Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Sd/86/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011200729 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Janáková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1011200729.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave, samosudkyňou JUDr. Renátou Janákovou, v právnej veci navrhovateľa: U.. W. Š.J., Z.., E.. XX. W. XXXX, bytom K. XX, XXX XX I. proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie, Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o starobný dôchodok, takto
r o z h o d o l :
Súd rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 8. marca 2011 p o t v r d z u j e.
Účastníkom sa náhrada trov n e p r i z n á v a.
o d ô v o d n e n i e :
Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX zo dňa 8. marca 2011 odporkyňa podľa § 21 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a § 112 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení zamietla navrhovateľovi žiadosť o priznanie starobného dôchodku zo dňa 29. júna 2005. Odporkyňa v predmetnom rozhodnutí uviedla, že vzhľadom na to, že o priznaní starobného dôchodku bolo už rozhodnuté rozhodnutím č. XXX XXX XXXX z 8. septembra 2003, odporkyňa navrhovateľovu žiadosť o starobný dôchodok zo dňa 29. júna 2005 zamietla.
Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ včas opravný prostriedok v ktorom uviedol, že o starobný dôchodok požiadal Českú správu sociálneho zabezpečenia v Prahe dňa 9. septembra 2002 za dobu odpracovanú v Českej republike, ktorá ju postúpila odporkyni a ktorá aj o žiadosti rozhodla rozhodnutím č. XXX XXX XXXX zo dňa 8. septembra 2003 a starobný dôchodok mu priznala podľa § 21 zákona číslo 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a podľa článku 11 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení, ktoré mu bolo doručené až 19. novembra 2008. Od januára 2006 výplata starobného dôchodku bola zastavená, pretože si odmietol prevziať platby, o ktorých je presvedčený, že mu nepatria a ich prijatím by sa bezdôvodne obohatil. Navrhovateľ ďalej uvádza, že rozhodnutím odporkyne číslo XXX XXX XX XX zo dňa 22. septembra 2005 mu bola zamietnutá žiadosť o priznanie starobného dôchodku z dôvodu, že starobný dôchodok mu bol údajne priznaný rozhodnutím z 8. septembra 2003 na základe jeho žiadosti zo dňa 9. septembra 2002. Podľa jeho názoru neexistuje právny dôvod, aby mu bol priznaný dôchodok od 1. januára 2003 proti jeho vôli, bez podania žiadosti o dôchodok. Napriek tomu, že má údajne právoplatne priznaný dôchodok vo výške X.XXX,- SK (XX,XX eur) od 1. januára 2003, tento mu nie je vyplácaný, respektíve v zmysle § 122 ods. 1 písm. b) zák. č. 461/2003 Z.z. sa vypláca v nižšej sume ako patrí. Tento postup odporkyne pokladá za nezákonný a žiada, aby mu bol vypočítaný dôchodok na základe jeho žiadosti zo dňa 29. júna 2005, respektíve na základe žiadosti z 26. septembra 2008, respektíve na základe žiadosti zo dňa 16. marca 2010, a preto žiada napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť odporkyni na ďalšie konanie a rozhodnutie.
Odporkyňa v písomnom vyjadrení zo dňa 22. septembra 2011 uviedla, že rozhodnutím č. XXX XXX XXXX zo dňa 8. septembra 2003, ktoré bolo na základe rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. XSo XXX/XXXX zo dňa XX. A. XXXX doručené navrhovateľovi dňa 19. novembra 2008, bol navrhovateľovi priznaný starobný dôchodok od 1. januára 2003. Vzhľadom na to, že odporkyňa o priznaní starobného dôchodku navrhovateľovi už rozhodla, a to rozhodnutím č. XXX XXX XXXX zo dňa 8. septembra 2003, navrhovateľovu žiadosť o starobný dôchodok zo dňa 29. mája 2005 zamietla. Odporkyňa vo svojom vyjadrení zároveň poukázala na skutočnosť, že predmetné rozhodnutie zo dňa 8. septembra 2003 potvrdil Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k.: XSd XXX/XXXX-XX zo dňa X. S. XXXX v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. XSo XXX/XXXX-XX zo dňa 25. novembra 2010, ktorý ustálil, že starobný dôchodok bol navrhovateľovi správne priznaný v zmysle Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení, nakoľko sa jedná o medzinárodnú zmluvu spĺňajúcu podmienky platnosti, ratifikácie a vyhlásenia, dostatočne jasno a priamo zakladá práva a povinnosti subjektov, a preto je priamo aplikovateľná. Z tohto dôvodu sú navrhovateľove námietky týkajúce sa protiústavnosti predmetnej zmluvy a potierania navrhovateľovho práva na prácu právne irelevantné.
Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa § 250l a nasl. O.s.p., návrh navrhovateľky prejednal a dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, výsluchom zástupkyne odporkyne, oboznámil sa s obsahom dávkového spisu odporkyne č. XXX XXX XXXX a s celým obsahom spisového materiálu a zistil tento skutkový stav.
Žiadosťou spísanou dňa 9. septembra 2002 na Pražskej správe sociálneho zabezpečenia požiadal navrhovateľ o priznanie starobného dôchodku ku dňu 1. januára 2003.
Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX zo dňa 8. septembra 2003 bol navrhovateľovi od 1. januára 2003 priznaný starobný dôchodok v sume X.XXX,- Sk mesačne. Predmetné rozhodnutie bolo navrhovateľovi doručené dňa 19. novembra 2008, a to na základe rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. XSo XXX/XXXX zo dňa 29. mája 2008. Voči rozhodnutiu odporkyne č. XXX XXX XXXX zo dňa 8. septembra 2003 podal navrhovateľ opravný prostriedok o ktorom rozhodol Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 9. septembra 2009, sp. zn. XSd XXX/XXXX v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k.: XSo XXX/XXXX-XX, zo dňa 25. novembra 2010 napadnuté rozhodnutie odporkyne potvrdil. Najvyšší súd Slovenskej republiky vyjadril v odôvodnení svojho rozsudku právny názor, že odporkyňa postupovala správne, keď priznala navrhovateľovi starobný dôchodok v zmysle Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení, nakoľko táto je medzinárodnou zmluvou spĺňajúcou podmienky platnosti, ratifikácie a vyhlásenia, dostatočne jasno a priamo zakladá práva a povinnosti subjektov, a preto je priamo aplikovateľná. Najvyšší súd teda navrhovateľove námietky týkajúce sa protiústavnosti predmetnej medzinárodnej zmluvy nepovažoval za odôvodnené.
Listom zo dňa 3. februára 2005 odporkyňa informovala navrhovateľa o zariadení výplaty starobného dôchodku od marca 2005 v sume X.XXX,- Sk mesačne a o poukázaní doplatku na dôchodku za obdobie od 1. januára 2003 do 28. februára 2005 v sume XX.XXX,- Sk. Od 18. novembra 2005 však boli postupne na účet odporkyne vrátené splátky dôchodku, ktoré boli navrhovateľovi poukázané na účet v Č. S., W..S.. Z., v úhrnnej sume XX.XXX,- Sk. Výplatu dôchodku preto odporkyňa zastavila od 1. januára 2006 a listom zo dňa 9. decembra 2005 zisťovala u navrhovateľa, či si zrušil účet v banke, resp. kam má poukazovať jeho starobný dôchodok.
Žiadosťou zo dňa 29. júna 2005 navrhovateľ opäť žiadal o priznanie starobného dôchodku. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX zo dňa 22. septembra 2005 odporkyňa podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení zamietla navrhovateľovu žiadosť o starobný dôchodok. Svoje rozhodnutie zdôvodnila tak, že rozhodnutím č. XXX XXX XXXX zo dňa 8. septembra 2003 navrhovateľovi priznala starobný dôchodok. To znamená, že nárok na starobný dôchodok bol už navrhovateľovi priznaný,
a preto odporkyňa jeho žiadosť o priznanie starobného dôchodku zamieta. Predmetné rozhodnutie potvrdil Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 15. júna 2007, sp. zn. XSd XXX/XXXX. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. XSo XXX/XXXX, zo dňa 29. mája 2008 zmenil rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 15. júna 2007 tak, že rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX zo dňa 22. septembra 2005 zrušil a vrátil odporkyni na ďalšie konanie. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že odporkyňa nepreukázala doručenie rozhodnutia č. XXX XXX XXXX z 8. septembra 2003, čiže neuniesla dôkazné bremeno, a preto nebolo nemožné toto rozhodnutie považovať za doručené. Navrhovateľovi preto nezačala plynúť ani lehota na podanie opravného prostriedku proti tomuto rozhodnutiu a rozhodnutie nenadobudlo právoplatnosť. Ak teda odporkyňa zamietla navrhovateľovu žiadosť o priznanie starobného dôchodku s odôvodnením, že navrhovateľovi starobný dôchodok už bol priznaný, toto jej rozhodnutie bolo predčasné. Najvyšší súd preto uložil odporkyni doručiť navrhovateľovi do vlastných rúk rozhodnutie o priznaní starobného dôchodku a následne o žiadosti z 29. júna 2005 rozhodnúť znovu.
Navrhovateľ podal dňa 26. septembra 2008 v poradí tretiu žiadosť o starobný dôchodok.
Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX zo dňa 8. marca 2011 odporkyňa podľa § 21 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a § 112 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení zamietla navrhovateľovu žiadosť o priznanie starobného dôchodku zo dňa 29. júna 2005. Rozhodnutím tak s odôvodnením, že rozhodnutím č. XXX XXX XXXX zo dňa 8. septembra 2003, ktoré bolo navrhovateľovi doručené dňa 19. novembra 2008 na základe rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. XSo XXX/XXXX z 29. mája 2008, bol navrhovateľovi od 1. januára 2003 priznaný starobný dôchodok. Keďže o priznaní starobného dôchodku bolo rozhodnuté, jeho žiadosť o starobný dôchodok zamietla.
Rozhodnutiami č. XXX XXX XXXX č. 1 až 6, všetky zo dňa 4. augusta 2011, odporkyňa postupne zvyšovala navrhovateľov starobný dôchodok v súlade s § 82 zákona o sociálnom poistení. Posledným rozhodnutím číslo 6 bol navrhovateľovi zvýšený starobný dôchodok od 1. januára 2011 na sumu XXX,XX Eur mesačne.
Listom zo dňa 14. septembra 2011 odporkyňa oznámila navrhovateľovi, že mu bude poukazovať dôchodok v sume XXX,XX Eur mesačne, na účet vedený v S. S., W..S.. od najbližšieho výplatného termínu, t. j. od októbra 2011, vždy 16. dňa v kalendárnom mesiaci. Na navrhovateľov účet súčasne poukázala dôchodky od 1. januára 2003 do 15. októbra 2011 v sume X.XXX,21 Eur.
Na pojednávaní konanom dňa 13. júna 2012 sa osobne zúčastnili navrhovateľ a poverená zástupkyňa odporkyne, ktorí zotrvali na svojich písomných vyjadreniach.
Podľa § 21 ods. 1 písm. e) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení občan má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň 60 rokov.
Podľa § 112 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení dávka sa prizná alebo sa zvýši odo dňa, od ktorého dávka alebo jej zvýšenie patrí, najviac tri roky spätne odo dňa zistenia, že sa dávka priznala alebo sa vyplácala v nižšej sume, ako patrí, alebo najviac tri roky spätne od uplatnenia nároku na dávku alebo nároku na jej zvýšenie, ak sa dodatočne zistí, že sa dávka
a) priznala v nižšej sume, ako patrí,
b) vyplácala v nižšej sume, ako patrí,
c) odoprela neprávom alebo
d) priznala od neskoršieho dátumu, než od ktorého patrí.
Podľa § 213 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení doručené rozhodnutie, proti ktorému nemožno podať opravný (§ 219), je právoplatné.
Vychádzajúc z predloženej písomnej dokumentácie odporkyne, po preskúmaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia a postupu správneho orgánu súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie vychádza zo správneho právneho posúdenia veci. Súd má za preukázané, že navrhovateľovi vznikol nárok na starobný dôchodok v Slovenskej republike s prihliadnutím na doby zamestnania získané na území Slovenskej republiky a Českej republiky. O navrhovateľovom nároku na starobný dôchodok rozhodla odporkyňa na základe žiadosti o starobný dôchodok zo dňa 9. septembra 2002 právoplatným rozhodnutím č. XXX XXX XXXX, zo dňa 8. septembra 2003. Predmetné rozhodnutie potvrdil Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 9. septembra 2009, č. k.: XSd XXX/XXXX-XX v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 25. novembra 2010, č. k.: XSo XXX/XXXX-XX. Súd preto nemôže akceptovať navrhovateľovu námietku o absencii rozhodnutia, ktorým mu bol priznaný starobný dôchodok, a preto odporkyňa postupovala správne, keď navrhovateľovým žiadostiam o priznanie starobného dôchodku zo dňa 29. júna 2005 a 26. septembra 2008 nevyhovela, nakoľko o nároku na starobný dôchodok už odporkyňa rozhodla rozhodnutím č. XXX XXX XXXX zo dňa 8. septembra 2003. Pokiaľ navrhovateľ vidí nezákonnosť postupu odporkyne v tom, že mu predmetné rozhodnutie doručila až 19. novembra 2008, súd na tomto mieste považuje za potrebné poukázať na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. XSo XXX/XXXX, zo dňa 29. mája 2008, ktorý uložil odporkyni povinnosť doručiť predmetné rozhodnutie navrhovateľovi, ako aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. XSo XXX/XXXX zo dňa 25. novembra 2010 v odôvodnení ktorého vyjadril svoj právny názor, že „Skutočnosť, že uvedené rozhodnutie bolo doručené po 5 rokoch, nezakladá nezákonnosť predmetného rozhodnutia, prípadne jeho neexistenciu. Doručovanie je postup (konanie) Sociálnej poisťovne, ktorý Sociálna poisťovňa uskutočňuje až po vydaní rozhodnutia, a preto nemôže mať vplyv na jeho zákonnosť.“ Za neodôvodnenú považuje aj námietku, že rozhodnutie, ktorým mu bol priznaný starobný dôchodok je retroaktívne, keďže navrhovateľovi bol priznaný starobný dôchodok ku dňu 1. januára 2003 a predmetné rozhodnutie bolo vyhotovené až dňa 8. septembra 2003. V súvislosti s uvedeným súd poukazuje na ustanovenie § 112 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, podľa ktorého sa dávka prizná alebo sa zvýši odo dňa, od ktorého dávka alebo jej zvýšenie patrí, najviac tri roky spätne odo dňa zistenia, že sa dávka priznala alebo najviac tri roky spätne odo dňa zistenia, že sa dávka priznala alebo sa vyplácala v nižšej sume, ako patrí, alebo najviac tri roky spätne od uplatnenia nároku na dávku alebo nároku na jej zvýšenie, ak sa dodatočne zistí, že sa dávka priznala v nižšej sume, ako patrí, vyplácala v nižšej sume, ako patrí, odoprela neprávom alebo priznala od neskoršieho dátumu, než od ktorého patrí. Vzhľadom na citované ustanovenie súd dospel k záveru, že dátum vyhotovenia rozhodnutia neskorší ako dátum priznania nároku nezakladá retroaktivitu, nakoľko navrhovateľ mal ku dňu 1. januára 2003 nárok na starobný dôchodok. Keby odporkyňa priznala navrhovateľovi starobný dôchodok k neskoršiemu dátumu, ukrátila by ho o dávky, na ktoré má navrhovateľ nárok. Naviac, súd na tomto mieste považuje za účelné poukázať na skutočnosť, že navrhovateľ vo svojej žiadosti zo dňa 9. septembra 2002 (na základe ktorej bolo vydané rozhodnutie č. XXX XXX XXXX, zo dňa 8. septembra 2003) sám žiadal o priznanie starobného dôchodku ku dňu 1. januára 2003. Taktiež neobstojí námietka, že priznaním starobného dôchodku ku dňu 1. januára 2003 je navrhovateľovi upreté ústavné právo na prácu. Súd na tomto mieste považuje za účelné poukázať na ustanovenie čl. 39 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ktoré garantuje občanom právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa. Z ratia legis vyplýva, že ochrana je poskytovaná predovšetkým subjektom, ktoré si nedokážu uspokojiť svoje životné potreby z príjmov vlastným pričinením, teda vlastnou prácou. Pokiaľ si však navrhovateľ v čase priznania starobného dôchodku (ako aj v období po priznaní starobného dôchodku) vzhľadom na svoj zdravotný stav dokázal a chcel zvýšiť svoje príjmy tým, že by sa zamestnal, fakt že mu bol priznaný starobný dôchodok tejto jeho iniciatíve nijakým spôsobom nemohol brániť. Priznanie starobného dôchodku samo o sebe totiž neneguje ústavné právo na prácu. Pokiaľ ide o navrhovateľove tvrdenie, že mu dôchodok priznaný rozhodnutím zo dňa 8. septembra 2003 vo výške XX,XX C. (X.XXX,- Sk) nie je vyplácaný, resp. mu je vyplácaný v nižšej sume, súd z dávkového spisu predloženého odporkyňou zistil, odporkyňa vypláca navrhovateľovi starobný dôchodok na účet vedený v Slovenskej sporiteľni, a.s. vo výške XXX,XX Eur mesačne. Súd na tomto mieste poznamenáva, že suma starobného dôchodku bola rozhodnutiami 1 až 6 č. XXX XXX XXXX, všetky zo dňa 4. augusta 2011, postupne zvyšovaná. V súvislosti s navrhovateľovou námietkou týkajúcou sa protiústavnosti Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení, ako aj jej právnej sily,
súd opäť poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. XSo XXX/XXXX zo dňa 25. novembra 2010, v ktorom Najvyšší súd vyjadril svoj právny názor, že predmetná zmluva spĺňa podmienky platnosti, ratifikácie a vyhlásenia, dostatočne jasno a priamo zakladá práva a povinnosti subjektov, a preto je priamo aplikovateľná. Taktiež skonštatoval, že Ústavný súd Slovenskej republiky nemá právomoc posudzovať ústavnosť ratifikovaných medzinárodných zmlúv. Vzhľadom na uvedené Krajský súd v Bratislave považuje navrhovateľovu námietku za nedôvodnú.
Podľa § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Ustanovenie § 250j ods. 5 platí obdobne.
Krajský súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia i postupu odporkyne, vychádzajúc z predloženej spisovej dokumentácie odporkyne dospel k záveru, že zistenie skutkového stavu v preskúmavanej veci je dostačujúce, rozhodnutie vychádzalo zo správneho právneho posúdenia veci a postup správneho orgánu je v súlade so zákonom, a preto napadnuté rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX zo dňa 8. marca 2011 ako vecne správne potvrdil.
Podľa § 250s prvej vety O.s.p. proti rozsudku súdu, ktorým potvrdí rozhodnutie správneho orgánu, je prípustné odvolanie.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. Navrhovateľ nebol v konaní úspešný a odporkyni trovy konania neprislúchajú.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave na Najvyšší súd Slovenskej republiky, písomne, dvojmo.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3/ uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha. /§ 205 ods.1 O.s.p./.
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí
byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené kto ho robí, ktorej veci sa
týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby
jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak
je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh,
súd vyhotoví kópie na jeho trovy. /§ 42 ods. 3 O.s.p./.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti,
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci /§ 205 ods. 2 O.s.p./.