Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4S/58/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011200547 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Kokolevská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1011200547.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Judity Kokolevskej a členiek senátu JUDr. Soni Langovej a JUDr. Miloty Tóthovej v právnej veci žalobcu: S., bytom H. XX, XXX XX H. N., právne zastúpený advokátkou: JUDr. Jelou Mikuškovou so sídlom Račianska 66, 831 02 Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie č. 13, 814 90 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 25138/2010-41 zo dňa 31.01.2011, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 25138/2010-41 zo dňa 31.01.2011 ako aj personálny rozkaz ministerky spravodlivosti SR č. 23 zo dňa 13.10.2010 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. d) Občianskeho súdneho poriadku a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume XXX,XX,- € do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku na účet právneho zástupcu žalobcu vedený vo H. č. XXXXXX-XXX/XXXX. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 28.03.2011 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 25138/2010-41 zo dňa 31.01.2011, ktorým žalovaný zamietol rozklad žalobcu a potvrdil personálny rozkaz ministerky spravodlivosti SR č. 23 zo dňa 13.10.2010 a preložil žalobcu v zmysle § 35 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície (ďalej len zákon č. 73/1998 Z.z.) z funkcie riaditeľa Ústavu na výkon väzby v Prešove (ďalej len Ústav) s odôvodnením, že odvolanie si vyžaduje dôležitý záujem služby. Žalobca v žalobe namietal, že napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu je v rozpore s obsahom spisov a obe rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Uviedol, že dôvodom jeho odvolania z funkcie mal byť útek odsúdeného R. E. z mimoriadneho voľna na opustenie ústavu dňa 04.10.2010, čo sa dozvedel z médií z tlačovky usporiadanej dňa 13.10.2010 ministerkou spravodlivosti. Žalobca je toho názoru, že ministerka spravodlivosti nemala kompetenciu na vydanie personálneho rozkazu v zmysle § 35 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z., pretože do funkcie riaditeľa Ústavu bol ustanovený priamou nadriadenou, bývalou generálnou riaditeľkou Zboru väzenskej a justičnej stráže v zmysle § 33 ods. 2 citovaného zákona. Preto podlieha v zmysle citovaného ustanovenie aj vo veci odvolania do priamej riadiacej pôsobnosti generálneho riaditeľa Zboru väzenskej a justičnej stráže. Uvedený nadriadený koná vo veciach služobného pomeru podľa ustanovení § 231 a nasl. zákona č. 73/1998 Z.z., čo znamená, že jeho rozhodnutie musí obsahovať náležitosti aj podľa § 241 citovaného zákona, t.j. aj odôvodnenie. V napadnutom rozhodnutí dôležitý záujem služby nebol špecifikovaný, preto je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov. Z vyššie uvedených dôvodov navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie podľa § 250j ods. 2 písm. a), d) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.), resp. zrušiť ho a zastaviť konanie podľa § 250j ods. 3, veta druhá O.s.p. a uplatnil si aj náhradu trov konania. Žalovaný v písomnom vyjadrení k obsahu žaloby uviedol, že zotrváva na napadnutých rozhodnutiach a preto navrhuje žalobu zamietnuť. S poukazom na ustanovenia § 3 ods. 1 zákona č. 4/2001 Z.z. o zbore väzenskej a justičnej stráže a § 1 ods. 1,2,3,4 písm. a), c) a § 35 ods. 2,9 zákona č. 73/1998 Z.z. uviedol, že vychádzal z citovaných ustanovení, keď mal za to, že ministerka bola kompetentná žalobcu ako nadriadeného policajta z dôležitého záujmu služby preložiť/previesť na inú funkciu bez ďalšieho zdôvodňovania. Uviedol, že žiaden iný predpis neupravuje hranice pojmu „dôležitý záujem služby“, preto je vecou voľnej úvahy ministra, ktoré skutočnosti bude považovať za dôležitý záujem služby, stačí ak to bude v príslušnom personálnom rozhodnutí deklarovať (odkaz na rozhodnutie NS SR sp.zn. 1 Sžo/113/2007). Z uvedených dôvodov nemohlo dôjsť k nezákonnému postupu žalovaného a preto ani námietky žalobcu neobstoja. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250f ods. 1 O.s.p., keďže boli splnené podmienky uvedené v § 250f ods. 2 O.s.p. a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011) dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 29.06.2012, potom, čo deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky www.justice.gov.sk <http://www.justice.gov.sk> najmenej päť dní vopred (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.). Podľa ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách citovaného ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotno-právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia. Podľa článku 1 ods. 1 veta prvá Ústavy SR Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z., tento zákon upravuje aj právne vzťahy, ktoré súvisia so vznikom, zmenami a skončením štátnej služby príslušníkov Policajného zboru, príslušníkov Slovenskej informačnej služby (ďalej len „príslušník informačnej služby"), príslušníkov Národného bezpečnostného úradu (ďalej len „príslušník bezpečnostného úradu"), príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a príslušníkov Železničnej polície (ďalej len „policajt"). Podľa odseku 4) tam, kde sa v tomto zákone uvádza a) Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo") alebo Policajný zbor, rozumie sa tým aj Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky alebo Zbor väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky, Slovenská informačná služba, Národný bezpečnostný úrad a Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky alebo Železničná polícia, b) služobný úrad, rozumie sa tým ministerstvo, Akadémia Policajného zboru, útvar Policajného zboru, základný článok organizácie Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky, organizačná zložka Slovenskej informačnej služby alebo Národného bezpečnostného úradu a útvar Železničnej polície, c) minister vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „minister"), rozumie sa tým aj minister spravodlivosti Slovenskej republiky, riaditeľ Slovenskej informačnej služby, riaditeľ Národného bezpečnostného úradu a minister dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. policajtom sa na účely tohto zákona rozumie fyzická osoba, ktorá je v služobnom pomere podľa tohto zákona a vykonáva štátnu službu v služobnom úrade. Podľa odseku 4) služobný pomer sa zakladá k štátu. Podľa § 3 zákona č. 73/1998 Z.z. v služobnom úrade v mene štátu koná a vo veciach služobného pomeru podľa tohto zákona rozhoduje minister a v rozsahu ním ustanovenom ďalšie orgány (ďalej len „nadriadený“), ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 4 ods. 1) zákona č. 73/1998 Z.z. nadriadený môže byť len policajt, ktorý je zaradený do stálej štátnej služby alebo do dočasnej štátnej služby; to neplatí, ak ide o nadriadeného mimo výkonu, ktorého právny vzťah upravuje osobitný predpis. Podľa odseku 2) Nadriadený v ustanovenom rozsahu riadi, organizuje, kontroluje a hodnotí výkon štátnej služby podriadených policajtov. Podľa § 35 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. minister môže policajta zaradeného v útvare inšpekčnej služby a ak to vyžaduje dôležitý záujem služby, aj nadriadeného, previesť na inú funkciu v tom istom mieste výkonu štátnej služby, a ak to nie je možné, preložiť na inú funkciu do iného miesta výkonu štátnej služby alebo do iného služobného úradu aj bez uvedenia dôvodu po predchádzajúcom prerokovaní s odborovým orgánom. Z obsahu administratívneho spisu Krajský súd v Bratislave mal za preukázané, že vo veci boli vydané napadnuté rozhodnutia z ktorých okrem iného vyplývalo, že žalobca bol odvolaný z funkcie riaditeľa Ústavu personálnym rozkazom ministerky spravodlivosti SR č. 23 zo dňa 13.10.2010, podľa § 35 ods. 2 citovaného zákona z dôvodu dôležitého záujmu služby. Následne bol žalobca personálnym rozkazom č. 355, dňom 14.10.2010, ustanovený podľa § 33 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. do funkcie samostatný referent režimu úseku režimovej činnosti oddelenia výkonu väzby a výkonu trestu Ústavu na výkon väzby v Prešove. Včas podaný rozklad žalobcu ministerka spravodlivosti SR rozhodnutím č. 25138/2010-41 zo dňa 31.01.2011 zamietla a potvrdila prvostupňové rozhodnutie zotrvajúc na svojom formálnom zdôvodnení odvolania z funkcie žalobcu, ktorú doplnila o argumentáciu žalobcu k dôvodom jeho odvolania z funkcie riaditeľa Ústavu o ktorých sa žalobca dozvedel z médií podľa informácií im poskytnutých ministerkou. Žalobca nedostatok právomoci ministerky spravodlivosti SR na vydanie Personálneho rozkazu č. 23 v rozklade nenamietal a nenamietal ani nedostatok dôvodov, naopak, sám uviedol dôvody odvolania v rozklade doručenom žalovanému dňa 29.10.2010. Pri právnom posudzovaní veci súd vychádzal predovšetkým z Ústavy SR (čl. 1 ods. 1) a z ústavne zakotvených princípov právneho štátu, z pohľadu ktorých vykladal aj citované ustanovenie § 35 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z.. Za dôležitú považoval skutočnosť, že príslušník Policajného zboru je v služobnom pomere so štátom a nie s osobami, ktoré štát v danej chvíli zastupujú. Z citovaných ustanovení pre danú vec jednoznačne vyplýva, že ak ide o dôležitý záujem služby, môže vo veci služobného pomeru nadriadeného a to vo veci jeho preloženia na inú funkciu, v mene štátu rozhodnúť minister (§ 3). Žalobca v čase vydania personálneho rozkazu ministerky spĺňal funkciu nadriadeného, pretože bol riaditeľom Ústavu (§ 4). Z uvedeného vyplýva, že žalovaný dikciu zákona v tejto súvislosti nijako nezneužil, postupoval v súlade s ním, preto námietka žalobcu o nedostatku právomoci ministerky vo veci vydania napadnutého personálneho rozkazu súd nemá za dôvodnú. Na druhej strane však súd považoval za potrebné sa zaoberať aj s otázkou splnenia zásadnej podmienky pri využití takéhoto vážneho zásahu - postupu ministra, ktorý spočíva v probléme preukázania, že pri postupe podľa § 35 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z bola v skutočnosti zrozumiteľne (preskúmateľne) zdôvodnená správna úvaha správneho orgánu, že ide skutočne o dôležitý záujem služby. Bez uvedeného pomenovania nemôže súd posúdiť, či správny orgán postupoval v súlade so zákonom, pretože nezistí, či takáto okolnosť vôbec nastala alebo nie a či preloženie nadriadeného nie je len prejavom svojvôle. Preloženie policajta v postavení nadriadeného na nižšiu pozíciu v policajnej hierarchii je nepochybne vážnym zásahom do jeho štátnej služby, najmä ak ide o skúseného riadiaceho pracovníka v dôležitej funkcii a s dlhoročnou praxou v Policajnom zbore (rozkladu žalobcu a list E.. Z.. A. D., F.). Vykonanie uvedeného zásahu postupom podľa § 35 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. zrejme proti vôli dotknutého policajta v postavení nadriadeného umožňuje zákon za predpokladu, že je to v dôležitom záujme služby, pričom minister o tom môže rozhodnúť aj bez uvedenia konkrétnych dôvodov, ktoré ho k tomu viedli. Služobný orgán teda v zmysle uvedeného ustanovenia môže, ale nemusí v rozhodnutí o preložení uviesť dôvody viažuce sa k dotknutému policajtovi, a pokiaľ sa rozhodne akokoľvek, je treba jeho postup akceptovať. Pokiaľ však zákon vyžaduje, aby bol v prípade preloženia nadriadeného naplnený dôležitý záujem služby na takomto rozhodnutí, má súd za to, že tento záujem je potrebné definovať, pomenovať v dôvodoch rozhodnutia, aby nielen dotknutý policajt (v danom prípade žalobca), ale aj Policajný zbor resp. verejnosť, ktorej tento zbor slúži, vedeli, aký služobný záujem viedol nadriadeného (v danom prípade ministra) k preloženiu, ktoré u žalobcu nepochybne znamenalo jeho náhlu a neočakávanú služobnú degradáciu. Preto súd zastáva názor, že v uvedených prípadoch, nestačí iba konštatovanie, že je daný dôležitý záujem služby, ale tento právne neurčitý pojem je treba niečím konkrétnym naplniť. Pri napĺňaní tohto pojmu minister disponuje voľnou úvahou, ktorú môže súd preskúmavať len do tej miery, či nevybočuje z medzí a hľadísk zákona. Nepomenovanie dôležitého záujmu služby pri odvolávaní, resp. preložení žalobcu a každého policajta v podobnom postavení nutne vzbudzuje pochybnosti a otázky o motívoch vedúcich k takémuto rozhodnutiu, čo neprispieva k dôvere občanov v Policajný zbor. Pokiaľ teda podľa § 35 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. umožňoval ministerke spravodlivosti SR preložiť žalobcu aj bez uvedenia dôvodu, avšak vyžadoval existenciu dôležitého záujmu služby na tomto preložení, považoval súd z vyššie uvedených dôvodov za ústavne konformný taký výklad predmetného ustanovenia zákona, z ktorého plynie pre ministerku (ministra) povinnosť definovať dôležitý záujem služby, ktorý ho viedol k preskúmavanému rozhodnutiu. Súd pokladá za potrebné konštatovať, že pokiaľ uvádzaný pojem - dôležitý záujem služby je len formalisticky uvádzaný, bez naplnenia konkrétnym obsahom, ktorý by bol výsledkom správneho uváženia ministra, stáva sa súdny prieskum rozhodnutia o preložení len formálnym, prakticky zbytočným. Správny orgán disponuje diskrečnou právomocou v prípadoch, kedy mu to zákon umožňuje, avšak diskrečná právomoc neznamená svojvôľu pri posudzovaní, či určité skutočnosti nastali, alebo nie, konkrétne v prejednávanom prípade, či vznikol dôležitý záujem služby, v zmysle ktorého je potrebné, aby bol nadriadený preložený na inú pozíciu. Takáto právomoc žalovaného by bola zneužiteľná a postavená mimo akúkoľvek kontrolu, vrátane súdnej. Súd si je vedomí skutočnosti, že týmto výkladom zákona sa odchýlil od predchádzajúcej rozhodovacej praxe o ktorú opieral svoje rozhodnutie aj žalovaný (viď právny názor tunajšieho súdu vyslovený v rozsudku vo veci vedenej pod sp.zn. 2S 196/05, ktorý bol potvrdený rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1 Sžo/113/2007 zo dňa 11.03.2008). Avšak pri posudzovaní konkrétnej veci je súd viazaný len Ústavou SR a zákonmi, ktorých výklad môže priniesť aj zmenu rozhodovacej praxe, pokiaľ sa takáto zmena náležite vysvetlí a zdôvodní. Ohľadom na uvedené dospel Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci k záveru, že napadnuté rozhodnutie ministerky spravodlivosti SR i prvostupňový personálny rozkaz sú vydané kompetentným správnym orgánom avšak sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, ktoré by vymedzovali dôležitý záujem služby na žalobcovom preložení. S poukazom na vyššie uvedené Krajský súd v Bratislave postupoval podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. a rozhodnutia zrušil a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie v ktorom bude právnym názorom súdu viazaný. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že procesne úspešnému žalobcovi priznal nárok na ich náhradu a to trovy právneho zastúpenia v celkovej výške XXX,XX,- €. Pri určení základnej sadzby tarifnej odmeny advokáta vychádzal z ustanovenia § 11 ods. 1 a 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z.. Takto základná tarifná odmena za 2 úkony vykonané v roku 2011 (prevzatie, príprava zastúpenia a podanie žaloby) je XXX,XX,- €, plus 20 % DPH, plus 2x X,XX,- € režijný paušál. Právny zástupca žalobcu je platiteľom dane z pridanej hodnoty od 01.04.2005, čo preukázal pripojenou fotokópiou Osvedčenia o registrácii pre daň z pridanej hodnoty. Senát krajského súdu prijal predmetné rozhodnutie pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky, prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.