Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3S/50/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011200476 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dáša Filová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1011200476.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dáši Filovej a členov senátu JUDr. Viery Šebestovej a JUDr. Anny Peťovskej, PhD. v právnej veci žalobkyne: L. B., W. XX, XXX XX S., proti žalovanému: Ministerstvo vnútra SR, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SLV-OLVS-62/2010 zo dňa 21.01.2011, takto r o z h o d o l : Žaloba sa z a m i e t a . Žalobkyňa je p o v i n n á zaplatiť súdny poplatok vo výške 33,- € do troch dní od doručenia rozhodnutia. o d ô v o d n e n i e : Žalobou podanou na tunajší súd dňa 18.03.2011 sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia ministra vnútra SR č. SLV-OLVS-62/2010 zo dňa 21.01.2011, ktorým minister zamietol rozklad žalobkyne proti rozhodnutiu Ministerstva vnútra SR, sekcie verejnej správy, odbor priestupkov č. SVS-OP-2010/015406/TLT zo dňa 05.11.2010 a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Týmto rozhodnutím bol zamietnutý návrh žalobkyne na obnovu konania ukončeného právoplatným rozhodnutím ministra vnútra SR, sekcie verejnej správy, odbor priestupkov č. LVS-230-2008/01054/TGH zo dňa 25.03.2008, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Obvodného úradu v Žiline č. 2006/05051-000882/1031-1033/2BE zo dňa 20.12.2007 vo veci spáchania priestupku žalobkyňou. Žalobkyňa má za to, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a je z toho dôvodu nezákonné. V návrhoch na obnovu konania včas a predpísaným spôsobom označila nové dôkazy a skutočnosti majúce vplyv na rozhodnutie vo veci a sú preto spôsobilé vyvolať obnovu konania. Tieto dôkazy vyšli najavo až po právoplatnom skončení priestupkového konania, preto nemohli byť v konaní predložené ako dôkaz a napriek tomu, že žalobkyňa si bola istá, že vyjdú najavo, zostali v pôvodnom správnom konaní v rovine tvrdení a neboli do právoplatnosti rozhodnutia vo veci preukázané. Žalobkyňa zároveň tvrdí, že žalovaný rozhodol bez naštudovania príslušných spisov a bez oboznámenia sa s priebehom konania, vrátane predložených dôkazov. V otázke prípustnosti súdneho prieskumu správnych rozhodnutí o obnove konania sa žalobkyňa odvoláva na rozhodnutie R67/2002. Rozhodnutie o povolení obnovy konania má pre žalobkyňu ako účastníčku správneho konania, ktorej bola uložená pokuta, hmotno-právne následky, pretože obnovou konania a následným rozhodnutím možno docieliť nielen zbavenie zodpovednosti za priestupok, ale aj zrušenie rozhodnutia o uložení pokuty. Vzhľadom na uvedené žalobkyňa navrhuje napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení, ktoré bolo súdu doručené dňa 09:05.2011 uviedol, že správny orgán prvého stupňa, o návrhu žalobkyne na obnovu konania, preskúmal celý spisový materiál na vec sa vzťahujúci, pričom dospel k záveru, že nie sú splnené zákonné podmienky na povolenie obnovy konania podľa § 62 ods. 1 písm. a/ zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní. Námietka žalobkyne uvedená v žalobe, že žalovaný jej návrhy na obnovu konania vyhodnotil nesprávne aj z toho dôvodu, že opäť vychádzal pri rozhodovaní len z obsahu jej stručného prednesu bez toho, aby si vyžiadal na naštudovanie príslušné spisy a rozhodol až po oboznámení sa so všetkými skutočnosťami a priebehom konaní, vrátane predložených dôkazov, ktoré preukázali skutočnosti svedčiace v jej prospech v priestupkovom konaní, je preto nedôvodná, pretože rozhodnutie vychádzalo z posúdenia celého spisového materiálu. Žalobkyňa vo svojom návrhu na obnovu konania uviedla, že dňa 21.10.2008 na súdnom pojednávaní vyšli najavo nové skutočnosti, teda, že JUDr. P. sa dopustila podvodu a taktiež správny orgán uznal JUDr. P. vinnou zo spáchania priestupku proti majetku, preto výrok „podvodníčka a zlodejka“ nemôže byť spôsobilý ju uraziť a dňa 15.04.2009 vyšli najavo nové skutočnosti, kde JUDr. P. pri svojej výpovedi na správnom orgáne sa dopustila podvodu, pretože úmyselne uviedla pred správnym orgánom nepravdu, preto výrok „podvodníčka“ ju nemohol uraziť. Žalovaný vo svojom rozhodnutí uviedol, že uvedené dôvodu na obnovu konania nemohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie. Uvedené dôvody žalobkyňa uviedla aj vo svojom odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu z 24.01.2008, kde rozpisuje význam slov zlodej, okradnúť, podviesť a rozpisuje aj jednotlivé konania JUDr. P., ktorými mala naplniť význam týchto slov, pričom výroky, ktoré mali JUDr. P. uraziť, považovala za oprávnenú kritiku a teda ju nemohli uraziť. Podobné dôvody uviedla žalobkyňa aj vo svojej žalobe z 19.05.2008 o preskúmania zákonnosti rozhodnutia č. SVS 230-2008/01054/TGH z 25.03.2008. Z uvedeného vyplýva, že žalobkyňa poukazovala už v odvolacom konaní, ako aj v konaní pred súdom na konanie JUDr. P., ktoré podľa jej názoru mali naplniť význam výrazov, ktoré použila na jej adresu a ktoré ju mali uraziť. Preto nebolo možné obnoviť konanie z dôvodu, že vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie a nemohli sa v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania, pretože tieto skutočnosti boli známe až v konaní o priestupku na správneho orgáne, ako aj v konaní pred súdom. Žalovaný uvádza, že podľa jeho názoru je rozhodnutie o obnove konania procesného charakteru a týka sa obnovy konania, preto nie je preskúmateľné súdom. Na základe uvedených skutočností žalovaný žiada, aby súd žalobu zamietol. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutia, ako aj postup správnych orgánov boli v súlade so zákonom. Súd rozhodol o žalobe bez nariadenia pojednávania rozsudkom v zmysle ustanovenia § 250f ods. 1 O.s.p., keďže boli splnené podmienky uvedené v § 250f ods. 2 O.s.p. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 14.02.2012. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že rozhodnutím Obvodného úradu v Žiline, odbor všeobecnej vnútornej správy č. 2006/05051-000882/1031-1033/2/BE zo dňa 20.12.2007 bola žalobkyňa uznaná vinnou zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa ustanovenia § 49 ods. 1 písm. a zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, ktorého sa dopustila tým, že narušila občianske spolunažívanie, keď inému ublížila na cti tým, že ho urazila, keď dňa 13.05.2006 v čase medzi 11.00 a 16.00 hodinou v blízkosti domovej nehnuteľnosti na ulici Hollého 10 urážala JUDr. J. P. slovami „zlodejka, podvodníčka, príslušníčka ŠtB“ a obviňovala JUDr. P., že okráda jej matku. Za uvedený priestupok bola žalobkyni uložená sankcia - pokuta vo výške 500,- Sk a povinnosť uhradiť štátu trovy konania spojené s prejednaním priestupku vo výške 500,- Sk. Proti uvedenému rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie v zákonom stanovenej lehote, kde Ministerstvo vnútra SR rozhodnutím č. SVS-230-2008/01054TGH z 25.03.2008 odvolanie žalobkyne zamietol a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa č. 2006/05051-000882/1031-1033/2BE z 20.12.2007 potvrdilo. Rozhodnutie odvolacieho orgánu nadobudlo právoplatnosť dňa 02.04.2008. Uvedené rozhodnutie bolo aj predmetom súdneho preskúmania, pričom Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. 1S 95/2008-33 z 27.11.2008 žalobu žalobkyne zamietol a tento rozsudok potvrdil aj Najvyšší súd SR rozsudkom č. 1Sžo/58/2009 z 02.02.2010. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. Súd v intenciách ust. § 244 ods. 1 O.s.p. musí preskúmavať aj zákonnosť postupu správneho orgánu. Postupom správneho orgánu sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Podľa § 62 ods. 1 Správneho poriadku, konanie pred správnym orgánom ukončené rozhodnutím, ktoré je právoplatné, na návrhu účastníka konania obnoviť, ak a/ vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie a nemohli sa v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania, b/ rozhodnutie záviselo od posúdenia predbežnej otázky, o ktorej príslušný orgán rozhodol inak, c/ nesprávnym postupom správneho orgánu sa účastníkovi konania odňala možnosť zúčastniť sa v konaní, ak to mohlo mať podstatný vplyv na rozhodnutie a ak sa náprava nemohla urobiť v odvolacom konaní, d/ rozhodnutie vydal vylúčený orgán, ak to mohlo mať podstatný vplyv na rozhodnutie a ak sa náprava nemohla urobiť v odvolacom konaní, e/ rozhodnutie sa opiera o dôkazy, ktoré sa ukázali ako nepravdivé, alebo rozhodnutie sa dosiahlo trestným činom. Podľa § 248 písm. a/ O.s.p. súdy nepreskúmavajú rozhodnutia správnych orgánov predbežnej povahy a procesné rozhodnutia týkajúce vedenia konania. Podľa § 250d ods. 3 súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala oneskorene, ak ju podala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania súdom, ak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu žaloby, alebo ak žalobca nie je zastúpený podľa § 250a alebo ak žaloba bola vzatá spať (§ 250h ods. 2). Odvolanie proti uzneseniu je prípustné. V danom prípade sa žalobkyňa svojou žalobou domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SLV-OLVS-62/2010 zo dňa 21.01.2011, ktorým zamietol rozklad žalobkyni a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa o zamietnutí návrhu žalobkyne na obnovu konania ukončeného právoplatným rozhodnutím č. SVS-230-2008/01054/TGH zo dňa 25.03.2008, ktoré nadobudlo právoplatnosť 02.04.2008. V danom konaní súd riešil aj otázku prípustnosti súdneho prieskumu uvedeného rozhodnutia, t.j. rozhodnutia, ktorým správny orgán zamietol rozklad žalobkyne a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa o zamietnutí návrhu žalobkyne na obnovu konania. V správnom konaní v danom prípade príslušný orgán mal zákonom uloženú povinnosť skúmať, či na strane žalobkyne vznikli dôvody na obnovu konania alebo nie. Preto sa musel zaoberať nielen formálnymi otázkami, ale meritom veci. Rozhodnutie o obnove konania totiž pre účastníka konania bolo dôležité, pretože nepovolenie obnovy konania alebo jeho povolenie mohlo mať pre účastníka správneho konania hmotno-právne následky. Aj smerovanie judikatúry Najvyššieho súdu SR je, že aj na § 248 písm. a/ O.s.p. je potrebné nazerať a tento vykladať v kontexte ustanovenia § 244 a nasl. O.s.p., najmä ods. 3 tohto ustanovenia, a to predovšetkým v prípade rozhodnutí, ktorými správne orgány obnovu konania podľa § 62 Správneho poriadku nepovolili. V takýmto prípadoch je potrebné zisťovať, či rozhodnutie napriek svojej procesno- právnej povahe, avšak hmotno-právnymi aspektmi, je spôsobilé zasiahnuť do právnej sféry fyzickej alebo právnickej osoby, inými slovami, či takýmto rozhodnutím môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Preto posúdenie zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu by nemalo byť automaticky a plošne vyňaté zo súdneho prieskumu len s poukazom na formálne znaky takéhoto rozhodnutia, vzhľadom na ktoré sa javí ako výsostne procesného charakteru (Uznesenie Najvyššie súdu SR 2Sžo/182/2010). Súd sa preto následne zaoberal meritom veci, teda preskúmal rozhodnutie správneho orgánu z toho hľadiska, či jeho rozhodnutie o nepovolení obnovy konania bolo v súlade s ustanoveniami zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. Súd po preskúmaní spisového materiálu a administratívneho spisu žalovaného dospel k záveru, že neboli zistené žiadne skutočností, ktoré by odôvodňovali zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia. Súd sa stotožnil s právnym záverom žalovaného, že v danom prípade rozhodnutím č. SLV-OLVS-62/2010 zo dňa 21.01.2011 rozklad žalobkyne zamietol a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa o zamietnutí návrhu žalobkyne na obnovu konania, ukončeného právoplatným rozhodnutím č. SVS-230-2008/01054/TGH z 25.03.2008, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Obvodného úradu v Žiline, odboru všeobecnej vnútornej správy č. 2006/05051-000882/1031-1033/2BE z 20.12.2007 vo veci spáchania priestupku žalobkyne, proti občianskemu spolunažívaniu podľa ustanovenia § 49 ods. 1 písm. a/ zákona č. č. 372/1990 Zb., ktorého sa dopustila tým, že narušila občianske spolunažívanie, keď inému ublížila na cti tým, že ho urazila, keď dňa 13.05.2006 v čase medzi 11.00 až 16.00 hod. v blízkosti domovej nehnuteľnosti na ulici Hollého 10 urážala JUDr. J. P. slovami: „zlodejka, podvodníčka, príslušníčka ŠtB“ a obviňovala ju, že okráda jej matku. Za uvedený priestupok bola žalobkyni uložená sankcia - pokuta vo výške 500,- Sk + trovy konania. Žalobkyňa vo svojom návrhu na obnovu konania uviedla, že dňa 21.10.2008 na súdnom pojednávaní vyšli najavo nové skutočnosti, že JUDr. P. sa dopustila podvodu a taktiež správny orgán uznal JUDr. P. vinnou zo spáchania priestupku proti majetku, preto výrok „podvodníčka a zlodejka“ nemôže byť spôsobilý ju uraziť a dňa 15.04.2009 vyšli najavo nové skutočnosti, kde JUDr. P. pri svojej výpovedi sa na správnom orgáne dopustila podvodu, pretože úmyselne uviedla pred správnym orgánom nepravdu, preto výrok „podvodníčka“ ju nemohol uraziť. Súd skonštatoval, že uvedené dôvody žalobkyňa uviedla aj v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu, kde rozpisuje význam slov „zlodej, okradnúť, podviesť“ a rozpisuje jednotlivé konania JUDr. P., ktorým mala naplniť význam týchto slov. Súd má za to, že žalobkyňa poukázala už v odvolacom konaní na uvedené skutočnosti, a preto nebolo možné povoliť obnovu konania z dôvodu, že vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie a nemohli sa v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania, pretože tieto skutočnosti boli známe už v konaní o priestupku na správnom orgáne. Súd má za to, že napadnuté rozhodnutie i postup žalovaného bol z pohľadu žalobných dôvodov v súlade so zákonom, a preto žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol ako nedôvodnú. O trovách konania súd rozhodol tak, že neúspešnému žalobcovi nevznikol nárok na náhradu trov konania podľa § 250k ods. 1 O.s.p. Žalobkyňa je povinná zaplatiť trovy konania pozostávajúce zo súdneho poplatku vo výške 33,- € do troch dní od doručenia rozsudku. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.