Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4S/74/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011200759 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Langová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1011200759.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Soni Langovej a členov senátu JUDr. Judity Kokolevskej a JUDr. Miloty Tóthovej v právnej veci žalobcu: B.. D. Ď.L., T. XX, XXX XX R., zastúpeného advokátom: JUDr. Stanislavom Jakubčíkom, Kutlíkova 17, 851 02 Bratislava, proti žalovanému: Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, Štúrova 2, 812 85 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave fiktívne rozhodnutie žalovaného zo dňa 5.3.2011 z r u š u j e podľa ust. § 250j ods. 2 písm. a), b), c), d), a e) O.s.p. a vec mu vracia na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný nahradiť právnemu zástupcovi žalobcu trovy konania v sume 202,12 € do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku k rukám právneho zástupcu žalobcu. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou súdu dňa 26.4.2011 sa žalobca domáhal preskúmania postupu a rozhodnutia žalovaného v súvislosti so žiadosťou žalobcu o sprístupnenie informácie v zmysle zákona číslo 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon). Uviedol že dňa 2. februára 2011 požiadal žalovaného o nasledovné informácie: a/ z akého dôvodu nebol do toho dňa informovaný o výsledku šetrenia na základe jeho oznámenia zo dňa 19. 11. 2002, b/ ako bolo uvedené konanie ukončené a žiadal o poskytnutie príslušného rozhodnutia, c/ žiadal informáciu, ktorí prokurátori vykonávali v tejto veci dozor, prípadne iné úkony. Uvedené informácie mali súvisieť s podaním žalobcu a zo dňa 19. novembra 2002 ktorým oznámil Okresnej prokuratúre Bratislava 1 skutočnosti nasvedčujúce tomu, že vtedajší starosta MČ Bratislava - Staré Mesto, B.. K. Ď. sa v súvislosti s predajom bytov na E. Z. v Bratislave dopustil trestného činu. Napriek okolnosti, že žiadal o oznámenie výsledku šetrenia, do dňa podania žiadosti nebol o ňom informovaný. Žalovaný ako povinná osoba v zmysle zákona v určenej lehote žalobcovi neposkytol žiadané informácie ani jeho žiadosť nevybavil zákonom predpokladaným spôsobom. Mailom zo dňa 10. februára 2011 mu oznámil, že jeho žiadosť vyhodnotil ako žiadosť o preskúmanie postupu policajta a prokurátora a odstúpil ju na ďalšie konanie na podriadenú zložku. Podľa názoru žalobcu bola jeho žiadosť jednoznačne formulovaná ako žiadosť o poskytnutie informácií a v zmysle zákona nebolo možné ju vyhodnotiť ako inú žiadosť v zmysle iných právnych predpisov a nevybaviť ju zákonným spôsobom. Minimálne v časti žiadosti o poskytnutie príslušného rozhodnutia a sprístupnenia mien prokurátorov vykonávajúcich vo veci dozor bol žalovaný tieto informácie povinný sprístupniť. Zvolený postup žalovaného nemá teda oporu v zákone. Podľa názoru žalobcu mal dôvod sa domnievať, že konanie na základe jeho oznámenia zo dňa 19. novembra 2002 bolo už ukončené, a teda jeho žiadosť sa netýka prebiehajúcej rozhodovacej činnosti, ale ide o informáciu týkajúcu sa výsledku konania. Žalobca poukázal na ustanovenie § 18 ods. 3 zákona, v zmysle ktorého mal žalovaný postupovať. Žalobca považoval konanie žalovaného za odmietnutie poskytnúť informácie a dňa 18. februára 2011 podal rozklad proti predpokladanému rozhodnutiu žalovaného. Dňa 22. februára 2011 žalovaný listom oznámil žalobcovi, že rozklad berie na vedomie a trvá na posúdení žiadosti o informácie ako žiadosti o preskúmanie postupu policajta a prokurátora. Podľa názoru žalobcu predmetné podanie nemožno považovať za rozhodnutie o rozklade, pretože v ňom absentujú základné náležitosti rozhodnutia podľa § 47 správneho poriadku. Žalovaný sa v uvedenom liste nevysporiadal s úvahami žalobcu, a preto je predmetná písomnosť nepreskúmateľná. Z listu žalovaného je tak isto zrejmé, že žalovaný nerozhodol o rozklade v zákonnej 15 dňovej lehote v zmysle § 19 ods. 3 zákona a preto nastal predpoklad, že vydal rozhodnutie, ktorým rozklad zamietol a napadnuté fiktívne rozhodnutie potvrdil. Na základe uvedených dôvodov žiadal žalobca súd aby zrušil fiktívne rozhodnutie žalovaného o podanom rozklade. Žalovaný doručil súdu dňa 2. augusta 2011 vyjadrenie k žalobe. Po popise obsahu žiadosti žalobcu o poskytnutie informácií uviedol, že predmetné podanie bolo doručené na organizačný a kontrolný odbor Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky. Z dôvodu že predmetný odbor nebol oprávnený vec vybaviť, postúpil ho trestnému odboru Generálnej prokuratúry, ktorý žiadosť žalobcu vyhodnotil podľa jej obsahu a dospel k záveru, že sa jedná o podnet na preskúmanie postupu policajta podľa ustanovenia § 210 Trestného poriadku ako aj na preskúmanie postupu prokurátora podľa § 31 zákona číslo 153/2001 Z.z. Žiadosť žalobcu preto postúpil Krajskej prokuratúre v Bratislave, ktorá je oprávnená podnet vybaviť. Poukázal na ustanovenie § 31, § 32 a § 35 zákona číslo 153/2001 Z.z., § 158, § 137 Trestného poriadku. Na základe uvedených ustanovení žalovaný dospel k záveru, že žiadosť žalobcu je potrebné posudzovať ako podnet podľa ustanovenia § 31 a nasl. zákona číslo 153/2001 Z.z. Z dôvodu, že sa domáhal aby prokurátor vykonal opatrenia v rozsahu svojej pôsobnosti z dôvodu, že žalobca nebol informovaný o výsledku šetrenia svojho oznámenia. Žalovaný nevydal v danej veci žiadne rozhodnutie a preto žiadne rozhodnutie nemôže súd preskúmať. Z uvedeného dôvodu žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Bezprostredne pred nariadeným pojednávaním žalobca doručil súdu návrh na vyzvanie žalovaného na uvedenie dôvodov pre ktoré nemožno informácie požadované žalobcom sprístupniť a upravil petit žaloby formou alternatívnych návrhov. Súd s poukazom na ust. § 250h ods.1 O.s.p. na podanie v rozsahu rozšírenia (úpravy) žalobného návrhu neprihliadol. Čo sa týka možnosti vyzvať žalovaného na uvedenie dôvodov pre ktoré nemohol požadovanú informáciu sprístupniť v súlade s ust. § 250j ods. 6 O.s.p., vzhľadom na charakter prístupu žalovaného k veci, ktorý vôbec neskúmal a nezaoberal sa vecou z pohľadu zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám, pokladal súd využitie tohto ustanovenia za neúčelné. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na prejednanie veci podľa ust. 246a a nasl. O.s.p., preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo na nariadenom pojednávaní a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Podľa ust. § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, t.j., najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. Z obsahu predloženého administratívneho spisu súd zistil, že dňa 3.2.2011 bola žalovanému doručená žiadosť žalobcu o poskytnutie informácií: a/ z akého dôvodu nebol do toho dňa informovaný o výsledku šetrenia na základe jeho oznámenia zo dňa 19. 11. 2002, b/ ako bolo uvedené konanie ukončené a žiadal o poskytnutie príslušného rozhodnutia, c/ žiadal informáciu, ktorý prokurátori vykonávali v tejto veci dozor prípadne iné úkony. Uvedené informácie mali súvisieť s podaním žalobcu a zo dňa 19. novembra 2002 ktorým oznámil Okresnej prokuratúre Bratislava 1 skutočnosti nasvedčujúce tomu, že vtedajší starosta MČ Bratislava - Staré Mesto, B.. K. Ď. sa v súvislosti s predajom bytov na E. Z. v Bratislave dopustil trestného činu. Dňa 10. februára 2011 bolo konajúcim prokurátorom žalovaného doručené žalobcovi oznámenie, že jeho žiadosť o sprístupnenie informácií bola podľa obsahu vyhodnotená ako žiadosť o preskúmanie postupu policajta podľa ustanovenia § 210 Trestného poriadku a prokurátora podľa § 31 a nasl. zákona číslo 153/2001 Z.z. o prokuratúre v platnom znení, a postúpil ju na ďalšie konanie na Krajskú prokuratúru v Bratislave. Svoj postup odôvodnil poukazom na § 9 ods. 1 a 2, § 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobodnom prístupe k informáciám, v zmysle ktorých by jeho žiadosti nevyhovel z formálnych dôvodov. Doklad o doručení postúpenia podania žalobcu na vybavenie Krajskej prokuratúre SR sa v spise predloženom žalovaným, nenachádza. Podľa § 2 ods. 1 zákona o slobode informácií, osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie (ďalej len "povinné osoby") sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky, ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti. Podľa § 3 ods. 1 zákona, každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. Podľa § 14 ods. 1 až 5 zákona, žiadosť možno podať písomne, ústne, faxom, elektronickou poštou alebo iným technicky vykonateľným spôsobom. Zo žiadosti musí byť zrejmé, ktorej povinnej osobe je určená, meno, priezvisko, názov alebo obchodné meno žiadateľa, jeho adresa pobytu alebo sídlo, ktorých informácií sa žiadosť týka a aký spôsob sprístupnenia informácií žiadateľ navrhuje. Ak žiadosť nemá predpísané náležitosti uvedené v odseku 2, povinná osoba bezodkladne vyzve žiadateľa, aby v určenej lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako sedem dní, neúplnú žiadosť doplnil. Poučí žiadateľa aj o tom, ako treba doplnenie urobiť. Ak napriek výzve povinnej osoby žiadateľ žiadosť nedoplní a informáciu nemožno pre tento nedostatok sprístupniť, povinná osoba žiadosť odloží. Žiadosť je podaná dňom, keď bola oznámená povinnej osobe príslušnej vo veci konať. Na žiadosť povinná osoba písomne potvrdí podanie žiadosti a oznámi predpokladanú výšku úhrady za sprístupnenie informácie. Podľa ust. § 15 ods. 1 až 3 zákona, ak povinná osoba, ku ktorej žiadosť smeruje, nemá požadované informácie k dispozícii a ak má vedomosť o tom, kde možno požadovanú informáciu získať, postúpi žiadosť do piatich dní odo dňa doručenia žiadosti povinnej osobe, ktorá má požadované informácie k dispozícii, inak žiadosť odmietne rozhodnutím (§ 18). Postúpenie žiadosti povinná osoba bezodkladne oznámi žiadateľovi. Lehota na vybavenie žiadosti začína plynúť znovu dňom, keď povinná osoba dostala postúpenú žiadosť. Žalovaný svojim podaním zo dňa 10.2.2011 žalobcu neinformoval o tom, že požadované informácie nemá k dispozícii, oznámil mu, že jeho žiadosť o sprístupnenie informácii podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám vyhodnotil ako iné podanie a z tohto dôvodu ho odstúpil Krajskej prokuratúre v Bratislave. Z predmetného podania nie je zrejmé, ktoré okolnosti podľa ust. § 9 ods. 1 a 2, § 11 ods. 1 písm. d) zákona, na ktoré žalovaný poukázal, vylučujú sprístupnenie žiadaných informácii žalobcovi. V spise predloženom žalovaným sa nenachádza podanie žalobcu zo dňa 18.2.2011 priložené k žalobe, ktorým podal odvolanie voči fiktívnemu prvostupňovému rozhodnutiu žalovaného, ktorým mu odmietol poskytnúť požadované informácie ani oznámenie žalovaného zo dňa 22.2.2011 o tom, že odvolanie žalobcu vzal na vedomie. V danom prípade z obsahu administratívneho spisu, podaní žalovaného nemožno dospieť k záveru, že žalovaný nemal k dispozícii informácie požadované žalobcom, tieto si nemohol obstarať a následne ich poskytnúť žalobcovi a nie je známy ani termín, kedy Krajská prokuratúra v Bratislave obdržala postúpenú žiadosť žalobcu, a kedy teda začína plynúť lehota na vybavenie žiadosti. Z obsahu podaní žalovaného nie je zrejmá ani okolnosť, na základe akých konkrétnych dôvodov posúdil žiadosť žalobcu ako podnet o preskúmanie postupu policajta podľa ustanovenia § 210 Trestného poriadku a prokurátora podľa § 31 a nasl. zákona číslo 153/2001 Z.z. o prokuratúre v platnom znení, keďže predmetom žiadosti nebolo prešetrenie postupu policajta a prokurátora v konkrétnej veci ale poskytnutie informácii špecifikovaných vyššie. Z listu žalovaného zo dňa 22.2.2011 nevyplýva skutočnosť, ako sa vysporiadal s námietkami žalobcu uvedenými v opravnom prostriedku žalobcu zo dňa 18.2.2011, nebola v ňom rozvedená správna úvaha, aké okolnosti viedli žalovaného k prehodnoteniu žiadosti žalobcu, ktorý trval na tom, aby jeho podanie bolo vybavené v zmysle zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Podľa názoru súdu, žalovaný postupoval v rozpore so zákonom, keď žiadosť žalobcu, definovanú poukázaním na zákon o slobodnom prístupe k informáciám nevybavil v súlade s právnou úpravou tohto zákona a v rozpore s dispozičným oprávnením žalobcu ju vyhodnotil ako podanie, ktoré je potrebné vybaviť iným spôsobom a postupom podľa iného zákona. Minimálne informáciu o spôsobe ukončenia konania vo veci podnetu žalobcu zo dňa 19.11.2002, poskytnutie príslušného rozhodnutia, menovité uvedenie mien prokurátorov vykonávajúcich vo veci dozor nemožno podľa názoru súdu chápať ako podnet na preskúmanie postupu policajta a prokurátora v zmysle vyhodnotenia žalovaného. Z uvedeného dôvodu súd dospel k záveru, že žalovaný nevyhovel žiadosti žalobcu o poskytnutie informácií v zmysle zákona o slobodnom prístupe k informáciám, jeho postup nebol v súlade s týmto zákonom a je potrebné vychádzať z domnienky, že bolo vydané fiktívne rozhodnutie vo veci žiadosti žalobcu podľa § 18 ods. 3 zákona. Podľa § 17 ods. 1 zákona, žiadosť o sprístupnenie informácií povinná osoba vybaví bez zbytočného odkladu, najneskôr do ôsmich pracovných dní odo dňa podania žiadosti alebo odo dňa odstránenia nedostatkov žiadosti podľa § 14 ods. 2 a 3 a do 15 pracovných dní, ak sa sprístupňuje informácia nevidiacej osobe v prístupnej forme podľa § 16 ods. 2 písm. a), ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ust. § 18 ods. 2 a 3 zákona, ak povinná osoba žiadosti nevyhovie hoci len sčasti, vydá o tom v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie. Rozhodnutie nevydá v prípade, ak žiadosť bola odložená (§ 14 ods. 3). Ak povinná osoba v lehote na vybavenie žiadosti neposkytla informácie, či nevydala rozhodnutie a ani informáciu nesprístupnila, predpokladá sa, že vydala rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informáciu. Za deň doručenia rozhodnutia sa v tomto prípade považuje tretí deň od uplynutia lehoty na vybavenie žiadosti (§ 17). V danom prípade nastala fikcia vydania rozhodnutia o odmietnutí vydania rozhodnutia, ktorým žalovaný odmietol sprístupniť informáciu, doručeného žalobcovi dňa 14.2.2011 (8 dní na vybavenie + 3 dni na doručenie od obdržania žiadosti žalobcu, t.j. 3.2.2011). Podľa ust. § 19 ods. 1 až 4 zákona, proti rozhodnutiu povinnej osoby o odmietnutí požadovanej informácie možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia alebo márneho uplynutia lehoty na rozhodnutie o žiadosti podľa § 17. Odvolanie sa podáva povinnej osobe, ktorá rozhodnutie vydala alebo mala vydať. O odvolaní proti rozhodnutiu povinnej osoby rozhoduje nadriadený povinnej osoby, ktorá vo veci rozhodla alebo mala rozhodnúť. Ak ide o rozhodnutie obecného úradu, o odvolaní rozhoduje starosta obce (primátor). Proti rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej správy možno podať rozklad, o ktorom rozhoduje vedúci ústredného orgánu štátnej správy. Odvolací orgán rozhodne o odvolaní do 15 dní od doručenia odvolania povinnou osobou. Ak odvolací orgán v tejto lehote nerozhodne, predpokladá sa, že vydal rozhodnutie, ktorým odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil; za deň doručenia tohto rozhodnutia sa považuje druhý deň po uplynutí lehoty na vydanie rozhodnutia. Rozhodnutie o odmietnutí žiadosti možno preskúmať v súdnom konaní podľa osobitného zákona. Žalobca podal voči fiktívnemu prvostupňovému rozhodnutiu rozklad, doručený žalovanému dňa 18.2.2011, ako to vyplýva z dokladov predložených žalobcom súčasne so žalobou, t.j. v lehote určenej zákonom. Žalovaný vo veci rozkladu žalobcu nevydal formálne rozhodnutie, listom zo dňa 22.2.2011 žalobcovi oznámil, že vzal na vedomie jeho rozklad, ktorý však nemohol posudzovať ako opravný prostriedok, pretože vo veci jeho žiadosti nebolo vydané žiadne rozhodnutie podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám. V podaní žalovaný uviedol, že žalobca sa vzhľadom na svoje postavenie účastníka konania vo veci podnetu zo dňa 19.11.2002 mal domáhať svojich práv prostredníctvom inštitútov uvedených v Trestnom poriadku, resp. zákona o prokuratúre. Podľa ust. § 31 ods. 1 až 4 zákona o prokuratúre, prokurátor preskúmava zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov a súdov v rozsahu vymedzenom zákonom aj na základe podnetu, pričom je oprávnený vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány. Podnetom sa rozumie písomná alebo ústna žiadosť, návrh alebo iné podanie fyzickej osoby alebo právnickej osoby (ďalej len "podávateľ podnetu"), ktoré smeruje k tomu, aby prokurátor vykonal opatrenia v rozsahu svojej pôsobnosti, najmä aby podal návrh na začatie konania pred súdom alebo opravný prostriedok, aby vstúpil do už začatého konania alebo vykonal iné opatrenia na odstránenie porušenia zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov, na ktorých vykonanie je podľa zákona oprávnený. Podnetom na účely tohto zákona nie je podanie, na ktorého vybavenie sa vzťahuje osobitný zákon. Na doručovanie pri vybavovaní podnetov sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní. Podľa názoru súdu v danom prípade žalobca nežiadal svojim podaním zo dňa 2.2.2011 žalovaného o vykonanie opatrení, t.j. o podanie návrhu, iného úkonu, vstup do konania, prešetrenie zákonnosti postupu a pod. tak, ako to definuje uvedené ustanovenie. Podľa ust. § 158 ods. 1 až 3 Trestného poriadku, v znení účinnom v čase podania oznámenia žalobcom dňa 18.11.2002, oznámenie o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že bol spáchaný trestný čin sa podáva prokurátorovi, vyšetrovateľovi alebo policajnému orgánu. Prokurátor môže prijaté oznámenie odovzdať na vybavenie vyšetrovateľovi alebo policajnému orgánu. Prokurátor, vyšetrovateľ a policajný orgán bezodkladne upovedomí Úrad špeciálnej prokuratúry o podanom oznámení o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že bol spáchaný trestný čin uvedený v § 15a. Ak prokurátor, vyšetrovateľ alebo policajný orgán po prijatí oznámenia zistí, že oznámenie je potrebné doplniť, toto bezodkladne doplní, a to aj výsluchom oznamovateľa (§ 59 ods. 2) alebo vyžiadaním písomných podkladov tak, aby mohol rozhodnúť podľa § 159 alebo § 160 v lehote do 30 dní od prijatia oznámenia. Oznamovateľ má právo žiadať prokurátora, aby preskúmal postup vyšetrovateľa alebo policajného orgánu po podaní oznámenia (odsek 1). Túto žiadosť treba prokurátorovi ihneď predložiť. O výsledku preskúmania musí byť oznamovateľ prokurátorom upovedomený do 30 dní. V danom prípade žalobca podľa názoru súdu nežiadal žalovaného o preskúmanie postupu vyšetrovateľa alebo policajného orgánu. Čo sa týka poukazu žalovaného, že žalobca si mal uplatniť svoje oprávnenie s poukazom na ust. § 137 Trestného poriadku, uvedené ustanovenie sa týka trestného konania v štádiu vydania uznesenia súdom, t.j. v súdnom trestnom konaní. Z obsahu spisu nevyplýva, že by konanie na základe podnetu žalobcu z roku 2002 dospelo do štádia trestného konania vedeného pred súdom a že súd vo veci vydal uznesenie, ktoré mal doručiť žalobcovi ako osobe, ktorá dala na jeho vydanie podnet. Na trestné konanie v štádiu bezprostredne po podaní podnetu na prešetrenie, či sa stal trestný čin sa vzťahujú ust. § 157 a nasl. Trestného poriadku, pričom rozhodnutia vydané v danom štádiu sa doručujú obvinenému, poškodenému a prokurátorovi. Z predmetných ustanovení Trestného poriadku teda nevyplýva povinnosť trestných orgánov doručovať rozhodnutia vydané pri vyšetrovaní trestných činov ich oznamovateľovi, pričom z podaní žalovaného, ktorý mal možnosť si príslušné podklady zaobstarať nevyplýva, či vôbec bolo na základe oznámenia žalobcu začaté trestné stíhanie. Odkaz žalovaného na Trestný poriadok a odporúčanie, že žalobca mal pri uplatňovaní svojich nárokov postupovať v jeho intenciách, je z tohto dôvodu nepreskúmateľné. Z uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že žalovaný nevyhovením žiadosti žalobcu, nevydaním rozhodnutia o podanom rozklade vydal dňa 5.3.2011 fiktívne druhostupňové rozhodnutie podľa ust. § 19 ods. 4 zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ktorým rozklad zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie o nevyhovení žiadosti o sprístupnenie informácii. Na konanie podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám sa vzťahujú ustanovenia zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov. Podľa ust. § 46 správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa ust. § 47 ods. 1 až 5 správneho poriadku, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Poučenie o odvolaní (rozklade) obsahuje údaj, či je rozhodnutie konečné alebo či sa možno proti nemu odvolať (podať rozklad), v akej lehote, na ktorý orgán a kde možno odvolanie podať. Poučenie obsahuje aj údaj, či rozhodnutie možno preskúmať súdom. V písomnom vyhotovení rozhodnutia sa uvedie aj orgán, ktorý rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia, meno a priezvisko fyzickej osoby a názov právnickej osoby. Rozhodnutie musí mať úradnú pečiatku a podpis s uvedením mena, priezviska a funkcie oprávnenej osoby. Osobitné právne predpisy môžu ustanoviť ďalšie náležitosti rozhodnutia. Na základe dôvodu, že fiktívne rozhodnutia žalovaného o žiadosti žalobcu vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci, neobsahovali náležitosti požadované zákonom, žalovaný nedostatočne rozviedol svoju správnu úvahu, ktorou odôvodňoval svoj postup, nezistil náležite skutkový stav tak, aby mohol dospieť k odporúčaniam a úvahám prezentovaným vo svojich podaniach, jeho závery neboli podložené príslušnými dokladmi založenými v administratívnom spise, súd jeho fiktívne rozhodnutie o rozklade podanom žalobcom s predpokladaným dňom jeho vydania 5.3.2011, zrušil podľa ust. § 250j a), b), c), d) a e) O.s.p. a vec mu vrátil na ďalšie konanie. S poukazom na ust. § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 149 ods. 1 O.s.p.. súd priznal ustanovenému právnemu zástupcovi žalobcu náhradu trov konania. Trovy právneho zástupcu žalobcu spočívajú v odmene advokáta podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len vyhláška) za dva úkony právnej pomoci podľa § 12 ods. 4, prvá veta vyhlášky vo výške jednej šestiny výpočtového základu. Za jeden úkon vykonaný v roku 2011, podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky (prevzatie veci), patrí náhrada v sume 123,50 €, za účasť na pojednávaní dňa 19.10.2012 podľa § 14 ods. 3 písm. d) vyhlášky, patrí náhrada v sume 63,58 € , t.j. 1 základnej tarifnej sadzby. Súd priznal žalobcovi aj paušálnu náhradu podľa § 16 ods. 3 vyhlášky náležiacu k vykonaným úkonom, 1 x 7,41 € a 1 x 7,63 €. Priznaná náhrada trov konania predstavuje 202,12 €. Súd nepriznal žalobcovi uplatnenú náhradu za úkony právneho zástupcu : 1/ písomné podanie na súd vo veci samej zo dňa 2.8.2011 z dôvodu, že sa jednalo len o vyčíslenie trov právneho zastúpenia a žiadosť o prejednanie veci s nariadením pojednávania, t.j. nejednalo sa o vyjadrenie vo veci samej, 2/ ďalšia porada s klientom za každú skončenú hodinu dňa 17.10.2012 z dôvodu, že tento úkon nepovažoval súd za účelne vynaložený z dôvodu, že nedošlo od prevzatia zastúpenia k žiadnej zmene vyžadujúcej si poradu o ďalšom postupe, všetky žalobné dôvody mali byť uplatnené v lehote podľa § 250b ods. 1 O.s.p., 3/ písomné podanie na súd vo veci samej zo dňa 18.10.2012 - úprava alternatívneho petitu žaloby z dôvodu, že tento úkon nepovažoval súd za účelne vynaložený, pretože všetky žalobné dôvody a návrhy mali byť uplatnené v lehote podľa § 250b ods. 1 O.s.p. a na doplnenia žaloby po tejto lehote súd nemôže prihliadnuť. Rozhodnutie bolo odhlasované členmi senátu v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo, na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.