Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/61/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011200768 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viliam Pohančeník ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1011200768.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a členov senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci žalobcu: EUREA, občianske združenie, IČO 30 794 242, Tupého 25/A, Bratislava, zastúpený: Mgr. Vladimír Šárnik, advokát, Národného oslobodenia 25, Bernolákovo, proti žalovanému: Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, Stromová 1, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č.: 18-1-2011-PKV-PRO zo dňa 25.02.2011, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Účastníkom sa právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č.: 18-1-2011-PKV-PRO zo dňa 25.02.2011, ktorým žalovaný rozhodol o odvolaní žalobcu proti fiktívnemu rozhodnutiu prvostupňového orgánu Agentúra Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR pre štrukturálne fondy EÚ tak, že odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie o sprístupnení informácie č. I 9/2011-01 číslo záznamu A 2389/2011-01 zo dňa 13.01.2011, kde prvostupňový orgán požadované informácie sprístupnil, potvrdil. Žalobca žiadal zrušiť tak napadnuté ako aj prvostupňové fiktívne rozhodnutie správneho orgánu a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Uviedol, že požiadal podľa § 14 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám (ďalej aj len ZSI) o sprístupnenie informácií o projektoch, ktoré boli podané Agentúre ministerstva pre štrukturálne fondy (ďalej aj len ASFEU) v rámci výzvy č. OPVaV-2008/4.1/01-SORO v rozsahu: názov projektu, požadovaný celkový nenávratný finančný príspevok a vyplnené hodnotiace hárky. ASFEU rozhodnutím zo dňa 15.05.2009 čiastočne zamietla žiadosť žalobcu a to v časti týkajúcej sa hodnotiacich hárkov s odôvodnením, že požadovaná informácia je predmetom autorských práv a súčasne ide o informácie týkajúce sa výkonu kontroly. Toto rozhodnutie bolo potvrdené žalovaným, avšak na základe žaloby Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. 1S/143/2009-21 zo dňa 14.10.2010 zrušil rozhodnutie žalovaného zo dňa 26.06.2009. Dňa 27.12.2010 žalovaný rozhodnutím č. 2-4/2010/PKV-PRO-ROO rozhodnutie ASFEU zo dňa 15.05.2009, č. A 6202/2009-PaV01 zrušil a vec vrátil ASFEU na ďalšie konanie. Dňa 13.01.2011 ASFEU požadované hodnotiace hárky žalobcovi sprístupnila, vylúčila z nich však časť údajov - kód žiadosti, názov žiadateľa a poznámky hodnotiteľa. ASFEU však nevydala rozhodnutie o čiastočnom nesprístupnení informácií, v dôsledku čoho márnym uplynutím lehoty na vybavenie žiadosti vznikla fikcia rozhodnutia o nesprístupnení informácie. Žalobca odvolaním zo dňa 25.01.2011 napadol prvostupňové fiktívne rozhodnutie ASFEU, o ktorom žalovaný rozhodol napadnutým rozhodnutím zo dňa 25.02.2011 tak, že odvolanie žalobcu zamietol. Poukázal na § 17 ods. 1, 18 ods. 1, 2, 3 ZSI ako aj na judikatúru, podľa ktorej rozhodnutie žalovaného v zmysle § 19 ods. 3 ZSI je nezákonné z dôvodu, že neobsahuje zákonom predpísané náležitosti, pričom predovšetkým neobsahuje odôvodnenie, z ktorého dôvodu je nepreskúmateľné. Uviedol, že žiadal sprístupniť vyplnené hodnotiace hárky, ktoré tvorili prílohu č. 10 výzvy. Prílohu č. 10 tvoril prázdny formulár hodnotiaceho hárku, ktorý pochopiteľne neobsahoval žiadne vyplnené údaje. Tento hodnotiaci hárok sa vypĺňal ku každému projektu a bol v ňom zachytený výsledok posúdenia projektu ako výsledok hodnotiaceho procesu projektu, ktorý sa uchádzal o získanie finančného príspevku z danej výzvy. Žalobca nežiadal o tento vzorový nevyplnený formulár, ale o sprístupnenie vyplnených hodnotiacich hárkov, pričom presne špecifikoval hodnotiace hárky označením vzorového formuláru. Formulár hodnotiaceho hárku tvoriaci prílohu č. 10 pritom obsahuje rubriky „Kód žiadosti o NFP“, „Názov žiadateľa“ a obsahuje aj priestor na poznámky hodnotiteľa, ktoré sú bežne do hárkov vpisované. Hodnotiace hárky mali byť žalobcovi sprístupnené s vyplnenými rubrikami tak, ako mu boli sprístupnené ostatné rubriky. Keďže ASFEU v zákonnej lehote vyplnené hodnotiace hárky žalobcovi sprístupnila, avšak vylúčila z nich časť vyplnených údajov, mala vydať rozhodnutie o čiastočnom zamietnutí žiadosti v zmysle § 18 ods. 2 ZSI a keďže takéto rozhodnutie nevydala, vznikla fikcia zamietavého rozhodnutia. Takéto fiktívne rozhodnutie ASFEU je v dôsledku absencie podstatných náležitostí rozhodnutia nepreskúmateľné a žalovaným malo byť zrušené, a keďže žalovaný toto rozhodnutie potvrdil, je aj jeho rozhodnutie nezákonné. Napadnuté rozhodnutie je tiež nepreskúmateľné pre nelogické odôvodnenie, keďže sa v ňom uvádza ako dôvod nesprístupnenia vyplnených hodnotiacich hárkov skutočnosť, že vzorový formulár nesprístupnené údaje neobsahuje. Žalobca však žiadal sprístupniť vyplnené hodnotiace hárky, nie iba prázdny formulár, a čiastočne mu aj bolo vyhovené. Žalovaný vo vyjadrení k obsahu žaloby navrhol túto zamietnuť. Uviedol, že žalobca žiadal sprístupniť hodnotiace hárky všetkých projektov, ktoré boli podané vo výzve na podávanie projektov OPVaV-2008/4.1/01-SORO, avšak rozsah týchto informácií obmedzil na „vyplnené hodnotiace hárky, ktoré tvorili prílohu č. 10 výzvy“. Žalobca v žiadosti o sprístupnenie informácií obmedzil rozsah žiadosti na názov projektu, požadovaný celkový nenávratný finančný príspevok a vyplnené hodnotiace hárky tvoriace prílohu č. 10 výzvy. Na základe žaloby sa žalobca domáha sprístupnenia ďalších údajov - kódu žiadosti, názvu žiadateľa a poznámok hodnotiteľa, ktorých sprístupnenie vo svojej žiadosti zo dňa 07.05.2009 nežiadal. Poukázal na § 18 ods. 1, 2, 3 ZSI s tým, že povinná osoba sprístupňuje iba požadované informácie a informácie, o ktoré žiadateľ nežiadal, logicky nesprístupňuje. ASFEU sprístupnila informácie v presne požadovanom rozsahu tak, ako to žalobca žiadal, a preto nebolo na mieste vydávať rozhodnutie o čiastočnom nesprístupnení informácií. Nenastala tak ani fikcia rozhodnutia o nesprístupnení informácií v zmysle § 18 ods. 3 ZSI. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ďalej len ,,OSP“) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 OSP), ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a dospel k záveru, že žalobu je podľa § 250j ods. 1 OSP potrebné zamietnuť, pretože napadnuté rozhodnutie i postup žalovaného z hľadiska vymedzenia žaloby boli v súlade so zákonom. Podľa § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 244 ods. 1 OSP súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv fyzických a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami ako ten, o koho práva ide. Z ustanovenia § 247 ods. 1 OSP vyplýva, v ktorých prípadoch sa môže účastník správneho konania domáhať preskúmania rozhodnutia správneho orgánu súdom. Všeobecné súdy preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy vydaných v správnom konaní, ktorými správny orgán zasahuje do práv a povinností fyzickej osoby alebo právnickej osoby. Podľa článku 26 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. Slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia, mravnosti (článok 26 ods. 4 Ústavy SR). Orgány verejnej moci majú povinnosť primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku. Podmienky a spôsob vykonania ustanoví zákon (§ 26 ods. 5 Ústavy SR). Niet pochýb o tom, že prihlásením sa Slovenskej republiky k princípom demokratického právneho štátu, resp. prijatím Listiny základných práv a slobôd a Ústavy Slovenskej republiky došlo aj u nás k prechodu od koncepcie diskrétnosti verejnej správy (štátnej správy i samosprávy) k princípu publicity správy (t.j. jej otvorenosti a transparentnosti). Tým sa zmenilo základné právne - filozofické východisko pri riešení otázky prístupu verejnosti k informáciám o činnosti verejnej správy v tom zmysle, že teraz majú v zásade všetci právny nárok na prístup ku všetkým informáciám okrem tých, ktoré sú osobitným zákonom a taxatívne a iba z nevyhnutných dôvodov vylúčené. Zmyslom informovanosti občanov o verejnej moci je pre túto moc samú esenciálnou spätnou väzbou, kvalitatívnym faktorom a zároveň aj poistkou proti jej zneužitiu. Ďalším nepopierateľným významom subjektívneho a tým aj vynútiteľného práva na informácie je jeho funkcia kontrolná vo vzťahu k fungovaniu verejnej moci. Dostatočne rozsiahly, jednoduchý a rýchly prístup k informáciám má tiež priaznivý vplyv na dôveru občanov v demokratické inštitúcie a na ich ochotu podieľať sa na verejnom živote. Situácie, kedy samotné získavanie podkladových informácií robí občanom problémy, sú pre nich demotivujúce, pretože tým nadobúdajú pocit nemožnosti účinne ovplyvniť správu vecí verejných. Právo na informácie spolu so slobodou prejavu sú ústavnými právami každého subjektu garantovanými Ústavou Slovenskej republiky, Listinou základných práv a slobôd a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť len zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosti štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti (čl. 26 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky). Výkladovým pravidlom pri obmedzovaní základných práv a slobôd je ustanovenie čl. 13 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ. Rozsah obmedzení základných práv a slobôd je potrebné vykladať reštriktívne. Zákon č. 211/2000 Z.z. v podrobnostiach upravuje podmienky, postup a rozsah slobodného prístupu k informáciám (§ 1). Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že žalobca dňa 07.05.2009 elektronickou poštou požiadal podľa § 14 ZSI o sprístupnenie informácie - hodnotiace hárky všetkých projektov, ktoré boli podané vo výzve na podávanie projektov OPVaV-2008/4.1/01-SORO v rozsahu: názov projektu, požadovaný celkový nenávratný finančný príspevok, vyplnené hodnotiace hárky, ktoré tvorili prílohu č. 10 výzvy. Informácie v rozsahu „názov projektu“ a „požadovaný celkový nenávratný finančný príspevok“ ASFEU žalobcovi sprístupnila v tabuľkovej forme listom č. A6202/2009 zo dňa 15.05.2009. Rozhodnutie ASFEU o čiastočnom zamietnutí žiadosti žalobca napadol odvolaním, ktoré žalovaný rozhodnutím zo dňa 26.06.2009 zamietol, avšak Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 14.10.2010 toto rozhodnutie zrušil a následne žalovaný rozhodnutím č. 2-4/2010-PKV-PRO-ROO rozhodnutie ASFEU zo dňa 15.05.2009, č. A 6202/2009-PaV zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom ASFEU sprístupnila žalobcovi požadované informácie v rozsahu „vyplnené hodnotiace hárky, ktoré tvorili prílohu č. 10 výzvy“ a to listom č. A2389/2011 zo dňa 13.01.2011. Žalobca sa domnieval, že nesprístupnením informácií v požadovanom rozsahu došlo k vydaniu fiktívneho rozhodnutia, ktoré napadol odvolaním, o ktorom rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím č.: 18-1-2011-PKV-PRO zo dňa 25.02.2011 tak, že odvolanie zamietol a rozhodnutie ASFEU potvrdil. Je potrebné uviesť, že žalobca žiadal sprístupniť hodnotiace hárky všetkých projektov, ktoré boli podané vo výzve na podávanie projektov OPVaV-2008/4.1/01-SORO, avšak rozsah týchto informácií sám obmedzil na „vyplnené hodnotiace hárky, ktoré tvorili prílohu č. 10 výzvy“. Predmetná príloha pritom pozostáva z dvoch častí: z hodnotiacich kritérií prioritnej osi č. 4 a z výberových kritérií prioritnej osi č. 4. V prílohe č. 10 sú uvedené iba kritériá, na základe ktorých hodnotitelia prideľovali body jednotlivým žiadostiam o poskytnutie nenávratného finančného príspevku. Z obsahu tejto prílohy vyplýva, že neobsahuje žiadne hodnotiace hárky, ako to žalobca žiadal sprístupniť, napriek čomu však ASFEU sprístupnila žalobcovi dňa 13.01.2011 24 ks hodnotiacich hárkov vo dvoch vyhotoveniach (keďže išlo o dvoch hodnotiteľov). Podľa názoru súdu ASFEU z hodnotiacich hárkov nevylúčila časť údajov v rozsahu - kód žiadosti, názov žiadateľa a poznámky hodnotiteľa, pričom treba vychádzať zo skutočnosti, že samotný žalobca v žiadosti o sprístupnenie informácií obmedzil rozsah požadovaných informácií na názov projektu, požadovaný celkový nenávratný príspevok a vyplnené hodnotiace hárky tvoriace prílohu č. 10 výzvy. V súlade s takto obmedzenou žiadosťou je v hodnotiacom hárku uvedený názov projektu a body hodnotiteľa prideľované podľa hodnotiacich kritérií uvedených v prílohe č. 10 výzvy. V hodnotiacom hárku nie je uvedený celkový nenávratný finančný príspevok, pretože tento hárok takúto kolónku neobsahuje. Výšku nenávratného finančného príspevku však ASFEU oznámila žalobcovi už listom zo dňa 15.05.2009. Podľa § 18 ods. 1 ZSI, ak povinná osoba poskytne žiadateľovi požadované informácie v rozsahu a spôsobom podľa § 16 v zákonom stanovenej lehote, urobí rozhodnutie zápisom v spise. Proti takému rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok. Podľa § 18 ods. 2 ZSI, ak povinná osoba žiadosti nevyhovie hoci len sčasti, vydá o tom v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie. Rozhodnutie nevydá v prípade, ak žiadosť bola odložená. Podľa § 18 ods. 3 ZSI, ak povinná osoba v lehote na vybavenie žiadosti neposkytla informácie či nevydala rozhodnutie a ani informáciu nesprístupnila, predpokladá sa, že vydala rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informáciu. Zo ZSI vyplýva, že povinná osoba sprístupňuje iba požadované informácie. Nie je povinná sprístupniť informácie, o ktoré žiadateľ nežiada. Logicky treba vychádzať z toho, že odpoveď na žiadosť o sprístupnenie informácií je determinovaná práve touto žiadosťou, inak povedané, aká je otázka, taká by mala byť odpoveď. Ustanovenia § 18 ods. 2, 3 ZSI platia len pre prípady neposkytnutia požadovaných informácií. Ak povinná osoba neposkytne informácie, ktoré neboli požadované, nemôže ani nastať fikcia rozhodnutia o nesprístupnení informácie. Keďže povinná osoba - ASFEU sprístupnila informácie žalobcovi tak, ako to požadoval, nebola povinná vydávať rozhodnutie o čiastočnom nesprístupnení informácií a nenastala ani fikcia rozhodnutia o nesprístupnení informácie v zmysle § 18 ods. 3 ZSI. Z uvedených dôvodov žalovaný rozhodol v súlade so zákonom, keď napadnutým rozhodnutím odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie o sprístupnení informácie č. I-9/2011-01 č. A 2389/2011-01 zo dňa 13.01.2011 potvrdil. Rozhodnutie žalovaného (i rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu) obsahuje všetky zákonom stanovené formálne i obsahové náležitosti, vydal ho orgán na to príslušný, pričom postupoval v medziach zákonom stanoveného postupu a keďže žalobné námietky neodôvodňovali zrušenie napadnutého rozhodnutia, súd žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a vzhľadom na neúspech žalobcu v konaní tomuto nepriznal právo na náhradu trov konania, rovnako ani žalovanému, ktorý v takomto prípade zásadne podľa ustálenej judikatúry nemá právo na náhradu trov konania. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo, na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.