Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/63/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011200599 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nora Majerníková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1011200599.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Nory Majerníkovej a členov senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobcu: N. K., K. X, D., zastúpeného advokátom: JUDr. Róbert Šimko, Vrútocká 12, Bratislava proti žalovanému: Sociálna poisťovňa - ústredie, ul. 29. augusta 8, Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 12653-2/2011 - BA zo dňa 7.2.2011, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 12653-2/2011-BA zo dňa 7.2.2011 v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne - Bratislava č. 400-16149/2010 zo dňa 9.12.2010 zrušuje podľa ust. § 250j ods. 2 písm. a) OSP a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi na účet právneho zástupcu trovy konania vo výške 263,45 €, do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 12653-2/2011-BA zo dňa 7.2.2011, ktorým zamietol jeho odvolanie a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne - Bratislava č. 400-16149/2010 zo dňa 9.12.2010, ktorým rozhodol, že podľa ust. § 104 ods. 1 zákona č. 146/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov o sociálnom poistení (ďalej len zákon č. 461/2003 Z.z. a podľa čl. 61 nariadenia ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia, nemá nárok na dávku v nezamestnanosti. V žalobe uvádza, že v zmysle čl. 61 ods. 1 Základného nariadenia je Sociálna poisťovňa povinná zohľadniť doby poistenia dosiahnuté na území členského štátu Európskej únie, ako keby boli dosiahnuté podľa právnych predpisov SR. Na území Veľkej Británie bol poistený v nezamestnanosti od 1.5.2004 do 1.8.2010, z čoho je zrejmé, že podmienkou nároku na dávku v nezamestnanosti v zmysle § 104 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., v znení účinnom do 31.8.2010, splnil. Žalobca ďalej v žalobe uvádza, že ustanovenia čl. 65 ods. 5 písm. a) Základného nariadenia v spojení s čl. 61 ods. 2 a čl. 65 ods. 2 tohto nariadenia riešia situáciu, kedy nezamestnaný pracoval v zahraničí, kde mal a naďalej má svoje bydlisko, resp. sa do tohto bydliska vrátil. To však nie je žalobcov prípad, pretože on mal a stále má trval pobyt na území SR, po návrate zo zahraničia sa v mieste trvalého pobytu nepretržite zdržiava a má v úmysle tu zotrvať. Zároveň uvádza, že nie je známe, z akého dôvodu Sociálna poisťovňa požaduje preukazovanie bydliska na území SR, keď skúmanie tejto otázky nie je vzhľadom na vyššie uvedené relevantné. Na základe uvedeného žiada, aby Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie, prípadne aj predmetné prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovni, pobočka Bratislava, zrušil. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 24.5.2011 uviedol, že v konaní o nároku žalobcu na dávku v nezamestnanosti bolo potrebné posúdiť, či žalobca si zachoval bydlisko na území SR počas výkonu činnosti zamestnanca na území Veľkej Británie. Žalovaný uviedol, že zachovanie väzieb žalobcu na území SR je nutné posúdiť na základe celkového zhodnotenia všetkých dostupných informácií. V konaní o dávke v nezamestnanosti príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne vychádza z údajov osvedčených dotknutou osobou v dotazníku na účely preukázania bydliska na území SR počas posledného zamestnania, ktorý žalobca vyplnil a osvedčil svojím podpisom dňa 20.9.2010. V súlade s čl. 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia je možné určiť centrum záujmov dotknutej osoby na základe celkového posúdenia všetkých dostupných informácií súvisiacich s príslušnými skutočnosťami, ktoré môžu obsahovať: a) dĺžku a trvalosť prítomnosti na území dotknutých členských štátov (žalobca bol na území Veľkej Británie od roku 2004 do roku 2010, t.j. 6 rokov), b) situáciu dotknutej osoby vrátane : - povahy a osobitých vlastností každej vykonávanej činnosti, predovšetkým miesta, kde sa takáto činnosť zvyčajne vykonáva, trvalosti tejto činnosti a dĺžky trvania každej pracovnej zmluvy (žalobca pracoval na území Veľkej Británie nepretržite u toho istého zamestnávateľa, z čoho je možné usudzovať, že toto zamestnanie bolo stabilné), - jej rodinného stavu a rodinných väzieb (na území SR má žalobca rodičov, ktorých počas zamestnania vo Veľkej Británii navštevoval štvrťročne), - jej bytovej situácie, najmä toho, či je táto situácia stabilná (na území Slovenska býva žalobca s rodičmi), - členského štátu, ktorý sa považuje za miesto bydliska osoby na daňové účely (nakoľko bol žalobca zamestnaný na území Veľkej Británie, je zrejmé, že daňové povinnosti si plnil na tomto území), V tejto súvislosti žalovaný poukazuje na rozhodnutie správnej komisie pre koordináciu v systémoch sociálneho zabezpečenia č. Ú2 z 12.6.2009 o rozsahu pôsobnosti čl. 65 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a rady (ES) č. 883/2004 týkajúceho sa práv na dávky v nezamestnanosti úplne nezamestnaných osôb, ktoré nie sú cezhraničnými pracovníkmi a ktoré mali počas svojho posledného obdobia zamestnanosti alebo samostatne zárobkovej činnosti bydlisko na území iného členského štátu, ako je príslušný členský štát. V zmysle tohto rozhodnutia je v súčasnosti prijateľné prenesenie zodpovednosti za platbu dávok z príslušného štátu na štát bydliska v prípade cezhraničných pracovníkov (t.j. pracovníkov, ktorí sa do štátu bydliska spravidla denne alebo aspoň raz za týždeň vracajú) a určitých kategórií pracovníkov, ktorí udržiavajú úzke spojenia aj so svojimi krajinami pôvodu. Už by viac nebolo prijateľné, ak by sa príliš širokým výkladom pojmu „bydlisko“ mala rozšíriť oblasť uplatnenia čl. 65 základného nariadenia tak, aby zahŕňala všetky osoby, ktoré majú dosť stabilné zamestnanie alebo samostatne zárobkovú činnosť v členskom štáte a ktoré nechali svoje rodiny vo svojej krajine pôvodu. Žalovaný uvádza, že za všetky dostupné informácie nie je možné považovať bydlisko žalobcu počas jeho posledného zamestnania v členskom štáte Európskej únie za zachované na území SR. Vzhľadom na to a na skutočnosť, že nebol bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie poistený v nezamestnanosti v zmysle slovenských právnych predpisov, nie je možné dobu poistenia v nezamestnanosti získanú na území Veľkej Británie zohľadniť na účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti v súlade s čl. 61 základného nariadenia. Žalovaný má za to, že v období posledných 4 rokov pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie, t.j. od 3.8.2006 do 2.8.2010, žalobca nepreukázal žiadnu dobu poistenia v nezamestnanosti, ktorú by mu bolo možné zohľadniť na účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti. V zmysle § 104 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom do 31.8.2010, na vznik nároku na dávku v nezamestnanosti sa vyžaduje doba poistenia v nezamestnanosti najmenej 1095 dní. Žalobca teda nesplnil základnú podmienku nároku na dávku v nezamestnanosti. Ďalej žalovaný uvádza, že žalobca mal a stále má trvalý pobyt na území SR, po návrate zo zahraničia sa v mieste trvalého pobytu nepretržite zdržiava a má v úmysle tu zostať. V zmysle čl. 65 ods. 5 písm. a) základného nariadenia úplne nezamestnaná osoba, ktorá počas svojej poslednej činnosti ako zamestnanec mala bydlisko v členskom štáte inom, ako je príslušný štát (t.j. mala bydlisko v inom členskom štáte, ako je členský štát právnym predpisom, ktorého počas posledného zamestnania podlieha) a ktorá má aj naďalej bydlisko v tomto štáte, alebo sa vráti do tohto štátu, poberá dávky v súlade s právnymi predpismi členského štátu bydliska, ako keby sa naň vzťahovali tieto právne predpisy počas jej poslednej činnosti ako zamestnanec. Uvedené ustanovenie umožňuje zohľadniť doby poistenia v nezamestnanosti dosiahnuté na území iného členského štátu Európskej únie, ako keby boli dosiahnuté podľa slovenských právnych predpisov v prípadoch, kedy sa dotknutá osoba počas svojej poslednej činnosti ako zamestnanec na území členského štátu Európskej únie zachová bydlisko na území SR. Z uvedeného je zrejmé, že posúdenie zachovania bydliska žalobcu na území SR bolo v konaní o jeho nároku na dávku v nezamestnanosti určujúce. Žalovaný v tejto súvislosti uvádza, že pojem „bydlisko“ je potrebné chápať v širších súvislostiach, ako miesto, kde sa fyzická osoba trvalejšie zdržuje, kde je jej centrum záujmov, kde trávi čas v mimopracovnom čase. Dôležitá na posúdenie bydliska je taktiež povaha vykonávanej zárobkovej činnosti vo vzťahu k jej trvalosti, stabilite a dĺžke trvania. Pojem „trvalý pobyt“ nie je možné stotožňovať s pojmom „bydlisko“. V zmysle čl. 1 písm. j) základného nariadenia „bydlisko“ je miesto, kde osoba zvyčajne býva. Na základe všetkých dostupných informácií, na účely nároku na dávku v nezamestnanosti nie je možné považovať bydlisko žalobcu počas jeho zamestnania v členskom štáte Európskej únie za zachované na území SR. Navrhuje preto žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie a dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného je potrebné zrušiť podľa ust. § 250j ods. 2 písm. a) OSP a vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Podľa ust. § 244 ods. 1 OSP, v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách citovaného ustanovenia § 244 ods. 1 OSP súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotno-právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia. Z administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že žalobca požiadal Sociálnu poisťovňu, pobočka Bratislava o dávku v nezamestnanosti predložením rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave č.k. 039914/10/OISS/RR zo dňa 3.8.2010, v zmysle ktorého bol zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom 3.8.2010. K tejto veci Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava, dňom 9.12.2010, vydala rozhodnutie č.: 400-16149/2010, v zmysle ktorého žalobca podľa § 104 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. a čl. 61 základného nariadenia je mimo nároku na dávku v nezamestnanosti. Proti uvedenému rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie, pričom namietal, že v posudzovanom období bol poistený v nezamestnanosti na území Veľkej Británie a žiadal túto dobu zohľadniť na účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti. Ďalej v odvolaní uviedol, že do Veľkej Británie odišiel z dôvodu, že si na Slovensku nenašiel prácu. Zamestnanie vo Veľkej Británii vnímal ako dočasné, nebudoval si tam žiadne väzby. Odvolanie žalobcu Sociálna poisťovňa, ústredie, rozhodnutím č. : 12653-2/2011-BA zo dňa 7.2.2011 zamietla a potvrdila napadnuté prvostupňové rozhodnutie. V zmysle ust. § 104 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. poistenec má nárok na dávku v nezamestnanosti, ak v posledných 4 rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie bol poistený v nezamestnanosti najmenej 3 roky, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 104 ods. 7 OSP zákona č. 461/2003 Z.z. rok poistenia v nezamestnanosti je 365 dní poistenia v nezamestnanosti. Podľa čl. 61 ods. 1 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 v platnom znení (ďalej len Základné nariadenie) príslušná inštitúcia členského štátu, ktorého právne predpisy podmieňujú rozhodnutie, zachovanie, znovunadobudnutie alebo trvanie nároku na dávky dosiahnutím dôb poistenia, zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti, v potrebnom rozsahu zohľadní doby poistenia, zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti dosiahnuté podľa právnych predpisov ktoréhokoľvek členského štátu, ako keby boli dosiahnuté podľa právnych predpisov, ktoré uplatňuje. Ak však uplatniteľné právne predpisy podmieňujú nárok na dávky dosiahnutím dôb poistenia, vtedy doby zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti dosiahnuté podľa právnych predpisov iného členského štátu sa nezohľadnia, iba ak by sa takéto doby považovali za doby poistenia a boli dosiahnuté v súlade s uplatniteľnými právnymi predpismi. V zmysle čl. 61 ods. 2 Základného nariadenia s výnimkou prípadov uvedených v čl. 65 ods. 5 písm. a) sa uplatňovanie odseku 1 tohto článku podmieňuje tým, že daná osoba bezprostredne ukončila v súlade s právnymi predpismi, podľa ktorých sa uplatňuje nárok na dávky: - doby poistenia, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby poistenia, - doby zamestnania, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby zamestnania, alebo - doby samostatnej zárobkovej činnosti, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby samostatnej zárobkovej činnosti. V zmysle čl. 65 ods. 5 písm. a) základného nariadenia nezamestnaná osoba uvedená v prvej vete odseku 2 (úplne nezamestnaná osoba, ktorá počas svojej poslednej činnosti ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba, mala bydlisko v členskom štáte inom, ako je príslušný štát a ktorá má naďalej bydlisko v tomto štáte, alebo sa vráti do tohto štátu), poberá dávky v súlade s právnymi predpismi členského štátu bydliska, ako keby sa naňu vzťahovali tieto právne predpisy, počas jej poslednej činnosti ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba. Tieto dávky poskytuje inštitúcia miesta bydliska. Žalobca bol pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie legálne zamestnaný v členskom štáte EÚ (Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska), kde bol riadne poistený v nezamestnanosti a to od 1.5.2004 do 1.8.2010, čo vyplýva z formuláru Ú1. Bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie nedosahoval dobu poistenia v nezamestnanosti v zmysle platnej slovenskej legislatívy. Preto by bolo možné zohľadniť doby poistenia v nezamestnanosti dosiahnutú na území Anglicka do celkovej doby poistenia v nezamestnanosti v súlade s čl. 61 ods. 1 základného nariadenia, ale len v prípade preukázania zachovania pevných väzieb a bydliska na území SR počas výkonu posledného zamestnania na území členského štátu Európskej únie. Po preskúmaní veci súd dospel k záveru, že vo veci bol dostatočne a spoľahlivo zistený skutkový stav, ktorý nie je medzi účastníkmi sporný, ale správnymi orgánmi bol vyhodnotený nesprávny právny záver. Žalobca pracoval na území Veľkej Británie od 1.5.2004 do 1.8.2010 a bol poistený v nezamestnanosti. Od 3.8.2010 bol po návrate na územie SR zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie a následne požiadal o dávku v nezamestnanosti. Žalobca preukazoval splnenie podmienok pre nárok na dávku a to dobou poistenia v inom členskom štáte a zachovaním si bydliska na území SR a centra záujmov na území SR. Správne orgány vyhodnotili na základe dostupných informácií situáciu tak, že žalobca nepreukázal zachovanie väzieb na území SR, zachovanie bydliska a tiež, že nebol bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie poistený v nezamestnanosti podľa slovenských právnych predpisov, preto nie je možné doby poistenia v nezamestnanosti získané vo Veľkej Británii zohľadniť na účely vzniku nároku na dávky v nezamestnanosti. Súd sa stotožňuje s právnou argumentáciou žalobcu, ktorý uviedol, že Veľká Británia nie je štátom so susedstvom so Slovenskou republikou, a preto frekvencia návratov na Slovensko raz štvrťročne je postačujúca na preukázanie vzťahu žalobcu k Slovensku a za zachovanie bydliska. Takisto súd súhlasí s argumentáciou žalobcu, že keď dal vo Veľkej Británii výpoveď zo zamestnania a prišiel na Slovensko, aj to svedčí o tom, že sa na Slovensko chcel vrátiť. Rozhodnutie žalovaného založené na ustanovení čl. 65 ods. 5 písm. a) v spojení s čl. 61 ods. 2 a čl. 65 ods. 2 Základného nariadenia, v zmysle ktorých nezamestnaná osoba, ktorá počas svojej poslednej činnosti ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba, mala bydlisko v členskom štáte inom, ako je príslušný štát a ktorá má naďalej bydlisko v tomto štáte, alebo sa vráti do tohto štátu, má byť k dispozícii k službám zamestnanosti v členskom štáte bydliska. Takáto osoba potom poberá dávky v súlade s právnymi predpismi členského štátu bydliska, pričom tieto dávky poskytuje inštitúcia v mieste bydliska. Uvedené ustanovenia teda riešia situáciu, kedy nezamestnaný pracoval v zahraničí, tam mal v čase výkonu zamestnania svoje bydlisko a aj naďalej tam toto bydlisko má, resp. sa do tohto bydliska v zahraničí vrátil. V takomto prípade nezamestnaný poberá dávky nezamestnanosti podľa predpisov bydliska v zahraničí, v ktorom sa zdržiava a dávky mu prirodzene poskytuje príslušná inštitúcia zahraničného členského štátu. Toto však nie je prípad žalobcu, nakoľko ten sa nachádza v celkom inej situácii. Žalobca totiž mal a stále má trvalý pobyt na území SR a po svojom návrate zo zahraničia sa nepretržite v mieste svojho bydliska pobytu zdržiava a má v úmysle tu aj naďalej zotrvať, preto aplikácia vyššie uvedeného ustanovenia základného nariadenia žalovaným je nesprávna. Žalobca po návrate zo zahraničia je naďalej prihlásený na trvalý pobyt na adrese Mamateyova 8, Bratislava, kde reálne aj býva, má tu svojich príbuzných a všetky jeho väzby či rodinné, sociálne, citové alebo akékoľvek iné, vrátane bývania, sú pevné spojené so Slovenskou republikou. Konanie žalobcu počas pobytu vo Veľkej Británii nasvedčuje tomu, že bydlisko vo Veľkej Británii bolo len prechodné a trvale sa chcel zdržiavať aj zdržiava na Slovensku. Vyhodnotenie týchto skutočností svedčí o zachovaní väzieb na území SR, že centrom záujmov bola Slovenská republika. Vzhľadom na vzdialenosť a cieľ pobytu v štáte zamestnania je pochopiteľné, že žalobca navštevoval Slovensko a svoje bydlisko raz za štvrť roka. Súd je názoru, že žalobca prejavil nielen úmysel, ale aj konkrétne konal v záujme zachovania bydliska centra záujmov v SR, o čom práve svedčí aj skutočnosť, že sa vrátil z cudziny a naďalej žije na Slovensku. Z uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je nezákonné, a preto ho v súlade s ust. § 250j ods. 2 písm. a) OSP zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 veta prvá OSP a žalobcovi, ktorý mal vo veci úspech, priznal náhradu trov konania a to za 3 úkony právnej služby: 1/ prevzatie veci a príprava podľa § 11 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. + 2x režijný paušál 7,41 € a účasť na pojednávaní 127,16 € a režijný paušál 7,63 €, čo spolu tvorí 263,45 €. Trovy konania žalovaný uhradí do 30 dní od právoplatnosti rozsudku na číslo účtu advokáta 2621117067/1100, vedený v peňažnom ústave Tatrabanka a.s. Toto rozhodnutie prijal Krajský súd v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo. Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.; b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.); f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.