Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4S/61/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011200577 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Kokolevská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1011200577.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY K. Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Judity Kokolevskej a členiek senátu JUDr. Soni Langovej a JUDr. Miloty Tóthovej, v právnej veci žalobcu: TARRA s.r.o., so sídlom: Jaskový rad 17, 831 01 Bratislava, IČO: 31 406 009, zastúpený: Legalservices, s.r.o. so sídlom: Panenská 13, 811 03 Bratislava, IČO: 35 966 530, proti žalovanému: Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, Mierová č. 19, 827 15 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1/2011 zo dňa 17.01.2011 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím č. R-819/2010-1050 zo dňa 04.11.2010, jednomyseľne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 1/2011 zo dňa 17.01.2011 z r u š u j e podľa ust. § 250j ods. 2 písm. d) Občianskeho súdneho poriadku a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 379,70 € do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia na účet jeho právneho zástupcu vedený v W., G..Y.., k číslu: XXXXXXXXXX/ XXXX. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou tunajšiemu súdu v zákonom určenej lehote sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1/2011 zo dňa 17.01.2011, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie č. R-819/2010-1050 zo dňa 04.11.2010. Uvedeným rozhodnutím, uložil žalobcovi podľa § 5 písm. f) zákona č. 292/2009 Z.z. pokutu vo výške 200 000,- €, podľa § 17 ods. 1 písm. e) zákona č. 292/2009 Z.z. za porušenie povinnosti ustanovenej v § 3 ods. 1 zákona č. 292/2009 Z.z. o obchodovaní s výrobkami, ktorých držba sa obmedzuje z bezpečnostných dôvodov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon č. 292/2009 Z.z.) tým, že za obdobie od 01.09.2009 do 31.12.2009 vykonal cezhraničnú prepravu určených výrobkov z územia Českej republiky do spoločnosti Tarra pyrotechnic s.r.o., ČR a Panta & Pyrotechnik, s.r.o. ČR v celkovej sume 509 460,- € na územie Slovenskej republiky bez licencie. Žalobca v danej veci v zásade namietal iba výšku uloženej pokuty, ktorú pokladal pre jeho spoločnosť za likvidačnú, pričom na túto skutočnosť upozornil už vo svojom rozklade aj žalovaného. Žalobca ďalej uviedol, že po podaní rozkladu sa dozvedel, že medzičasom žalovaný vydal v obdobnom prípade rozhodnutie č. Pk8/2009-1050-2, ktorým určil inej fyzickej osobe pokutu iba vo výške 500,- €. V postupe žalovaného videl porušenie svojich práv a to zásady rovnosti garantovaných v článku 47 ods. 2, 3 Ústavy Slovenskej republiky. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žiadal žalobca súd aby po preskúmaní veci zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného ako i jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň žiadal, aby mu súd priznal náhradu trov konania. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 27.05.2011 uviedol, že v danom prípade postupoval v súlade so zákonmi č. 292/2009 Z.z. a č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok). Žalovaný poukázal na skutočnosť, že žalobca netvrdí, že by napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci alebo že by nesprávne aplikoval právny predpis, resp. že by jeho rozhodnutie bolo nezrozumiteľné či nepreskúmateľné. Žalovaný konštatuje, že práve žalobca v priebehu správneho konania nevedel preukázať platnou licenciou legálne oprávnenie cezhraničného prevozu výrobkov na územie Slovenskej republiky. Výsledok kontroly podpísal bez výhrad. Podľa žalovaného žalobca už predtým mal vedomosť o tom, že na dovoz pyrotechnického tovaru je potrebné povolenie (mal ich vydané v rokoch 2002 - 2006). Keďže žalobca medzičasom nezmenil predmet svojej obchodnej činnosti, je možné preto dôvodne predpokladať, že žalobca už od roku 2007 vedome porušuje povinnosti už podľa vtedy platnej a účinnej vyhlášky č. 15/1998 Z.z. o podmienkach udeľovania úradného povolenia na dovoz a vývoz tovaru a služieb v znení neskorších predpisov. Žalovaný až náhodnou kontrolou v roku 2009 zistil, že žalobca túto nezákonnú činnosť vykonáva už od roku 2007, pretože až doposiaľ nežiadal o spomínanú licenciu. Z doložených faktúr žalovaný zistil, že v čase od 01.09.2009 do 31.12.2009 žalobca realizoval obchod od dodávateľov z Českej republiky v sume 509 459,60 € bez udelenia platnej licencie. Vo veci vytýkaného rozdielneho prístupu žalovaného uviedol, že je síce pravdou, že účastníkovi konania, fyzickej osobe za cezhraničnú prepravu určených výrobkov na územie Slovenskej republiky bez licencie uložil sankciu iba 500,-€, ale konal tak z dôvodu, že tento účastník s nimi neobchodoval, nakoľko pred vydaním rozhodnutia predložil správnemu orgánu dobropisy k faktúram. Z uvedeného je podľa žalovaného zrejmé, že nepriznal jednému účastníkovi viac práv než druhému účastníkovi, ako sa domnieva žalobca. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 Občiansky súdny poriadok, ďalej len „OSP“), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo na nariadenom pojednávaní a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011), dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. Pri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho orgánu súd prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 OSP). Predmetom preskúmavacieho konania v danej veci bolo rozhodnutie a postup žalovaného správneho orgánu, ktorým rozhodnutím žalovaný rozhodoval s konečnou platnosťou o uložení pokuty vo výške 200.000,- € žalobcovi za to, že v čase od 01.09.2009 do 31.12.2009 vykonával cezhraničnú prepravu určených výrobkov z územia Českej republiky na územie Slovenskej republiky bez licencie. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu žalovaného, súčasťou ktorého bol aj spisový materiál prvostupňového správneho orgánu súd zistil nasledovné skutočnosti. Z poverenia ministra hospodárstva SR č. 8/2009/1050 zo dňa 06.11.2009 (č.: 2045/2009-1000) v znení Dodatku č. 7 poverenia zo dňa 13.01.2010, vykonali zamestnanci odboru riadenia obchodovania s citlivými tovarmi Ministerstva hospodárstva SR dňa 09.12.2009 u žalobcu kontrolu nad dodržiavaním zákona č. 292/2009 Z.z., pričom požadovali predložiť platné licencie, ktoré oprávňujú žalobcu doviesť na územie Slovenskej republiky tovary a dňa 23.12.2009 doplnili požiadavku aj na predloženie knihy došlých a odoslaných faktúr s príslušnými prílohami - dodacími listami za žiadané obdobie 2008-2009. Žiadané listiny žalobca predložil až dňa 20.05.2010 okrem platných licencií. Uvedené skutočnosti boli zaznamenané do Protokolu o výsledku kontroly zo dňa 10.06.2010, ktorý dňa 11.06.2010 prevzal konateľ za žalobcu. Z vyjadrenia doručeného žalovanému dňa 17.06.2010 vyplýva, že žalobca uznal všetky zistenia zapísané v protokole za pravdivé a na svoju obhajobu poznamenal, že o platnosti zákona č. 292/2009 sa dozvedel až v októbri, keď už mal viac mesiacov nakontraktované dodávky zábavnej pyrotechniky, nestihol už vybaviť potrebné licencie a kvôli zachovaniu dodávateľsko-odberateľských vzťahov doviezol tovar aj bez licencie. Ďalej uviedol, že pôsobí na slovenskom trhu od roku 1995, nemal doteraz žiadne problémy s porušením zákona a že je pripravený niesť za svoj nezákonný postup zodpovednosť. Žiadal, aby správny organ tieto skutočnosti zohľadniť pri určovaní sankcie. Správny orgán dňa 06.07.2010 doručil žalobcovi upovedomenie o začatí správneho konania a dňa 04.11.2010 vydal svoje prvostupňové rozhodnutie o uložení sankcie. Žalobca vo svojom rozklade namietal len výšku pokuty, ktorú pokladal za extrémne vysokú a vzhľadom na ekonomickú situáciu spoločnosti za likvidačnú s možným následkom nutnosti prepustenia zamestnancov a neschopnosti úhrady odvodov. Navrhol znížiť pokutu z 200.000,- € na 10.000,- €. Žalovaný rozklad zamietol a napadnutým rozhodnutím potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie. Podľa § 17 ods. 1 písm. e) zákona č. 292/2009 Z.z. správny orgán uloží právnickej osobe a fyzickej osobe - podnikateľovi pokutu do 300.000,- €, ak vykonáva cezhraničnú prepravu určených výrobkov bez licencie alebo v rozpore s ňou. Podľa odseku 2 a 3 výšku pokuty podľa odseku 1 určí správny organ s prihliadnutím na závažnosť správneho deliktu, spôsob jeho spáchania, význam a čas trvania ohrozenia zahraničnopolitických, bezpečnostných alebo obchodnopolitických záujmov Slovenskej republiky a spôsobenú škodu. Pokutu možno uložiť do jedného roka odo dňa, keď k správnemu deliktu došlo. Krajský súd upriamuje pozornosť žalovaného na to, že v zmysle ustálenej judikatúry správnych súdov (pozri napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 3SžoKS/64/2006, rozhodnutia ZSP 69/2008, ZSP 58/2009, či rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 5Sžo/204/2010), v prípade správneho trestania súd sleduje, či správny orgán náležite zdôvodnil uloženie sankcie v určitej výške, ak zákon pripúšťa rozpätie sankcie, či prihliadol na okolnosti viazané na subjekt, samotný skutok a jeho následok. Určenie výšky pokuty v rámci určeného rozpätia je síce vecou voľného uváženia, to však neznamená, že môže byť uložená v ľubovoľnej výške. Voľná úvaha aj pri takomto rozhodovaní je myšlienkový proces, v rámci ktorého má príslušný orgán zvažovať závažnosť porušenia predpisov vo vzťahu ku každému zisteniu, jeho následky, dobu protiprávnosti, aby uložená pokuta spĺňala nielen požiadavku represie, ale aj preventívny účel s prognózou budúceho pozitívneho správania sa dotknutej osoby. Pri uložení pokuty správny orgán prihliadne na závažnosť, spôsob i čas trvania následkov protiprávneho konania. Riadny chod spravodlivosti v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“), ako aj čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, zaväzuje súdy a orgány verejnej správy na odôvodňovanie rozhodnutí. Nepreskúmateľné rozhodnutia zakladajú protiústavný stav a tento postup je nezlučiteľný so zásadou spravodlivosti konania. Tomuto procesnému právu účastníka zodpovedá podľa § 157 ods. 2 OSP a podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku povinnosť súdu a správneho orgánu nielen rozhodnúť, ale tiež vysvetliť, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie. Ak tak neurobia, zaťažia svoje rozhodnutie vadou spočívajúcou v tom, že rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a účastníkovi konania sa postupom súdu odníme možnosť konať pred súdom (§ 221 ods. 1 písm. f/ OSP, § 250j ods. 3 písm. d/ a ods. 3 OSP) a súčasne postupujú aj v rozpore čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru. V zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva treba pojmy „trestné obvinenie“ a „práva a záväzky občianskej povahy“ pokiaľ ide o rozsah aplikovateľnosti čl. 6 ods. 1 Dohovoru vykladať autonómne od ich definovania vo vnútroštátnom právnom poriadku členských štátov Dohovoru (pozri napr. rozsudok Neumeister v. Rakúsko z júla 1976). Trestanie za správne delikty (priestupky, správne delikty právnických osôb a správne delikty fyzických osôb - podnikateľov) musí podliehať rovnakému režimu ako trestný postih za trestné činy. Z tohto hľadiska je potrebné vykladať aj všetky záruky, ktoré sa poskytujú obvinenému z trestného činu. Hranice medzi trestnými deliktmi, za ktoré ukladá trest súd a deliktmi za ktoré ukladajú sankcie správne orgány, sú určené prejavom vôle zákonodarcu a nie sú odôvodnené prirodzeno-právnymi princípmi. Keďže čl. 6 ods. 1 veta prvá Dohovoru hovorí „o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia“ je podľa názoru súdu nevyhnutné poskytnúť záruky a práva, ktoré sú zakotvené v trestnom zákone a trestnom poriadku nielen obvinenému z trestného činu, ale aj subjektu, voči ktorému je vyvodzovaná administratívnoprávna zodpovednosť. (Pozri rozhodnutie NS SR č. 8 Sžo 147/2008). Napokon aj Odporúčanie výboru ministrov č. R(91) pre členské štáty o správnych sankciách, ktoré bolo schválené Výborom ministrov dňa 13.02.1991 na 452. zasadnutí zástupcov ministrov odporúča vládam členských štátov, aby sa vo svojom práve aj praxi riadili zásadami, ktoré vyplývajú z tohto odporúčania. Pokiaľ ide o rozsah pôsobnosti tohto odporúčania, je v ňom uvedené, že sa vzťahuje na správne akty, ktorými sa ukladá postih za správanie, ktoré je v rozpore s uplatniteľnými pravidlami, či už ide o pokuty alebo iné opatrenia trestnej povahy bez ohľadu na to, či majú peňažnú alebo inú povahu. Tieto druhy postihu sa považujú za správne sankcie. Podľa zásady č. 6 tohto odporúčania je nevyhnutné v rámci správneho konania vo veciach správnych sankcií poskytovať okrem záruk spravodlivého správneho konania v zmysle rezolúcie (77)31 aj pevne zavedené záruky v trestnom konaní. V predmetnej veci, keďže ide o preskúmavanie zákonnosti rozhodnutí a postupov správnych orgánov o postihu za správny delikt s uložením peňažnej pokuty, treba podľa názoru súdu aplikovať na danú vec čl. 6 ods. 1 prvá časť Dohovoru. Podľa § 278 zákona č. 301/2005 Z.z. (Trestný poriadok) Podklad na rozhodnutie (1) Súd môže rozhodovať len o skutku, ktorý je uvedený v obžalobnom návrhu. (komentár: Rámec činnosti súdu, ktorý sa nemôže prekročiť, tvoria údaje uvedené v obžalobe [§ 235 písm. b) a c)], ktoré obsahujú identifikačné údaje o obžalovanom a o skutku, pre ktorý je obvinený stíhaný. Prameň: ASPI) (2) Ak nejde o prípad podania obžaloby po konaní o návrhu na dohodu o vine a treste podľa § 232 ods. 4 alebo 5, súd môže pri svojom rozhodnutí prihliadať len na skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní, a opierať sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané. (komentár: "Skutok" je pojmom trestného práva procesného aj hmotného. Treba pritom rozlišovať medzi "skutkom" a "trestným činom". Skutok ako pojem procesného práva vyjadruje udalosť vo vonkajšom svete vyvolanú človekom. Trestný čin ako hmotnoprávny pojem je súhrnom skutočností, ktoré napĺňajú znaky skutkovej podstaty konkrétneho trestného činu a podmieňujú trestnú zodpovednosť páchateľa činu. Prameň: ASPI) (3) Súd nie je viazaný právnym posúdením skutku v obžalobe. (komentár: Súd môže konať a rozhodovať iba o skutku, ktorý je uvedený v obžalobnom návrhu. "Skutkom, ktorý je uvedený v obžalobnom návrhu" sa rozumie skutok, pre ktorý bolo vznesené obvinenie. Skutok zahrnutý v tzv. "skutkovej vete" musí vyjadrovať všetky skutkové okolnosti významné z hľadiska použitej právnej kvalifikácie. Pokiaľ by bol skutok uvedený len v odôvodnení obžaloby, súd o ňom nemôže rozhodovať. Prameň: ASPI) Medzi účastníkmi preskúmavacieho konania nebolo sporné, že žalobca v kontrolovanom období, t.j. v čase od 01.09.2009 do 31.12.2009 vykonával cezhraničnú prepravu určených výrobkov bez licencie, čím jednoznačne porušil § 3 ods. 1 zákona č. 292/2009 Z.z. Prvostupňový správny orgán v odôvodnení svojho rozhodnutia k určeniu výšky uloženej sankcie uviedol, že “ prihliadol na charakter protiprávneho konania, na závažnosť a rozsah zistených nedostatkov, na množstvo a hodnotu dovezeného tovaru bez licencie v období od 01.09.2009 do 31.12.2009, na prístup účastníka konania k vykonávanej kontrole, na význam a čas trvania ohrozenia bezpečnostných záujmov Slovenskej republiky, ako aj s poukazom na skutočnosť, že účastník správneho konania už predtým mal vedomosť o tom, že na dovoz pyrotechnického tovaru je potrebné povolenie. Správny orgán po nahliadnutí do obchodného registra zistil, že predmet podnikania účastníka správneho konania sa nezmenil (1995), a preto možno dôvodne predpokladať, že od roku 2007 mohlo dôjsť zo strany účastníka správneho konania k vedomému porušovaniu povinnosti ... Správny orgán ohrozenie zahraničnopolitických a obchodnopolitických záujmov správnym deliktom nezistil. V prípade, ak by účastník konania riadne a včas požiadal o vydanie licencie ... bol by povinný zaplatiť správny poplatok z hodnoty tovaru 0,1%.” Druhostupňový správny orgán v odôvodnení svojho rozhodnutia zopakoval uvedený text a potvrdil ho ako vecne a právne správny, pričom sa s námietkami žalobcu, že ide o likvidačnú pokutu, nijako nevysporiadal, čím zaťažil svoje rozhodnutie vadou, ktorá spôsobuje jeho nezákonnosť. Žalovaný svoju správnu úvahu oprel v zásade o dĺžku deliktuóznej činnosti, ktorú založil z väčšej časti iba na neprípustnej domnienke, keď ju mal za preukázanú v tom zmysle, že žalobca ju vedome páchal už od roku 2007, hoci za uvedené obdobie neviedol ani správne konanie ani súvisiace dokazovanie a takto ju nevymedzil ani vo výroku svojho rozhodnutia. Sankciu - pokutu mohol uložiť iba za obdobie, ktoré jasne vymedzil vo výroku svojich rozhodnutí, t.j. za obdobie od 01.09.2009 do 31.12.2009 (viď zákonnú úpravu postupu upravenú aj v Trestnom poriadku). Pokutu stanovil v hornej hranici zákonného rozpätia, pričom okrem už uvedeného dôvodu (domnelá dĺžka trvania obchodných transakcií bez licencie), žiaden iný zásadný dôvod pre určenie uvedenej výšky neuviedol. To znamená, že nedostatočne rozviedol svoju správnu úvahu smerom k závažnosti správneho deliktu, významu trvania ohrozenia vo vzťahu k zahraničnopolitických, bezpečnostných alebo obchodnopolitických záujmov Slovenskej republiky a spôsobenú škodu, preto súd uznal výhradu žalobcu, že určená výška pokuty sa za daných okolností javí ako neprimeraná a teda extrémne vysoká. Krajský súd považuje za potrebné uviesť, že takéto všeobecné, nekompletné odôvodnenie, odvolávajúce sa na citované zákonné ustanovenia nepostačuje, pretože určenie výšky pokuty je výsledkom správneho uváženia, ktoré je súdom preskúmateľné v zmysle § 245 ods. 2 OSP. Z oboch rozhodnutí správnych orgánov nie je možné zistiť, aká vlastne bola miera ohrozenia verejného záujmu, nakoľko správne orgány sa nevysporiadali s otázkou závažnosti správneho deliktu, nevyhodnotili jeho následky, pohnútky žalobcu, okolnosti, za ktorých k jeho spáchaniu došlo a taktiež nie je možné zistiť, či vôbec, a do akej miery, vzali správne orgány do úvahy tú skutočnosť, či žalobca je spôsobilý uvedenú pokutu uniesť bez už vyššie spomínaných likvidačných dôsledkov. Krajský súd podľa § 250j ods. 2 písm. d/ OSP vzhľadom na uvedenú vadu zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného a vec vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude potrebné, aby žalovaný postupoval v intenciách rozhodnutia krajského súdu, vo veci opätovne rozhodol a svoje rozhodnutie v naznačenom smere aj riadne odôvodnil. Rovnako sa vo svojom rozhodnutí vysporiada aj s námietkou žalobcu vo veci nerovnakého prístupu v totožných veciach, prípad evidovaný pod sp.zn. Pk8/2009-1050-2. O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 OSP a žalobcovi ich náhradu priznal v celom uplatnenom rozsahu, keďže bol v danom konaní úspešný a trovy mu vznikli za zaplatený súdny poplatok vo výške 66,- € ako aj právne zastúpenie 2 x á 123,50 € a 2 x režijný paušál á 7,21 €, plus 20% DPH, teda celkom 379,70 €, (všetko podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení účinnom od 01.06.2010). Daň z pridanej hodnoty, ktorú si právny zástupca uplatnil, Krajský súd priznal vo výške 20 % v súlade s § 85j ods. 1 a § 19 ods. 3 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Uvedenú sumu žalovaný uhradí do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia na účet právneho zástupcu žalobcu vedený v W.P., G..Y.., k číslu: XXXXXXXXXX/XXXX. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, a to písomne, dvojmo na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave. V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.