Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4S/56/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011200532 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Langová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1011200532.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Soni Langovej a členiek senátu JUDr. Judity Kokolevskej a JUDr. Miloty Tóthovej, v právnej veci žalobcu: Y. T., nar. XX.X.XXXX, XXX XX Q. XXX, zastúpeného advokátkou, JUDr. Melániou Knopovou, AK Štúrova 20, 042 83 Košice, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, sekcia verejnej správy, odbor priestupkov, Drieňová 22, 826 86 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. SVS-OP-2010/028038/TKD zo dňa 12.1.2011, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou súdu v zákonom určenej lehote dňa 28.3.2011 sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. SVS-OP-2010/028038/TKD zo dňa 12.1.2011, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Obvodného úradu Košice - okolie sp. zn. B/2010/03937 zo dňa 7.9.2010, ktorým bol uznaný za vinného zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o priestupkoch), ktorého sa dopustil tým, že dňa 16.3.2010 v čase okolo 07.30 hod. v obci Q. pred bytovkou č. XXX mal napľuť pred E. V. na zem a vynadať jej slovami „krivá kurva“. Takto vulgárne jej mal vynadať v minulosti viackrát. Za uvedený priestupok mu správny orgán podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o priestupkoch uložil pokutu vo výške 30,- Eur a súčasne povinnosť uhradiť štátu trovy konania spojené s prejednaním priestupku vo výške 16,- Eur. Podľa názoru žalobcu rozhodnutia oboch správnych orgánov sú nezákonné, pretože vychádzali z nedostatočne zisteného skutkového stavu, zistený skutkový stav je v rozpore s obsahom spisov a rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Podľa jeho názoru správne orgány porušili ustanovenia § 32 ods. 1, § 34 ods. 5, § 46, 47, ods. 3 zákona číslo 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len správny poriadok). Nedomnieva sa, že spáchanie priestupku bolo dostatočne preukázané výpoveďami svedkov E. V., pani M. a p. L., ktorý ho nepriamo usvedčil. Správne orgány nevypočuli ďalších svedkov konania žalobcu, a to dcéry pani V., ktoré boli v aute a všetko počuli. Uviedol, že v inkriminovanom čase nemohol predmetný skutok spáchať, pretože v tom čase brigádoval na pracovisku, ktoré je vzdialené od miesta jeho bydliska asi 9 kilometrov, kam dochádza denne autobusom. Ten odišiel z Q. ráno o 6,50 hodine ráno, takže objektívne nemohol pani V. nadávať okolo 7,30 hodine. Podľa názoru žalobcu, správne orgány odlišne a diskriminačne posudzovali dôkazy, keď na základe predloženého prevádzkového denníka zamestnávateľa žalobcu dospel k záveru, že z neho jednoznačne nevyplýva nemožnosť spáchať skutok ráno o 7,30 hod. Žalovaný žiadnym spôsobom neodôvodnil, prečo považoval jeho výpoveď za nevieryhodnú a nepostupoval podľa rovnakých pravidiel aj u vypočutých svedkýň. Z predvolania na priestupkové konanie vyplynulo, že sa mal priestupku dopustiť dňa 16. marca 2010 v čase o 10.20 hodine, pričom žalobca v odvolaní poukázal, že to nebol on, kto sa v presne určený čas mohol dopustiť priestupku ale bola to práve E. V., ktorá úmyselne narušila občianske spolunažívanie nepravdivým obvinením jeho osoby. V rámci konania o objasňovaní priestupku bola pani V. dňa 2. decembra 2010 požiadaná o vysvetlenie a táto na rozdiel od výpovede zo dňa 7. septembra 2010 si už vôbec nespomínala, kedy jej mal oplzlo nadávať avšak v súlade s výpoveďou pani M. s ktorou sa dohodla uviedla, že to bolo v marci okolo 7,15 až 7,30 hodine ráno. Z predložených dôkazov a vyjadrení jednoznačne bolo preukázané, že skutok nemohol spáchať, pretože v tom čase bol na ceste autobusom na pracovisko. Žalobca v žalobe ďalej uviedol, že v danom prípade sú splnené podmienky na obnovu konania, pretože vyšli najavo nové skutočnosti a dôkazy o ktorých existencii sa žalobca dozvedel až v období druhej polovice januára 2011, pričom správny orgán o ich existencii preukázateľne vedel. Na základe uvedených dôvodov žiadal súd, aby napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojitosti s prvostupňovým rozhodnutím zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 16.5.2011 uviedol, že žalovaný v odvolacom konaní preskúmal kompletný spisový materiál a zastáva názor, že zo spáchania skutku žalobcu osvedčili svojimi výpoveďami vypočutí svedkovia. Svedkovia boli pred výsluchom poučení o povinnosti vypovedať pravdivo ako i o právnych následkoch nepravdivej alebo neúplnej výpovede. Súčasťou spisového materiálu je aj kópia prevádzkového denníka, kde je uvedené, že obvinený prišiel do práce v uvedený deň o 7, 45 hodín. Z tejto informácie teda jednoznačne nevyplýva, že by obvinený predmetný skutok nemohol spáchať dňa 16. 3. 2010 okolo 7, 30 hodine. Žalovanému nie je známa skutočnosť, že by V. V. pri podaní vysvetlenia dňa 2. decembra 2010 potvrdila výpoveď žalobcu, pretože v spise sa záznam o takejto výpovedi nenachádza. Podľa názoru žalovaného, rozhodnutia boli vydané v súlade so zákonmi, nedošlo k nezákonnému zásahu do práv žalobcu, a preto žiadal súd, aby žalobu zamietol. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a mieste príslušný na konanie vo veci (§ 244 a nasl. O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, vychádzajúc z dispozičnej zásady (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 250f ods. 1 a 2 O.s.p. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva a povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutia, ktorým práva a právom chránené záujmy týchto osôb môžu byť dotknuté. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. Súd v intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. musí preskúmavať aj zákonnosť postupu správneho orgánu. Postupom správneho orgánu sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený, ale súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Z obsahu administratívneho (priestupkového) spisu súd zistil, že dňa 16. marca 2010 o 10,20 hodine sa na obvodné oddelenie Policajného zboru v Čani dostavila E. V. narodená 5. mája 1950, bytom Q. číslo XXX, ktorá podala oznámenie po spáchaní priestupku žalobcom. Uviedla, že býva v obytnom dome so šiestimi bytmi, z ktorých 1 používa aj žalobca. Ten svojim vulgárnym správaním znepríjemňuje život všetkým obyvateľom obytného domu približne 5 rokov tak, že z okna svojho bytu vulgárne vykrikuje na ľudí nachádzajúcich sa pred obytným domom a vykrikuje na nich nadávky ako: krivá, kurva, nosatá, si kurva ako tvoja matka, ty debil a iné. V policajnom spise sa nachádza aj záznam o podaní vysvetlenia zo dňa 25. apríla 2010 podanom žalobcom. Ten k veci uviedol, že daný skutok nespáchal, a odmietol sa k veci vyjadriť. Dňa 10. júla 2010 podal vysvetlenie svedok, M. L., ktorý uviedol, že žalobca nadával oznamovateľke do kuriev nosatých a nazýval ju aj mnohými inými vulgárnymi nadávkami, na ktorej si nevedel spomenúť. Žalobca tak isto vulgárne nadával aj jemu. Všetko sa stalo v čase, keď oznamovateľka podala oznámenie t. j. približne 3 - 4 mesiace dozadu, pričom incidenty sa odohrali na schodisku v obytnom bloku a pred obytným blokom. Adresovanie vulgárnych nadávok E. V. zo strany žalobcu potvrdila podľa záznamu aj svedkyňa Y. M.. Dňa 10. 7.2010 bola vec postúpená Obvodnému úradu Košice. Listom zo dňa 16. augusta 2010 správny orgán žalobcovi oznámil začatie konania o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, ktorého sa mal dopustiť dňa 16. 3. 2010 v čase o 10, 20 hodín tým, že mal vulgárne nadávať E. V.. Žalobca bol vyzvaný aby sa na prejednanie priestupkovej veci dostavil na Obvodný úrad Košice - okolie. Na ten istý deň boli predvolaní aj svedkovia a oznamovateľka. V zápisnici o prejednaní priestupku správny orgán popísal priebeh konania žalobcu tak, že dňa 16. 3. 2010 v čase okolo 7. 30 hodine vulgárne nadával E. V. slovami: „krivá kurva, nosatá, si kurva ako tvoja matka, ty debil jeden“ a mnoho iných nadávok. Takto vulgárne vykrikuje už 5 rokov aj na iných ľudí z bytovke. Žalobca k veci uviedol, že v ten deň ráno o 6. 30 hodine išiel z domu na brigádu k pani Y.. C. V. a tak nemohol ráno o 7. 30 hodine nadávať svojej susede. Poprel okolnosť, že by pani V. nadáva a priložil dohodu o pracovnej činnosti. Na základe záznamu o výpovedi E. V., žalobca sa mal dopustiť priestupku tak, že dňa 16. marca 2010 v čase okolo 7. 30 hodine sa vrátila domov od svojej dcéry. Vystupovala z auta, pričom žalobca napľul pred ňou na zem a povedali jej, že je „krivá kurva“ a išiel preč k bránke. Zostal však veľmi prekvapený, pretože v aute boli jej 2 dcéry a tie počuli ako jej nadáva. Jeho slová počula aj pani M.. Žalobca sa tak mal správať častejšie a už viackrát jej vulgárne vynadal. Dňa 20. marca 2010 žalobca vulgárne vynadal aj pánovi Tóthovi slovami: „ty starý kokot a ako sa ti spí s kurvou“. Dňa 26. augusta 2010 sa jej vyhrážal aj syn žalobcu, že ak im zoberú byt, všetkých pozabíja. Podľa výpovede svedkyne Y. M., dňa 16. marca 2010 v čase okolo 7. 30 hodín bola doma a z dôvodu, že mala otvorené okno počula ako žalobca nadával pani V. slovami: krivá kurva, piča a iné. Žalobca nadáva každému, pričom vulgárne nadával jej aj jej manželovi. Žalobca uvedené nadávky používa bezdôvodne. Podľa výpovede svedka M. L., tento bol účastníkom toho, ako žalobca neraz vulgárne nadával susedom, nadávky používal proti pani M., pani V. pánovi M. a iným. Nadávky sa opakovali často. Na základe uvedených dôkazných prostriedkov, a to výpovedí účastníkov incidentu a ďalších svedkov, vydal správny orgán rozhodnutie o priestupku, ktorým žalobcu uznal vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa ustanovenia § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch, ktorého sa dopustil tým, že dňa 16. 3. 2010 v čase okolo 7. 30 hodine v obci Q. pred bytovkou číslo XXX napľul pred E. V., trvale bytom Q. číslo XXX na zem a vynadali slovami " krivá kurva". Takto vulgárne jej vynadal už viackrát. Svojím konaním teda žalobca úmyselne narušil občianske spolunažívanie hrubým správaním, za čo mu bola podľa § 49 ods. 2 a § 11 ods. 1 písm. a) zákona o priestupkoch uložená pokuta vo výške 30 €. Žalobcovi zároveň bola uložená povinnosť nahradiť štátu trovy konania vo výške 16 €. Voči predmetnému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie obsahom zhodné s námietkami uvedenými v žalobnom návrhu. Po vydaní prvostupňového rozhodnutia bol do súpisu založený doklad zamestnávateľa žalobcu o tom, že v inkriminovaný deň nastúpil na výkon práce o 7. 45 hodine. Z podania prvostupňového správneho orgánu zo dňa 11. novembra 2010, ktorým predložil spis žalovanému vyplýva, že správny orgán nevedel pri svojom rozhodnutí určiť absolútne presný čas, kedy sa skutok stal, vychádzal len z výpovede navrhovateľky, ktorá uviedla že sa delikt stal v čase okolo 7. 30 hodine. V zmysle tohto vyjadrenia správny orgán oslovil zamestnávateľa firmy u ktorej žalobca pracoval, pána T. V., ktorý predložil kópiu prevádzkového denníka pričom ten uviedol že kolegovia chodili do práce autom. Dňa 16. marca 2010 začal podľa zápisu žalobca pracovať o 7. 45 hodine ako ostatní kolegovia, pričom zápis je vykonaný len jednou osobou. Následne žalovaný vydal napadnuté rozhodnutie, ktorým odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Správny orgán po svojom rozhodnutí po popise konania žalobcu a obsahu výpovedí svedkov uviedol, že nemal pochybnosti o správnosti svedeckých výpovedí, keďže boli pred výsluchom poučení o povinnosti vypovedať pravdu a nič nezamlčovať ako aj právnych následkoch nepravdivej alebo neúplnej výpovede. Žalobca spáchanie skutku poprel tým, že namietal čas jeho spáchania, pretože mal v ten deň ráno o 6. 30 hodine ísť na brigádu. Poukázal na prevádzkový denník, v ktorom je uvedené, že žalobca prišiel do práce v uvedený deň o 7. 45 hodine. Z tohto záznamu jednoznačne nevyplýva, že by žalobca nemohol skutok spáchať v čase okolo 7. 30 hod., pretože nemožnosť spáchať skutok žalobca nepreukázal. Ohľadom nepresnosti hodiny kedy mal žalobca vulgárne nadávať oznamovateľke správny orgán uviedol, že tento čas bol uvedený až na ústnom pojednávaní dňa 7. 9. 2010. Podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch, priestupku sa dopustí ten, kto d) úmyselne naruší občianske spolunažívanie vyhrážaním ujmou na zdraví, drobným ublížením na zdraví, nepravdivým obvinením z priestupku, schválnosťami alebo iným hrubým správaním. Podľa § 49 ods. 2 zákona o priestupkoch za priestupok podľa odseku 1 písm. a) možno uložiť pokutu do 33 eur, za priestupok podľa odseku 1 písm. b) až d) a písm. f) pokutu do 99 eur a za priestupok podľa odseku 1 písm. e) pokutu do 331 eur. Podľa § 51 zákona o priestupkoch, ak nie je v tomto alebo inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní (zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní - správny poriadok). Podľa § 3 ods. 4 správneho poriadku rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Podľa § 34 ods. 1 správneho poriadku na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka (ods. 2). Účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe (ods. 3). Správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti (ods. 5). Zákon o priestupkoch v ustanovení § 73 ods. 2 zakotvuje základné procesné práva a povinnosti obvineného z priestupku. V porovnaní so všeobecným správnym konaním, ktoré je upravené v zákone č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, poskytuje obvinenému z priestupku širšie procesné práva. Predovšetkým zakotvuje zásadu prezumpcie neviny. Obvinený z priestupku má právo vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu a k dôkazom o nich, uplatňovať skutočnosti a dôkazy na svoju obhajobu, podávať návrhy a opravné prostriedky. K výpovedi, ani k priznaniu nemôže byť donucovaný. Realizácia zásady prezumpcie neviny znamená, že správny orgán je povinný dokázať vinu obvineného z priestupku a ak sú o nej pochybnosti, musí rozhodnúť v prospech vinníka (in dubio pro reo). Zakotvenie zásady prezumpcie neviny v priestupkovom zákone znamená, že pri aplikácii ustanovení priestupkového zákona musí byť zásadne rešpektovaný všeobecný demokratický princíp "presumptio boni viri" (každý občan je poriadny, pokiaľ nebude dokázaný opak). Vymedzenie inštitútu skutkovej podstaty priestupku vychádza z poznatkov náuky trestného práva. Zákon o priestupkoch stanovuje pre naplnenie skutkovej podstaty priestupku štyri základné znaky: objekt, objektívnu stránku, subjekt a subjektívnu stránku. Zavinenie je obligatórnym znakom subjektívnej stránky skutkovej podstaty priestupku. Pre vyvodenie zodpovednosti za priestupok je nevyhnutné, aby bolo dostatočne preukázané, že priestupca svojím konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty priestupku. V každej priestupkovej veci treba preukázať zavinenie priestupku, a za tým účelom je nevyhnutné vykonať všetky dostupné dôkazy. V správnom súdnictve súd preskúmava výlučne zákonnosť právoplatného rozhodnutia. Na rozdiel od správnych orgánov, ktoré vo veci konkrétne konajú (najmä vykonávajú dokazovanie) a rozhodujú, súd nepreskúmava vhodnosť alebo účelnosť žalobou napadnutého rozhodnutia. Ak správny orgán na preukázanie naplnenia skutkovej podstaty prejednávaného priestupku neodstránil rozpory medzi výpoveďami obvineného z priestupku a jednotlivých svedkov a nevykonal dôkazy na preukázanie ich hodnovernosti, je to dôvod, aby súd rozhodnutie pre nedostatočne zistený skutkový stav zrušil. V danom prípade, v súlade s názorom správnych orgánov súd zastáva názor, že z vykonaného dokazovania je možné určiť, že žalobca porušil povinnosť uloženú vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami. Naplnenie skutkovej podstaty priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch zistil z výpovedí svedkov, ktorí neboli blízkymi osobami poškodenej, E. V. a nebol daný dôvod na spochybnenie ich výpovedí. Naopak, vypočutí svedkovia potvrdili, že žalobca sa hrubo nesprával len voči p. V. ale aj voči iným osobám. Argumenty uvádzané žalobcom o tom, že v čase spáchania priestupku bol na ceste do zamestnania, neboli spôsobilé vyvrátiť tvrdenia poškodenej a svedkov. Dôležitým z tohto pohľadu je fakt, že žalobca dochádzal do zamestnania na pracovisko vzdialené 9 km, pričom zo šetrenia správneho orgánu vyplynulo, že žalobca obvykle dochádzal na pracovisko spoločne s kolegami autom a nie je teda vylúčené, aby sa v čase pred nástupom na pracovisko okolo 7,45 hod. nachádzal pred svojim bydliskom okolo 7,30 hod. (t.j. aj pár minút pred 7,30) a hrubo sa správal k p. V., čo svojimi výpoveďami potvrdili svedkovia. Žalovaný teda okrem svojho tvrdenia, že skutok nespáchal, neprodukoval žiaden vierohodný dôkaz, svedčiaci o tom, že sa nachádzal v dopravnom prostriedku, resp. na pracovisku (svedectvá spolucestujúcich, kolegov, vodiča autobusu, cestovný lístok a pod). Z dôvodu, že p. V. len približne určila čas spáchania skutku, nie je jeho presné ohraničenie možné a vo veci podstatné, podstatným sa súdu javí okolnosť, že vulgárne nadávanie žalobcu v približnom časovom ohraničení bolo preukázané svedeckými výpoveďami, ktorých vierohodnosť žalobca nebol schopný akceptovateľným spôsobom spochybniť. Tvrdenia poškodenej a svedkov o incidente boli jednoznačné a neboli v konaní rozporované. Naopak, žalobca v konaní nepredložil žiaden dôkaz na podporu svojich tvrdení. Z uvedených dôvodov neboli zo strany žalobcu vznesené žiadne dôkazy, ktoré by vniesli pochybnosti o spáchaní skutku žalobcom. Okolnosť, že správny orgán nevykonal všetky žalobcom navrhované dôkazy - vypočutie dcéry pani V., ktorej výpoveď by mohla byť spochybnená vzhľadom na rodinný pomer s poškodenou, resp. uviedol nesprávne čas o spáchaní incidentu v oznámení o začatí konania nepovažuje súd za takú vadu, ktorá by mohla spôsobiť nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Je na správnom orgáne a jeho posúdení, ktoré z navrhovaných dôkazov sú pre rozhodnutie dôležité, ktoré vykoná a ktoré nie. Podľa názoru súdu správny orgán vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu na to, aby mohol konštatovať, že žalobca sa dopustil vytýkaného priestupku, vysporiadal sa s námietkou žalobcu ohľadom času jeho spáchania ako i s jeho tvrdením, že v danom čase bol na ceste do zamestnania, čo však žalobca nevedel v konaní preukázať. Na základe uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť podľa ust. § 250j ods. 1 O.s.p. O trovách konania rozhodol s prihliadnutím s ust. § 250k ods. 1 O.s.p tak, že neúspešnému žalobcovi nepriznal ich náhradu, pričom žalovaný nemá takýto nárok zo zákona. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.) Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, na Krajskom súde v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.