Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/53/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011200665 Dátum vydania rozhodnutia: 02. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Trenčan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1011200665.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Trenčana a členov senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobcov: 1/ T. T., Q. XX, Q., 2/ F. T., Q. XX, P., zastúpení: Advokátska kancelária Zuzana Papšíková, s.r.o., Jégeho 8, Bratislava, Mgr. Zuzana Papšíková, advokát a konateľ, proti žalovanému: Obvodný úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Bratislave, Pri starej prachárni 14, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. B/2011/00737/OBO zo dňa 07.02.2011, jednohlasne, takto
r o z h o d o l :
Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a.
Účastníkom sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 12.04.2011 sa žalobcovia domáhali preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. B/2011/00737/OBO zo dňa 07.02.2011, ktorým boli zamietnuté odvolania žalobcov a bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie Hlavného mesta SR Bratislavy ako príslušného špeciálneho stavebného úradu č. MAGS SSU 49051/2010-323111-3/GrMi zo dňa 22.09.2010 o povolení stavby podobjektov SO 101.4 Napojenie Bratislavskej ulice do Okružnej križovatky, SO 101.5 Úprava Tatranskej ulice objektu SO 101 Okružná križovatka na ceste I/2 (Bratislavská ulica), stavby „Záhorská Bystrica - obytná zóna Krče“, na pozemkoch parc. č. XXX/X, XXXX/X, k.ú. S. Q. v Q., pre stavebníka W. mesto SR Q..
Žalobcovia v žalobe uviedli, že žalobca 2/ je vlastníkom nehnuteľností zapísaných na C. ktoré sú susednými pozemkami k pozemkom, na ktorých je umiestnená predmetná stavba a zároveň spolu so žalobcom 1/ sú spoluvlastníkmi pozemku registra E parc. č. XXXX/X o výmere XXXX m2, zapísaného na LV č. XXXX, ktorý je čiastočne pozemkom pod stavbou, ktorej zmena sa v stavebnom konaní povolila.
Žalobcovia namietali, že Magistrát Hlavného mesta SR Bratislavy nebol príslušný konať v stavebnom konaní ako stavebný úrad a to z toho dôvodu, že v tomto konaní bol zároveň stavebníkom. Uvedené tvrdenie žalobcov vychádza z § 119 ods. 3 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len Stavebný zákon) v spojitosti s § 16 ods. 4 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len Cestný zákon). Žalobcovia nesúhlasili s názorom žalovaného, že § 119 ods. 3 Stavebného zákona sa vzťahuje len na činnosť všeobecných stavebných úradov, nie na činnosť špeciálnych stavebných úradov, ktorým je v zmysle § 3a ods. 4a aj Hlavné mesto SR Bratislava. Dôvodili tým, že Cestný zákon neupravuje vo svojich ustanoveniach otázku postupu v prípadoch stavebných konaní, v ktorých je špeciálny stavebný úrad zároveň stavebníkom, Cestný zákon však v § 16 ods. 4 stanovuje, že na stavebné konania podľa Cestného zákona sa použije všeobecný predpis - Stavebný zákon, ak Cestný zákon neustanovuje
inak. Keďže Cestný zákon v žiadnom zo svojich ustanovení špeciálne neupravuje otázku postupu v prípade, ak špeciálny stavebný úrad je zároveň stavebníkom povoľovanej stavby, čiže neurčuje inak, je podľa žalobcov potrebné použiť ustanovenia Stavebného zákona. Stavebný zákon rieši predmetnú situáciu v zmienenom ustanovení § 119 ods. 3 a to tak, že ak je obec stavebným úradom a zároveň stavebníkom krajský stavebný úrad určí, ktorý stavebný úrad vykoná konanie a vydá rozhodnutie. Žalobcovia považovali za neprípustné, aby obec ako špeciálny stavebný úrad rozhodujúci a konajúci v predmetnom stavebnom konaní bola zároveň stavebníkom, teda osobou, o ktorej právach sa koná a rozhoduje, pretože by tým dochádzalo k porušeniu základných zásad správneho konania a k stretu záujmov obce ako stavebného úradu i stavebníka.
Žalobcovia ďalej v žalobe namietali, že povoľovanou stavbou budú zasiahnuté také časti pozemkov, ku ktorým nemá stavebník právo vecného bremena podľa § 4 ods. 1 zák. č. 66/2009 Z.z. o niektorých opatreniach pri majetkoprávnom vysporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky (ďalej len zákon č. 66/2009 Z.z.). Tvrdili, že stavebníkovi vzniklo právo vecného bremena, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou, vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, avšak nie k celému pozemku, ako je tento zakreslený v katastrálnej mape pomocou čiar symbolizujúcich hranice pozemku. Mali zato, že právo vecného bremena vzniklo iba výlučne k tej časti pozemku, ktorá sa nachádza bezprostredne po existujúcou stavbou ako miestnou komunikáciou. Stavebník teda podľa žaloby nemá právo uskutočniť zmenu stavby v rozsahu takej plochy pozemku, aká je vymedzená hranicami pozemkov v katastrálnej mape, ale len v rozsahu takej plochy pozemku, aká je vymedzená hranicami existujúcej stavby na pozemku. Práve z tohto dôvodu je podľa názoru žalobcov potrebné riadne zistiť hranice existujúcej stavby na pozemku a až na základe tohto zistenia je možné zodpovedne určiť, ku akej konkrétnej časti pozemku vzniklo stavebníkovi právo vecného bremena umožňujúce uskutočniť na danej časti zmenu existujúcej stavby. V opačnom prípade nie je možné posúdiť otázku, či sa povoľovaná stavba nenachádza mimo hraníc existujúcej stavby a či týmto spôsobom nezasahuje tie časti pozemku, ku ktorým nemá stavebník právo vecného bremena a teda ani žiadne iné právo k pozemku podľa § 139 ods. 1 Stavebného zákona. Skutočnosť, že v stavebnom konaní bolo k uvedenej problematike pristupované spôsobom, že hranice pozemku sa považovali za hranice stavby, spôsobuje podľa názoru žalobcov dôvodné podozrenie, že boli týmto prístupom ukrátení na svojich vlastníckych právach. V situácii, keď povoľovaná stavba zasiahne tú časť pozemku, na ktorej neležala pôvodná stavba a dochádza podľa žalobcov k obmedzovaniu ich vlastníckeho práva v rozpore s platným právom. Jednoznačne vylúčiť ukrátenie vlastníckeho práva je podľa ich názoru je možné len riadnym zistením hranice existujúcej stavby.
Žalovaný v písomnom vyjadrení k obsahu žaloby uviedol, že kompetencie a pôsobnosť špeciálneho stavebného úradu pre pozemné komunikácie neupravuje Stavebný zákon, ale Cestný zákon. S poukazom na ustanovenie § 3a ods. 5 Cestného zákona žalovaný tvrdil, že § 119 ods. 3 Stavebného zákona sa vzťahuje iba na činnosť stavebných úradov uvedených v § 117 Stavebného zákona a nie je ho možné aplikovať na činnosť špeciálneho stavebného úradu. Mal zato, že Cestný zákon neobsahuje ustanovenie analogické k § 119 ods. 3 Stavebného zákona, ktorý by pre prípad, že stavebný úrad je súčasne aj stavebníkom, upravovalo otázku presunu stavebného konania na iný stavebný úrad. Stavbu pozemnej komunikácie vždy povoľuje príslušný špeciálny stavebný úrad, to znamená, že miestnu a účelovú komunikáciu povoľuje obec. To platí aj v tom prípade, ak je stavebníkom Hlavné mesto SR Bratislava, nakoľko sa v danom prípade jedná o miestnu komunikáciu druhej triedy.
Žalovaný ďalej uviedol, že za stavbu pozemnej komunikácie nemožno považovať iba samotnú vozovku, ale celé cestné teleso ohraničené vonkajšími hranami priekop, rigolov, násypov a zárezov svahov, zárubných a obkladových múrov, pätou oporných múrov a pri miestnych komunikáciách pol metra za zvýšenými obrubami chodníkov alebo zelených pásov, tak ako je to zobrazené v katastrálnej mape na základe geometrického plánu potvrdeného katastrálnym úradom pred kolaudáciou stavby, to znamená reálneho stavu po výstavbe. Podľa žalovaného nemožno spochybňovať, že údaje vedené v katastrálnej mape predloženej v konaní nie sú hranicou stavby pozemnej komunikácie, ku ktorej vzniklo právo vecného bremena podľa § 4 ods. 1 zák. č. 66/2009 Z.z. a na ktorej sa má uskutočniť stavba povolená prvostupňovým správnym orgánom. Stavebník Hlavné mesto SR Bratislava je teda podľa žalovaného oprávnený ako vlastník stavby vykonať jej zmenu v hraniciach neprekračujúci rozsah hraníc pozemku parc. č. 894/1, 2255/1 k.ú. Záhorská Bystrica v Bratislave, na ktorých sa pôvodná stavba pozemnej komunikácie nachádza, tak ako je to uvedené v napadnutom rozhodnutí, čím nebudú dotknuté vlastnícke práva žalobcov nad rámec zákona č. 66/2009 Z.z..
K námietke žalobcov, či navrhovaná stavebná zmena pozemnej komunikácie bude skutočne iba v hraniciach vyššie uvedených pozemkov žalovaný uviedol, že rozhodnutie vychádza z podkladových materiálov predložených ku konaniu, spracovanej projektovej dokumentácie, súčasťou ktorej je aj zákres v kópii z katastrálnej mapy. Poukázal na to, že projektová dokumentácia predložená na konanie bola spracovaná v súlade so Stavebným zákonom a spĺňa všetky predpísané náležitosti pre vydanie stavebného povolenia.
Z uvedených dôvodov navrhol žalovaný žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 244 a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť podľa § 250j ods. 1 O.s.p., pretože rozhodnutie a postup žalovaného v medziach žaloby boli v súlade so zákonom.
Za súhlasu účastníkov súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania (§ 250f ods. 1, 2 O.s.p.) a rozhodol rozsudkom, ktorý bol verejne vyhlásený dňa 02.05.2012.
Z pripojených administratívnych spisov správnych orgánov oboch stupňov súd zistil, že žiadosť o vydanie stavebného povolenia na predmetnú stavbu podal stavebník Hlavné mesto SR Bratislava v zastúpení spoločnosťou Inprokon, s.r.o. dňa 09.07.2010, pričom k nej pripojil stanoviská dotknutých orgánov a ďalšie listiny, z ktorých vyplynulo, že stavba bola umiestnená územným rozhodnutím č. 2008/596/U/4/ Ry zo dňa 23.06.2008 (právoplatným dňa 15.08.2008), vydaným Mestskou časťou Záhorská Bystrica pre stavebníka - spoločnosť Opera SL Group, a.s., ktorá dňa 18.06.2010 uzatvorila zmluvu o postúpení investorských práv s Hlavným mestom SR Bratislava, ktoré sa stalo stavebníkom predmetnej stavby. Špeciálny stavebný úrad pre miestne komunikácie prvej a druhej triedy - Hlavné mesto SR Bratislava umožnil účastníkom konania vyjadriť sa k navrhovanej stavbe v stanovenej lehote s upozornením, že na neskoršie uplatnené námietky nebude prihliadané.
Po vyjadrení žalobcov k začatému stavebnému konaniu vydal špeciálny stavebný úrad stavebné povolenie č. MAGS SU 49051/2010-323111-3/GrMi zo dňa 22.09.2010 na stavebné podobjekty: SO 101.4 Napojenie Bratislavskej ulice do Okružnej križovatky, SO 101.5 Úprava Tatranskej ulice, stavebného objektu SO 101 Okružná križovatka na ceste I/2 (Bratislavská ulica), tvoriace súčasť stavby: „Záhorská Bystrica - obytná zóna Krče“, na pozemkoch parc. č. XXX/X, XXXX/X registra C v k.ú. Q. - S. Q., ďalej zamietol podané námietky žalobcov a na uskutočnenie stavby určil konkrétne záväzné podmienky.
Proti tomuto rozhodnutiu podali žalobcovia odvolanie, ktoré žalovaný rozhodnutím č. B/2011/00737/ OBO zo dňa 07.02.2011 zamietol a prvostupňové stavebné povolenie potvrdil z dôvodov uvedených v písomnom vyjadrení k obsahu žaloby.
Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní.
Podľa § 3 ods. 2 Cestného zákona miestnu štátnu správu vo veciach miestnych komunikácií a účelových komunikácií vykonávajú obce ako prenesený výkon štátnej správy. Obce na miestnych komunikáciách a na účelových komunikáciách určujú použitie dopravných značiek, dopravných zariadení a povoľujú vyhradené parkoviská. Obce v rámci preneseného výkonu štátnej správy prejednávajú priestupky podľa § 22c na úseku miestnych komunikácií a účelových komunikácií.
Podľa § 3 ods. 5 Cestného zákona obvodné úrady doprav vykonávajú v druhom stupni štátnu správu vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni rozhoduje obec (písm. c/), riadia a kontrolujú výkon štátnej správy uskutočňovanej obcami ako prenesený výkon štátnej správy a výkon štátneho odborného dozoru vykonávaného obcami (písm. d/). Podľa § 3a ods. 4 Cestného zákona pôsobnosť špeciálneho stavebného úradu pre miestne komunikácie a účelové komunikácie vykonávajú obce ako prenesený výkon štátnej správy. Podľa ods. 5 ak ide o stavbu pozemnej komunikácie rovnakej triedy okrem diaľnice a cesty pre motorové vozidlá, ktorá sa má uskutočniť v pôsobnosti dvoch alebo viacerých špeciálnych stavebných úradov, tieto sa dohodnú, ktorý z nich uskutoční stavebné konanie a vydá stavebné povolenie. Ak sa nedohodnú, ministerstvo určí rozhodnutím špeciálny stavebný úrad, ktorý toto konanie uskutoční a vydá stavebné povolenie. Na konanie o určenie príslušnosti špeciálneho stavebného úradu sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní. Podľa § 16 ods. 1 Cestného zákona na začatie stavby diaľnice, cesty alebo miestnej komunikácie a na ich zmeny je potrebné stavebné povolenie, ktoré vydáva špeciálny stavebný úrad (§ 3a), ak ďalej nie je ustanovené inak. Podľa ods. 4 na stavebné konanie podľa odseku 1 a na ohlasovanie podľa odseku 2 sa vzťahuje všeobecný predpis o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 118 Stavebného zákona vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni koná obec ako stavebný úrad, vykonáva štátnu správu v druhom stupni krajský stavebný úrad. Podľa § 119 ods. 1 Stavebného zákona ak ide o stavbu alebo opatrenie, ktoré sa má uskutočniť v územnom obvode dvoch alebo viacerých stavebných úradov, určí príslušný stavebný úrad krajský stavebný úrad. Podľa ods. 2 ak ide o stavbu alebo opatrenie, ktoré sa má uskutočniť v územnom obvode viacerých krajov, určí príslušný stavebný úrad ministerstvo. Podľa ods. 3 ak je na konanie príslušná obec ako stavebný úrad a je zároveň navrhovateľom, stavebníkom alebo vlastníkom stavby, alebo žiadateľom o povolenie terénnych úprav, prác alebo zariadení, ktoré sú predmetom konania, krajský stavebný úrad určí, ktorý stavebný úrad vykoná konanie a vydá rozhodnutie. Podľa § 120 ods. 1 Stavebného zákona pri stavbách letísk, stavbách v územných obvodoch letísk a stavbách leteckých pozemných zariadení, stavbách dráh a na dráhe, pri stavbách pozemných komunikácií, pri vodných stavbách a stavbách podliehajúcich integrovanému povoľovaniu a pri stavbách na povrchu, ktoré bezprostredne slúžia prevádzke banských diel a banských stavieb pod povrchom, a to ťažných vežiach, jamových budovách, strojovniach ťažných strojov a ventilátorovniach a pri stavbách skladov výbušnín vykonávajú pôsobnosť stavebného úradu s výnimkou právomoci vo veciach územného rozhodovania a vyvlastnenia orgány vykonávajúce štátnu správu na uvedených úsekoch podľa osobitných predpisov (ďalej len "špeciálne stavebné úrady"). Podľa ods. 2 špeciálne stavebné úrady postupujú podľa tohto zákona, pokiaľ osobitné predpisy podľa odseku 1 neustanovujú inak; povoliť stavbu alebo jej zmenu možno len na základe záväzného stanoviska podľa § 140b vydaného miestne príslušným stavebným úradom, ktorý overuje dodržanie podmienok určených v územnom rozhodnutí alebo zastavovacích podmienok určených územným plánom zóny, ak sa územné rozhodnutie nevydáva.
Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z.z. ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto zákona k pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku pod stavbou užívanému vlastníkom stavby dňom účinnosti tohto zákona v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou, vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný celok. Podkladom na vykonanie záznamu o vzniku vecného bremena v katastri nehnuteľností je súpis nehnuteľností, ku ktorým vzniklo v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Podľa ods. 2 vlastník pozemku pod stavbou je povinný strpieť výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu do vykonania pozemkových úprav v príslušnom katastrálnom území.
S ohľadom na vymedzenie žalobných dôvodov pripadlo súdu posúdiť, či v predmetnom stavebnom konaní konal a rozhodol miestne príslušný špeciálny stavebný úrad a či sa tak stalo na základe riadne zisteného skutkového stavu.
Pokiaľ ide o právomoc a príslušnosť na konanie a rozhodovanie pri stavbách pozemných komunikácií, z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že pôsobnosť stavebného úradu (s výnimkou právomoci vo veciach územného rozhodovania a vyvlastnenia) vykonávajú špeciálne stavebné úrady, ktorým štátnu správu na tomto úseku zveruje osobitný predpis. Týmto osobitným predpisom je Cestný zákon, ktorý výslovne ustanovuje, že pôsobnosť špeciálneho stavebného úradu pre miestne komunikácie a účelové komunikácie vykonávajú obce ako prenesený výkon štátnej správy. Vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni rozhoduje obec, vykonávajú v druhom stupni štátnu správu obvodné úrady dopravy.
Na začatie stavby pozemnej komunikácie a na jej zmeny je potrebné stavebné povolenie, ktoré vydáva špeciálny stavebný úrad, pričom v stavebnom konaní postupuje podľa Stavebného poriadku, ak Cestný zákon neustanovuje inak. Pokiaľ teda Cestný zákon obsahuje osobitnú úpravu, odlišnú od všeobecnej úpravy stanovenej Stavebným zákonom, postupuje sa v osobitne upravených otázkach podľa Cestného zákona.
Na konanie o vydanie stavebného povolenia na stavbu pozemnej komunikácie je zásadne príslušný ten špeciálny stavebný úrad, v obvode ktorého sa daná cestná stavba nachádza. V prípade, ak sa cestná stavba má uskutočniť v pôsobnosti dvoch alebo viacerých špeciálnych stavebných úradov, Cestný zákon stanovuje, že viaceré miestne príslušné špeciálne stavebné úrady sa dohodnú, ktorý z nich uskutoční stavebné konania a vydá stavebné povolenie, a ak sa nedohodnú, určí miestne príslušný špeciálny stavebný úrad svojim rozhodnutím ministerstvo. Žiadne iné ustanovenie, ktoré by riešilo presun pôsobnosti miestne príslušného špeciálneho stavebného úradu na iný úrad, Cestný zákon neobsahuje.
Stavebný zákon určuje, že vo veciach, ktorých v správnom konaní v prvom stupni koná obec ako stavebný úrad, vykonáva štátnu správu v druhom stupni krajský stavebný úrad. Ten rozhoduje aj o miestnej príslušnosti stavebného úradu v prípade, že ide o stavbu alebo opatrenie, ktoré sa má uskutočniť v územnom obvode dvoch alebo viacerých stavebných úradov. Podľa úpravy k obsiahnutej v Stavebnom zákone určuje krajský stavebný úrad, ktorý stavebný úrad vykoná konanie a vydá rozhodnutie v prvom stupni v situácii, keď je príslušná obec ako stavebný úrad zároveň navrhovateľom, stavebníkom alebo vlastníkom stavby, ktorá je predmetom konania. Cestný zákon s takýmto presunom pôsobnosti miestne príslušného špeciálneho stavebného úradu, ktorý je zároveň stavebníkom povoľovanej stavby, na iný špeciálny stavebný úrad, nepočíta.
Súd je toho názoru, že za daného legislatívneho stavu nie je možné na stavebné konanie týkajúce sa stavby cestnej komunikácie podľa Cestného zákona aplikovať ustanovenie § 119 ods. 3 Stavebného zákona a v prípade, ak je obec ako miestne príslušný špeciálny stavebný úrad zároveň stavebníkom povoľovanej stavby, presunúť jeho pôsobnosť na iný špeciálny stavebný úrad. Podľa mienky súdu otázky príslušnosti špeciálneho stavebného úradu pre oblasť povoľovania stavieb pozemných komunikácií upravil zákonodarca v Cestnom zákone komplexne, stanovil odchýlky od všeobecnej úpravy obsiahnutej v Stavebnom zákone, ktorého aplikácia je z tohto dôvodu pre riešenie týchto otázok vylúčená. Svedčí o tom aj skutočnosť, že nadriadeným (druhostupňovým) orgánom štátnej správy na úseku povoľovania stavieb cestných komunikácií je podľa Cestného zákona obvodný úrad dopravy, nie krajský stavebný úrad. Stavebný zákon v § 119 ods. 3, ktorého aplikácie sa žalobcovia dovolávali, zveruje oprávnenie určiť pôsobnosť inému stavebnému úradu, ak je tento zároveň stavebníkom povoľovanej stavby, výslovne krajskému stavebnému úradu. Nebolo by preto v súlade so zákonom, keby podľa uvedeného ustanovenia Stavebného zákona postupoval obvodný úrad dopravy (v danom prípade žalovaný) v stavebnom konaní týkajúcom sa cestnej stavby.
Pokiaľ teda v danom prípade žalovaný v napadnutom rozhodnutí uzavrel, že na činnosť špeciálneho stavebného úradu sa ustanovenie § 119 ods. 3 Stavebného zákona nevzťahuje, posúdil vec z tohto hľadiska po právnej stránke správne. Súd je taktiež toho názoru, že postavenie Hl. m. SR Bratislavy ako stavebníka povoľovanej cestnej stavby nie je vzhľadom na platný právny stav nezlučiteľné s pôsobnosťou špeciálneho stavebného úradu na prejednanie a rozhodnutie predmetnej veci.
Pokiaľ ide o námietky žalobcov ku skutkovému stavu týkajúce sa zistenia presného umiestnenia pôvodnej cestnej stavby, ktorej zmena sa napadnutým rozhodnutím povolila, považuje súd za potrebné uviesť, že umiestnenie povoľovanej stavby bolo vyriešené právoplatným územným rozhodnutím zo
dňa 23.06.2008 vydaným Mestskou časťou Bratislava - Záhorská Bystrica, ktorá v stavebnom konaní záväzným stanoviskom vydaným podľa § 140b Stavebného zákona overila dodržanie podmienok určených v územnom rozhodnutí. Umiestnenie stavby na pozemkoch parc. č.. bolo povolené na základe podrobnej projektovej dokumentácie, ktorej súčasťou bol aj zákres stavby v kópii z katastrálnej mapy. Obci ako vlastníkovi stavby patrí právo k pozemku pod stavbou z vecného bremena zriadeného na základe § 4 ods. 1 zák. č. 66/2009 Z.z., ktoré ho oprávňuje uskutočniť zmenu cestnej stavby v rozsahu povolenom napadnutým rozhodnutím. Žalobcovia svoje tvrdenia o tom, že povoľovaná stavba prekračuje hranice pôvodnej stavby a ukracuje žalobcov na ich vlastníckych právach, ničím nedoložili. Správne orgány v stavebnom konaní a napokon ani súd v súdnom preskúmavacom konaní nemali dôvod pochybovať o správnosti a presnosti projektovej dokumentácie, ktorej súčasťou bolo zameranie skutkového stavu autorizovaným geodetom.
Vzhľadom na uvedené dospel Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného i postup, ktorý jeho vydaniu predchádzal, boli z hľadiska vymedzených žalobných dôvodov v súlade so zákonom. Preto postupoval podľa § 250j ods. 1 O.s.p. a žalobu zamietol.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a vzhľadom na neúspech v konaní nepriznal žalobcom právo na náhradu trov konania.
Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/3011 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.