Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3S/52/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011200509 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dáša Filová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1011200509.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dáši Filovej a členov senátu JUDr. Viery Šebestovej a JUDr. Petra Pospecha, v právnej veci žalobcu: MAC TV s.r.o., Brečtanova 1, 831 01 Bratislava, zastúpený: Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o., Drotárska cesta 102, 811 02 Bratislava, proti žalovanej: Rada pre vysielanie a retransmisiu, Dobrovičova 8, 811 09 Bratislava, za účasti vedľajšieho účastníka: Ing. C. I., R. XX, XXX XX H., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. RL/69/2010 zo dňa 07.12.2010, takto r o z h o d o l : Žaloba sa z a m i e t a . Žalovanej sa trovy konania nepriznávajú. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 23.03.2011 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovanej č. RL/69/2010 zo dňa 07.12.2010, ktorým žalovaná rozhodla, že žalobca porušil povinnosť ustanovenú v § 16 ods. 3 písm. b/ zák. č. 308/2000 Z.z. o vysielaní a retransmisii tým, že dňa 28.08.2010 o cca 19.00 hod. odvysielal v rámci programovej služby JOJ, v programe Krimi noviny príspevok s názvom Spomienky na väzňa I. za mrežami, v ktorom došlo k nezabezpečeniu objektívnosti a nestrannosti, za čo mu uložila podľa ust. § 64 ods. 1 písm. a/ zák. č. 308/2000 Z.z. sankciu - upozornenie na porušenie zákona. Žalobca si myslí, že rozhodnutie žalovanej je nezákonné a v rozpore s princípmi právneho štátu. Žalobca poukázal na definíciu pojmu objektívnosť, ktorú sa žalovaná pokúšala v odôvodnení napadnutého rozhodnutia definovať, a to tak, že za hlavné kritériá objektivity považuje relevanciu, transparentnosť, presnosť, úplnosť, vecnosť, vyváženosť, rôznorodosť, aktuálnosť, zrozumiteľnosť, osvojenie si pozície odstupu a neutrality vo vzťahu k predmetu spravodajstva, absencia stránenia. Vymedzenie tohto pojmu žalovaná doslova opísala zo znenia Etického kódexu Slovenského syndikátu novinárov, a preto nemožno hovoriť o definícii pojmu objektívnosť. Má za to, že žalovaná pojem objektívnosť dostatočne nevymedzila a išlo len o neurčitý opis pojmu, a preto je základ pre rozhodnutie správneho orgánu neurčitý, nezrozumiteľný a preto v rozpore so zákonom. Poukazuje na to, že prípad p. I. bol odpočiatku exponovaný a média o ňom informovali veľmi podrobne. Redaktorka v reportáži použila výpovede väzňov, ktorí sa s pánom I. poznali a pravidelne stýkali počas výkonu trestu odňatia slobody. Nie je tajomstvom, aké vzdelanie a akú vysokú školu pán I. navštevuje, nakoľko išlo o verejne známu osobu, verejného činiteľa. V príspevku odvysielané informácie boli vo svojej podstate pravdivé a teda im pravdepodobne je možné prisúdiť adjektív objektívne. Rada sa vo svojom rozhodnutí nevyporiadala s obsahom stanoviska k začatiu správneho konania, v ktorom žalobca vysvetlil podstatu reportáže vrátane žánru, ktorý redaktorka príspevku Spomienky na väzňa I. za mrežami použila a ktorý je legitimným prejavom autorskej a redakčnej slobody a nemožno ho považovať za spravodajstvo a publicistiku v klasickom slova zmysle. Žalobca ďalej v žalobe uvádza, že vo výroku rozhodnutia žalovanej nie je dostatočným spôsobom určený skutok, ktorého sa mal žalobca dopustiť. Tento skutok nie je presne vymedzený ani v odôvodnení rozhodnutia a preto považuje rozhodnutie za nezákonné pri zohľadnení vyššie uvedeného, spolu s ustanoveniami Správneho poriadku o náležitostiach a obsahu správneho rozhodnutia. Na základe uvedených skutočností žalobca žiada, aby súd rozhodnutie žalovanej zrušil. Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení, ktoré bolo súdu doručené dňa 19.05.2011 uviedla, že v napadnutom rozhodnutí dostatočne zrozumiteľne a presne vymedzila v čom spočíva neobjektívnosť predmetného príspevku, resp. v čom spočíva jeho rozpor s ust. § 16 ods. 3 písm. b/ zák. č. 308/2000 Z.z. Podľa názoru žalovanej došlo v predmetnom príspevku k prezentácii jednostranných a nevyvážených informácií, príspevok ani program ako celok divákovi neumožnili, aby si na základe odvysielaného obsahu vytvoril vlastný objektivizovaný názor na danú problematiku, v tomto prípade na osobu pána I. v čase, keď bol vo výkone trestu odňatia slobody. Žalovaná súhlasila s názorom účastníka konania, že spôsob spracovania príspevku a jeho odvysielanie je súčasťou práva na slobodu prejavu a práva verejnosti na informácie, avšak vysielateľ pri výkone uvedených práv je povinný rešpektovať povinnosti ustanovené zákonom č. 308/2000 Z.z. V rozhodnutí žalovaná neposudzovala pravdivosť odvysielaných informácií, ale spôsob, akým boli odvysielané informácie prezentované a spracované, teda či dostali priestor na vyjadrenie osoby, ktorých sa prezentované vyjadrenia týkali, a teda či si nezainteresovaný divák mohol na základe odvysielaného obsahu vytvoriť vlastný úsudok o prezentovanej téme. Žalobca tvrdí, že uvedený príspevok nemal charakter spravodajstva či politickej publicistiky, na ktorý sa vzťahuje povinnosť zabezpečiť ich objektívnosť a nestrannosť, žalovaná uvádza, že už program Krimi noviny, ktorá je zverejnená na webovej stránke žalobcu je zaradený medzi programy spravodajské. Ustanovenie § 16 ods. 3 písm. b/ zák. č. 308/2000 Z.z. ukladá vysielateľovi povinnosť zabezpečiť objektívnosť a nestrannosť spravodajských a politicko-publicistických programov ako celku. Napadnutý príspevok bol zaradený v rámci programu Krimi noviny ako posledný, pričom jemu predchádzajúce príspevky neobsahovali žiadnu informáciu o osobe pána I., ktorá by doplnila odvysielané vyjadrenia osôb, ktoré sa v napadnutom príspevku na jeho adresu vyjadrovali. Z uvedeného dôvodu vyhodnotila žalovaná program Krimi noviny odvysielaný dňa 28.08.2010 ako neobjektívny a nestranný. V priebehu celého napadnutého príspevku nebola zaznamenaná snaha vysielateľa o nadviazanie kontaktu s osobou pána I., prípadne sprostredkovanie jeho postoja k predmetnému príspevku, k prezentovaným vyjadreniam podaným jeho spoluväzňom, či redaktorkou. Žalovaná nepovažovala za potrebné vykonať ďalšie dôkazy, nakoľko dospela k záveru, že sa dostatočne a dôkladne oboznámila so skutkovým stavom, a to zhliadnutím záznamu vysielania predmetného programu a preštudovaním prepisu - popisu skutkového stavu, pričom sa oboznámila aj so stanoviskom žalobcu v predmetnej veci. Žalovaná uvádza, že výroková časť rozhodnutia popisuje konanie, ktorého sa žalobca dopustil a v dôsledku ktorého došlo k spáchaniu konkrétneho správneho deliktu, za ktorý mu bola uložená sankcia. Určenie konkrétnych vyjadrení, ktoré spôsobili neobjektívnosť predmetného programu priamo vo výroku rozhodnutia by bolo podľa názoru žalovaného neúplné a nepresné a práve takéto vytrhnutie vyjadrenia z kontextu by spôsobovalo neúplnosť a nepresnosť výroku. Na základe uvedených skutočností žalovaná navrhuje, aby súd žalobu v plnom rozsahu zamietol. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. 3S 52/2010-29 zo dňa 24.01.2012 žalobu zamietol a žalobcovi trov konania nepriznal s tým, že žalovaná vo svojom rozhodnutí dostatočne podrobne rozviedla v čom videla porušenie zákona, uviedla akým spôsobom by bola zaručená objektívnosť a nestrannosť vysielaného programu a skonštatovala, že rozhodnutie správneho orgánu bolo v súlade so zákonom. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalovaná odvolanie, v ktorom okrem iného uviedla, že konajúci súd odňal účastníkovi konania svojim postupom možnosť konať pred súdom, keď neumožnil advokátskemu koncipientovi zastupovať žalobcu pred súdom na ústnom pojednávaní a tým zamedzil žalobcovi prostredníctvom advokátskeho koncipienta navrhovať dôkazy na podporu svojich tvrdení, vyjadrovať sa k procesnej obrane žalovanej a pod. Zo strany súdu došlo k neúplnému zisteniu skutkového stavu veci, nakoľko nesprávnym postupom súdu nedošlo k navrhnutiu ani vykonaniu viacerých dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp.zn. 3Sžo 14/2012 zo dňa 10. mája 2012 napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 3S 52/2011-29 zo dňa 24. januára 2012 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že judikatúra najvyššieho súdu nebola vo veci zastupovania žalobcu advokátskym koncipientom vo veciach správneho súdnictva v konaniach pred krajským súdom jednotná. Z posledných rozhodnutí najvyššieho súdu, napr. sp.zn. 6 Sžf 17/2009, 8 Sžo 5/2011 je možné aj v tejto otázke konštatovať určitý názorový posun odvolacích senátov, keďže i uvedené rozhodnutia odôvodňujú prípustnosť zastúpenia žalobcu na pojednávaní pred krajským súdom nielen advokátom, ale aj advokátskym koncipientom, a to i vo veciach podľa piatej časti O.s.p. Preto najvyšší súd na základe zistených procesných pochybení zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie s tým, že sa nezaoberal ďalšími dôvodmi odvolania, pretože zistené procesné pochybenie viedlo k nemeritórnemu rozhodnutiu o odvolaní. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.) opätovne na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie ako aj postup správnych orgánov boli v súlade so zákonom, a preto žalobu zamietol podľa ust. § 250j ods. 1 O.s.p. Podaním zo dňa 09.08.2012 V.. C. I. navrhuje súdu, aby mohol vstúpiť do konania ako vedľajší účastník na strane žalovanej. O prípustnosti vedľajšej účasti v konaní sa súd zaoberá až potom, čo ten, ku ktorému sa účastník pridružil alebo jeho odporca namietne neprípustnosť takéhoto vstupu (rozsudok NS SR sp.zn. 8Sž 43/2007). Keďže žiaden z účastníkov nemal námietky o pristúpení V.. C. I. do konania, súd nemusel rozhodnúť uznesením. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu žalovanej súd zistil, že Rada na svojom zasadnutí dňa 12.10.2010 prijala uznesenie o začatí správneho konania voči vysielateľovi MAC TV s.r.o. Bratislava vo veci vecného porušenia § 16 ods. 3 písm. b/ zák. č. 308/2000 Z.z. v súvislosti s tým, že dňa 28.08.2010 o cca 19.00 hod. odvysielal v rámci programovej služby televízie JOJ v programe Krimi noviny príspevok s názvom Spomienky na väzňa I. za mrežami, v ktorom mohlo dôjsť k nezabezpečeniu objektívnosti a nestrannosti. Oznámenie o začatí správneho konania bolo účastníkovi konania doručené dňa 28.10.2010. Na základe tejto skutočnosti sa začalo správne konanie č. 303-PLO/O-4921/2010 vo veci dohľadu na dodržiavaním zák. č. 308/2000 Z.z. Začatie správneho konania bolo účastníkovi konania riadne oznámené a súčasne bol vyzvaný, aby v lehote do 10 dní od doručenia oznámenia k oznámeniu zaslal svoje stanovisko, prípadne navrhol dôkazy. Súčasne bol upozornený, že pokiaľ svoje práva v stanovenej lehote nevyužije Rada môže rozhodnúť vo veci aj bez jeho stanoviska, pokiaľ uzná, že podklady a dôkazy zhromaždené v správnom konaní sú dostačujúce podľa ust. § 46 zák. č. 71/1967 Zb. Dňa 16.11.2010 bola účastníkovi konania doručená opätovná výzva na vyjadrenie sa k podkladom pre rozhodnutie v uvedenom správnom konaní s tým, že mu bola predĺžená lehota na vyjadrenie o ďalších 5 dní. Vyjadrenie účastníka konania k predmetu správneho konania bolo Rade doručené dňa 06.12.2010. Rada po získaní všetkých podkladov pre rozhodnutie sa oboznámila so skutkovým stavom a v danej veci rozhodla dňa 07.12.2010 rozhodnutím č. RL/69/2010. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote žalobu na tunajší súd. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. Súd v intenciách ust. § 244 ods. 1 O.s.p. musí preskúmavať aj zákonnosť postupu správneho orgánu. Postupom správneho orgánu sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Podľa § 4 ods. 1, 2, 3, 4 Zákona o vysielaní a retransmisií v znení zákona účinného ku dňu rozhodnutia žalovaného správneho orgánu, poslaním rady je presadzovať záujmy verejnosti pri uplatňovaní práva na informácie, slobody prejavu a práva na prístup ku kultúrnym hodnotám a vzdelaniu a vykonávať štátnu reguláciu v oblasti vysielania a retransmisie. Rada dbá o uchovanie plurality informácií v spravodajských reláciách vysielateľov, ktorí vysielajú na základe zákona alebo na základe licencie podľa tohto zákona. Dohliada na dodržiavanie právnych predpisov upravujúcich vysielanie a retransmisiu a vykonáva štátnu správu v oblasti vysielania a retransmisie v rozsahu vymedzenom týmto zákonom. Rada je právnická osoba so sídlom v Bratislave. Pri výkone štátnej správy v oblasti vysielania a retransmisie má postavenie orgánu štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou v rozsahu vymedzenom týmto zákonom a osobitnými predpismi. Podľa § 5 ods. 1 písm. g/, h/, m/, l/, Zákona o vysielaní a retransmisií, do pôsobnosti rady v oblasti výkonu štátnej správy patrí dohliadať na dodržiavanie povinnosti podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov, ukladať sankcie vysielateľom a prevádzkovateľom retransmisie, ako aj tým, ktorí vysielajú alebo prevádzkujú retransmisiu bez oprávnenia, žiadať záznamy vysielanie od vysielateľov v prípade potreby, vybavovať sťažnosti na porušenie tohto zákona podľa § 14a. Podľa § 64 ods. 1, 3, 4, 5 uvedeného zákona, za porušenie povinnosti uloženej týmto zákonom alebo osobitnými predpismi, Rada ukladá tieto sankcie: a) upozornenie na porušenie zákona, b) odvysielanie oznamu o porušení zákona, c) pozastavenie vysielania programu alebo jeho časti, d) pokutu, e) odňatie licencie za závažné porušenie povinnosti. Podľa § 32 ods. 1, 2 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhom účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Podľa § 33 ods. 1, 2 Správneho poriadku, účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke. Správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonom a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Konajúci súd zo spisového materiálu zistil, že žalovaná preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 07.12.2010 č. RL/69/2010 v správnom konaní č. 303-PLO/0-4921/2010 uložila žalobcovi podľa § 64 ods. 1 písm. a/ zák. č. 308/2000 Z.z. sankciu - upozornenie na porušenie zákona za porušenie povinnosti uvedenej v § 16 28.08.2010 o cca 19.00 hod. odvysielal v rámci programovej služby televízie JOJ v programe Krimi noviny príspevok s názvom Spomienky na väzňa I. za mrežami, v ktorom došlo k nezabezpečeniu objektívnosti a nestrannosti. Súd po preskúmaní spisového materiálu a administratívneho spisu žalovanej dospel k záveru, že neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia. Súd sa stotožnil s právnym záverom žalovanej, že v rámci programovej služby JOJ v programe Krimi noviny príspevok s názvom Spomienky na väzňa I. za mrežami neboli naplnené kritéria objektívnosti a nestrannosti v zmysle zákona o vysielaní a retransmisii a bola naplnená skutková podstata správneho deliktu podľa § 16 ods. 3 písm. b/ zák. č. 308/2000 Z.z. Zásada objektívnej zodpovednosti u právnických osôb za správne delikty platí aj v prípade zákona o vysielaní a retransmisii ako aj správneho poriadku, ktoré nevyžadujú pri preukázaní, že došlo k správnemu deliktu dokazovať zavinenie, podstatné je iba to, či k porušeniu objektívne došlo alebo nie s tým, že ani jeden z uvedených zákonov neobsahuje tzv. liberačné dôvody, ktoré by umožnili zbaviť sa zodpovednosti za správny delikt, ako aj, že okolnosti za ktorých došlo k porušeniu zákona môžu byť zohľadnené pri ukladaní druhu sankcie. Program Krimi noviny je v programovej štruktúre žalobcu definovaný ako spravodajský program. Programovú štruktúru žalobca pravidelne aktualizuje a v čase vysielania predmetného príspevku, t.j. 28.08.2010 bol program Krimi noviny zaradený rovnako medzi spravodajské. Napadnutý príspevok bol zaradený v rámci programu Krimi noviny ako posledný, pričom jemu predchádzajúce príspevky neobsahovali žiadnu informáciu o osobe pána I., ktorá by doplnila odvysielané vysielanie osôb, ktoré sa v napadnutom príspevku na jeho adresu vyjadrovali. Súd má za to, že Rada program Krimi noviny odvysielaný dňa 28.08.2010 správne posúdila ako neobjektívny a nestranný. V predmetnom príspevku nedostali priestor na vyjadrenie všetky dotknuté osoby. Vysielateľ nemal snahu o nadviazanie kontaktu s osobou pána I., prípadne sprostredkovanie jeho postoja k predmetnému príspevku a k vyjadreniam jeho spoluväzňov. Neobstojí námietka žalobcu, že absentuje identifikácia skutku v skutkovej vete rozhodnutia a to časové ohraničenie a vecné vymedzenie skutku v zmysle určenia spôsobu a rozsahu v akom malo dôjsť k porušeniu zákonnej povinnosti. Súd má za to, že žalovaný správny orgán v danej veci v priebehu správneho konania dostatočne identifikoval skutok, ktorým sa žalobca dopustil porušenia právnej povinnosti, ktorá skutočnosť bola žalobcovi v konaní aj oznámená a k porušeniu právnej povinnosti práve k týmto skutkom sa žalobca aj vyjadril v správnom konaní. Žalovaná vo svojom rozhodnutí náležite identifikovala skutok, ktorým sa žalobca dopustil porušenia právnej povinnosti a výroková časť rozhodnutia z tohto hľadiska je presná a skutok je vymedzený nezameniteľne z iným, nakoľko je vymedzený, a to čas spáchania správneho deliktu - 28.08.2010 cca o 19.00 hod., spôsob spáchania správneho deliktu - odvysielanie v rámci programovej služby JOJ v programe Krimi noviny príspevok s názvom Spomienky na väzňa I. za mrežami a správny delikt, t.j. porušenie ustanovenia § 16 ods. 3 písm. b/ zák. č. 308/2000 Z.z. Z uvedeného vyplýva, že výrok nemôže byť zamenený s iným skutkom, a preto žalovaná neporušila ustanovenie o správnom konaní (§ 47 ods. 2 Správneho poriadku). Žalobca poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, napr. 5Sž 17/2011, 6 Sžo 31/2011, 5Sž 21-22/2011, v ktorých najvyšší súd zrušil rozhodnutie krajského súdu, nakoľko výrok rozhodnutia o správnom delikte žalovanej neobsahoval popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania. Konajúci súd má za to, že v predmetnej veci bol výrok rozhodnutia žalovanej vymedzený správne, tak ako to už vyššie odôvodnil. Súd z prepisu predmetného príspevku ako aj z nahrávky CD nosiča mal za preukázané, že informácie sprostredkované výlučne bývalým spoluväzňom pána I. poskytli divákovi len jednostranný pohľad na správanie sa ním dotknutej osoby z obdobia, keď sa nachádzala vo výkone trestu. V danom prípade vzhľadom na obsahové zamerania príspevku si informácie o správaní sa pána I. vo väzení v záujme zachovania objektívnosti a nestrannosti vyžadovali aj reakciu nimi dotknutej strany. Divák z uvedeného programu Krimi noviny nedostal nestranné a vyvážené informácie v dôsledku čoho si na dané otázky nemohol vytvoriť vlastný názor. Krajský súd konštatoval, že žalovaná vo svojom rozhodnutí dostatočne podrobne rozviedla v čom videla porušenie zákona, uviedla akým spôsobom by bola zaručená objektívnosť a nestrannosť vysielaného programu, napadnuté rozhodnutie správneho orgánu bolo v súlade so zákonom, správny orgán dostatočnej zistil skutkový stav veci a tento aj po právnej stránke správne posúdil. Súd má za to, že napadnuté rozhodnutie i postup žalovanej bol z pohľadu žalobných dôvodov v súlade so zákonom a nakoľko námietky žalobcu neodôvodňovali zrušenie napadnutého rozhodnutia, žalobu v celom rozsahu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že neúspešnému žalobcovi právo na jej náhradu nepriznal. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.