Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3S/82/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011200859 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dáša Filová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1011200859.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dáši Filovej a členov senátu JUDr. Viery Šebestovej a JUDr. Anny Peťovskej, PhD., v právnej veci žalobcu: JUDr. P. O., bytom Byštianska 214/20, Kazimír, zastúpený: JUDr. M. V., advokát, Holíčska 13, Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SLV-PS-PK-XXX/XXXX zo dňa 22.02.2010, takto r o z h o d o l : Žaloba sa z a m i e t a . Žalobcovi sa trovy konania nepriznávajú. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky dňa 18.04.2001, postúpenou Krajskému súdu v Bratislave uznesením sp.zn. 5Sž/10/2011 zo dňa 19.04.2011 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SLV-PS-PK-172/2010 zo dňa 22.02.2011, ktorým bol zamietnutý rozklad žalobcu a potvrdený Personálny rozkaz ministra vnútra SR č. 465 zo dňa 04.11.2010, ktorým bol žalobca prepustený zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru. Žalobca považuje obe správne rozhodnutia za nezákonné a má za to, že konaním žalovaného bol voči nemu porušený čl. 36 písm. b/ Ústavy SR, ktorý mu zaručuje ochranu pred svojvoľným prepustením a diskrimináciou. Žalobca priznal, že v uvedenom čase jazdil aj pod vplyvom únavy a v dôsledku chvíľkovej nepozornosti nesprávne odbočil na električkové koľaje. Ihneď ako toto zistil chcel vycúvať späť na vozovku, pričom hliadka Mestskej polície naňho trúbila klaksónom a dávala mu znamenie baterkou s červeným svetlom, ktorým ho zároveň osvecovala. Žalobca vozidlo nezastavil, aby sa čo najskôr dostal na vozovku, keďže sa obával, aby nedošlo k zrážke s električkou. Pri vystupovaní z motorového vozidla sa hliadke Mestskej polície predstavoval, že je príslušníkom PZ, avšak títo ho za použitia chvatov sebaobrany opreli čelom o kapotu vozidla, zobrali mu zo spínacej skrinky kľúče od vozidla a z ruky mu vytrhli služobný preukaz, pričom jeden z príslušníkov Mestskej polície počas zákroku naňho mieril služobnou zbraňou. Žalobca sa počas zákroku dostal z príslušníkmi Mestskej polície do verbálneho konfliktu, keďže podľa neho nebol dôvod na použitý tvrdý postup. Hliadka Mestskej polície následne zavolala hliadku OO PZ Bratislava Dúbravka. Žalobca tvrdí, že ak by chcel hliadke uniknúť, nezastavil by, ale pokračoval v jazde po električkových koľajach v smere na Karlovu Ves a pokiaľ by sa vozidlo hliadky Mestskej polície, jazdiace v protismere otočilo a chcelo ho prenasledovať, dostal by sa z ich dosahu. Nachádzal sa v nebezpečenstve zrážky s električkou, pričom električkové koľaje nemohol opustiť kedykoľvek, pretože električkový pás je v týchto miestach vyvýšený. Nie je pravdou, že dostával šmyky, naopak, sám trval na ohliadke miesta činu. Ak by toto tvrdenie správnych orgánov bolo pravdivé, obhliadkou by sa preukázali prípadné stopy po šmykoch. Taktiež nie je pravda, že sa nachádzal v alkoholickej nepríčetnosti. Po zákroku bol žalobca vyšetrený odborným lekárom, ktorý konštatoval, že bol počas prehliadky aktuálne orientovaný a v norme. Ani riaditelia OO PZ Bratislava Dúbravka a Bratislava Rača túto alkoholickú nepríčetnosť nepotvrdili a nepotvrdila ju ani hliadka OO PZ Bratislava Dúbravka. Okoloidúci ľudia sa počas zákroku zastavovali a fotografovali ho. Hliadka Mestskej polície však nezabezpečila žiadnych svedkov. Žalobca namietal, že mu nikto neoznámil dôvody zadržania a nebolo rešpektované jeho právo na právnu pomoc. Hliadka OO PZ Bratislava Dúbravka nespísala zápisnicu o žalobcovom zadržaní a napriek jeho opakovaným žiadostiam sa na miesto nedostavil vyšetrovateľ inšpekcie MV SR a nebola vykonaná obhliadka miesta činu. Zasahujúci príslušníci Mestskej polície neboli poučení o následkoch krivej výpovede a neboli vypočutí ani ako poškodení svedkovia. Nebola spísaná zápisnica o obmedzení žalobcovej osobnej slobody a zadržaní a ani zadržané osobné veci mu neboli protokolárne odovzdané. Keďže vyšetrovateľ inšpekcie MV SR vo veci nekonal, postupoval príslušníci PZ ďalej vo veci podľa žalobcovho názoru protiprávne. Vec riešila hliadka OO PZ Bratislava Dúbravka, ktorá o nej spísala správu, o výsledkoch objasňovania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky č. ORP- P-417/IV-DK-2010, v ktorej sa uvádza, že žalobca odmietol dychovú skúšku, avšak príslušníci Mestskej polície nemajú oprávnenie vyzvať vodiča, aby sa podrobil vyšetreniu požitia alkoholu pred jazdou. V potvrdzujúcom rozhodnutí sa uvádza, že bol zistený skutočný stav veci a žalobcovo protiprávne konanie. S týmto tvrdením sa nestotožňuje žalobca, keďže ani jeden z príslušníkov PZ v dôkazoch, úradných záznamoch neodôvodňuje, podľa akého zákona žalobcu vyzvali na dychovú skúšku na požitie alkoholu. Žalobca uvádza, že sa k spáchaniu priestupku, t.j. vjazdu na električkové koľaje priznal, avšak bol krivo obvinený príslušníkmi PZ. V čase, keď viedol motorové vozidlo nebol príslušníkmi PZ, ktorí majú oprávnenie na zastavenie a kontrolovanie vodičov motorových vozidiel zastavaný a kontrolovaný. Mestská polícia nemá takéto zákonné oprávnenie. Všetci príslušníci PZ konali, keď už žalobca nebol vodičom motorového vozidla. Ak sú voči osobe príslušníka PZ vyslovené závažné obvinenia z protiprávneho konania, má PZ povinnosť všetky okolnosti a dôkazy starostlivo preveriť a zdokumentovať a rozhodnúť až po objasnení veci. Vzhľadom na uvedené žalobca navrhuje, aby súd rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a uplatnil si náhradu trov konania. Vo vyjadrení doručenom tunajšiemu súdu dňa 24.06.2011 žalovaný uviedol, že z vykonaných dôkazov nepochybne vyplýva, že žalobca sa v súvislosti s vedením motorového vozidla, napriek opakovaným výzvam odmietol podrobiť dychovej skúške na požitia alkoholických nápojov pred jazdou a odberu krvi za účelom zistenia prítomnosti alkoholu v nej. Žalovaný má za to, že v súlade s platnou právnou úpravou bolo vykonané dôsledné prešetrenie danej veci. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení v zápisnici o jeho výsluchu ako účastníka konania vo veci prepustenia zo služobného pomeru okrem iného uviedol, že si uvedomil, že deň predtým vypil 3x po 2 dcl. burčiaku, a preto v rozrušení a v strese dychovú skúšku ako aj následný odber krvi odmietol. Jednoznačným dôkazom o tom, že žalobca sa protiprávneho konania skutočne dopustil je úradný záznam členov hliadky Mestskej polície Bratislava, vykonávajúcich službu zo dňa 24.09.2010 na deň 25.09.2010, v ktorom popísali jazdu žalobcu na motorovom vozidle a jeho správanie po zastavení vozidla, ďalej úradný záznam riaditeľa OO PZ Bratislava Rača a riaditeľa OO PZ Bratislava Dúbravka k odmietnutiu žalobcu vykonať dychovú skúšku a podrobiť sa odberu krvi, ako aj úradný záznam hliadky OO PZ Bratislava Dúbravka a kópia správy o výsledku objasňovania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky zo dňa 25.09.2010. Aj podľa právneho názoru Najvyššieho súdu SR, potom, čo boli žalovaným prijaté interné predpisy na zamedzenie negatívnych javov ako je vedenie motorového vozidla pod vplyvom alkoholu, služobnú prísahu, hoci je koncipovaná všeobecne je potrebné vnímať v kontexte týchto interných predpisov žalovaného. V konaní o prepustení žalobcu zo služobného pomeru žalovaný žalobcovi nepreukazoval, či pred jazdou požil alkoholický nápoj, ale že sa na výzvu odmietol podrobiť dychovej skúške a odberu krvi. Upozorňuje tiež na to, že zákonné predpoklady prepustenia nie sú závislé od výsledku prípadného trestného konania alebo konania o priestupku, keďže porušenie služobnej prísahy nemusí nutne dosahovať intenzitu trestného činu či priestupku. Žalovaný poukazuje aj na to, že Ústavný súd SR už judikoval, že ochrana proti svojvoľnému prepúšťaniu zo zamestnania neznamená nemennosť zamestnaneckého alebo obdobného pomeru a ani zákaz skončiť takýto pomer v súlade so zákonnými limitmi. Je potrebné zdôrazniť, že žalobca bol oboznámený so sprísnenými opatreniami na zvýšenie disciplíny príslušníkov PZ, teda vedel, aké následky môže očakávať, ak sa u neho počas vedenia motorového vozidla zistí prítomnosť alkoholu, prípadne sa skúške na takúto prítomnosť odmietne podrobiť. Žalovaný má za to, že v súlade s povolenou správnou úvahou posúdil intenzitu porušenia služobnej prísahy žalobcu a v súlade so zákonom rozhodol a vzhľadom na to navrhuje žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie ako aj postup správnych orgánov boli v súlade so zákonom. Súd rozhodol o žalobe bez nariadenia pojednávania rozsudkom v zmysle ust. § 250f ods. 1 O.s.p., keďže boli splnené podmienky uvedené v § 250f ods. 2 O.s.p. rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 05.06.2012 o 11:15 hod. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že žalobca v čase mimo výkonu štátnej služby dňa 25.09.2010 asi o 05:10 hod. jazdil na osobnom motorovom vozidle zn. Škoda Octavia Combi evidenčné číslo TV XXXCA nebezpečnou jazdou po električkovej trati na Saratovskej ul. V Bratislave. Túto situáciu pri výkone služby priamym pozorovaním zaregistrovali členovia dvoch hliadok Mestskej polície Stanice jazdnej polície a kynológie Hlavného mesta Bratislavy, ktorí sa snažili žalobcovi v nej zabrániť. Žalobca na to reagoval tak, že začal s vozidlom cúvať a počas jazdy mu hliadka dávala pokyn na zastavenie červeným svetlom. Žalobca zastavil na vozovke až po tom, čo sa mu v dôsledku šmyku vypol motor. Zasahujúcim príslušníkom MsP v Bratislave sa správal arogantne a žiadal ich, aby na vec zabudli. Žalobca sa následne počas šetrenia veci a potom aj za účasti na miesto privolaného priameho nadriadeného, po opakovaných výzvach odmietol podrobiť dychovej skúške na zistenie požitia alkoholických nápojov pred jazdou a taktiež sa odmietol podrobiť aj odberu krvi za účelom zistenia množstva alkoholu v nej. Odberu krvi sa odmietol podrobiť aj službukonajúcej lekárke po prevoze do zdravotníckeho zariadenia na Limbovej ul. č. 5 v Bratislave. V administratívnom spise sa ďalej nachádza úradný záznam riaditeľa OO PZ Bratislava Rača a riaditeľa OO PZ Bratislava Dúbravka k odmietnutiu žalobcom vykonať dychovú skúšku a podrobiť sa odberu krvi, úradný záznam hliadky OO PZ Bratislava Dúbravka a zápisnica o výsluchu jej členov Martina Z. a F. G. na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci zo dňa 04.10.2010, vyjadrenie žalobcu k začatiu konania o prepustení zo dňa 04.10.2010, zápisnice o jeho výsluchu ako účastníka konania vo veci prepustenia zo služobného pomeru zo dňa 06.10.2010 a 11.10.2010, kópia správy o výsledku objasňovania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky OO PZ Bratislava Dúbravka zo dňa 25.09.2010, záznam o preškolení žalobcu s nariadením ministra vnútra SR č. 18/2008 o niektorých konaniach, ktoré zakladajú dôvod prepustenia príslušníka PZ zo služobného pomeru, zhodnotenie služobnej činnosti žalobcu jeho priamym nadriadeným, disciplinárny rozkaz č. 1 zo dňa 14.10.2010, zníženie služobného platu o 15 % na dobu dva mesiace a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo na dobu jeden rok, personálny rozkaz ministra vnútra SR č. 465 zo dňa 04.11.2010, rozhodnutie žalovaného č. SLV-PS-PK-172/2010 zo dňa 22.02.2011 ako aj ďalšie písomné doklady. Podľa ust. § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmávajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách ust. § 244 ods. 2 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zák. č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o štátnej službe) sa policajt sa prepustí zo služobného pomeru, ak porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Z obsahu služobnej prísahy (§ 17 ods. 1 zákona) vyplýva, že policajt má byť čestný, statočný a disciplinovaný, ktorý svoje sily a schopnosti vynakladá na to, aby chránil práva občanov, ich bezpečnosť a verejný poriadok, a to aj s nasadením vlastného života a že bude riadiť ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi. Súd po preskúmaní spisového materiálu a administratívneho spisu žalovaného dospel k záveru, že neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia. Žalovaný sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu, ktoré uviedol vo svojom odvolaní. Dôvodom prepustenia žalobcu zo služobného pomeru príslušníka PZ bolo porušenie služobnej prísahy zvlášť hrubým spôsobom, ktoré spočívalo v tom, že v čase mimo výkonu štátnej služby, potom ako riadil osobné motorové vozidlo sa odmietol na výzvu podrobiť dychovej skúške na zistenie použitia alkoholických nápojov a odmietol sa podrobiť aj odberu krvi za účelom zistenia alkoholu v nej a neriadil sa teda všeobecne záväznými právnymi predpismi, keď v čase mimo služby konal v príkrom rozpore s jeho spoločenským postavením, úlohami a poslaním Policajného zboru. Svojim konaním tak zvlášť hrubým spôsobom porušil základné povinnosti policajta uvedené v § 48 ods. 3 písm. g/, h/ zákona, nakoľko nedodržal služobnú disciplínu a nezdržal sa konania, ktoré mohlo narušiť vážnosť Policajného zboru alebo ohroziť dôveru v tento zbor, a to aj napriek tomu, že bol oboznámený s tým, že podľa čl. 1 ods. 1 písm. c/ Nariadenia ministra vnútra SR č. 18/2008 policajt, okrem iného, poruší služobnú prísahu zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, keď v čase osobného voľna odmietne dychovú skúšku v súvislosti s vedením motorového vozidla. Splnená bola aj ďalšia zákonná podmienka na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru, ktorá spočíva v tom, že jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, najmä záujmu na zodpovednom dodržiavaní služobnej disciplíny všetkými príslušníkmi Policajného zboru, na ich povinnosti byť čestnými, ochraňovať práva občanov a tým upevňovať ich dôveru v Policajnom zbore. Zákon vyžaduje striktné dodržiavanie svojich ustanovení vo vzťahu k plneniu svojich povinností a predpokladá, že príslušník Policajného zboru v rámci svojho postavenia verejného činiteľa bude príkladne rešpektovať zákony a iné právne predpisy tak ako sa k tomu zaviazal v služobnej prísahe. Je nezlučiteľné s dôležitými záujmami štátnej služby, aby v služobnom pomere príslušníka PZ zotrval policajt, ktorý sa v súvislosti s vedením motorového vozidla bezdôvodne odmietne podrobiť dychovej skúške ako aj odberu krvi na zistenie, či toto vozidlo nevedie pod vplyvom alkoholu. Na činnosť príslušníkov Policajného zboru sú kladné vyššie nároky, a to nielen počas priameho výkonu štátnej služby, ale aj mimo nej. Preto postup nadriadených, súvisiaci s prepustením žalobcu zo služobného pomeru je dôvodný a plne zodpovedá závažnosti jeho konania. Návrh na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru bol pred vydaním personálneho rozkazu prerokovaný s príslušným odborovým orgánom tak ako to ukladá ust. § 225 ods. 2 písm. c/ zákona o štátnej službe. Zákonné predpoklady prepustenia musia byť dané v čase rozhodovania o prepustení a nie sú závislé od výsledku prípadného trestného konania alebo konania o priestupku, keďže porušenie služobnej prísahy, resp., služobnej povinnosti nemusí nutne dosahovať intenzitu trestného činu alebo priestupku. Konanie o prepustení zo služobného pomeru a trestné konanie sú samostatnými konaniami s osobitnou právnou úpravou, pričom v konaní o prepustení zo služobného pomeru nemožno vydanie rozhodnutia viazať a podmieňovať rozhodnutím orgánu činného v trestnom konaní. Kým v konaní o prepustení zo služobného pomeru postačí preukázanie porušenia služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom s podmienkou, že ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, v trestnom konaní podmienkou rozhodnutia o uznaní viny je preukázanie spáchania skutku, ktorý má povahu trestného činu alebo prečinu (sp.zn. 1 Sžo 152/2007, sp. zn. 8Sžo 118/2008). Súd má za to, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia je dostatočne uvedené, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol žalovaný vedený pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodol. Súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že správne orgány dostatočne zistili skutkový stav veci a tento aj po právnej stránke správne posúdili. Súd má za to, že napadnuté rozhodnutie i postup žalovaného bol z pohľadu žalobných dôvodov v súlade so zákonom a nakoľko námietky žalobcu neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia, žalobu v celom rozsahu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že neúspešnému žalobcovi právo na ich náhradu nepriznal. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.) Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.