Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/71/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011200700 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nora Majerníková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1011200700.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Nory Majerníkovej a členov senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a JUDr. Renáty Janákovej v právnej veci žalobcu: EUREA, občianske združenie, IČO 30 794 242, so sídlom Tupého 25/A, 831 01 Bratislava, právne zastúpená JUDr. Vladimírom Šárnikom, advokát so sídlom Národného oslobodenia 25, 900 27 Bernolákovo proti žalovanému: Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, so sídlom Stromová 1, 813 30 Bratislava o preskúmanie fiktívneho rozhodnutia žalovaného, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté fiktívne rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie žalovaného č. 2011-2816/6389:1-sekr. zo dňa 16.2.2011 zrušuje podľa ustanovenia § 250j ods. 2 písm. b) a c) O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania na účet právneho zástupcu žalobcu vo výške 314,18 €, do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave sa žalobca domáhal preskúmania fiktívneho rozhodnutia žalovaného s tým, že v žalobe uviedol, že žiadosťou zo dňa 20.5.2008, ktorá bola žalovanému doručená dňa 29.5.2008 žalobca požiadal podľa § 14 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám o sprístupnenie výsledkov kontroly z auditu, ktorý sa uskutočnil v o.z. Quniverse koncom roku 2006. Ide o audit z poverených pracovníkov Európskej komisie týkajúci sa využitia finančných prostriedkov v rámci prideleného projektu Inštitút pokročilých štúdií. Rozhodnutím zo dňa 9.6.2008 žalovaný žiadosti žalobcu nevyhovel. Rozkladom zo dňa 12.6.2008, doručenom žalovanému dňa 16.6.2008, žalobca napadol prvostupňové rozhodnutie žalovaného. Rozhodnutím zo dňa 30.6.2008 č. CD-2008-12407/26860-1:sekr. žalovaný zamietol rozklad žalobcu a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. 3S/131/2008-22 zo dňa 2.2.2010 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu sp.zn. 3Sži/2/2010 zo dňa 7.12.2010 rozhodnutie žalovaného zo dňa 30.6.2008 č. CD-2008-12407/2686-1:sekr. zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Po doručení administratívneho spisu z Krajského súdu v Bratislave žalovanému začala opätovne plynúť 15 dňová lehota na rozhodnutie o rozklade podľa § 19 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z., ktorej márnym uplynutím vznikla fikcia zamietavého druhostupňového rozhodnutia. Žalovaný o rozklade rozhodol až po uplynutí lehoty dňa 16.2.2011 rozhodnutím č. 2011-2816/6389:1-sekr. Na základe vyššie uvedených skutočností sa žalobca domáhal, aby Krajský súd v Bratislave, fiktívne druhostupňové rozhodnutie žalovaného, ktorým bol zamietnutý rozklad žalobcu zo dňa 12.6.2008 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň sa domáhal aj náhrady trov konania. Žalovaný vo svojom vyjadrení doručenom Krajskému súdu v Bratislave dňa 20.7.2011 uviedol, že názor žalobcu prezentovaný v žalobe považuje za neopodstatnený, nakoľko vychádza z nesprávneho výkladu zákona č. 211/2000 Z.z. a zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní. Podľa názoru žalovaného nedošlo k vydaniu fiktívneho rozhodnutia, ako to tvrdí žalobca a teda absentujú predmet súdneho prieskumu. Žalovaný zastáva názor, že po zrušení rozhodnutia správneho orgánu súdom nemožno aplikovať 15 dňovú lehotu na rozhodnutie vychádzajúc zo zákona č. 211/2000 Z.z., ale je potrebná aplikácia ustanovení Správneho poriadku a lehôt v ňom uvedených a v danom prípade nemôže dôjsť k tzv. fiktívnemu rozhodnutiu. Z ustanovenia § 1 ods. 1 Správneho poriadku vyplýva, že správny poriadok je všeobecný procesný predpis - lex generalis - upravujúci konania v oblasti verejnej správy. Odlišná úprava môže byť obsiahnutá v osobitných zákonoch. Ak takáto osobitná úprava neexistuje, vzťahujú sa na konanie ustanovenia správneho poriadku. Z ustanovenia § 22 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. vyplýva, že ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. Z takéhoto vyjadrenia úpravy vzťahu zákona č. 211/2000 Z.z. a Správneho poriadku pri uplatňovaní subsidiarity Správneho poriadku vyplýva, že určité otázky procesnej povahy upravuje zákon o slobode informácií odlišne od Správneho poriadku. Žalovaný poukázal na ustanovenia § 49 Správneho poriadku a § 19 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z. s tým, že žalobca v predmetnej veci per analogiam vzťahuje ustanovenie § 19 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z. na úplne inú situáciu, ktorá nastáva po doručení rozhodnutia súdu, ktorým bolo zrušené rozhodnutie druhostupňového správneho orgánu o rozklade. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp.zn. 3Sži/2/2010 zo dňa 7.12.2010 potvrdil rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 3S/131/2008-22 zo dňa 2.2.2010, ktorým Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č. CD-2008-12407/2686-1:sekr. zo dňa 30.6.2008 zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Potvrdzujúci rozsudok bol doručený žalovanému dňa 31.12.2010. Na základe uvedeného rozhodnutia súdu bolo vydané ministrom školstva ako druhostupňovým správnym orgánom rozhodnutie č. 2011-2816/6389:1-sekr zo dňa 16.2.2011, ktorým bolo rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zrušené a vec bola vrátená prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie. V predmetnom prípade žalovaný konal v súlade s platnou legislatívou. V uvedenej veci nemôže nastať fikcia vydania rozhodnutia, nakoľko na plynutie lehôt na konanie správneho orgánu po doručení rozhodnutia súdu sa vzťahujú ustanovenia správneho poriadku. Počítanie lehoty na vydanie rozhodnutia ministra podľa zákona č. 211/2000 Z.z. sa vťahuje na právnu skutočnosť doručenia odvolania. Argumenty žalobcu týkajúce sa analógie s ustanovením § 19 ods. 3 zákona o slobode informácii považuje žalovaný vzhľadom na vyššie uvedené za neodôvodnené a v rozpore s platnou právnou úpravou. Poukazuje aj na tú skutočnosť, že použitie analógie vo verejnom práve je neprípustné. Vzhľadom na vyššie uvedené sa žalovaný domáhal, aby Krajský súd v Bratislave žalobu zamietol. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie a po nariadení pojednávania v zmysle ustanovenia § 250g ods. 1 O.s.p. dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, a preto rozhodnutie žalovaného č. 2011-2816/6389:1-sekr. zrušil a vec vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie a rozhodnutie. Podľa ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách citovaného ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť fiktívneho rozhodnutia žalovaného, ako aj ustáliť si otázku, či lehota na vydanie nového rozhodnutia po rozhodnutí súdu o vrátení veci správnemu orgánu na opätovné rozhodnutie sa posudzuje podľa zákona č. 211/2000 Z.z. alebo podľa správneho poriadku. Z administratívneho spisu súd zistil, že dňa 20.5.2008 žalobca podal žiadosť o informáciu týkajúcu sa občianskeho združenia Quniverse. Žalovaný vo svojom rozhodnutí č. 365-1/2008-PKV zo dňa 9.6.2008 žiadosti o poskytnutie informácie nevyhovel. Voči nesprístupneniu informácie prvostupňovým správnym orgánom podal žalobca rozklad dňa 16.6.2008, o ktorom žalovaný rozhodol v rozhodnutí č. CD-2008-124407/26860-1:sekr zo dňa 30.6.2008 tak, že ho zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil. Žalobca podal dňa 5.8.2008 žalobu na Krajský súd v Bratislave z titulu preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. CD-2008-124407/26860-1:sekr zo dňa 30.6.2008. Krajský súd v Bratislave rozsudkom sp.zn. 3S/131/2008 zo dňa 2.2.2010 napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. a ) O.s.p. a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp.zn. 3Sžo/2/2010 zo dňa 7.12.2010 rozsudok Krajského súdu v Bratislave potvrdil. Rozsudok NS SR nadobudol právoplatnosť dňa 31.12.2010. Rozhodnutím č. 2011-2816/6389:1-sekr zo dňa 16.2.2011 žalovaný rozkladom napadnuté rozhodnutie Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 365-1/2008-PKV zo dňa 9.6.2008, ktorým sa nevyhovelo žiadosti o poskytnutie informácie, zrušil a vec vrátil odboru masmediálnej politiky na nové prejednanie a rozhodnutie. Rozhodnutie bolo žalovanému doručené dňa 21.2.2011. Dňa 16.3.2011 žalovanému bol doručený rozklad proti fiktívnemu rozhodnutiu s tým, že rozhodnutím č. 2011-2816/6389:1-sekr. zo dňa 16.2.2011 bolo zrušené prvostupňové rozhodnutie ministerstva a vec bola vrátená na ďalšie konanie. Zrušením prvostupňového rozhodnutia a vrátením spisového materiálu začala podľa § 17 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. per analogam plynúť nová lehota na vybavenie žiadosti. V dôsledku jej márneho uplynutia vznikla podľa § 18 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z. fikcia zamietavého rozhodnutia, ktoré je však vzhľadom na úplnú absenciu formálnych náležitostí nezákonné a nepreskúmateľné. Rozklad bol predložený nadriadenému správnemu orgánu s informáciou, že povinná osoba neúmyselným pochybením žiadateľovi o informáciu neoznámila predĺženie termínu sprístupnenia informácie, nakoľko odbor masmediálnej politiky ako povinná osoba na základe žiadosti o súhlas so zverejnením výsledku auditu EK Sekciou štrukturálnych fondov EÚ MŠVVaŠ čakala na vyjadrenie EK s tým, že vyjadrenie získala až 14.3.2011. Žalovaný vrátil spis prvostupňovému správnemu orgánu, nakoľko sa na počítanie lehôt vzťahuje § 49 správneho poriadku. Krajský súd v Bratislave po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a administratívneho spisu dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a napadnuté rozhodnutie je potrebné v zmysle ustanovenia § 250j ods. 2 písm. b) a c) O.s.p. zrušiť, nakoľko rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci s tým, že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci. Podľa § 1 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám, tento zákon upravuje podmienky, postup a rozsah slobodného prístupu k informáciám. Podľa § 22 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám, ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. Podľa § 49 ods. 1 a 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, v jednoduchých veciach, najmä ak možno rozhodnúť na podklade dokladov predložených účastníkom konania, správny orgán rozhodne bezodkladne. (2) V ostatných prípadoch, ak osobitný zákon neustanovuje inak, je správny orgán povinný rozhodnúť vo veci do 30 dní od začatia konania; vo zvlášť zložitých prípadoch rozhodne najneskôr do 60 dní; ak nemožno vzhľadom na povahu veci rozhodnúť ani v tejto lehote, môže ju primerane predĺžiť odvolací orgán (orgán príslušný rozhodnúť o rozklade). Ak správny orgán nemôže rozhodnúť do 30, prípadne do 60 dní, je povinný o tom účastníka konania s uvedením dôvodov upovedomiť. Podľa § 17 ods. 1 - 3 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám, Žiadosť o sprístupnenie informácií povinná osoba vybaví bez zbytočného odkladu, najneskôr do ôsmich pracovných dní odo dňa podania žiadosti alebo odo dňa odstránenia nedostatkov žiadosti podľa § 14 ods. 2 a 3 a do 15 pracovných dní, ak sa sprístupňuje informácia nevidiacej osobe v prístupnej forme podľa § 16 ods. 2 písm. a), ak tento zákon neustanovuje inak. (2) Zo závažných dôvodov môže povinná osoba predĺžiť lehotu (ods. 1), najviac však o osem pracovných dní a o 15 pracovných dní, ak sa sprístupňuje informácia nevidiacej osobe v prístupnej forme podľa § 16 ods. 2 písm. a). Závažnými dôvodmi sú: a) vyhľadávanie a zber požadovaných informácií na inom mieste, ako je sídlo povinnej osoby vybavujúcej žiadosť, b) vyhľadávanie a zber väčšieho počtu oddelených alebo odlišných informácií požadovaných na sprístupnenie v jednej žiadosti, c) preukázateľné technické problémy spojené s vyhľadávaním a sprístupňovaním informácie, o ktorých možno predpokladať, že ich možno odstrániť v rámci predĺženej lehoty. (3) Predĺženie lehoty povinná osoba oznámi žiadateľovi bezodkladne, najneskôr pred uplynutím lehoty (ods. 1). V oznámení uvedie dôvody, ktoré viedli k predĺženiu lehoty. Podľa § 18 ods. 1 - 4 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám, ak povinná osoba poskytne žiadateľovi požadované informácie v rozsahu a spôsobom podľa § 16 v zákonom stanovenej lehote, urobí rozhodnutie zápisom v spise. Proti takému rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok. (2) Ak povinná osoba žiadosti nevyhovie hoci len sčasti, vydá o tom v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie. Rozhodnutie nevydá v prípade, ak žiadosť bola odložená (§ 14 ods. 3). (3) Ak povinná osoba v lehote na vybavenie žiadosti neposkytla informácie, či nevydala rozhodnutie a ani informáciu nesprístupnila, predpokladá sa, že vydala rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informáciu. Za deň doručenia rozhodnutia sa v tomto prípade považuje tretí deň od uplynutia lehoty na vybavenie žiadosti ( § 17). (4) Ak povinná osoba (§ 2 ods. 3) žiadosti nevyhovie hoci len sčasti, dá bezodkladne, najneskôr do troch dní, osobe, ktorá ju založila, alebo s ktorou uzavrela zmluvu o plnení úloh na úseku starostlivosti o životné prostredie, podnet na vydanie rozhodnutia (ods. 2). Podľa § 19 ods. 1 - 4 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám, (1) Proti rozhodnutiu povinnej osoby o odmietnutí požadovanej informácie možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia alebo márneho uplynutia lehoty na rozhodnutie o žiadosti podľa § 17. Odvolanie sa podáva povinnej osobe, ktorá rozhodnutie vydala, alebo mala vydať. (2) O odvolaní proti rozhodnutiu povinnej osoby rozhoduje nadriadený povinnej osoby, ktorá vo veci rozhodla alebo mala rozhodnúť. Ak ide o rozhodnutie obecného úradu, o odvolaní rozhoduje starosta obce (primátor). Proti rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej správy možno podať rozklad, o ktorom rozhoduje vedúci ústredného orgánu štátnej správy. (3) Odvolací orgán rozhodne o odvolaní do 15 dní od doručenia odvolania povinnou osobou. Ak odvolací orgán v tejto lehote nerozhodne, predpokladá sa, že vydal rozhodnutie, ktorým odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil; za deň doručenia tohto rozhodnutia sa považuje druhý deň po uplynutí lehoty na vydanie rozhodnutia. (4) Rozhodnutie o odmietnutí žiadosti možno preskúmať v súdnom konaní podľa osobitného zákona. Zákon o slobode informácií podrobne upravuje právo na prístup k informáciám, ktoré majú k dispozícii orgány verejnej moci a iné verejné inštitúcie a je vykonaním základného práva na informácie. Právo na informácie ako základné ústavné právo zakotvuje Ústava Slovenskej republiky a Listina základných práv a slobôd.3 Zákon o slobode informácií na ne odkazuje hneď v ustanovení § 1. Niet pochýb o tom, že prihlásením sa Slovenskej republiky k princípom demokratického právneho štátu, resp. prijatím Listiny základných práv a slobôd a Ústavy Slovenskej republiky došlo aj u nás k prechodu od koncepcie diskrétnosti verejnej správy (štátnej správy i samosprávy) k princípu publicity správy (t.j. jej otvorenosti a transparentnosti). Tým sa zmenilo základné právne-filozofické východisko pri riešení otázky prístupu verejnosti k informáciám o činnosti verejnej správy v tom zmysle, že teraz majú v zásade všetci právny nárok na prístup ku všetkým informáciám okrem tých, ktoré sú osobitným zákonom a taxatívne a iba z nevyhnutných dôvodov vylúčené. Zmyslom informovanosti občanov o verejnej moci je pre túto moc samu esenciálnou spätnou väzbou, kvalitatívnym faktorom a zároveň aj poistkou proti jej zneužitiu. Ďalším nepopierateľným významom subjektívneho a tým aj vynútiteľného práva na informácie je jeho funkcia kontrolná vo vzťahu k fungovaniu verejnej moci. Dostatočne rozsiahly, jednoduchý a rýchly prístup k informáciám má tiež priaznivý vplyv na dôveru občanov v demokratické inštitúcie a na ich ochotu podieľať sa na verejnom živote. Situácie, kedy samotné získavanie podkladových informácií robí občanom problémy, sú pre nich demotivujúce, pretože tým nadobúdajú pocit nemožnosti účinne ovplyvniť správu vecí verejných. Právo na informácie spolu so slobodou prejavu sú ústavnými právami každého subjektu garantovanými Ústavou Slovenskej republiky, Listinou základných práv a slobôd a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť len zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosti štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti (čl. 26 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky). Výkladovým pravidlom pri obmedzovaní základných práv a slobôd je ustanovenie čl. 13 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ. Rozsah obmedzení základných práv a slobôd je potrebné vykladať reštriktívne. Žiadosť o informácie možno podať nielen písomne (listom), ústne, faxom, elektronickou poštou (e- mailom), ale aj inými spôsobmi, ktoré sú pre povinnú osobu technicky vykonateľné (realizovateľné). Žiadosť možno podať aj telefonicky a to za predpokladu, že ide o technicky realizovateľnú možnosť (ak má povinná osoba k dispozícii funkčný telefonický prístroj). Ak je to možné (napr. ak ide o jednoduchú informáciu), telefonickú žiadosť vybaví poverený zamestnanec povinnej osoby ihneď a informáciu telefonicky poskytne. Ak to nie je možné (napr. ak pracovník musí požadovanú informáciu najprv vyhľadať, alebo ak žiadateľ žiada sprístupniť informáciu iným spôsobom), poverený zamestnanec predmet žiadosti zapíše a žiadosť vybaví v zákonnej lehote. Pri žiadostiach podaných faxom nie je potrebné následne doplniť žiadosť písomným originálom žiadosti (listom). Podobne netreba následne dopĺňať ani žiadosť podanú elektronickou poštou. Je zákonnou zásadou, že každé podanie (t.j. aj žiadosť) musí povinná osoba posudzovať nie podľa jej označenia, resp. názvu, ale podľa jej obsahu. Žiadosť o informácie teda nemusí byť výslovne označená ako „žiadosť o informácie podľa zákona č. 211/2000 Z.z.“. Stačí že z podania vyplýva skutočnosť, že žiadateľ žiada povinnú osobu o určité informácie. Môže byť teda prípadne označené napríklad aj ako „sťažnosť“ alebo „podnet“. Žiadosť o informácie musí povinná osoba vybaviť bez zbytočného odkladu, avšak najneskôr v lehote 8 pracovných dní od podania žiadosti. Vybavením žiadosti je buď sprístupnenie požadovanej informácie alebo vydanie písomného rozhodnutia o nesprístupnení informácie. Pre vybavenie žiadosti nevidiacej osoby o sprístupnenie informácie v slepeckom (Braillovom) písme je stanovená lehota 15 pracovných dní. Informácie, ktoré sú jednoduché a ktorých vyhľadanie a zhromaždenie nezaberie veľa času, musia byť sprístupnené bez zbytočného odkladu. To znamená ihneď, ako je to možné. Napríklad jednoduchú informáciu o tom, aké sú v určitý deň úradné hodiny, treba poskytnúť aj okamžite telefonicky. Poskytnutie jednoduchej informácie až v ôsmy pracovný deň (v posledný deň lehoty) možno považovať za porušenie zákonnej povinnosti poskytovať informácie „bez zbytočného odkladu“. V praxi sa objavila otázka, v akej lehote musí povinná osoba vybaviť žiadosť o informácie po tom, ako nadriadený orgán na základe opravného prostriedku zrušil rozhodnutie povinnej osoby o nesprístupnení informácií (§ 18 ods. 2) a vec vrátil povinnej osobe na nové konanie. Jednoznačne možno konštatovať, že vrátením veci na nové konanie sa opätovne začína prvostupňové konanie o sprístupnení informácie, v ktorom povinná osoba znovu opätovne koná o žiadosti o poskytnutie informácie, a preto je povinná vybaviť ju v lehote podľa § 17 zákona o slobode informácií, ktorá je osobitne ustanovená pre vybavenie žiadosti o informácie (teda v lehote 8, resp. 15 pracovných dní, príp. v lehote predĺženej podľa § 17 ods. 2). To isté platí v prípade, že rozhodnutie povinnej osoby o nesprístupnení informácie zruší súd v súdnom konaní o prieskume zákonnosti rozhodnutia a vráti vec povinnej osobe na nové konanie. Pri zrušení rozhodnutia nadriadeným orgánom začína lehota na vybavenie žiadosti o informácie plynúť prvým dňom nasledujúcim po dni doručenia rozhodnutia nadriadeného orgánu aj spolu so spisom prvostupňovému orgánu. Pri zrušení rozhodnutia súdom začína lehota na vybavenie žiadosti o informácie plynúť prvým dňom nasledujúcim po doručení kompletného administratívneho spisu zo súdu. Zo závažných dôvodov ustanovených v § 17 ods. 2 zákona o slobode informácií môže povinná osoba predĺžiť lehotu na vybavenie žiadosti, najviac však o osem pracovných dní. Maximálna lehota na vybavenie žiadosti po predĺžení je teda 16 pracovných dní. Lehotu nemožno vždy automaticky predĺžiť o plných osem pracovných dní, ale len o toľko dní, koľko ich je ešte potrebných na vybavenie žiadosti. Z vyššie uvedených zákonných ustanovení vyplýva, že ak nie je v zákone č. 211/2000 Z.z. ustanovené inak, použijú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. Z ustanovenia § 49 ods. 2 správneho poriadku, v ktorom sú ustanovené lehoty na rozhodovanie správneho orgánu je uvedené, že v ostatných prípadoch, ak osobitný zákon neustanovuje inak, je správny orgán povinný rozhodnúť vo veci do 30 dní od začatia konania alebo do 60 dní vo zvlášť zložitých prípadoch. V danom prípade zákon č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciam je zákonom osobitným a teda sa na lehoty na vydanie, resp. na sprístupnenie informácie pre oprávnenú osobu vťahuje osobitný zákon č. 211/2000 Z.z. a správny orgán mal v danej veci postupovať podľa lehôt určených zákonom č. 211/2000 Z.z. Vždy je potrebné sledovať právnu úpravu obsiahnutú v osobitných právnych predpisoch, ktoré môžu lehotu na vydanie rozhodnutia upravovať odchylne. Môže byť kratšia ako ustanovuje správny poriadok, napr. podľa zákon č. 211/2000 Z.z. žiadosť o sprístupnenie informácie povinná osoba vybaví bez zbytočného odkladu, najneskôr do ôsmich pracovných dní odo dňa podania žiadosti alebo odo dňa odstránenia nedostatkov žiadosti. Krajský súd v Bratislave z obsahu administratívneho spisu zistil, že rozsudkom sp.zn. 3S/131/2008 zo dňa 2.2.2010 súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného č. CD-2008-12407/26860-1:sekr. zo dňa 30.6.2008 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Rozsudkom sp.zn. 3Sži/2/2010 zo dňa 7.12.2010 Najvyšší súd SR potvrdil rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 3S/131/2008 zo dňa 2.2.2010. Ďalej súd zistil, že rozsudok Najvyššieho súdu v Bratislave nadobudol právoplatnosť dňa 31.12.2010. Zo spisovej kancelárie podľa súdneho registra bol administratívny spis zaslaný správnemu orgánu dňa 20.1.2011. Z administratívneho spisu pripojeného k spisovej značke 1S/71/2011 nevyplýva, kedy administratívny spis bol doručený správnemu orgánu, čo je v danom prípade podstatné pre počítanie a určenie lehôt, resp. či v predmetnom prípade došlo k vydaniu fiktívneho rozhodnutia, alebo rozhodnutie žalovaného č. 2011-2816/6389:1 zo dňa 16.2.2012 bolo vydané v lehote. Súd sa môže len domnievať, kedy bol administratívny spis doručený správnemu orgánu, avšak domnienka nie je základom pre vyjadrenie súdu k meritu veci. V praxi môže dôjsť k situácii, kedy povinná osoba vydá písomné rozhodnutie až po tom, čo uplynula zákonná lehota na vybavenie žiadosti a vzniklo fiktívne rozhodnutie o nesprístupnení informácie. V jednej veci však nemôžu existovať dve rozhodnutia a dodatočne vydané písomné rozhodnutie už nemôže zrušiť existujúce fiktívne rozhodnutie o nesprístupnení informácie. Písomné rozhodnutie vydané po zákonnej lehote nemá žiadne právne účinky a hľadí sa naň, ako keby neexistovalo (je „nulitné“, resp. „ničotné“). Súd v konaní o prieskume zákonnosti rozhodnutia by ho však mal v záujme právnej istoty účastníkov konania zrušiť. Nakoľko pri zrušení rozhodnutia súdom začína lehota na vybavenie žiadosti o poskytnutie informácie plynúť prvým dňom nasledujúcim po doručení kompletného administratívneho spisu zo súdu a súd si z podkladov administratívneho spisu nevedel ustáliť dátum doručenia administratívneho spisu žalovanému správnemu orgánu, nezostalo súdu nič iné, ako v súlade s § 250j ods. 2 písm. b) a c) O.s.p. a fiktívne rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie č. 2011-2816/6389:1-sekr.zo dňa 16.2.2012 zrušiť a vec vrátiť žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie. Úlohou správneho orgánu v predmetnej veci bude doplniť administratívny spis o podstatnú náležitosť a to je uvedenie dátumu doručenia administratívneho spisu zo súdu v januári 2011 a v otázke lehôt pri vydávaní rozhodnutia postupovať podľa osobitného zákona, ktorým je zákon č. 211/2000 Z.z. a nie podľa správneho poriadku tak, ako sa mylne domnieval správny orgán. O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a úspešnému žalobcovi v konaní priznal právo na ich náhradu v sume 314,18 €. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 314,18 € ( 2 x 123,50 € za prevzatie veci a podanie žaloby; paušálna náhrada výdavkov 2 x 7,41 € a 20% DPH) na účet právneho zástupcu žalobcu do 30 dní od právoplatnosti rozsudku, to všetko v súlade s vyhláškou MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia a to písomne v štyroch vyhotoveniach na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave. V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.