnosti nikdy neuviedol a nie je ich možné ani vyvodiť z ním prezentovanej príslušnosti k národnostnej skupine Peule. Skutočnosť, na ktorú navrhovateľ poukázal v podanom opravnom prostriedku (masaker na štadióne v Konakry ku ktorému došlo 28. septembra 2009) sa jednak stala pred viac 16 mesiacmi pred vydaním napadnutého rozhodnutia, pričom ako to vyplýva z rôznych správ túto udalosť opisujúcich, útok ozbrojených zložiek nebol cielený voči Peulom, ale voči demonštrantom, nachádzajúcim sa na tomto štadióne. Ak by boli príslušníci tejto národnostnej menšiny (cca 30 - 40 % z celkového poštu obyvateľov) systematicky cieľom útokov majoritnej väčšiny, táto skutočnosť by bola zjavná z radu iných správ a celkom nepochybne by zmienka o nej bola súčasťou uznesenia Európskeho parlamentu o situácii v J. z 21.10.2009. Zo správ o krajine pôvodu tiež nevyplýva, že by sa guinejskí navrátilci pri svojich návratoch do krajiny pôvodu stretávali so zlým zaobchádzaním. Pretože odporca zákonným a dostatočným spôsobom zistil stav veci, svoje zistenia a závery z nich vyplývajúce vyjadril a odôvodnil v napadnutom rozhodnutí, pričom dôvodne vyhodnotil osobu navrhovateľa ako nedôveryhodnú a na tom základe navrhovateľovi neposkytol žiadnu formu medzinárodnej ochrany pred prenasledovaním súd dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako správne a zákonné. O trovách navrhovateľa súd rozhodol za použitia ust. § 250 k ods.1 O.s.p. s poukazom na výsledok konania. O výške trov tlmočenia pojednávania rozhodne súd osobitným uznesením. Tieto trovy však znáša štát s poukazom na ust. § 141 ods.2 O.s.p. Záverom súd poznamenáva, že navrhovateľ i keď bol v konaní neúspešný, je zo zákona oslobodený od platenia súdneho poplatku za toto konanie (§ 4 ods. 2, písm. v/ zák.č.71/1992 Zb.) a preto ho súd nezaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 O.s.p). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 O.s.p).