Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/64/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011200617 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 02. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nora Majerníková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1011200617.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Nory Puchelovej a členov senátu JUDr. Moniky Valašíkovej, PhD. a JUDr. Renáty Janákovej v právnej veci žalobcu: W4, s.r.o., IČO 44 015 232, so sídlom Kopčianska 63, 851 01 Bratislava, právne zastúpený: JUDr. Marcel Vasilišin, Advokátska kancelária OLEXOVA VASILIN, s.r.o,. so sídlom Dunajská 18, 811 08 Bratislava proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Vazovova 2, 815 11 Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. I/222/6557/2011/991031-r zo dňa 25.1.2011, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č. I/222/6557/2011/991031-r zo dňa 25.1.2011 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím č. 604/230/137330/10/Avar zo dňa 6.10.2010 zrušuje podľa ust. § 250j ods. 2 písm. c) O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 632,49 € na účet právneho zástupcu č. XXXXXXXXXX/XXXX vedený v G. G., a.s., do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 6.4.2011 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. I/222/6557/2011/991031-r zo dňa 25.1.2011, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. 604/230/137330/10/A-val zo dňa 6.10.2010, ktorým bol Daňový úrad Bratislava V a ten vydal dodatočný platobný výmer, ktorým podľa § 44 ods. 6 písm. b) bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. znížil platiteľovi dane z pridanej hodnoty nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie november 2008 zo sumy 79.401,41 €. Nadmerný odpočet vo výške 8.827,83 € mal byť platiteľovi dane vrátený podľa § 79 ods. 4 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty. Žalobca v žalobe uviedol, že prvostupňové rozhodnutie je založené na závere, že sa nepotvrdila reálnosť prijatia deklarovaného tovaru žalobcom od spoločnosti žalovaného THP INVEST, s.r.o., čo mali preukázať zistenia správcu dane ohľadom prepravy a dodávateľ žalobcu spoločnosť THP INVEST, s.r.o. nebola vo vzťahu so spoločnosťou RADOPACK, s.r.o., ktorá bola uvedená na nákladnom liste a nepreukázalo sa ani dodanie tovaru - nemocničných postelí českému odberateľovi PEP 2000, s.r.o. Žalobca s prvostupňovým rozhodnutím nesúhlasil a podal proti nemu odvolanie, v ktorom tvrdil, že hodnotenia vykonaného dokazovania prvostupňovým orgánom sú nezrozumiteľné a nepochopiteľné. Namietal pri záveroch prvostupňového správneho orgánu, že preprava tovaru do Bratislavy na Kopčiansku ulicu bola vykonaná a vykonanú prepravu potvrdili v celom rozsahu aj vykonané dožiadania. Daňový subjekt preberal tovar od prepravcu tovaru v Bratislave na Kopčianskej s tým, že táto preprava bola vykonaná pre spoločnosť THP INVEST s.r.o., čo vyplýva z doloženého nákladného listu a ostatných dokladov o obchodnom vzťahu daňového subjektu so spoločnosťou THP INVEST, s.r.o. V konaní sa jednoznačne potvrdilo aj dodanie tovaru žalobcom spoločnosti PEP 2000, s.r.o. a toto dodanie bolo potvrdené taktiež daňovým priznaním spoločnosti PEP 2000, s.r.o. a dopravcom I. H.. Žalobca vzhľadom na nezrozumiteľnosť odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia navrhoval doplnenie dokazovania o výpoveď I. H. a zamestnancov, ktorí preberali tovar od prepravcu. Následne žalovaný vydal rozhodnutie č. I/222/6557/2011/991031-r zo dňa 25.1.2011, ktorým potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. 604/230/137330/10/A-val zo dňa 6.10.2010. Námietky žalobcu žalovaný nezohľadnil a vo svojom rozhodnutí uviedol, že reálnosť prijatia tovaru nemocničných postelí sa nepotvrdila, nakoľko spoločnosť RADOPACK, s.r.o., nebola vo vzťahu s touto spoločnosťou ani so spoločnosťou KRAN TRANS, s.r.o., ktorá vykonávala prepravu; dopravca KRAN TRANS, s.r.o. vykonal dopravu pre objednávateľa I. D. a spoločnosť THP INVEST, s.r.o. na Kopčianskej ulici v Bratislave predmetný tovar nikdy neprevzala. Ďalej sa nepreukázalo ani dodanie tovaru českému odberateľovi PEP 2000, nakoľko táto spoločnosť dôkazné prostriedky k nadobudnutiu tovaru nepredložila. Žalobca uviedol, že tieto vyššie uvedené dôvody nie sú správne a žalobca ďalej uviedol, že k zdaniteľným obchodom naozaj došlo a závery žalovaného sú účelové a nezodpovedajú zásadám správneho uváženia. Žalobca preukazoval, že tovar zo strany spoločnosti THP INVET, s.r.o. mu bol dodaný a tovar bol prepravcovi odovzdaný zástupcami spoločnosti RADOPACK, s.r.o. s tým, že na Kopčianskej ulici v Bratislave tovar prevzal žalobca. Taktiež dodanie tovaru žalobcom spoločnosti PEP 2000, s.r.o. sa v konaní preukázalo, keď prvostupňový správny orgán jednoznačne uviedol, že spoločnosť PEP 2000, s.r.o. predmetné zdaniteľné obchody uviedla v daňovom priznaní za rok 11/2009. Podľa žalobcu sa žalovaný nevysporiadal so všetkými tvrdeniami a dôkazmi žalobcu a ostatnými zisteniami, ktoré v konaní vyšli najavo spôsobom relevantným pre rozhodnutie voči žalobcovi a žalovaný nevykonal navrhnuté dokazovanie napriek tomu, že uvádzal opačné skutkové závery ako tvrdil žalobca. Na rozdiel od žalovaného správca dane v kontrole na daň z príjmu žalobcom navrhované dokazovanie vykonal, čoho výsledkom bolo ukončenie tejto daňovej kontroly so záverom, že rozdiel medzi podaným daňovým priznaním a zisteniami po kontrole správcom dane nevznikol. Na základe vyššie uvedeného sa žalobca domáhal, aby Krajský súd v Bratislave rozhodnutie prvostupňového ako aj druhostupňového správneho orgánu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie prvostupňovému správnemu orgánu. Taktiež sa domáhal náhrady trov konania. Žalovaný vo svojom vyjadrení doručenom Krajskému súdu v Bratislave dňa 10.6.2011 uviedol, že Daňový úrad Bratislava V ako miestne príslušný správca dane vykonal u žalobcu kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2008. Žalobca podal za kontrolované obdobie november 2008 daňové priznanie, v ktorom si uplatnil nadmerný odpočet vo výške 2.392.047,- Sk. Odpočítanie dane si uplatnil z faktúr č. 2008110301, 2008111901 a 2008112801/2008 za dodanie tovaru nemocničné postele Wissner od dodávateľa THP INVEST, s.r.o. kde celková hodnota tovaru bola 13.316,100,- Sk z toho daň z pridanej hodnoty bola 2.126.100,- Sk. Daňový subjekt síce podal daňové priznanie za IV. štvrťrok 2008, ale bez predloženia dokladov nie je možné zistiť, aké zdaniteľné obchody tento daňový subjekt vykonal. Správca dane vykonal dňa 9.4.2010 miestne zisťovanie v deklarovanej prevádzke daňového subjektu THP INVEST, s.r.o. a zistil, že na tejto adrese sa nenachádza žiadna prevádzka spoločnosti. Dožiadaním žalovaný zistil, že táto spoločnosť nemá a nikdy nemala prenajaté priestory na ulici Kopčianska 4 v Bratislave. Z výsledkov šetrení vykonaných na základe dožiadania sa reálnosť prijatia deklarovaného tovaru- nemocničných postelí v počte 61 ks spoločnosťou THP INVEST, s.r.o. nepotvrdila a taktiež sa nepreukázalo ani oslobodené dodanie tovaru - nemocničných postelí v počte 40 ks v sume 8.000.000,- Sk podľa § 43 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH českému odberateľovi PEP 2000, s.r.o.. príslušný správca dane v Českej republike neuznal hodnotu v príslušnom riadku daňového priznania ako nadobudnutie tovaru a vymeral subjektu v tomto riadku daňového priznania 0,- ČK. Na základe týchto skutočností, správca dane v SR neuznal platiteľom uplatnené právo na odpočítanie dane v celkovej sume 2.126.100,- Sk deklarované prijatými faktúrami od dodávateľa THP IVEST, s.r.o. Tvrdenie žalobcu o tom, že preprava do Bratislavy bola vykonaná, čo mali potvrdiť v celom rozsahu aj vykonané dožiadania, sa nezakladá na pravde. Na základe medzinárodných informácii bolo zistené, že: 1. daňový subjekt RADOPACK, s.r.o. nebol vlastníkom nemocničných postelí a nejednal s daňovým subjektom THP INVEST, s.r.o. Doprava nebola zabezpečovaná touto spoločnosťou a táto spoločnosť ani nie je účastníkom konania 2. z výsledkov šetrenia vyplynulo, že prepravu 20 ks nemocničných postelí vykonal dopravca KRAN trans, s.r.o. pre objednávateľa fyzickú osobu I. D.. Na objednávke prepravy je zároveň uvedený ďalší dopravca W. Z. Y.. Medzi spoločnosťou KRANS trans, s.r.o. a RADOPACK, s.r.o. nebola uzatvorená žiadna objednávka na prepravu tovaru. 3. dodanie ďalších deklarovaných nemocničných postelí v počte 41 ks daňový subjekt nedoložil žiadnymi faktúrami za prepravu tovaru, resp. príjemkami na sklad 4. THP INVEST nesídli na uvedenej adrese Kopčianska 4, Bratislava 5. spoločnosti PEP 2000, s.r.o. v daňovom priznaní bola českým správcom dane v príslušnom riadku priznaná 0,- ČK Daňový úrad Bratislava V pri výkone daňovej kontroly vychádzal zo zákona č. 511/1992 Zb., keď bral do úvahy skutočný obsah právneho úkonu ako aj iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane. Dôkazné bremeno znáša daňový subjekt a správca dane je povinný posúdiť dôkazy a zistené skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane, pričom pri hodnotení dôkazov postupoval podľa zásady voľného hodnotenia dôkazov. Hodnotenie dôkazov však neznamená mechanické preberanie informácii či bezvýhradné akceptovanie dokladov ako faktov. Žalobca však žiadnym vierohodným spôsobom nepreukázal, že zákonné podmienky boli zo strany platiteľa splnené, postup správcu dane pri nepriznaní nároku na odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 1 a nepriznaní fakturácie v zmysle § 43 bol v súlade s platnými právnymi predpismi. Všetky dôkazy týkajúce sa dodania tovaru spoločnosťou THP INVEST, s.r.o. ktoré žalobca predložil boli zo strany správcu spochybnené. K tvrdeniu žalobcu, že správca dane v kontrole na daň z príjmu žalobcom navrhované dokazovanie vykonal, čoho výsledkom bolo ukončenie tejto daňovej kontroly so záverom, že rozdiel medzi podaným daňovým priznaním a zisteniami po kontrole správcom dane nevznikol, žalovaný poznamenal, že závery kontroly na dani z príjmu za rok 2008 budú opätovne preverené na základe opakovanej daňovej kontroly na dani z príjmu za rok 2008. Na základe vyššie uvedeného žiadal žalovaný, aby Krajský súd v Bratislave žalobu ako nedôvodnú zamietol, nakoľko vec bola správne právne posúdená a skutkový stav bol dostatočne zistený. Z administratívneho spisu súd zistil, že dňa 9.9.2010 bol vydaný protokol z kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu s tým, že dátum začatia daňovej kontroly bol odo dňa 12.2.2009. Dňa 4.10.2010 sa žalobca k protokolu vyjadril a uviedol, že zistenie správcu dane o porušení ustanovenia § 49 ods. 1 a § 43 ods. 1 zákona o DPH nemá žiadne logické opodstatnenie. Prvostupňový správny orgán Daňový úrad Bratislava V vo svojom rozhodnutí č. 604/230/137330/10/ A-val zo dňa 6.10.2010 vydal dodatočný platobný výmer, ktorým podľa § 44 ods. 6 písm. b) bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. znížil platiteľovi dane z pridanej hodnoty nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie november 2008 zo sumy 79.401,41 €. Nadmerný odpočet vo výške 8.827,83 € mal byť platiteľovi dane vrátený podľa § 79 ods. 4 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že vykonaným preverovaním - dožiadaniami v zmysle § 16 zákona č. 511/1992 Zb. a žiadosťami o medzinárodné výmeny informácii na základe čl. 5 Nariadenia Rady č. 1798/2003 o administratívnej spolupráci v oblasti DPH nebolo preukázané, že skutočne došlo k zdaniteľným obchodom, deklarovaných faktúrami č. 2008110301, 2008111901 a 2008112801 prijatými od dodávateľa THP INVEST, s.r.o. Tieto faktúry by boli z hľadiska nároku na odpočítanie dane použiteľné len vtedy, ak by bolo nepochybné, že sú v nich uvedené údaje odrážajúce reálnu skutočnosť, čo sa v uvedenom prípade nepotvrdilo, nakoľko platiteľ v priebehu daňovej kontroly nepredložil žiadne dôkazné prostriedky, ktoré by preukázali, že deklarovaný tovar prijal od THP INVEST, s.r.o. na účely svojej podnikateľskej činnosti. Voči tomuto rozhodnutiu podal žalobca dňa 2.11.2010 odvolanie, v ktorom uviedol dôvody totožné s dôvodmi podanej žaloby. Druhostupňový správny orgán svojim rozhodnutím č. I/222/6557/2011/991031-r zo dňa 25.1.2011 potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. 604/230/137330/10/A-val zo dňa 6.10.2010. V rozhodnutí uviedol, že daňový subjekt vierohodným spôsobom nepreukázal, že by boli zo strany žalobcu zákonné podmienky splnené, a preto bol postup správcu dane pri nepriznaní nároku na odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 1 a nepriznaní fakturácie bez dane v zmysle § 43 v súlade s platnými právnymi predpismi. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 244 a nasl. O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci podľa § 250j ods. 2 písm. c) O.s.p. a teda vec vracia žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve, súdy preskúmavajú na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. Pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách citovaného ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia. Podľa § 250j ods. 2 písm. c) O.s.p., súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci. Podľa § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní, alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom. Podľa § 49 ods. 1, právo odpočítať daň z tovaru alebo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odseku 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku a z tovarov a služieb, ktoré sú, alebo majú byť platiteľovi dodané. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vystavenú podľa § 71. Skutočnosti uvedené v § 49 ods. 2 písm. a) a v § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. tvoria dôkazné bremeno daňového subjektu. Z uvedených ustanovení nemožno vyvodiť dôkazné bremeno žalobcu na právne vzťahy týkajúce sa jeho dodávateľa a dodávateľových subdodávateľov. Tieto skutočnosti nemôžu tvoriť dôkazné bremeno daňového subjektu a ani nemôže z týchto skutočností daňový subjekt znášať dôkaznú núdzu. V tejto súvislosti možno poukázať na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie v spojených prípadoch C-354/03 (Optigen), C - 355/03 (Fulcrum Electronics) C 484/03 (Bond House), kde súdny dvor vyslovil, že nárok na odpočet nemôže byť dotknutý skutočnosťou, že v reťazci dodávok je iná predchádzajúca alebo následná transakcia zaťažená daňovým podvodom, o ktorom platca nevie, alebo nemôže vedieť. Každá transakcia musí byť posudzovaná sama o sebe a charakter jednotlivých transakcií nemôže byť zmenený predchádzajúcimi alebo následnými udalosťami. Dôkazné bremeno daňového subjektu sa vzťahuje len k preukázaniu skutočností, viažúcich sa výlučne k jeho daňovej povinnosti, naviac len skutočností tvrdených (uvedených), resp. skutočností, ktoré je daňový subjekt povinný uviesť v daňovom priznaní. Daňový subjekt teda nie je povinný dokazovať čokoľvek, ale len to, čo tvrdí on sám. Správca dane preto nemôže vyzývať daňový subjekt k preukázaniu skutočností, ktoré nevyplývajú napríklad z daňového priznania, daňovým subjektom podaných vysvetlení alebo iných tvrdeniach daňového subjektu. Obdobne sa nemôže po daňovom subjekte požadovať preukázanie skutočností týkajúcich sa daňovej povinnosti iného subjektu (napríklad preukáže daňový subjekt nadobudnutie tovaru od dodávateľa, nie je jeho povinnosť preukazovať ďalej, ako tovar získal dodávateľ). Vo vzťahu k daňovej kontrole je ďalej dôkazné bremeno daňového subjektu obmedzené vecným a časovým rámcom daňovej kontroly. To znamená, že správca dane je oprávnený po daňovom subjekte požadovať preukázanie skutočností súvisiacich len s kontrolovaným druhom daní (vecný rámec) a kontrolovaným zdaňovacím obdobím (časový rámec). V tejto súvislosti je dôležité rešpektovať i celkový časový rozmer daňovej povinnosti. Žalobca preukazoval, že tovar zo strany spoločnosti THP INVEST s.r.o. mu bol dodaný. Kto tovar dodal spoločnosti THP INVEST s.r.o. nebolo a nie je v tomto konaní relevantné. Súd je názoru, že I. D. zabezpečoval prepravu pre spoločnosť Radopa CK s.r.o., ktorá faktúru za prepravu zaúčtovala ako výber osobného vkladu spoločníka M. Y.. Preto je súd názoru, že k predmetnej preprave došlo, aj žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že tovar bol prepravcovi odovzdaný zástupcami spoločnosti Radopa CK s.r.o. Žalobca netvrdil, že tovar prevzali predstavitelia spoločnosti THP Invest s.r.o., ale, že tovar preberali zástupcovia spoločnosti W4, s.r.o. Dodanie tovaru žalobcom spoločnosti Pep 2000 s.r.o. sa v konaní tiež preukázalo, pretože aj sám prvostupňový správny orgán vo svojom rozhodnutí uviedol, že spoločnosť Pep 2000 s.r.o. predmetné zdaniteľné obchody uviedla v daňovom priznaní za 11/2009 a jednoznačne bola preukázaná aj preprava tovaru pre tohto odberateľa. Súd poukazuje, že žalovaný sa nevysporiadal so všetkými tvrdeniami a dôkazmi žalobcu a ostatnými zisteniami, ktoré v konaní vyšli najavo, nevykonal navrhnuté dokazovanie, napriek tomu, že udával opačné skutkové závery, ako tvrdil žalobca, hoci navrhovanými dôkazmi mohli byť potvrdené, tak ako ich tvrdil žalobca. Žalovaný uviedol vo svojom rozhodnutí, že tovar prevzal žalobca, ale výsluch týchto zamestnancov nevykonal, napriek tomu, že žalobca výsluch týchto osôb navrhoval a to už v konaní pred prvostupňovým správnym orgánom. Žalovaný poukazuje, že tovar neprevzala spoločnosť THP Invest s.r.o., ale žalobca túto skutočnosť nikdy netvrdil. Žalobca stále zotrváva na tvrdení, že tovar prevzal žalobca za spoločnosť THP Invest s.r.o. Následne tovar od žalobcu bol dodaný spoločnosti PEP 2000 s.r.o. Žalovaný poukazuje, že toto tvrdenie žalobcu nebolo preukázané, ale nevykonal navrhované dokazovanie, keď žalobca žiadal výsluch prepravcu a to p. I. H., ktorý vlastne vykonal prepravu pre spoločnosť PEP 2000 s.r.o. Súd je názoru, že žalovaný sa nevysporiadal so všetkými tvrdeniami a dôkazmi žalobcu a ostatnými zisteniami, ktoré v konaní vyšli najavo a nevykonal navrhnuté dokazovanie napriek tomu, že uvádzal opačné skutkové závery, ako tvrdil žalobca. O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a úspešnému žalobcovi v konaní priznal právo na ich náhradu v sume 632,49 € to všetko v súlade s vyhláškou MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Priznané trovy konania pozostávajú: - z prevzatia a prípravy zastupovania zo dňa 4.4.2011 vo výške 130,91 € (1 x 123,50 € + režijný paušál 7,41 €) - v spísaní žaloby zo dňa 6.4.2011 v sume 130,91 € (1 x 123,50 € + režijný paušál 7,41 € ) - podanie zo dňa 9.6.2011 v sume 130,91 € (1 x 123,50 € + režijný paušál 7,41 € ) - účasť na pojednávaní dňa 16.2.2012 v sume 134,79 € (1 x 127,16 € + režijný paušál 7,63 €) - a to všetko spolu s 20 % DPH = 632,49 € Náhradu trov konania je žalovaný povinný uhradiť na účet advokáta žalobcu do 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Toto rozhodnutie prejednal senát Krajského súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia a to písomne, dvojmo na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave. V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.