Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/60/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011200570 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nora Halmová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1011200570.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Nory Puchelovej a členiek senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a JUDr. Renáty Janákovej, v právnej veci žalobcu: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, so sídlom Primaciálne námestie 1, 814 99 Bratislava, IČO: 603 481 proti žalovanému: Krajský stavebný úrad v Bratislave, so sídlom Lamačská cesta 8, 845 14 Bratislava, za účasti: Z. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. X, XXX XX T. o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. A/2011/789/LGZ zo dňa 10.1.2011, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 31.3.2011 sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. A/2011/789/LGZ zo dňa 10.1.2011, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Mestskej časti Bratislava - Ružinov ako príslušného stavebného úradu č. SÚ/CS/1914/2010/7/Gaš zo dňa 6.9.2010. Prvostupňovým rozhodnutím bolo určené, že stavba na Rezedovej č. 3 v Bratislave, postavená na pozemku parc. č. 967, k.ú. S., súp. č. stavby 579, zapísaná v liste vlastníctva č. X vo vlastníctve Hlavného mesta SR Bratislavy, nie je domom osobitného určenia. Žalobca v žalobe uviedol, že v zmysle ust. § 14 ods. 1 a 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) došlo k závažnému pochybeniu, keď žalovaný i prvostupňový správny orgán konali s p. Z. G. ako s účastníčkou konania. Z. G. nemá k predmetnej nehnuteľnosti žiadne právo, ani nájomnú zmluvu, bol jej len priznaný status člena domácnosti. Jej práva, právom chránené záujmy ani povinnosti tak podľa žalobcu nie sú a neboli rozhodnutiami stavebných úradov dotknuté. Žalobca poukázal aj na to, že status, práva a povinnosti člena domácnosti upravujú príslušné ust. Občianskeho zákonníka a to, či dom je, alebo nie je domom osobitného určenia je v relácií k týmto vzťahom právne irelevantné. Ďalej v žalobe žalobca uviedol, že dom na Rezedovej č. 3 v Bratislave, súp. č. 579 na parc. č. 967, k.ú. S. bol kolaudačným rozhodnutím č.j.:Výst/447/1980/Št. zo dňa 5.11.1980 vydaným ObNV Bratislava II skolaudovaný na bytový účel, pričom v tomto období nebolo možné tento dom skolaudovať ako dom osobitného určenia. Podľa žalobcu bol dom navrhnutý a postavený tak, aby splnil účel zabezpečenia bytových potrieb vopred vymedzenému okruhu nájomcov. Ďalej k tomu, žalobca uviedol, že preberacie konanie u 240 malometrážnych bytov Rezedova ul. Bratislava, ktoré sa začalo dňa 23.6.1980, sa uskutočnilo v súlade s potrebami a preferenciami vtedajšieho vlastníka, ktorý mal v úmysle používať byty v dome na zabezpečovanie bytových potrieb dôchodcov. Taktiež žalobca uviedol, že z uznesenia č. 86 prijaté Radou Národného výboru hlavného mesta SSR Bratislavy vyplýva, že dom na Rezedovej ul. č. 3 je ponímaný ako dom, ktorý bol určený na bývanie len presne určeným uchádzačom, ktorí spĺňali vopred určené podmienky. Žalobca je toho názoru, že je nepochybné, že základným účelom existencie domu na Rezedovej ul. č. 3 je zabezpečenie bytových potrieb vopred presne určených skupín obyvateľov hlavného mesta SR Bratislava, čo kolaudačnému rozhodnutiu nijako neodporuje. Počas celej existencie domu mal tento dom špeciálny režim a okruh jeho nájomcov bol špecificky daný. Žalobca uviedol, že vo svojich začiatkoch predmetná nehnuteľnosť fungovala ako tzv. DOS-ka, teda dom opatrovateľskej služby, neskôr, po vzniku obcí, ako samostatných samosprávnych celkov, začal dom plniť funkciu domu osobitného určenia. Dom na Rezedovej ulici č. 3 podľa žalobcu spĺňa zákonnú definíciu v zmysle zákona č. 189/1992 Zb. o úprave pomerov súvisiacich s nájmom bytov a bytovými náhradami. Už z jeho stavebno-technického usporiadania je zrejmé, že mal slúžiť na riešenie bytovej otázky vymedzeného okruhu osôb, nakoľko ide o malometrážne bytové jednotky, ako to vyplýva zo zápisu o odovzdaní a prevzatí budovy z 30.6.1980. Na podporu svojich tvrdení o špecifickom režime domu na Rezedovej č. 3 žalobca ďalej uviedol, že 1/ žalobca v dome zabezpečuje bezpečnostnú službu prostredníctvom bezpečnostnej agentúry DKFB s.r.o. 2/ v objekte sú poskytované služby lekára, no v súčasnosti z dôvodu technických nedostatkov ambulancia nefunguje, 3/ v dome fungoval Klub dôchodcov, čo nie je v bytových domoch bežné, 4/ v dome funguje Stanica zborovej diakonie ADOS - MARTA, čo tiež nie je bežné v klasických bytových domoch, 5/ žalobca zabezpečil prostredníctvom Ružinovského domova seniorov na Sklenárovej ulici, aby bola obyvateľom na Rezedovej 3 vydávaná priamo v objekte strava a poskytol na tento účel priestory, 6/ v dome pre starších občanov na Rezedovej 3 je poskytovaná i opatrovateľská služba prostredníctvom Domova dôchodcov na Pažítkovej ulici. Na všetky vyššie uvedené služby žalobca vytvoril podmienky a poskytol priestory, pričom nájomné nie je stanovené na komerčnej báze, ale má symbolickú výšku. Podľa žalobcu neexistuje právny ani faktický dôvod, pre ktorý by vlastník budovy zabezpečoval takéto nadštandardné služby pre obyvateľov obyčajného bytového domu bez patričného ekonomického profitu, naopak, keď jeho výdavky s tým spojené sú preukázateľne vyššie, ako dosiahnuté príjmy. Z vyššie uvedeného vyplýva, že dom na Rezedovej ulici č. 3 nie je klasickým bytovým domom, ale ide o dom osobitného určenia, na ktorý sa v zmysle § 1 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z. tento zákon nevzťahuje. Žalobca poukázal aj na rozsudky Okresného súdu Bratislava II č.k. 52 C 20/2008 a č.k. 13C 20/2008, v ktorých súd zastáva názor, že nehnuteľnosť na Rezedovej ul. č. 3 je domom osobitného určenia. Zdôrazňuje, že žalovaný ignoroval aj zásadu, že v pochybnostiach o charaktere domu rozhoduje stavebný úrad po vyjadrení vlastníka o tom, ako budovu využíva. Vlastnícke právo je zaručené Ústavou a vlastníkovi by nemala byť bezdôvodne odňatá možnosť so svojou nehnuteľnosťou nakladať podľa svojej úvahy v medziach platných právnych predpisov. Práva nájomcov v dome osobitného určenia sa riadia príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka, pričom vlastnícke právo, ktoré má väčšiu právnu silu by ich právam nemalo ustupovať. Na základe vyššie uvedeného žalobca navrhoval zrušiť napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správneho orgánu. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 2.6.2011 uviedol, že žalobou napadnuté rozhodnutie vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu veci, predmet konania bol správne posúdený a v konaní, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, boli zabezpečené procesné práva a povinnosti účastníkov konania. K námietke žalobcu ohľadom p. Z. G. ako účastníčky správneho konania, žalovaný uviedol, že vychádzal zo skutočnosti, že prvostupňový správny orgán nerozhodol o vylúčení účastníka z konania a doručoval napadnuté rozhodnutie Z. G., čím jej priznal postavenie účastníka konania. Žalovaný však v danom nepovažuje za porušenie zákona, keď nepristúpil k vylúčeniu Z. G. z konania. Účasť menovanej v konaní nemalo vplyv na jeho priebeh, keďže odvolanie podal žalobca, čím zároveň predurčil splnenie podmienok pre podanie žaloby. Žalobca v konaní podľa žalovaného nepreukázal, že bytový dom na Rezedovej ul. č. 3 v Bratislave je domom s bytmi určenými výlučne na výkon opatrovateľskej služby, čiže je domom osobitného určenia podľa zák. č. 189/1992 o úprave niektorých pomerov s nájmom bytov a s bytovými náhradami. Z predloženého kolaudačného rozhodnutia č. Výst/447/1980/Št zo dňa 05. novembra 1980 vyplýva, že sa ním povoľuje len štandardné užívanie bytov. Žalovaný ďalej uviedol, že predmetný bytový dom nespĺňa zákonné požiadavky na to, aby bol domom osobitného určenia. Nejde o takú stavbu, ktorá by vykazovala špecifické vlastnosti týkajúce sa stavebného usporiadania ani vybavenia domu či spôsobu jeho užívania, nakoľko uvedený dom slúži len bytovému účelu. Uvedenú skutočnosť mal žalovaný za preukázanú aj v čase vydania druhostupňového rozhodnutia, kedy zistil na základe vykonaného miestneho zisťovania dňa 12.1.2011, že predmetný bytový dom nie je toho času vybavený a svojim užívaním určený na to, aby ho obýval iba obmedzený okruh osôb. Časť bytového fondu určená pre spoločné užívanie (napr. miestnosť pre lekára) nie sú užívané a jednotlivé byty sú užívané na základe nájomných zmlúv občanmi, kde nie sú uvedené žiadne špecifické kritéria, ide o klasické nájomné zmluvy uzavreté podľa občianskeho zákonníka. Žalovaný je toho názoru, že v konaní nebolo žalobcom preukázané, že dom na Rezedovej ul. č. 3 v Bratislave je domom, ktorý svojim vybavením, umiestnením a usporiadaním spĺňa zákonné požiadavky domu osobitného určenia. Nájomcom predmetných bytov nie je poskytovaná opatrovateľská služba, ktorá by vyplývala z titulu nájmu v predmetnom bytovom dome - dome osobitného určenia a taktiež im nie sú poskytované bezplatné služby sociálneho alebo zdravotného, resp. opatrovateľského charakteru. So skutočnosťou, ktorú uvádza žalobca, že v predmetnom bytovom dome ide o malometrážne bytové jednotky, čo by malo podľa jeho tvrdenia preukazovať to, že ide o dom osobitného určenia, sa žalovaný nemôže stotožniť, nakoľko samotná výmera jednotlivých bytov (ich malometrážnosť) nie je postačujúcim dôkazným prostriedkom a nepreukazuje požiadavky kladené § 3 ods. 1 zákona č. 189/1992 Zb., čiže nejde o „určité“ špecifické stavebné usporiadanie. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Účastník konania Z. G., bytom S. 3, T. vo vyjadrení k žalobe zo dňa 1.12.2011 uviedla, že Uznesenie Rady NV Hlavného mesta SSR z roku 1984 je z hľadiska dôkaznosti irelevantné, pretože meniť charakter domu môže správnym konaním iba stavebný úrad a nikto iný a taktiež účastníčka konania pokladá aj zásady výberu nájomcov do Domu s opatrovateľskou službou za irelevantný dôkaz, pretože dané zásady sa riadia ust. § 3 ods. 3 zák. 189/1992 Z.z., čo je z právneho hľadiska zo zákona č. 189/1992 Z.z. pre domy osobitného určenia, ale žalobca nevie preukázať, ktoré domy na území hlavného mesta sú domami osobitného určenia. Účastníčka konania vo svojom vyjadrení poznamenala aj to, že do roku 1998 sa v zákone č. 182/1993 nachádzal aj § 31, ktorý vtedy (do r. 1998) mali obce, resp. mestá možnosť vylúčiť z prevodu do osobného vlastníctva vybrané byty alebo domy, ale žalobca túto možnosť využil tak, že percentuálne (5%) vyznačil takéto vylúčenie z prevodu. Podľa účastníčky dodnes nikto nevie, ktoré byty, resp. domy mali vo svojich 5 % na mysli. Ďalej účastníčka uviedla, že v dôvodovej správe Hlavného mesta SR k schvaľovaniu Štatútu domu pre starších občanov v dome na Rezedovej 3 sa zmieňuje to, že bytový dom Rezedová 3 sa nenachádza medzi zariadeniami sociálnych služieb a že nájomníkom domu nie sú poskytované žiadne bezplatné služby sociálneho a zdravotného charakteru. Účastníčka konania uviedla aj to, že Mestská časť Ružinov nepredložila k žiadosti z roku 1999 o určenie súpisného a orientačného čísla domu na Rezedovej 3 potrebné doklady - chýbalo kolaudačné rozhodnutie, ktoré podľa účastníčky úmyselne zatajili a napriek tomu im bolo súpisné a orientačné číslo vydané len na náklade svojvoľného pomenovania bytového domu Rezedová 3 domom opatrovateľskej služby. Takýmto nezákonným spôsobom sa dostalo pomenovanie tohto domu aj do listu vlastníctva. Po roku 1999-2000 si ďalej podľa účastníčky vymysleli „Súhlas s nájmom v Dome s opatrovateľskou službou pre nájom obecného bytu“, ale v nájomnej zmluve samotnej sa nepremietol „byt v dome s opatrovateľskou službou“, to znamená, že termín dom s opatrovateľskou službou používali len ako odstrašujúci faktor, pre tých, ktorí si podali žiadosti o prevod bytov do osobného vlastníctva. Zápis o odovzdaní a prevzatí stavby č. 131/80 musí byť omyl, nie je o bytovom dome Rezedová 3, pretože, 1/ v dome Rezedová 3 sú len byty I. kategórie a boli aj v čase kolaudácie, v dome sa nenachádzajú byty II., IV., a VI. kategórie ako je uvedené na 1. strane zápisu v oddieli „kapacity získané výstavbou“ a po 2/ - zápis je datovaný 30.7.1980 a kolaudačné rozhodnutie je až zo dňa 5. novembra 1980 a po 3/ - zápis nie je opatrený pečiatkou zodpovedných: preberajúceho a odovzdávajúceho. Celý tento doklad je podľa účastníčky zmätočný a netýka sa bytového domu Rezedová 3. Ďalej uviedla vo svojom vyjadrení, že nemohla byť vylúčená zo správneho konania, pretože sama bola iniciátorom tohto konania a samotné správne konanie sa konalo na jej podnet podaný Krajskému stavebnému úradu a prostredníctvom podania na prokuratúru. Ohľadom stavebno-technického usporiadania domu účastníčka uviedla, že veľa domov postavených v tých rokoch má rôzne stavebno- technické usporiadanie a toto nie je rozhodujúce pre určenie domu na dom osobitného určenia. Rozhodujúci je spôsob užívania. Na základe vyššie uvedeného účastníčka konania žiadala žalobu zamietnuť. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 OSP) ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Podľa ust. § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách citovaného ustanovenia § 244 ods. 1 OSP súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotno-právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať rozhodnutie žalovaného č. A/2011/789/LGZ zo dňa 10.1.2011, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Mestskej časti Bratislava - Ružinov ako príslušného stavebného úradu č. SÚ/CS/1914/2010/7/Gaš zo dňa 6.9.2010. Prvostupňovým rozhodnutím bolo určené, že stavba na Rezedovej č. 3 v Bratislave, postavená na pozemku parc. č. 967, k.ú. S., súp. č. stavby 579, zapísaná v liste vlastníctva č. X vo vlastníctve Hlavného mesta SR Bratislavy, nie je domom osobitného určenia. Podľa ust. § 2 ods. 1 zákona č. 189/1992 Zb. o úprave niektorých pomerov s nájmom bytov a s bytovými náhradami (ďalej len zákon č. 189/1992 Zb.) bytom osobitného určenia je byt, ktorý stavebným usporiadaním, umiestnením, vybavením alebo spôsobom užívania je určený na bývanie pre vymedzený okruh osôb. Podľa ust. § 2 ods. 2 zákona č. 189/1992 Zb. bytom osobitného určenia je : a) byt postihnutej osoby, najmä bezbariérový byt b) byt trvale určený na bývanie osoby, ktorej na základe zákona alebo iného právneho predpisu patrí počas výkonu verejnej funkcie právo bývať v zariadenom byte (naturálny byt), c) byt trvale určený na bývanie, predstaviteľa alebo zamestnanca cudzieho zastupiteľského úradu alebo člena alebo zamestnanca medzinárodnej organizácie, ktorej podľa medzinárodného práva patria diplomatické výsady a imunity, ak nejde o občana Českej a Slovenskej federatívnej republiky (diplomatický byt) d) byt trvale určený na bývanie pestúnov a detí zverených do pestúnskej starostlivosti. Podľa ust. § 2 ods. 3 zákona č. 189/1992 Zb. nájomcom bytu osobitného určenia môže byť iba ten, kto spĺňa predpoklady osobitného určenia bytu. Na uzavretie nájomnej zmluvy je potrebný súhlas orgánu alebo inej právnickej osoby, v prospech ktorej sú byty, osobitného určenia vystávané alebo zriadené, ak tento orgán alebo právnická osoba nie je zároveň prenajímateľom. Podľa ust. § 3 ods. 1 zákona č. 189/1992 Zb. domom osobitného určenia je dom, ktorý svojím stavebným usporiadaním, umiestnením, vybavením alebo spôsobom užívania je určený na to, aby byty v ňom obýval vymedzený okruh osôb. Podľa ust. § 3 ods. 1 zákona č. 189/1992 Zb. domom osobitného určenia je : a) obytný dom s bytmi určenými výlučne na výkon opatrovateľskej služby podľa predpisov o sociálnom zabezpečení, b) obytný dom vo vlastníctve alebo v nájme cirkvi alebo náboženskej spoločnosti s bytmi trvale určenými výlučne na bývanie duchovných cirkví alebo náboženskej spoločnosti. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 189/1992 Zb., ak sú pochybnosti o tom, či ide o dom osobitného určenia, rozhodne o charaktere domu stavebný úrad po vyjadrení vlastníka alebo nájomcu domu. Podľa § 14 správneho poriadku účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať, alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý a to až do času, kým sa preukáže opak. Správny orgán pri určovaní účastníkov konania musí vždy skúmať, či konkrétna osoba je nositeľom zákonného práva alebo povinnosti, o ktorom sa má v správnom konaní rozhodnúť, t.j. priznať, určiť jeho rozsah, podmienky realizácie.... Definícia účastníka konania podľa odseku 1 priznáva postavenie účastníka konania každému, kto spĺňa procesné predpoklady bez ohľadu na to, či v skutočnosti spĺňa aj materiálne predpoklady. Je to preto, lebo až v samom správnom konaní je správny orgán oprávnený rozhodnúť o zákonnom práve, právom chránenom záujme alebo o povinnosti konkrétnej osoby. Ak sa osoba svojím podaním (§ 19) domáha vydania rozhodnutia, je preto táto osoba účastníkom konania z procesného dôvodu (nakoľko podľa zákona č. 71/1967 Zb. má procesné právo na prejednanie svojho podania) bez ohľadu na to, či je na vydanie rozhodnutia legitimovaná z hmotno-právneho hľadiska. Účastníkom správneho konania, ktoré možno začať na návrh (§ 18 ods. 1) je ten, kto návrh podal. Účastníkom konania je aj tá osoba, ktorej práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté. Vždy teda pôjde o situáciu, keď rozhodovanie správneho orgánu môže ovplyvniť právnu pozíciu tejto osoby, t.j. jej hmotno-právne postavenie, bude po vydaní rozhodnutia iné, ako pred jeho vydaním. Takýmto osobám treba umožniť ich účasť na konaní, aby na ňom mohli obhajovať svoje práva alebo právom chránené záujmy. Žalobca poukazuje, že došlo zo strany správneho orgánu k závažnému pochybeniu, keď konali s Z. G. ako s účastníčkou konania. Súd s týmto názorom nesúhlasí, poukazuje na skutočnosť, že prvostupňový správny orgán nerozhodol o vylúčení Z. G. z konania, čím jej priznal účastníctvo. Uvedená skutočnosť vyplýva aj zo spisového materiálu prvostupňového správneho orgánu, z rozhodnutia č. SÚ/CS/1914/2010/7/Gaš zo dňa 6.9.2010, kde je Z. G. uvedená v rozdeľovníku, podľa ktorého je preukázateľné, že uvedené rozhodnutie jej bolo doručované ako riadnemu účastníkovi konania, bola iniciátorom tohto konania a samotné správne konanie sa konalo na jej podnet podaný na prokuratúru, ktorá vydala prokurátorské upozornenie. Z. G. bytom S. X, bola iniciátorom tohto konania a samotné správne konanie sa konalo na jej podnet v podaní na prokuratúru, ktorá dala prokurátorské upozornenie. Je účastníkom správneho konania a výsledkom tohto sporu môžu byť dotknuté jej práva a povinnosti, preto námietku žalobcu v tejto časti súd považoval za nedôvodnú. Na ďalšiu námietku žalobcu, že v čase kolaudačného rozhodnutia vydaného ObNB Bratislava 2 č. j. Vyst/447/1980/Št zo dňa 5.11.1980 nebolo možné bytový dom na Rezedovej ulici č. 3 v Bratislave skolaudovať ako dom osobitného určenia súd uvádza, že žalobca v konaní nepreukázal, že predmetný dom s bytmi je určený výlučne na výkon opatrovateľskej služby. Domom osobitného určenia je dom, ktorý svojím stavebným usporiadaním, umiestnením, vybavením alebo spôsobom užívania je určený na to, aby byty v ňom obýval vymedzený okruh osôb. Domom osobitného určenia je obytný dom s bytmi určenými výlučne na výkon opatrovateľskej služby podľa predpisov o sociálnom zabezpečení, obytný dom vo vlastníctve alebo v nájme cirkvi alebo náboženskej spoločnosti s bytmi trvale určenými výlučne na bývanie duchovných cirkví alebo náboženskej spoločnosti. Predmetom konania bolo posúdiť, či sa jedná o dom osobitného určenia, nie či sú byty bytmi osobitného určenia tak, ako ich upravuje ust. § 2 zákona č. 189/1992 Z.z. Súd je názoru, že žalobca predložené doklady, týkajúce sa predmetnej stavby nepreukázal, že predmetný bytový dom spĺňa zákonné požiadavky na to, aby bol domom osobitného určenia. V súčasnosti nie je predmetný bytový dom vybavený a svojim užívaním určený na to, aby ho obýval iba vymedzený okruh osôb. Časť bytového fondu určená pre spoločné bývanie (napr. klubové miestnosti, miestnosť pre lekára) nie sú využívané a jednotlivé byty sú užívané na základe nájomných zmlúv občanmi bez špeciálnych kritérií. Podľa ust. § 66 a § 82 Stavebného zákona sa účasť stavby a jeho užívanie určujú jednak v stavebnom povolení ako aj v kolaudačnom rozhodnutí. Stavbu možno užívať len na účel určený v kolaudačnom rozhodnutí, prípadne v stavebnom povolení. Zmeny v užívaní stavby podľa ust. § 85 Stavebného zákona, ktoré spočívajú v zmene spôsobu ich užívania, vyžadujú rozhodnutie Stavebného úradu o zmene v užívaní stavby, čo v konaní nebolo preukázané. Na námietku žalobcu, že v danom období konania a rozhodovania o povolení uvedenej stavby a jej užívaní, nebola zákonom definovaná kategória domu osobitného určenia a z toho dôvodu, nebolo možné objekt povoliť a kolaudovať ako dom osobitného určenia súd poukazuje, že v danom období bola v platnosti vykonávacia vyhláška č. 83/1967 Zb. o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu, ktorá v ust. § 67 uvádza stavby pre zdravotníctvo a sociálnu starostlivosť z hľadiska technických požiadaviek na výstavbu, bez odvolávky na stanovenie kategórie účelu stavby. Podľa ust. § 3 ods. 1 zákona č. 189/1992 Zb. je domom osobitného určenia Dom, ktorý svojím stavebným usporiadaním, umiestnením, vybavením alebo spôsobom užívania je určený na to, aby byty v ňom užíval vymedzený okruh osôb. Domom osobitného určenia podľa ods. 2 písm. a) je obytný dom s bytmi určenými výlučne na výkon opatrovateľskej služby podľa predpisov o sociálnom zabezpečení. Podľa ods. 5, ak sú pochybnosti o tom, či ide o dom osobitného určenia, rozhodne o charaktere domu Stavebný úrad po vyjadrení vlastníka alebo nájomcu domu. Súd sa stotožňuje s právnym názorom žalovaného, že z uvedeného dokazovania vyplynulo, že stavba na Rezedovej ulici 3 v Bratislave, parcela číslo 967, katastrálne územie S. je bytovou budovou podľa ust. § 43 b), ods. 1 písm. a) Stavebného zákona, že stavba svojím spôsobom užívania nie je určená na to aby, v nej byty užíval vymedzený okruh osôb. Súd ďalej poukazuje, že v roku 2006 vydalo Hlavné mesto štatút domu pre starších občanov, ktorá v jednom z bodov bolo, že byt môže mať pridelený len občan, ktorý nesmie potrebovať sústavnú pomoc inej osoby. V predmetnej nehnuteľnosti nefunguje ambulancia lekára, ktorú hygienik na tento účel zakázal. Čo sa týka rozdávania obedov, tak túto stravu do predmetnej nehnuteľnosti vozia ale nie zásluhou Hlavného mesta, ale Mestskej časti Bratislava - Ružinov a pre tieto obedy si chodia ľudia cez ulicu. Čo sa týka klubovne, tak táto bola prenajatá pre Mestskú časť Bratislava - Ružinov. Čo sa týka fungovania klubu dôchodcov tak ani táto nebola v minulosti zásluhou Hlavného mesta ale Mestskej časti, pretože každá Mestská časť bola povinná prevádzkovať niekoľko klubov dôchodcov a vzhľadom na voľný priestor v dome na Rezedovej ulici si Mestská časť prenajali tieto miestnosti pre klub dôchodcov, čo však nemá nič spoločné s charakterom domu. Súd poukazuje, že dom na Rezedovej ulici č. 3 v Bratislave nie je domom osobitného určenia, pretože ani svojím stavebným usporiadaním, ani umiestnením, ani vybavením, ani svojím spôsobom užívania nie je určený na to, aby v ňom býval iba obmedzený okruh osôb. Nespĺňa zákonnú definíciu domu obytného určenia, nejde totiž o takú stavbu, ktorá by vykazovala špecifické vlastnosti týkajúce sa jeho stavebného usporiadania, umiestnenia a už vôbec nie vybavenia domu či spôsobu užívania, nakoľko predmetný dom slúži len účelu bytovému. Súd má za preukázané, že predmetný dom nie je určený ani na výkon opatrovateľskej služby podľa predpisov o sociálnom zabezpečení (§ 3 ods. 2 zákona č. 189/1992 Zb.) a účelu výkonu opatrovateľskej služby ani neslúžil. Všetkých 240 bytových jednotiek nachádzajúcich sa v predmetnom dome slúži na účel bytový, tak ako to vyplýva z príslušného kolaudačného rozhodnutia. Nájomcami bytov nachádzajúcich sa v dome nikdy neboli výlučne len také osoby, ktoré by potrebovali opatrovateľskú službu, pretože tam bývajú nielen starší občania, ale aj mladé rodiny s deťmi. Dom na Rezedovej ulici č. 3 nie je domom s opatrovateľskou službou, pretože v predmetnom dome sa v zmysle právnych predpisov o sociálnom zabezpečení opatrovateľská služba nájomcom neposkytuje a ani sa nikdy neposkytovala. Žiadnemu z nájomcov v bytov nie je ani nebola poskytovaná opatrovateľská služba z toho dôvodu, že dotyčná osoba je nájomcom niektorého z bytov predmetného domu. V prípade, že niektorý z nájomcov potreboval opatrovateľskú službu, bol nútený zaobstarať si jej poskytovanie sám. Nájomníkom nie sú ani neboli poskytované zo strany žalobcu ako vlastníka predmetného domu žiadne bezplatné služby sociálneho či zdravotného charakteru. Krajský súd v Bratislave po preskúmaní predmetného rozhodnutia ako aj po preskúmaní obsahu administratívneho spisu konštatoval, že zo strany žalovaného správneho orgánu ako aj prvostupňového správneho orgánu nebol porušený zákon. Správny orgán v celom rozsahu dodržal zákonné predpoklady stanovené právnym poriadkom ako aj zákonom o stavebnom konaní. Námietky, ktoré žalobca uviedol v podanej žalobe, považoval súd za nedôvodné, a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že v konaní neúspešnému žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznal. Rozhodnutie bolo odhlasované všetkými členmi senátu v pomere 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku prostredníctvom tunajšieho súdu, písomne, dvojmo. Odvolanie musí spĺňať náležitosti podľa ust. § 205 O.s.p.