Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/61/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011200581 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nora Halmová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1011200581.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Nory Puchelovej a členov senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a JUDr. Mariána Trenčana v právnej veci žalobcu: C. N., bytom S. XX, C., právne zastúpený: JUDr. Ján Garaj, advokát, so sídlom Floriánova 2, Prešov proti žalovanému: Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, so sídlom Námestie slobody 6, P.O.BOX 100, Bratislava o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 2010/2930/V-319-2/Sa zo dňa 11.2.2011, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 4.4.2011 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2010/2930/V-319-2/Sa zo dňa 11.2.2011, ktorým žalovaný odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie Krajského stavebného úradu v Prešove č. 2010-244/3446-50/ SP-DA zo dňa 28.10.2010 potvrdil. Žalobca vo svojej žalobe uviedol, že na Krajskom stavebnom úrade Prešov bolo vedené konanie o umiestnení líniovej stavby „Diaľnica D1 Fričovce - Prešov západ, II. etapa, 2. časť Svinia - Prešov - západ, križovatka Prešov západ (Vydumanec)“, obj. 230-00 Preložka potoka Vydumanec - km - (- 0,096) v k.ú. C.. Konanie bolo začaté na návrh stavebníka Národná diaľničná spoločnosť, a.s. (ďalej len NDS), Mlynské Nivy 45, Bratislava. Oznámenie o začatí konania bolo žalobcovi doručené dňa 23.10.2009. Dňa 4.11.2009 Krajský stavebný úrad (ďalej len KSU) vydal prvé rozhodnutie o umiestnení vyššie uvedenej stavby č. 2009/921/3827-14/SP-DA. Voči tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie. Dňa 30.1.2011 bolo žalobcovi doručené rozhodnutie žalovaného č. MVRR-2010-16867/2371-1:530/ Hod zo dňa 19.1.2010, ktorým bolo zrušené rozhodnutie KSU č. 2009-921/3827-14/SP-DA zo dňa 4.11.2009. Dňa 1.3.2010 vydal KSU druhé rozhodnutie o umiestnení stavby č. 2010-244/892-17/ SP-SD, voči ktorému sa žalobca opätovne odvolal. Rozhodnutím č. MVRR-2010-19519/28784-3:530/ Sak zo dňa 11.6.2010 žalovaný vydal rozhodnutie, ktorým rozhodnutie č. 2010-244/892-17/SP-SD zo dňa 1.3.2010 zrušil. Následne dňa 28.10.2010 vydal KSU svoje tretie rozhodnutie o umiestnení stavby č. 2010-244/3446-50/SP-DA, voči ktorému sa žalobca odvolal a dňa 11.2.2011 vydal žalovaný rozhodnutie č. 2010/2930/V-319-2/Sa, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a prvostupňové správne rozhodnutie potvrdil. Žalobca podal odvolanie voči tretiemu rozhodnutiu KSU č. 2010/2930/V-319-2/Sa zo dňa 11.2.2011 z dôvodov, že KSU nevyhovel jeho námietkam, keď uviedol: - námietka, že stavbou diaľnice dôjde k znehodnoteniu stavebného pozemku na autopredajňu a následne dôjde k zrušeniu podnikateľského zámeru je neopodstatnená - námietka týkajúca sa vecného bremena spočívajúca v práve prechádzať pešo alebo autom, alebo inými prostriedkami sa vyhovuje podmienkou č. 12 výrokovej časti - požiadavke rozšírenia cesty na 5m sa nevyhovelo - námietky týkajúcej sa ukončenia preložky potoka sa nevyhovelo - námietka, aby navrhovateľ zriadil vodovodnú a plynovú prípojku tak, aby sa táto nachádzala na hranici parcely KINC č. 16146/23 a KNC č. 16146/4 sa nevyhovelo - námietke, aby v prípade územného rozhodnutia navrhovateľ uhradil náklady, ktoré mal s projektovou dokumentáciou vo výške 3.000,- € bez DPH a nákladov na terénne úpravy vo výške 38.254,- € bez DPH sa nevyhovelo. Žalobca sa nestotožňuje s názorom KSU, že postupoval správne ani so žalovaným, ktorý nezistil pochybenia v povoľovacom procese. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že postup KSU bol zákonný a správny. Predmetná stavba je podľa odôvodnenia žalovaného v súlade s platným územným plánom mesta Prešov a taktiež je verejnoprospešnou stavbou, a preto bolo možné vydať územné rozhodnutie aj bez súhlasu vlastníkov pozemkov a stavieb v súlade s § 38 stavebného zákona. Námietke odvolateľa resp. žalobcu týkajúcej sa vecného bremena práva prechodu žalovaný vyhovel, keď vo výrokovej časti v podmienke č. 12 zaviazal navrhovateľa, aby v ďalšom stupni projektovej dokumentácie zabezpečil prístup na dotknuté pozemky v zmysle a v rozsahu vecných bremien tak, ako sú zapísané na LV č. XXXXX a XXXX v k.ú. C.. Ďalší stupeň projektovej dokumentácie mal obsahovať podrobnejší technický návrh stavebných objektov s tým, že žalobca mal byť v stavebnom konaní účastníkom konania s právom nahliadania do projektovej dokumentácie. Námietka týkajúca sa požiadavky na predĺženie vodovodnej a kanalizačnej prípojky bola KSU zamietnutá, nakoľko splnenie tejto požiadavky nevyplýva navrhovateľovi zo žiadneho právneho predpisu. Žalobca poukázal na ustanovenie § 41 zákona č. 50/1976 Zb., podľa ktorého zmena územného rozhodnutia sa vykonáva nahradením pôvodného rozhodnutia rozhodnutím novým. Dôvody jeho zmeny môžu byť rozmanité a uplatňovať ich môže navrhovateľ a aj stavebný úrad. Pri konaní sa postupuje obdobne ako pri riadnom územnom konaní. Návrh na zmenu územného rozhodnutia sa prerokuje s tými istými účastníkmi konania a dotknutými orgánmi, ktorí sa zúčastnili na pôvodnom konaní. Z ustanovenia § 64 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. vyplýva, že správny orgán nahradí pôvodné rozhodnutie novým rozhodnutím, to však neznamená, že pôvodné rozhodnutie čiastočne ponechá v platnosti „podľa svojho uváženia“, proti vôli pôvodného navrhovateľa platného územného rozhodnutia - žalobcu a tým mu vlastne nanúti zmenu jeho podnikateľského zámeru. Správny orgán nie je oprávnený bez návrhu navrhovateľa určovať veľkosť stavebného pozemku. Žalobca si je vedomý, že správny orgán v súlade s ustanovením § 41 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. môže nahradiť územné rozhodnutie, ktoré je právoplatné novým rozhodnutím. Má však za to, že správny orgán nemôže bez návrhu meniť právoplatné územné rozhodnutie podľa vlastného uváženia, nakoľko v danom prípade nemá oporu v zákone. Žalobca namieta, že správny orgán postupoval v rozpore so zákonom, keď mu bez jeho návrhu a proti jeho vôli určil, že stavbu autopredajne bude mať bez prístupovej komunikácie, ako aj plôch, s ktorými žalobca v budúcnosti počítal ako s parkovacími plochami, resp. plochou na rozšírenie autopredajne. Žalovaný nevyhovel námietke žalobcu vysporiadania vecného bremena práva prechodu vyplývajúcich z LV XXXXX a XXXX k.ú. C., nakoľko v zmysle zákona neurčil výšku tejto časti stavby, resp. prístupovej komunikácie. Ak by tak urobil, zistil by, že námietka žalobcu na rozšírenie pôdorysnej plochy cesty z 3 m na 5 m je odôvodnená. Žalobca je toho názoru, že žalovaný nerozhodol o výške stavby - prístupovej komunikácie, v súlade s ustanovením § 39a ods. 2 písm. b) stavebného zákona. Na základe vyššie uvedeného sa žalobca domáha, aby Krajský súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Zároveň sa žalobca domáha náhrady trov konania. Žalovaný vo svojom vyjadrení doručenom Krajskému súdu v Bratislave dňa 6.6.2011 uviedol, že ako príslušný odvolací orgán posúdil námietky žalobcu so všetkými podkladmi odvolaním napadnutého rozhodnutia a rozhodnutím č. 2010/2930/V-319-2/Sa zo dňa 11.2.2011 v súlade s § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové správne rozhodnutie č. 2010-244/3446-50/SP-DA zo dňa 28.10.2010 potvrdil. Žalovaný nezistil v konaní prvostupňového správneho orgánu a ani v konaní, ktoré mu predchádzalo také porušenie hmotnoprávnych a procesnoprávnych predpisov, ktoré by odôvodňovalo zmenu, alebo zrušenie tohto rozhodnutia. Žalovaný v rozhodnutí č. 2010/2930/V-319-2/Sa zo dňa 11.2.2011 skonštatoval, že KSU na základe právneho názoru nadriadeného správneho orgánu v priebehu územného konania odstránil predchádzajúce nedostatky v konaní. K námietke žalobcu týkajúcej sa ustanovenia § 41 stavebného zákona, žalovaný uvádza, že sa nezakladá na pravde. Žalobcovi bolo dňa 4.5.1998 vydané územné rozhodnutie č. ŽP ÚP 1449/98- Lr o umiestnení stavby „Predajňa osobných automobilov Prešov, ul. Levočská“ na pozemkoch parc.č. 16146/1 v k.ú. C.. Na základe územného rozhodnutia vydal Obvodný úrad v Prešove dňa 7.9.1998 stavebné povolenie len na stavbu „Hrubé terénne úpravy - predajňa osobných motorových vozidiel“ na pozemku parc.č. 16146/8 v k.ú. C.. Na ostatné stavebné objekty nebolo vydané žiadne stavebné povolenie. Následne NDS, a.s. Bratislava podala dňa 25.9.2009 návrh na vydanie územného rozhodnutia na predmetnú stavbu s tým, že predmet územného konania zasahoval na pozemky, na ktorých bola v r. 1998 umiestnená stavba „Predajňa osobných automobilov“. Tento návrh bol viackrát dopĺňaný. Z obsahu uvedeného návrhu a jeho doplnení vyplýva, že KSU konal a vydal územné rozhodnutie na základe tohto podaného návrhu a nie z vlastného podnetu. V územnom konaní môže byť navrhovateľom ktokoľvek, kto predloží požadované doklady a súhlas vlastníka pozemku s umiestňovanou stavbou. Bez súhlasu vlastníka pozemku možno územné rozhodnutie o umiestení stavby vydať len vtedy, ak možno na navrhovaný účel pozemok vyvlastniť. Časť stavby „Preložka potoka Vydumanec“ je jedným zo stavebných objektov líniovej dopravnej stavby „Diaľnica D1 Fričovce - Prešov západ, II. etapa, 2. časť Svinia- Prešov- západ, križovatka Prešov západ (Vydumanec) a je v zmysle záväznej časti územného plánu mesta verejnoprospešnou stavbou. Žalovaný konštatuje, že s prihliadnutím na ustanovenie § 38 stavebného zákona bolo možné a zákonné v spojenom konaní vydať územné rozhodnutie o umiestnení predmetnej stavby aj bez súhlasov všetkých vlastníkov pozemkov a zároveň bolo možné na návrh navrhovateľa, ktorým bola NDS, a.s. zmeniť v súlade s ustanovením § 41 stavebného zákona územné rozhodnutie č. ŽP ÚP 1449/98-Lr zo dňa 4.5.1998 aj bez súhlasu predchádzajúceho navrhovateľa, vzhľadom na súlad nového návrhu s platným územným plánom mesta Prešov. V uvedenom konaní mal žalobca postavenie účastníka konania, mal právo nahliadať do projektovej dokumentácie, mal právo sa vyjadrovať k podkladom rozhodnutia, podávať námietky a pripomienky a tým teda jeho práva a právom chránené záujmy upreté neboli. Z ustanovenia § 38 stavebného zákona vyplýva, že ak sa územné rozhodnutie o umiestnení stavby vydalo bez súhlasu vlastníkov pozemkov a medzi navrhovateľom a vlastníkmi pozemkov nedôjde k dohode o náhrade, bude pred vydaním stavebného povolenia na predmetnú stavbu nasledovať konanie o vyvlastnení podľa ustanovenia § 108 a nasl. stavebného zákona s tým, že žalobca bude účastníkom konania a bude mať právo svoje vlastnícke právo chrániť. K námietke žalobcu týkajúcej sa ustanovenia § 64 ods. 3 správneho poriadku, je podľa žalovaného irelevantná z dôvodu, že toto ustanovenie sa uplatňuje pri obnove konania a rozhodnutie č. 2010-244/3446-50/SP-DA zo dňa 28.10.2010 a ani rozhodnutie č. 2010/2930/V-319-2/Sa zo dňa 11.2.2011 neboli vydané na základe obnovy konania. K námietke týkajúcej sa vecného bremena práva prechodu vyplývajúcich z LV č. XXXXX a XXXX k.ú. C. musí žalovaný uviesť, že KSU vyhovel námietke žalobcu a zaviazal NDS, a.s., aby v ďalšom stupni projektovej dokumentácie zabezpečil sa prístup na dotknuté pozemky v zmysle a v rozsahu vecných bremien tak, ako sú zapísané v LV č. XXXXX a XXXX k.ú. C.. Žalovaný uviedol, že projektová dokumentácia pre územné konanie je svojou podrobnosťou a mierkou prispôsobená predmetu konania. Úvahy a tvrdenia žalobcu o tom, že mu nebude umožnený prístup na jeho pozemky sú predčasné a nie sú podložené žiadnymi dôkazmi. Na základe vyššie uvedených skutočností, žiadal žalovaný, aby Krajský súd v Bratislave žalobu zamietol. Z administratívneho spisu súd zistil, že rozhodnutím č. 2009/921/3827-14/SP-DA zo dňa 4.11.2009 Krajský stavebný úrad v Prešove rozhodol o umiestnení líniovej stavby „Diaľnica D1 Fričovce - Prešov západ, II. etapa, 2. časť Svinia - Prešov - západ, križovatka Prešov západ (Vydumanec)“, obj. 230-00 Preložka potoka Vydumanec - km - (- 0,096) v k.ú. C. v prospech navrhovateľa Národná diaľničná spoločnosť, a.s. žalobca podala dňa 14.12.2009 odvolanie, v ktorom uviedla, že sa nemohla zúčastniť ústneho pojednávania, nakoľko mu predvolanie bolo doručené dňa 20.10.2009 s tým, že ústne pojednávanie sa konalo dňa 19.1.2009. Dňa 17.12.2009 žalobca doplnil svoje odvolanie s tým, že príslušný stavebný orgán vydal územné rozhodnutie na pozemky, na ktoré už územné rozhodnutie vydané je. Týka sa to stavby „Predajňa osobných automobilov na ul. Levočskej v Prešove č. ŽP ÚP 1449/98 - LR zo dňa 4.5.1998“. Žalovaný svojím rozhodnutím č. MVVR-2010-16867/2371-1:530/Hod zo dňa 19.1.2010 rozhodol o zrušení prvostupňového rozhodnutia s tým, že vec bola vrátená Krajskému úradu v Prešove na nové prejednanie a rozhodnutie vzhľadom na oprávnenú námietku žalobcu o duplicitnom vydaní územného rozhodnutia na dotknutých pozemkoch. Krajský stavebný úrad v Prešove rozhodnutím č. 2010-244/892-17/SP-DA zo dňa 1.3.2010 rozhodol o umiestnení líniovej stavby v prospech NDS, s tým, že v bode 5 a 12 základných parametrov stavby rozhodol o zriadení vecného bremena práva prechodu a prejazdu cez pozemky, na ktorých je navrhovaná stavba umiestnená v rozsahu uvedeného na LV č. XXXXX a LV č. XXXX. V danom prípade Krajský stavebný úrad v Prešove námietkam žalobcu vyhovel. Žalobca listom zo dňa 8.3.2010 doručeným Krajskému stavebnému úradu v Prešove podal odvolanie, kde s poukazom na ustanovenie § 41 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. sa domáhal presného vymedzenia rozsahu rozhodnutia č. ŽP ÚP 1449/98 - LR zo dňa 4.5.1998, nakoľko v danej veci bolo vydané nové územné rozhodnutie prvostupňovým správnym orgánom. V odvolaní uviedol, že prvostupňový správny orgán sa mal vo svojom rozhodnutí vysporiadať s otázkou, či rozhodnutie č. ŽP ÚP 1449/98 - LR zo dňa 4.5.1998 sa malo zrušiť a nahradiť novým. Rozhodnutím č. MVVR-2010-19519/28784-3:530/Sak zo dňa 11.6.2010 žalovaný zrušil rozhodnutie č. 2010-244/892-17/SP-DA zo dňa 1.3.2010 a vec opätovne vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že prvostupňový správny orgán nezabezpečil doplnenie projektovej dokumentácie o vyznačenie skutkového a právneho stavu v území. Ďalej bolo zistené, že prvostupňový správny orgán sa neriadil ustanoveniami správneho poriadku, nezabezpečil si potrebné podklady pre rozhodnutie, nedostatočne zistil skutkový stav a teda výrok napadnutého rozhodnutia bol podľa žalovaného nejasný a neurčitý. Krajský stavebný úrad navyše nesprávne určil okruh účastníkov územného konania a v rozpore so zákonom nezahrnul niektoré právnické osoby do okruhu účastníkov a neoznámil im začatie územného konania. Z administratívneho spisu súd ďalej zistil, že rozhodnutím č. 2010-244/3082-42/SP-DA zo dňa 24.9.2010 Krajský stavebný úrad oznámil začatie územného konania, ku ktorému sa žalobca vyjadril listom zo dňa 28.9.2010. Vo svojom vyjadrení uviedol, že na časti pozemku, na ktorom sa má uskutočniť stavba diaľnice má vydané platné územné rozhodnutie s tým, že územné rozhodnutie sa týka pozemkov, ktoré sú v jeho vlastníctve. Žalobca ďalej uviedol, že s predmetnou stavbou nesúhlasí, nakoľko stavbou diaľnice dôjde k znehodnoteniu jeho stavebného pozemku a k zrušeniu jeho podnikateľského zámeru. Krajský stavebný úrad vo svojom rozhodnutí č. 2010-244/3446-50/SP-DA zo dňa 28.10.2010 rozhodol o umiestnení líniovej stavby s tým, že výrok rozhodnutia je jasný a zrozumiteľný. V základných parametroch stavby uviedol v bode 5, že stavebník je povinný do času podania žiadosti o stavebné povolenie usporiadať vlastnícke pomery k pozemkom a stavbám ako aj právo prechodu. V bode 12 uviedol, že bude potrebné zriadenie vecného bremena práva prechodu a prejazdu cez pozemky, na ktorých je navrhovaná stavba umiestnená. Ďalej v bode 15 uviedol, že je potrebné ponechať manipulačný pás minimálne 3 m aspoň z jednej strany od brehovej čiary toku. V rozhodnutí o námietkach účastníkov konania uviedol, že námietkam žalobcu týkajúce sa: - námietka, že stavbou diaľnice dôjde k znehodnoteniu stavebného pozemku na autopredajňu a následne dôjde k zrušeniu podnikateľského zámeru je neopodstatnená - námietka týkajúca sa vecného bremena spočívajúca v práve prechádzať pešo alebo autom, alebo inými prostriedkami sa vyhovuje podmienkou č. 12 výrokovej časti - požiadavke rozšírenia cesty na 5 m sa nevyhovuje - námietky týkajúcej sa ukončenia preložky potoka sa nevyhovuje - námietka, aby navrhovateľ zriadil vodovodnú a plynovú prípojku tak, aby sa táto nachádzala na hranici parcely KINC č. 16146/23 a KNC č. 16146/4 sa nevyhovuje - námietke, aby v prípade územného rozhodnutia navrhovateľ uhradil náklady, ktoré mal s projektovou dokumentáciou vo výške 3.000,- € bez DPH a nákladov na terénne úpravy vo výške 38.254,- € bez DPH sa nevyhovuje. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že v konaní sa vyjadrili dotknuté orgány ako Krajský úrad pre cestnú dopravu Prešov, Obvodný úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Prešove, Dopravný podnik mesta Prešov, Správa a zimná údržba prešovských ciest PSK, Slovenská správa ciest, Slovenský vodohospodárky podnik, š.p., Krajský pamiatkový úrad a iné orgány, ktorých vyjadrenia neboli záporné ani protichodné a stavebný úrad ich zapracoval do podmienok č. 15 až 19 uvedených vo výroku rozhodnutia. v odôvodnení svojho rozhodnutia sa podrobne prvostupňový správny orgán zaoberal požiadavkami žalobcu, o ktorých rozhodol tak, ako je vyššie uvedené. Listom zo dňa 8.11.2010 doručeným Krajskému stavebnému úradu dňa 11.11.2010 sa žalobca voči prvostupňovému správnemu rozhodnutiu odvolal. V odvolaní sa zaoberal všetkými svojimi námietkami, ktorým sa nevyhovelo. Rozhodnutím žalovaného č. 2010/2930/V-319-2/Sa zo dňa 11.2.2011 sa odvolanie žalobcu zamietlo a rozhodnutie Krajského stavebného úradu v Prešove č. 2010-244/3446-50/SP-DA zo dňa 28.10.2010 sa potvrdilo. Žalovaný V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že Krajský stavebný úrad v Prešove postupoval správne a v súlade s ustanovením § 37 ods. 1 a 2 a § 38 stavebného zákona, keď po posúdení podkladov návrhu ich vyhodnotil ako dostatočné na vydanie územného rozhodnutia o umiestnení predmetnej stavby. Žalovaný nezistil v povoľovacom procese žiadne pochybenia. K námietkam žalobcu žalovaný uviedol, že sú totožné s námietkami, ktoré žalobca podal v územnom konaní. V prípade preložky potoka uviedol žalovaný, že zasahuje len do prístupovej komunikácie k stavbe autosalón, ktorá je samostatným stavebným objektom a s odvolaním na podmienku č. 12 vydaného rozhodnutia nebolo potrebné meniť územné rozhodnutie č. ŽPÚP 1449/98-Lr zo dňa 4.5.1998 v celom rozsahu. Predmetná stavba je v súlade s platným územným rozhodnutím mesta Prešov a je verejnoprospešnou stavbou a teda v danom prípade bolo možné vydať územné rozhodnutie aj bez súhlasu vlastníkov pozemku. V otázke vecného bremena práva prechodu vyplývajúcich z LV č. XXXXX a XXXX k.ú. C., krajský stavebný úrad vyhovel, keď vo výrokovej časti v podmienke č. 12 zaviazal navrhovateľa, aby v ďalšom stupni projektovej dokumentácie zabezpečil prístup na dotknuté pozemky v rozsahu vecných bremien tak, ako sú zapísané na vyššie uvedených LV. Žalovaný považuje uvedenú podmienku stavebného úradu za dostatočnú. Ďalší stupeň projektovej dokumentácie mal obsahovať podrobnejší technický popis stavebných objektov a žalobca bude v stavebnom konaní účastníkom konania s tým, že bude mať právo sa vyjadrovať ku všetkým podkladom ako napr. k technickým podkladom, k technickému riešeniu ukončenia prekládky potoka premostením. Námietka týkajúca sa predĺženia vodovodnej a kanalizačnej prípojky bola krajským stavebným úradom zamietnutá z dôvodu, že splnenie tejto požiadavky nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 244 a nasl. O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve, súdy preskúmavajú na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. Správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely (§ 3 ods. 1, 2, 4 správneho poriadku). Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán (§ 32 ods. 1, 2 správneho poriadku). Na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka. Účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe. Vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu. Správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z úradnej činnosti netreba dokazovať (§ 34 správneho poriadku). Podľa ustanovenia § 140 zákona č. 50/1976 stavebného zákona, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. Podľa ustanovenia § 36 ods. 1 zákona č. 50/1976 stavebného zákona, stavebný úrad oznámi začatie územného konania dotknutým orgánom a všetkým známym účastníkom a nariadi ústne pojednávanie spojené spravidla s miestnym zisťovaním. Súčasne upozorní účastníkov, že svoje námietky a pripomienky môžu uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak že sa na ne neprihliadne. Stavebný úrad oznámi začatie územného konania do 7 dní odo dňa, keď je žiadosť o územné rozhodnutie úplná. Podľa ustanovenia § 37 ods. 1 zákona č. 50/1976 stavebného zákona, podkladom pre vydanie územného rozhodnutia sú územné plány obcí a zón. Ak pre územie nebol spracovaný územný plán obce alebo zóny, podkladom na vydanie územného rozhodnutia sú spracované územnoplánovacie podklady podľa § 3 <aspi://module='ASPI'&link='50/1976 Zb.%25233'&ucin-k-dni='30.11.2011'> a ostatné existujúce podklady podľa § 7a <aspi://module='ASPI'&link='50/1976 Zb.%25237a'&ucin- k-dni='30.11.2011'>; inak stavebný úrad obstará v rozsahu nevyhnutnom na vydanie územného rozhodnutia iné podklady, najmä skutočnosti získané vlastným prieskumom alebo zistené pri miestnom zisťovaní. Podľa ustanovenia § 37 ods. 2 zákona č. 50/1976 stavebného zákona, stavebný úrad v územnom konaní posúdi návrh predovšetkým z hľadiska starostlivosti o životné prostredie a potrieb požadovaného opatrenia v území a jeho dôsledkov; preskúma návrh a jeho súlad s podkladmi podľa odseku 1 <aspi://module='ASPI'&link='50/1976 Zb.%252337'&ucin-k-dni='30.11.2011'> a predchádzajúcimi rozhodnutiami o území, posúdi, či vyhovuje všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu a všeobecne technickým požiadavkám na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu, prípadne predpisom, ktoré ustanovujú hygienické, protipožiarne podmienky, podmienky bezpečnosti práce a technických zariadení, dopravné podmienky, podmienky ochrany prírody, starostlivosti o kultúrne pamiatky, ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu, lesného pôdneho fondu a pod., pokiaľ posúdenie nepatrí iným orgánom. Podľa ustanovenia § 37 ods. 3 zákona č. 50/1976 stavebného zákona, stavebný úrad v územnom konaní zabezpečí stanoviská dotknutých orgánov a ich vzájomný súlad a posúdi vyjadrenie účastníkov a ich námietky. Stavebný úrad neprihliadne na námietky a pripomienky, ktoré sú v rozpore so schválenou územnoplánovacou dokumentáciou. Podľa ustanovenia § 37 ods. 4 zákona č. 50/1976 stavebného zákona, ak stavebný úrad po posúdení návrhu podľa odsekov 1 až 3 <aspi://module='ASPI'&link='50/1976 Zb.%252337'&ucin- k-dni='30.11.2011'> zistí, že návrh alebo predložená dokumentácia nie je v súlade s podkladmi podľa odseku 1 <aspi://module='ASPI'&link='50/1976 Zb.%252337'&ucin-k-dni='30.11.2011'>, s predchádzajúcimi územnými rozhodnutiami, so všeobecnými technickými požiadavkami alebo s predpismi uvedenými v odseku 2 <aspi://module='ASPI'&link='50/1976 Zb.%252337'&ucin-k- dni='30.11.2011'>, návrh zamietne. Podľa ustanovenia § 38 zákona č. 50/1976 stavebného zákona, ak nemá navrhovateľ k pozemku vlastnícke alebo iné právo, možno bez súhlasu vlastníka územné rozhodnutie o umiestnení stavby alebo rozhodnutie o využití územia vydať len vtedy, ak možno na navrhovaný účel pozemok vyvlastniť. Podľa ustanovenia § 38a zákona č. 50/1976 stavebného zákona, s územným konaním sa spájajú, pokiaľ to nevylučuje povaha veci, alebo ak osobitné predpisy neustanovujú inak, aj iné konania potrebné na umiestnenie stavby alebo na určenie využitia územia. Správne orgány príslušné na ich uskutočňovanie majú v územnom konaní postavenie dotknutého orgánu podľa § 140a <aspi:// module='ASPI'&link='50/1976 Zb.%2523140a'&ucin-k-dni='30.11.2011'>. Podľa ustanovenia § 39 zákona č. 50/1976 stavebného zákona, v územnom rozhodnutí vymedzí stavebný úrad územie na navrhovaný účel a určí podmienky, ktorými sa zabezpečia záujmy spoločnosti v území, najmä súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania, vecná a časová koordinácia jednotlivých stavieb a iných opatrení v území a predovšetkým starostlivosť o životné prostredie včítane architektonických a urbanistických hodnôt v území a rozhodne o námietkach účastníkov konania. V rozhodnutí o umiestnení stavby si v odôvodnených prípadoch stavebný úrad môže vyhradiť predloženie podrobnejších podkladov, projektovej dokumentácie alebo jej časti; podľa nich môže dodatočne určiť ďalšie podmienky, ktoré sa musia zahrnúť do stavebného povolenia. Podľa ustanovenia § 39a ods. 1 zákona č. 50/1976 stavebného zákona, rozhodnutím o umiestnení stavby sa určuje stavebný pozemok, umiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky na umiestnenie stavby, určujú sa požiadavky na obsah projektovej dokumentácie a čas platnosti rozhodnutia. Umiestnenie stavby sa vyznačí v grafickej prílohe <aspi://module='ASPI'&link='50/1976 Zb.'&ucin-k- dni='30.11.2011'> územného rozhodnutia. Podľa ustanovenia § 39a ods. 2 zákona č. 50/1976 stavebného zákona, v podmienkach na umiestnenie stavby sa určia požiadavky a) na ochranu prírody a krajiny a na zabezpečenie starostlivosti o životné prostredie, b) na zabezpečenie súladu urbanistického riešenia a architektonického riešenia stavby s okolitým životným prostredím, najmä na výškové a polohové umiestnenie stavby vrátane odstupov od hraníc pozemku a od susedných stavieb, na výšku stavby, prístup a užívanie stavieb osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, na napojenie na siete technického vybavenia, napojenie na pozemné komunikácie, na podiel zastavanej plochy a nezastavanej plochy zo stavebného pozemku vrátane požiadaviek na úpravu jeho nezastavaných plôch, c) vyplývajúce z chránených častí krajiny alebo z ich blízkosti, d) vyplývajúce zo stanovísk dotknutých orgánov. Podľa ustanovenia § 41 ods. 1 zákona č. 50/1976 stavebného zákona, stavebný úrad môže z podnetu navrhovateľa nahradiť územné rozhodnutie, ktoré je právoplatné, novým územným rozhodnutím, ak to umožňuje územnoplánovacia dokumentácia alebo iné podklady pre územné rozhodnutie alebo podmienky v území. Za rovnakých okolností môže stavebný úrad nahradiť územné rozhodnutie, ktoré vydal z vlastného podnetu. Podľa ustanovenia § 41 ods. 2 zákona č. 50/1976 stavebného zákona, stavebný úrad môže z rozhodnutia o chránenom území, o ochrannom pásme a o stavebnej uzávere v odôvodnených prípadoch a po dohode s dotknutými orgánmi povoliť výnimku so stavebného zákazu alebo z obmedzenia niektorých činností v území. K námietke žalobcu týkajúcej sa rozporu s ust. § 41 stavebného zákona, súd uvádza, že žalobcovi bolo dňa 4.5.1998 vydané územné rozhodnutie č. ŽP UP 1449/98-Lr o umiestnení stavby „predajňa osobných automobilov Prešov, ul. Levočská, na pozemkoch parcela č. 16146 v k.ú. C.. Na základe územného rozhodnutia Obvodný úrad v Prešove, odbor životného prostredia vydal dňa 7.9.1998 stavebné povolenie len na stavbu (časť) „hrubé terénne úpravy - predajňa osobných motorových vozidiel“ na pozemku parcela č. 16146/8 v k.ú. C.. Na ostatné stavebné objekty, v zmysle územného rozhodnutia z roku 1998 nebolo vydané žiadne stavebné povolenie. Súd sa nestotožňuje s tvrdením žalobcu, že Krajský stavebný úrad konal a vydal územné rozhodnutie z vlastného podnetu alebo svojvoľne. Návrh na vydanie územného rozhodnutia na predmetnú stavbu podala Národná diaľničná spoločnosť a.s., Bratislava dňa 25.9.2009. Tento návrh bol viackrát doplňovaný v dňoch 19.10.2009, 23.7.2010 a 17.9.2010. V územnom konaní môže byť navrhovateľom ktokoľvek (navrhovateľ nie je viazaný vlastníctvom), kto predloží požadované doklady (§ 35 ods. 1 stavebného zákona) a súhlas vlastníka pozemku s umiestňovanou stavbou. Bez súhlasu vlastníka pozemku možno územné rozhodnutie o umiestnení stavby alebo rozhodnutie o využití územia vydať len vtedy, ak možno na navrhovaný účel pozemok vyvlastniť. Súd poukazuje na skutočnosť, že časť stavby „preložka potoka vydumanec“ je jedným zo stavebných objektov líniovej dopravnej stavby „diaľnica D1 Fričovce - Prešov západ II. etapa II. časť Svinia - Prešov - západ, Križovatka Prešov západ (vydumanec)“ a je v zmysle záväznej časti územného plánu mesta Prešov verejno-prospešnou stavbou, preto s prihliadnutím na ust. § 38 stavebného zákona bolo možné a zákonné v spojenom konaní vydať územné rozhodnutie o umiestnení stavby aj bez súhlasu všetkých vlastníkov pozemkov (žalobca) a zároveň bolo možné na návrh navrhovateľa, ktorým bola Národná diaľničná spoločnosť a.s., zmeniť podľa § 41 stavebného zákona územné rozhodnutie č. ŽP UP 1449/98 -Lr zo dňa 4.5.1998 aj bez súhlasu predchádzajúceho navrhovateľa, vzhľadom na súhlas nového návrhu s platným územným plánom mesta Prešov. Súd ďalej poukazuje, že z ust. § 38 stavebného zákona vyplýva, že ak sa územné rozhodnutie o umiestnení stavby vydalo bez súhlasu vlastníkov pozemkov a medzi navrhovateľom a vlastníkmi pozemkov nedôjde k dohode o náhrade, bude pred vydaním stavebného povolenia na predmetnú stavbu nasledovať konanie o vyvlastnení (§ 108 a nasl. stavebného zákona), v ktorom bude žalobca účastníkom konania a bude mať právo chrániť svoje vlastnícke práva a právom chránené záujmy. Zmena územného rozhodnutia sa vykonáva nahradením pôvodného rozhodnutia novým rozhodnutím. Dôvody jeho zmeny môžu byť rozmanité a uplatňovať ich môže jednak navrhovateľ a jednak z vlastného podnetu stavebný úrad. Pri konaní sa postupuje obdobne ako pri riadnom územnom konaní. Návrh na zmenu územného rozhodnutia sa prerokuje s tými istými účastníkmi konania, resp. s ich právnymi nástupcami a dotknutými orgánmi, ktorí sa zúčastňovali na pôvodnom konaní. Stavebný úrad môže povoliť, resp. nepovoliť výnimku z rozhodnutia o chránenom území, ochrannom pásme a o stavebnej uzávere vydaného v správnom konaní na základe žiadosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby. Môže tak urobiť až po vyhodnotení dôvodov na povolenie výnimky a po dohode s dotknutými orgánmi štátnej správy. Udelenie výnimky alebo jej zamietnutie má formu rozhodnutia. Návrh na udelenie výnimky môže stavebný úrad prerokovať aj v príslušnom územnom konaní. Z charakteristiky rozhodnutia o umiestnení stavby vyplýva, že ide o rozhodnutie, ktorým sa stavba priamo nerealizuje (k jej realizácii dochádza na základe stavebného povolenia - osobitného rozhodnutia vydaného v stavebnom konaní, resp. na základe ohlásenia stavebnému úradu v určitých zákonom ustanovených prípadoch). Rozhodnutie o umiestnení stavby reálne nezasahuje do narušenia práva na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života, vytvára sa ním len právny základ pre rozhodnutie o realizácii stavby, ku ktorej môže ale nemusí v budúcnosti dôjsť. Vyplýva to aj z časovej platnosti rozhodnutia o umiestnení stavby. Rozhodnutím o umiestnení stavby môže byť priamo dotknutý len ten, koho právne postavenie môže byť po vydaní rozhodnutia iné, ako pred rozhodnutím. Rozhodnutím o umiestnení stavby sa určuje stavebný pozemok, umiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky na umiestnenie stavby, určujú sa požiadavky na obsah projektovej dokumentácie a čas platnosti rozhodnutia (§ 39a ods. 1 stavebného zákona). Na základe rozhodnutia o umiestnení stavby nie je možné ešte stavbu realizovať, nakoľko sa ním určuje stavebný pozemok a stavba na ňom sa len umiestňuje. Realizovať stavbu je možné až na základe právoplatného stavebného povolenia vydaného v stavebnom konaní. Územné konanie tak predchádza stavebnému konaniu a rozhodnutie o umiestnení stavby je právnym základom pre stavebné povolenie. V niektorom prípade sa musí ešte uskutočniť vyvlastňovacie konanie. Vyvlastniť možno len vtedy, ak sa cieľ vyvlastnenia nedá dosiahnuť inak. Čo sa týka námietky vecného bremena, práv a prechodu vyplývajúcich z LV č. XXXXX a XXXX v k.ú. C. súd uvádza, že žalovaný vyhovel námietke účastníkov konania, keď vo výrokovej časti v podmienke č. 12 zaviazal Národnú diaľničnú spoločnosť a.s. ako navrhovateľa, aby v ďalšom stupni projektovej dokumentácie zabezpečil prístup na dotknuté pozemky v zmysle a rozsahu vecných bremien tak, ako sú zapísané na LV č. XXXXX a XXXX v k.ú. C.. Súd je názoru, že v územnom konaní ešte nie je potrebné podrobne riešiť niektoré technické parametre a detaily a z rozhodnutia Krajského stavebného úradu č. 2010-244/3446-50/SP -Da zo dňa 28.10.2010 je z podmienky č. 12 zrejmé, že Národná diaľničná spoločnosť a.s. ako navrhovateľ má povinnosť v ďalšom stupni projektovej dokumentácie zakresliť spôsob zabezpečenia prístupu na dotknuté pozemky v zmysle a rozsahu vecných bremien a tým žalovaný správne reagoval, že je vyriešená aj táto námietka v územnom konaní za dostatočna a v súlade s § 39a ods. 2 písm. b) stavebného zákona. Je na budúcom stavebníkovi, ako sa vysporiada s uvedenou podmienkou a aký spôsob a technické parametre sprístupnenia pozemkov navrhne v projekte pre stavebné povolenie. Krajský súd v Bratislave po preskúmaní predmetného rozhodnutia ako aj po preskúmaní obsahu administratívneho spisu konštatoval, že zo strany žalovaného správneho orgánu nebol porušený zákon. Správny orgán v celom rozsahu dodržal zákonné predpoklady stanovené právnym poriadkom ako aj zákonom o stavebnom konaní. Námietky, ktoré žalobca uviedol v podanej žalobe považoval súd za nedôvodné, a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 250k ods. 1 OSP tak, že v konaní neúspešnému žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznal. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo. Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.; b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.); f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.