Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3S/68/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011200661 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 07. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dáša Filová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1011200661.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dáši Filovej a členov senátu JUDr. Viery Šebestovej a JUDr. Anny Peťovskej, PhD. v právnej veci žalobcu: v 1/ rade: Ing. Y. S., bytom A. Plávku č. 10, 811 06 Bratislava, v 2/ rade: Ing. X. S., bytom A. Plávku č. 10, 811 06 Bratislava, obaja zastúpení JUDr. Marta Vícenová, advokátka, Záhorácka 5478/158, 901 01 Malacky, proti žalovanému: Krajský stavebný úrad v Bratislave, Lamačská cesta 8, 845 14 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. A-2011/0722-DLD zo dňa 24.01.2011, takto r o z h o d o l : Žaloba sa z a m i e t a . Žalobcom sa náhrada trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 11.04.2011 sa žalobcovia domáhali, preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. A-2011/0722-DLD zo dňa 24.01.2011, ktorým bolo zmenené rozhodnutie Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto č. 689/2008/2790/2010/URS/Vas/K-107 zo dňa 23.06.2010 tak, že do výrokovej časti doplnil medzi ustanovenia podľa ktorých bolo rozhodnuté § 90 Stavebného zákona, doplnil znenie podmienky č. 1 a v podmienke č. 2 zmenil lehotu určenú na odstránenie stavby z pôvodných 60 dní na 150 dní od právoplatnosti rozhodnutia. V ostatných častiach ponechal napadnuté rozhodnutie nezmenené. Žalobcovia majú za to, že napadnuté rozhodnutie je v rozpore so skutkovým stavom a zistený skutkový stav je nepostačujúci pre posúdenie veci. Žalobcovia predložili žiadosť o dodatočnú legalizáciu stavby obsahujúcu všetky stavebným úradom vyžadované náležitosti a vyjadrenia okrem súhlasného stanoviska z pohľadu územného plánu, ktorý však obsahoval podmienky zachovania pomeru indexu zastavanosti a prírodnej plochy. Opakovane žiadali stavebný úrad o poskytnutie lehoty, aby mohli zabezpečiť zmenu územného plánu alebo požiadať o výnimku. Stavebný úrad však ich konanie vyhodnotil tak, že ani v náhradnej lehote nesplnili požadované podmienky. Sám žalovaný však vo svojom rozhodnutí uvádza, že už pôvodný rodinný doma a s ním spojené pozemky prekračujú regulatívy maximálnej zastavanosti. Prvostupňový správny orgán však žalobcom neposkytol žiadne poučenie ako správne podávať návrhy na zmenu územného plánu. Oba správne orgány vo svojich rozhodnutiach konštatovali, že stavba je v rozpore s verejným záujmom, teda územnoplánovacou dokumentáciou, žiadnu inú právnu argumentáciu nepoužili. Rozpor s verejným záujmom by mohol nastať len vtedy, ak by sám správny orgán svojou činnosťou neporušoval schválené regulatívy. Nie je možné považovať konanie za rozpor s verejným záujmom ak v iných konaniach takto vyhodnotené nebolo. Takýmto správaním správny orgán dostal žalobcov do nerovného postavenia s inými a porušil zásadu rovnosti účastníkov. Tým, že správny orgán prvého stupňa neprihliadol ku všetkým hľadiskám, ktoré mali vplyv na povahu ním deklarovaného protiprávneho konania, pristúpil k uloženiu neúmerne vysokej sankcie odstránenia stavby. Vzhľadom na uvedené navrhujú žalobcovia napadnuté ako aj prvostupňové rozhodnutie zrušiť a vrátiť vec žalovanému na ďalšie konanie. Vo vyjadrení doručenom tunajšiemu súdu dňa 26.05.2011 žalovaný uvádza, že nemožno akceptovať tvrdenie žalobcov, keďže už pôvodná stavba rodinného domu povolená rozhodnutím zo dňa 17.09.1992 je v rozpore so záväznými regulatívmi, nemožno stavbu jednopodlažný objekt na ulici A. Plávku 10, ktorú realizovali neskôr posudzovať podľa odlišných kritérií. Stavebné povolenie vydané v roku 1992 už nie je možné toho času zrušiť, nakoľko uplynula lehota troch rokov od jeho právoplatnosti. Stavba jednopodlažný objekt na ulici A. Plávku 10, ktorá bola predmetom konania je stavbou nepovolenou a teda je potrebné skúmať či je možné dodatočne ju povoliť. Rovnako je irelevantné porovnávanie so susednými pozemkami. Žalobcovia boli viac krát vyzvaný, aby predložili požadované doklady čo sa však nestalo. Mali tiež vedomosť o tom, že stavba je v rozpore s verejným záujmom, nakoľko je v rozpore s indexom zastavanosti pozemku určeným platnou územnou plánovacou dokumentáciou. Dôkazné bremeno preukázať, že ďalšia existencia nepovolenej stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami, spočíva na stavebníkovi, keďže on porušil zákon. Verejným záujmom sa v tejto súvislosti rozumie súlad s platnou územnoplánovacou dokumentáciou, záujmy chránené osobitnými zákonmi (ochrana jednotlivých zložiek životného prostredia) všeobecne záväznými vyhláškami (všeobecné technické požiadavky), záväznými časťami technických noriem. Žalovaný má za to, že v danom prípade boli naplnené všetky tri zákonné dôvody, t.j. žalobcovia nepredložili stavebnému úradu kvalifikovanú žiadosť o dodatočné povolenie stavby ani požadované doklady, ktorými sa má preukázať súlad stavby s verejnými záujmami. Podklady rozhodnutia navyše preukazujú, že navrhovaná stavba je v rozpore s verejnými záujmami reprezentovanými predovšetkým záväznými regulatívmi platnej územnoplánovacej dokumentácie. V sektore kde bola postavená nelegálna stavba je možné umožniť rekonštrukciu a dostavbu existujúcich objektov tak, aby výsledná zastavanosť nebola väčšia ako 0,35 a výška objektov neprevýšila okolitú zástavbu. Index zastavanosti v danej veci je 0,64 čo je výrazné prekročenie záväzného regulatívu. Správny orgán nemá povinnosť poučovať ako správne podať návrh na zmenu územného plánu, keďže toto konanie priamo nesúvisí s konaním o odstránenie stavby. Poučenia, ktoré súviseli boli žalobcom poskytnuté. V rozhodnutí jasne vyplýva, akým spôsobom bol vypočítaný index zastavanosti, že ide o pomer výmery stavebného pozemku a plochy zastavanej stavbami na tomto pozemku. Stavebníci sa nemôžu dôvodne domnievať, že im nepovolená stavebná činnosť bude automaticky akceptovaná a stavebný úrad zastreší skutkový stav, ktorý svojvoľne vytvorili dodatočným stavebným povolením. Na základe uvedených skutočností žiada žalovaný, aby súd žalobu zamietol. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie ako aj postup správnych orgánov boli v súlade so zákonom. Súd rozhodol o žalobe bez nariadenia pojednávania rozsudkom, v zmysle ust. § 250f ods. 1 O.s.p., keďže boli splnené podmienky uvedené v § 250f ods. 2 O.s.p. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 24.07.2012 o 9,15 hod. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že odvolaním napadnuté rozhodnutie č. SU-2007/13657/689/4950/2008/K-7-Va zo dňa 23.01.2008 bolo žalovaným vrátené na nové prejednanie a rozhodnutie vo veci dodatočného stavebného povolenia nepovolenej stavby „jednopodlažný administratívny objekt - dve kancelárske miestnosti a sociálno-hygienické zázemie, na ulici A. Plavku 10 na pozemku parc. č. XXXX/X k.ú. W. Q.“. Q. časť Bratislava - Staré Mesto zahájila konanie podľa § 88a ods. 1 stavebného zákona a výzvou zo dňa 26.03.2009 vyzval stavebníkov, aby v zmysle § 88a stavebného zákona a § 8 vyhl. MŽP SR č. 453/2000 Z.z. preukázali, že stavba bola realizovaná v súlade s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom a osobitnými predpismi na stavebný úrad v lehote do 120 dní od doručenia predmetnej výzvy, predložili kvalifikovanú žiadosť o dodatočné stavebné povolenie stavby realizovanej bez stavebného povolenia doplnenú o ďalšie konkrétne uvedené doklady. Listom zo dňa 31.07.2009 požiadali stavebníci o predĺženie lehoty na doloženie dokladov a stavebný úrad súhlasil predĺžením lehoty do termínu 30.10.2009. Keďže vlastníci a stavebníci stavby požadované doklady v lehote nepredložili, stavebný úrad začal konanie z úradnej moci podľa § 88a stavebného zákona vo veci nepovolenej stavby a nariadil ústne pojednávanie na deň 27.05.2010. Rozhodnutím č. 689/2008/27905/2010/ORS/Vas/K-107 zo dňa 23.06.2010 správny orgán prvého stupňa nariadil odstránenie nepovolenej stavby „jednopodlažného objektu na ulici A. Plavku 10“, ktorá bola zrealizovaná bez stavebného povolenia žalobcami s odôvodnením, že stavebníci žiadosť o dodatočné stavebné povolenie ani ostatné doklady v určenej lehote nepredložili a tým naplnili zákonný dôvod na nariadenie odstránenia stavby. Proti tomuto rozhodnutiu podali stavebníci - žalobcovia odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím zo dňa 24.01.2010 č. A-2011/0722-DLD, ktorým bolo zmenené rozhodnutie Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto tak, že do výrokovej časti doplnil medzi ustanovenia podľa ktorých bolo rozhodnuté § 90 stavebného zákona, doplnil znenie podmienky č. 1 v podmienke č. 2 zmenil lehotu určenú na odstránenie stavby z pôvodných 60 dní na 150 dní od právoplatnosti rozhodnutia. V ostatným častiach ponechal napadnuté rozhodnutie nezmenné, keďže žalobcovia s týmto rozhodnutím nesúhlasili v zákonnej lehote podali na tunajšom súde žalobu o preskúmaní zákonnosti rozhodnutia žalovaného ako aj správneho orgánu prvého stupňa. Podľa ust. § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmávajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách ust. § 244 ods. 2 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Podľa § 88 ods. 1 písm. b/ zák. č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, stavebný úrad nariadi vlastníkovi stavby odstránenie stavby postavenej bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, alebo bez písomného oznámenia stavebného úradu podľa § 57 ods. 2 pri stavbách, ktoré treba ohlásiť; odstránenie stavby sa nenariadi, iba v prípadoch keď dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami. Podľa § 88a ods. 1 stavebného zákona, ak stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním začne z vlastného podnetu konanie a list vlastníka stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmú s cieľmi a zámerami územného plánovania a osobitnými predpismi. Ak bola stavba začatá bez právoplatného stavebného povolenia, ktoré už bolo vydané, stavebný úrad posúdi súlad stavby s verejnými záujmami na základe záväzných stanovísk podľa § 140b a podkladov predložených v stavebnom konaní. Podľa ods. 2 vyššie uvedeného ustanovenia, ak vlastník stavby požadované doklady nepredložil v určenej lehote alebo ak sa ich podklade preukáže rozpor stavby s verejným záujmom, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby. Podľa ods. 6 písm. a/ uvedeného ustanovenia, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby aj v prípade, ak stavebník v určenej lehote nepredloží žiadosť o dodatočné povolenie stavby. Súd po preskúmaní spisového materiálu a administratívneho spisu žalovaného dospel k záveru, že neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia. Žalovaný sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu, ktoré uviedol vo svojom odvolaní. Správne zistil skutkový stav a súd sa stotožnil s právnym záverom žalovaného, že žalobcovia nepredložili stavebnému úradu kvalifikovanú žiadosť o dodatočné povolenie stavby, ani požadované doklady, ktorými by preukázali súlad stavby s verejnými záujmami. Všetky podklady, ktoré sa nachádzajú v administratívnom spise preukazujú, že navrhovaná stavba je v rozpore s verejnými záujmami reprezentovanými predovšetkým záväznými regulatívmi platnej územnoplánovacej dokumentácie. V sektore, kde bola postavená nelegálna stavba je možné umožniť rekonštrukciu a dostavbu existujúcich objektov tak, aby výsledná zastavanosť nebola väčšia ako 0,35 a výška objektov neprevýšila okolitú zástavbu. Index zastavanosti v danej veci je 0,64 čo je výrazné prekročenie záväzného regulatívu, čo nespochybnili ani žalobcovia. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalobcovia mali dostatok času na zadováženie požadovaných dokladov a to od roku 2004, kedy požiadali o vydaní dodatočného stavebného povolenia. Stavebný úrad už dňa 14.10.2005 vydal rozhodnutie č. SU-2004,05/10636,80032-K/135-So, ktorým nariadil podľa ust. § 88 ods. 1 písm. b/ Stavebného zákona vlastníkovi stavby - žalobcom odstránenie jednopodlažného administratívneho objektu. Od tohto rozhodnutia žalobcovia vedeli aké doklady majú stavebnému úradu predložiť, aby zlegalizovali jednopodlažný administratívny objekt. Dôkazné bremeno preukázať, že ďalšia existencia nepovolenej stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami spočíva na stavebníkovi, keďže on je tým subjektom, ktorý porušil zákon. Verejným záujmom sa v tejto súvislosti rozumie súlad s platnou územnoplánovacou dokumentáciou, ďalej záujmy chránené osobitnými zákonmi, všeobecne záväznými vyhláškami, záväznými časťami technických noriem. Keďže stavebníci v stanovenej lehote nepredložili kvalifikovanú žiadosť o dodatočné povolenie stavby a v stanovenej lehote nepredložia doklady na preukázanie súladu stavby s verejnými záujmami, alebo tieto doklady síce predloží ale na ich podklade sa preukáže rozpor stavby s verejnými záujmami, stavebný úrad nariadi v zmysle ust. § 88a stavebného zákona odstránenie stavby. Vzhľadom na uvedené Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci dospel k záveru, že správne orgány dostatočne zistili skutkový stav veci a tento aj po právnej stránke správne posúdili. Súd má za to, že napadnuté rozhodnutie i postup žalovaného bol z pohľadu žalobných dôvodov v súlade so zákonom a nakoľko námietky žalobcov neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia žalobu v celom rozsahu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že neúspešným žalobcom právo na ich náhradu nepriznal. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.