Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/68/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011200877 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1011200877.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a členov senátu JUDr. Mariána Trenčana a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobcu: TMS -INVEST s.r.o., IČO: 35 859 083, Pluhová 8, Ivánka pri Dunaji, zastúpený: AK MS s.r.o., IČO: 47 237 767, Galandova 3, Bratislava, v mene ktorej koná JUDr. Miloslav Šimkovič, advokát, proti žalovanému: Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, Námestie slobody 6, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. 59 zo dňa 24.03.2011, jednohlasne , takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Účastníkom sa právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou súdu dňa 13.05.2011 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 59 zo dňa 24.03.2011, ktorým bol zamietnutý rozklad žalobcu a bolo potvrdené rozhodnutie Ministerstva vnútra SR, odboru štátnej stavebnej správy a územného plánovania č. KVSÚ- SSÚP-558-2:530/Gal zo dňa 25.10.2010, ktorým správny orgán podľa § 65 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. na základe podnetu Mestskej časti Bratislava - Petržalka mimo odvolacieho konania preskúmal a zrušil právoplatné rozhodnutie Krajského stavebného úradu v Bratislave (ďalej Krajský stavebný úrad) č. A/2010/696/KIZ zo dňa 11.01.2010. Žalobca považoval rozhodnutie žalovaného za nezákonné a to z dôvodu, že bolo vydané mimo odvolacieho konania na základe podnetu Mestskej časti Bratislava - Petržalka, ktorá bola v rámci preneseného výkonu štátnej správy prvostupňovým stavebným úradom. Poukázal pritom na znenie § 3 ods. 1 a § 3 ods. 2 a 3 Správneho poriadku, podľa ktorých správne orgány sú povinné záujmy fyzických a právnických osôb chrániť, postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi správneho konania, vec vybaviť včas, bez zbytočných prieťahov a bez zbytočného zaťaženia účastníkov konania. Ministerstvo vnútra SR nemalo vyhovieť podnetu prvostupňového stavebného úradu, nemalo mimo odvolacie konanie začať, a malo podanie odmietnuť. Mestská časť Bratislava - Petržalka, ktorá konala v prvom stupni, a ktorej rozhodnutie bolo Krajským stavebným úradom zrušené a vec jej bola vrátená späť na nové prejednanie, namiesto toho, aby vec v súlade s procesným postupom upraveným v Správnom poriadku a zásadami správneho konania opätovne prejednala a vec rozhodla viazaná právnym názorom odvolacieho orgánu, podala na Ministerstvo vnútra SR podnet na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia nadriadeného správneho orgánu. Takto prvostupňový stavebný úrad konal v rozpore s jednou zo základných zásad správneho konania a to zásadou dvojinštančnosti, v zmysle ktorej má každý účastník právny nárok na preskúmanie prvostupňového rozhodnutia odvolacím orgánom a po preskúmaní rozhodnutia odvolacím orgánom a následného vrátenia veci na prvostupňový orgán, na opätovné prejednanie a rozhodnutie. Prvostupňový stavebný úrad sa nezákonným spôsobom zbavil svojej povinnosti rozhodnúť tým, že podal podnet na preskúmanie odvolacieho rozhodnutia, ktoré ho zaväzovalo vec opätovne prejednať a rozhodnúť a Ministerstvo vnútra SR tým, že tento nezákonný postup a postup v rozpore so základnými princípmi správneho konania akceptovalo a rozhodlo o veci, o ktorej nemalo rozhodovať. Skutočnosť, že Ministerstvo vnútra SR vôbec takýto podnet akceptovalo a následne mu i vyhovelo a následne ho potvrdil i žalovaný, predstavuje závažný precedens v rozpore so základnými princípmi právneho štátu, kedy namiesto povinnosti rozhodnúť po vrátení veci odvolacím orgánom podá prvostupňový orgán podnet na preskúmanie odvolacieho rozhodnutia. Uvedené by v praxi znamenalo absolútne odňatie právnej istoty každému jednému účastníkovi konania, že bude jeho vec vybavená a rozhodnutá nielen v súlade so zásadou legality a nestrannosti, ale predovšetkým včas a bez zbytočných prieťahov. Žalobca namietal, že v prípade rozhodnutia Krajského stavebného úradu ako odvolacieho orgánu nešlo o rozhodnutie meritórne, ale iba o rozhodnutie procesného charakteru. Poukázal na uznesenie NS SR 6 SžoKS/162/2006 a uznesenie NS SR 6 Sžo 128/08, v zmysle ktorých rozhodnutie odvolacieho správneho orgánu, ktorým je zrušené iba prvostupňové rozhodnutie a vec je vrátená na nové konanie a rozhodnutie, nemení nič na subjektívnych právach účastníkov správneho konania, je iba procesným rozhodnutím. Ďalej uviedol, že zrušenie alebo zmena právoplatných rozhodnutí na základe mimoriadnych opravných prostriedkov prichádza do úvahy len za situácie, ak sa v konaní preukáže, že rozhodnutie je v rozpore s hmotným právom, teda inštitút mimoriadnych opravných prostriedkov pri rešpektovaní stability práv priznaných právoplatným rozhodnutím nie je určený na odstraňovanie procesných vád a nedostatkov, ktoré nemali vplyv na zákonnosť rozhodnutia z hľadiska hmotného práva. Žalobca ďalej namietal, že ani prvé rozhodnutie Ministerstva vnútra SR, ani rozhodnutie ministra žalovaného v rozkladovom konaní, riadne neodôvodnilo rozpor rozhodnutia Krajského stavebného úradu s hmotným právom. Argumentácia v rozhodnutí napadnutom žalobou sa síce opiera o ustanovenie Stavebného zákona, ide však o procesné ustanovenia týkajúce sa územného (§ 37) a stavebného poriadku (§ 140a ods. 2 a § 140b ods. 2). K tomu žalobca uviedol, že obstarávanie podkladov pre rozhodnutie ukladá Správny poriadok vo verejnom záujme správnemu orgánu, pričom takýmto orgánom je správny orgán uvedený v § 1 ods. 2 Správneho poriadku, ktorý spĺňa podmienku vecnej a miestnej príslušnosti. V zmysle § 1 ods. 2 Správneho poriadku v spojení s § 33 ods. 1 a § 117 Stavebného zákona ako lex specialis k Správnemu poriadku je takýmto orgánom Mestská časť Bratislava - Petržalka, t.j. prvostupňový orgán vecne i miestne príslušný na konanie i rozhodovanie o merite veci. Mestská časť Bratislava - Petržalka je teda i správnym orgánom oprávneným a príslušným na vydávanie územného rozhodnutia. Z postavenia Krajského stavebného úradu ako odvolacieho orgánu nevyplýva žiadna povinnosť preskúmať a analyzovať rozhodnutie mestskej časti z pohľadu súladu stavebného zámeru s územným plánom na rok 2007 a teda ani v nadväznosti na zistené rozhodovať o merite veci, t.j. vydaním či nevydaním územného rozhodnutia. Krajský stavebný úrad v predmetnej veci v postavení odvolacieho orgánu nie je prvostupňovým správnym orgánom príslušným na rozhodovanie o vydaní územného rozhodnutia a teda ani nemôže na základe vlastnej úvahy posudzovať súlad podkladov s návrhom na umiestnenie stavby a tým prejudikovať i samotné meritórne rozhodnutie vo veci. Môže v rámci odvolacieho konania tieto podmienky preskúmať, ak sú v prvostupňovom rozhodnutí uvedené. V rozhodnutí Mestskej časti Bratislava - Petržalka nebol uvedený súlad odôvodnený, preto Krajský stavebný úrad nemal čo preskúmavať. Rozhodnutie sa v rámci odvolacieho konania preskúmava zásadne v celom rozsahu, to však neznamená nové prejednanie veci, ale iba preskúmanie správnosti a zákonnosti rozhodnutia. Žalobca ďalej namietal, že Krajský stavebný úrad v Bratislave napadnutým rozhodnutím rozhodol správne a v súlade s právnymi predpismi správneho práva, keď rozhodnutie Mestskej časti Bratislava - Petržalka zrušil a vec vrátil na nové prejednanie a to i z dôvodu nezákonnosti záväzného stanoviska ako jediného preukázateľne posudzovaného podkladu pri vydávaní územného rozhodnutia. Záväzné stanovisko Hlavného mesta SR Bratislava č. MAGSORM 15200/396642,414100/07 z 03.09.2007 je vydané v rozpore s § 140b Stavebného zákona. V zmysle tohto ustanovenia je dotknutý orgán vydávajúci záväzné stanovisko povinný v záväznom stanovisku uviesť údaj, či týmto záväzným stanoviskom zároveň nahrádza stanovisko pre konanie vedené podľa Stavebného zákona, t.j. v danom prípade pre územné konanie a v prípade vydania neskoršieho záväzného stanoviska v záväznom stanovisku uviesť, či jeho predchádzajúce záväzné stanovisko sa neskorším stanoviskom potvrdzuje, dopĺňa, mení alebo nahrádza s uvedením dôvodu podľa zákona. Predmetné žalobcom spomínané záväzné stanovisko Hlavného mesta SR Bratislava, z ktorého pri svojom rozhodovaní vychádzal prvostupňový stavebný úrad však uvedené zákonné náležitosti neobsahovalo. Chýba v ňom údaj, či Hlavné mesto SR Bratislava svojim stanoviskom zároveň nahrádza stanovisko pre územné konanie a zároveň tiež vzhľadom na existenciu predchádzajúceho záväzného stanoviska (č. MAG-1977/3130/2005 zo dňa 25.04.2005) i údaj, či záväzné stanovisko predchádzajúce záväzné stanovisko dopĺňa, mení alebo zrušuje s uvedením dôvodov. Záväzné stanovisko vydané v rozpore so zákonom nemohlo byť zákonným podkladom pre rozhodnutie a tiež v takom prípade neprichádza do úvahy ani aplikácia § 140b ods. 1 druhá veta Stavebného zákona ani jeho nahradenie postupom odvolacieho orgánu. Pokiaľ jediným dôvodom rozhodnutia je záväzné stanovisko, ktoré je v rozpore so zákonom, rozhodnutie nie je riadne odôvodnené a preto je potrebné ho zrušiť tak, ako to urobil Krajský stavebný úrad. Záverom svojej žaloby žalobca namietal, že minister v rozhodnutí o rozklade nesprávne aplikoval a vyložil § 3 ods. 3 Správneho poriadku, keď uviedol, že bolo potrebné sa zaoberať aj podnetom stavebného úradu, pretože správny orgán je podľa tohto ustanovenia povinný sa zaoberať každou vecou. Predmetom konania nebolo rozhodnutie Krajského stavebného úradu o odvolaní, ale vydanie územného rozhodnutia. Ministerstvo vnútra SR aj minister žalovaného pochybili a postupovali nezákonne, keď rozhodovali o podnete, ktorý sa netýkal predmetu konania, t.j. územného rozhodnutia. Na základe uvedených dôvodov žiadal žalobca rozhodnutia oboch stupňov zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Pasívna legitimáciu žalovaného v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí Ministerstva vnútra SR a Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR (žalovaného) bola daná z dôvodu prechodu právomoci na žalovaného novelou zákona č. 575/2010 Z.z. účinnou od 01.11.2010, kedy predtým od 01.07.2010 do 31.10.2010 bolo ústredným orgánom štátnej správy pre stavebný poriadok a územné plánovanie okrem ekologických aspektov Ministerstvo vnútra SR. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomne dňa 22.06.2011, zotrval na svojom právnom názore, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. K žalobným námietkam uviedol, že podľa § 65 ods. 1 Správneho poriadku mohol nadriadený orgán z vlastného alebo iného podnetu preskúmať už právoplatné rozhodnutie. Je zrejmé, že žiadne ustanovenie Správneho poriadku nevylučuje možnosť podania podnetu na preskúmanie právoplatného rozhodnutia správnym orgánom. Naopak, preskúmanie právoplatných rozhodnutí správnych orgánov môže začať na podnet v zásade akéhokoľvek subjektu ako i bez podnetu. Stavebný úrad (Mestská časť Bratislava - Petržalka) zamietol návrh na umiestnenie stavby z dôvodu rozporu s územným plánom Hlavného mesta SR Bratislavy. V konkrétnom prípade Krajský stavebný úrad v odvolacom konaní nepreskúmal napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu, keď nepreukázal súlad s hmotným právom, ale svoje rozhodnutie namiesto toho odôvodnil najmä nedodržaním právneho názoru týkajúceho sa vyššie uvedeného záväzného stanoviska Hlavného mesta SR. Pokiaľ mal Krajský stavebný úrad pochybnosť o súlade predmetného návrhu s platným územným plánom Hlavného mesta SR, mal objasniť skutkový stav veci u obstarávateľa územného plánu, Hlavného mesta SR Bratislavy, ktorý je v danom prípade oprávnený vykladať záväzné regulatívy stanovené pre stabilizované územie v záväznej časti územného plánu Hlavného mesta SR vyhlásenej VZN č. 4/2007. Nie sú podstatné prípadné nedostatky v záväznom stanovisku Hlavného mesta SR, ale v nadväznosti naň posúdenie súladu predmetného návrhu so záväznou časťou platného územného plánu mesta, čo Krajský stavebný úrad neurobil. Je zrejmé, že Krajský stavebný úrad vydal rozhodnutie, ktoré bolo v rozpore s hmotným právom, preto Ministerstvo vnútra SR v mimo odvolacom konaní muselo jeho rozhodnutie zrušiť. Rozhodnutie Ministerstva vnútra SR, ktorého zákonnosť žalobca napadol žalobou, teda nesmerovalo k odstráneniu procesných vád alebo nedostatkov, ale k odstráneniu nezákonného stavu - k zrušeniu rozhodnutia Krajského stavebného úradu, ktoré bolo vydané v rozpore s hmotným právom. V čase konania rozhodovania o odvolaní na stavebnom úrade ako aj na Krajskom stavebnom úrade platil nový územný plán Hlavného mesta SR (účinný od 01.09.2007). Hlavné mesto SR preto vo svojom nesúhlasnom stanovisku zo dňa 03.09.2007 doloženom v územnom konaní na stavebnom úrade ako aj v stanovisku zo dňa 11.02.2008 muselo konštatovať, že aj keď návrh na umiestnenie stavby nie je v rozpore s územným plánom Hlavného mesta SR z hľadiska funkčnosti, nesúhlasí s jej umiestnením pre rozpor s regulatívmi stanovenými pre stabilizované územie z hľadiska intenzity využitia územia. Nemožno preto konštatovať rozpor nového záväzného stanoviska Hlavného mesta SR ( z 03.09.2007) s § 140b Stavebného zákona. Z odôvodnenia rozhodnutia prvostupňového stavebného úradu je zrejmé, že návrh na umiestnenie stavby bol porovnávaný so záväznými regulatívmi intenzity využitia územia a na základe toho tiež stavebný úrad konštatoval rozpor s požiadavkami územného plánu Hlavného mesta SR, r. 2007 v znení neskorších zmien a doplnkov na umiestnenie stavieb v stabilizovanom území. Z rozhodnutia Krajského stavebného úradu nie je zrejmé, ako sa vysporiadal so súladom návrhu na umiestnenie stavby s platným územným plánom Hlavného mesta SR. Svoje rozhodnutie Krajský stavebný úrad namiesto toho odôvodnil najmä nedodržaním právneho názoru odvolacieho orgánu stavebným úradom vyjadreným v predchádzajúcom rozhodnutí Krajského stavebného úradu (č. A/2008/1071/KIZ zo dňa 12.12.2008) s tvrdením, že nesúhlasné stanovisko Hlavného mesta SR je v rozpore s § 140b ods. 2 Stavebného zákona a to z dôvodu, že v záväznom stanovisku nebolo uvedené ustanovenie osobitného predpisu, na základe ktorého si uplatňuje svoju pôsobnosť a preto nemalo byť stavebným úradom rešpektované. S týmto tvrdením sa nemožno stotožniť. Hlavné mesto SR ako orgán územného plánovania, ktorý je obstarávateľom územno-plánovacej dokumentácie a teda aj oprávneným orgánom verejnej správy na jej výklad, zodpovedá za súlad záväzného stanoviska k návrhu na umiestnenie stavby so schváleným územným plánom. Tvrdenie Krajského stavebného úradu o nedostatku záväzného stanoviska Hlavného mesta SR považoval žalovaný za zmätočné, pretože Hlavné mesto SR vydalo záväzné stanovisko k predmetnému návrhu v súlade so zákonom podľa § 140b Stavebného zákona ako dotknutý orgán podľa § 140a ods. 2 Stavebného zákona. Žalovaný tiež poukázal na to, že odvolacie konanie tvorí spolu s prvostupňovým konaním jeden celok. K objasneniu skutkového stavu, ktorý môže mať vplyv na správnosť rozhodnutia, je odvolací orgán oprávnený z vlastného podnetu vykonať nové dôkazy. Krajský stavebný úrad v odvolacom konaní v danom prípade nedoplnil konanie tak, aby odstránil svoju pochybnosť o súlade predmetného návrhu s platným územným plánom. Jeho činnosť tak nesmerovala k odstráneniu právnej neistoty navrhovateľa v územnom konaní, ale naopak túto právnu neistotu prehĺbila. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 244 a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a to v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť podľa § 250j ods. 1 O.s.p., pretože rozhodnutie a postup žalovaného v medziach žaloby boli v súlade so zákonom. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. Súd v intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. musí preskúmavať aj zákonnosť postupu správneho orgánu. Postupom správneho orgánu sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený, ale súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a konanie musí ukončiť vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na také konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že Krajský stavebný úrad v Bratislave v odvolacom konaní podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku rozhodnutím č. A/2010/696/KIZ zo dňa 11.01.2010 zrušil rozhodnutie stavebného úradu Mestskej časti Bratislava - Petržalka č. UKSP3712-TX1/2009- Kb-1 zo dňa 10.07.2009 a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie. Stavebný úrad citovaným rozhodnutím zamietol návrh na umiestnenie stavby „bytový dom - Ovsište“ v k.ú. Bratislava - Petržalka pre žalobcu a to najmä pre rozpor s platnou územno-plánovacou dokumentáciou. Mestská časť Bratislava - Petržalka podala podnet na preskúmanie rozhodnutia v konaní mimo odvolania podľa § 65 Správneho poriadku a v podnete žiadala, aby Ministerstvo vnútra SR preskúmalo zákonnosť citovaného rozhodnutia Krajského stavebného úradu. Ministerstvo vnútra SR, odbor štátnej stavebnej správy a územného plánovania rozhodnutím č. KVSÚ-SSÚP-558-2:530/ Gal zo dňa 25.10.2010 podľa § 65 ods. 2 Správneho poriadku rozhodnutie Krajského stavebného úradu v Bratislave č. A/2010/696/KIZ zo dňa 11.01.2010 zrušilo. Pokiaľ ide o umiestnenie predmetnej stavby, z administratívneho spisu vyplýva, že bolo navrhnuté na pozemku, ktorý je v platnom územnom pláne Hlavného mesta SR Bratislavy súčasťou územia definovaného ako stabilizované. V čase rozhodovania stavebného úradu a Krajského stavebného úradu v Bratislave bolo potrebné vyhodnotiť súlad predmetného návrhu s platnou územno-plánovacou dokumentáciou, vo vzťahu k záväznej časti územného plánu Hlavného mesta SR Bratislavy, rok 2007, v znení neskorších zmien a doplnkov vyhlásenej všeobecne záväzným nariadením Hlavného mesta SR č. 4/2007, ktoré nadobudlo účinnosť 01.09.2007. Prvostupňový stavebný úrad v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval rozpor predmetného návrhu s požiadavkami platného územného plánu Hlavného mesta SR Bratislavy na umiestňovanie stavieb v stabilizovanom území a to z hľadiska regulatívov intenzity využitia územia určených pre stabilizované územie v zmysle príslušných článkov v časti C2 citovaného všeobecného záväzného stanoviska, ktoré stanovujú reguláciu zástavby v stabilizovaných územiach. Rozpor s platnou územno-plánovacou dokumentáciou odôvodnil aj v kontexte záväzného stanoviska Hlavného mesta SR Bratislavy č. MAGSORM 15200/3966-42,414100/07 zo dňa 03.09.2007 doplneného a spresneného stanoviskom č. MAGSORM 32774/2443223/09/30 zo dňa 11.06.2009, ktoré konštatujú rozpor s uvedenými regulatívmi. O odvolaní žalobcu proti zamietavému prvostupňovému rozhodnutiu rozhodol Krajský stavebný úrad rozhodnutím č. UKSP3712-TX1/2009-Kb1 zo dňa 10.07.2009 tak, že zrušil prvostupňové rozhodnutie. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že stavebný úrad nerešpektoval právny názor nadriadeného orgánu uvedený v rozhodnutí A/2008/1071/KIZ zo dňa 12.12.2008, ktorým Krajský stavebný úrad rozhodoval o odvolaní proti predchádzajúcemu rozhodnutiu stavebného úradu o zastavení konania v tej istej veci. V tomto (predchádzajúcom) rozhodnutí Krajský stavebný úrad uviedol, že nesúhlasné stanovisko dotknutého orgánu, Hlavného mesta SR Bratislavy, zo dňa 03.09.2007, je v rozpore s § 140b ods. 2 Stavebného zákona z dôvodu, že neuvádza ustanovenie osobitného predpisu, na základe ktorého uplatňuje svoju pôsobnosť a preto ho stavebný úrad v konaní nemal rešpektovať. Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že procesný postup prvostupňového správneho orgánu, ktorý na základe sporného stanoviska vydal rozhodnutie o prerušení konania a následne zastavení konania, bol nesprávny. Podľa Krajského stavebného úradu bol prvostupňový stavebný úrad povinný nezávisle od obsahu záväzného stanoviska Hlavného mesta SR Bratislavy sám vyhodnotiť súlad predmetného návrhu s uvedenými záväznými regulatívmi platnými v čase rozhodnutia o umiestnení predmetnej stavby, čo neurobil. Nezistil tak presne a úplne skutočný stav veci, ako mu to ukladá § 32 Správneho poriadku. Ministerstvo vnútra SR, odbor štátnej stavebnej správy a územného plánovania, na základe podnetu podanom Mestskou časťou Bratislava - Petržalka, rozhodnutím č. KVSÚ-SSÚP-558-2:530/Gal zo dňa 25.10.2010 zrušilo mimo odvolacieho konania rozhodnutie Krajského stavebného úradu a vo veci mu nariadilo opäť konať a rozhodnúť. Vo svojom rozhodnutí konštatovalo, že rozhodnutie Krajského stavebného úradu je v rozpore so zákonom, pretože si Krajský stavebný úrad v Bratislave nezaobstaral všetky podklady tak, aby odstránil nedostatok v konaní a rozhodovaní prvostupňového stavebného úradu. Rozhodnutie vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, z nesprávne posúdených podkladov a obsahuje nesprávnu právnu úvahu, ktorou bol Krajský stavebný úrad v Bratislave pri rozhodovaní vedený, čo bolo v rozpore s § 3 ods. 4, § 32 ods. 1, § 46 a § 47 ods. 3 Správneho poriadku. V rozhodnutí sa poukazuje na to, že odôvodnenie je dôležitou náležitosťou každého rozhodnutia, býva zvyčajne najrozsiahlejšou časťou rozhodnutia z dôvodu, že má poskytnúť skutkovú a právnu oporu výroku rozhodnutia. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Odvolací orgán je povinný v odôvodnení svojho rozhodnutia, ktorým zrušuje rozhodnutie prvostupňového orgánu a vec mu vracia, vysloviť právny názor, ktorým dáva záväzný pokyn orgánu prvého stupňa pre ďalšie konanie. Krajský stavebný úrad bol povinný pri formulácii odôvodnenia svojho rozhodnutia náležite vysvetliť a odôvodniť svoj právny názor na prejednávanú vec, čo je dôležité najmä z dôvodu, že prvostupňový správny orgán je právnym názorom nadriadeného správneho orgánu viazaný. Proti rozhodnutiu Ministerstva vnútra SR podal žalobca rozklad, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 59 zo dňa 24.03.2011 tak, že rozklad zamietol a prvostupňové rozhodnutie Ministerstva vnútra SR potvrdil. V odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia, ktoré je formulované obdobne ako vyjadrenie k žalobe, sa mimo iné konštatuje, že z odôvodnenia rozhodnutia Krajského stavebného úradu v Bratislave nie je zrejmé, ako sa vysporiadal so súladom predmetného návrhu s platným územným plánom, ale svoje rozhodnutie Krajský stavebný úrad namiesto toho odôvodnil najmä nedodržaním právneho názoru odvolacieho orgánu stavebným úradom vyjadreným v predchádzajúcom rozhodnutí (zo dňa 12.12.2008). Žalovaný nesúhlasil s názorom Krajského stavebného úradu v Bratislave, že nesúhlasné stanovisko Hlavného mesta SR je v rozpore s § 140b ods. 2 Stavebného zákona , pretože v záväznom stanovisku nebolo uvedené ustanovenie osobitného predpisu na základe ktorého si uplatňuje svoju pôsobnosť a preto nemalo byť stavebným úradom rešpektované. Podľa žalovaného záväzné stanovisko Hlavného mesta SR bolo vydané podľa § 140a ods. 2 Stavebného zákona a teda v súlade s § 140b ods. 2 Stavebného zákona. Podľa § 3 ods. 1 Správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Podľa § 3 ods. 1 Správneho poriadku správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb. Podľa § 59 ods. 1 Správneho poriadku odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni. Podľa § 65 ods. 1 Správneho poriadku rozhodnutie, ktoré je právoplatné, môže z vlastného alebo iného podnetu preskúmať správny orgán najbližšie vyššieho stupňa nadriadený správnemu orgánu, ktorý toto rozhodnutie vydal (§ 58), ak ide o rozhodnutie ústredného orgánu štátnej správy, jeho vedúci na základe návrhu ním ustavenej osobitnej komisie (§ 61 ods. 2). Podľa § 65 ods. 2 Správneho poriadku správny orgán príslušný na preskúmanie rozhodnutia ho zruší alebo zmení, ak bolo vydané v rozpore so zákonom, všeobecne záväzným právnym predpisom alebo všeobecne záväzným nariadením. Pri zrušení alebo zmene rozhodnutia dbá na to, aby práva nadobudnuté dobromyseľne boli čo najmenej dotknuté. Podľa § 37 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) podkladom pre vydanie územného rozhodnutia sú územné plány obcí a zón. Ak pre územie nebol spracovaný územný plán obce alebo zóny, podkladom na vydanie územného rozhodnutia sú spracované územnoplánovacie podklady podľa § 3 a ostatné existujúce podklady podľa § 7a; inak stavebný úrad obstará v rozsahu nevyhnutnom na vydanie územného rozhodnutia iné podklady, najmä skutočnosti získané vlastným prieskumom alebo zistené pri miestnom zisťovaní. Podľa § 37 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. stavebný úrad v územnom konaní posúdi návrh predovšetkým z hľadiska starostlivosti o životné prostredie a potrieb požadovaného opatrenia v území a jeho dôsledkov; preskúma návrh a jeho súlad s podkladmi podľa odseku 1 a predchádzajúcimi rozhodnutiami o území, posúdi, či vyhovuje všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu a všeobecne technickým požiadavkám na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu, prípadne predpisom, ktoré ustanovujú hygienické, protipožiarne podmienky, podmienky bezpečnosti práce a technických zariadení, dopravné podmienky, podmienky ochrany prírody, starostlivosti o kultúrne pamiatky, ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu, lesného pôdneho fondu a pod., pokiaľ posúdenie nepatrí iným orgánom. Podľa § 37 ods. 3 zákona č. 50/1976 Zb. stavebný úrad v územnom konaní zabezpečí stanoviská dotknutých orgánov štátnej správy a ich vzájomný súlad a posúdi vyjadrenie účastníkov a ich námietky. Stavebný úrad neprihliadne na námietky a pripomienky, ktoré sú v rozpore so schválenou územnoplánovacou dokumentáciou. Podľa § 37 ods. 4 zákona č. 50/1976 Zb. ak stavebný úrad po posúdení návrhu podľa odsekov 1 až 3 zistí, že návrh alebo predložená dokumentácia nie je v súlade s podkladmi podľa odseku 1, s predchádzajúcimi územnými rozhodnutiami, so všeobecnými technickými požiadavkami alebo s predpismi uvedenými v odseku 2, návrh zamietne. Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Rozhodnutie žalovaného ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie Ministerstva vnútra SR boli vydané v súlade so zákonom, vydali ich orgány na to príslušné a vychádzajú zo spoľahlivo zisteného stavu veci, pričom zároveň obsahujú aj predpísané náležitosti. Aj samotné odôvodnenie preskúmavaných rozhodnutí obsahuje všetky náležitosti podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Súd sa stotožnil s dôvodmi rozhodnutia, ktorým bolo zrušené rozhodnutie Krajského stavebného úradu v Bratislave, pričom poukazuje na znenie odôvodnenia rozhodnutia žalovaného. Podľa § 37 ods. 1, 2, 3 Stavebného zákona podkladom pre vydanie územného rozhodnutia sú územné plány obcí a zón. Ak pre územie nebol spracovaný územný plán obce alebo zóny, podkladom na vydanie územného rozhodnutia sú spracované územnoplánovacie podklady podľa § 3 a ostatné existujúce podklady podľa § 7a; inak stavebný úrad obstará v rozsahu nevyhnutnom na vydanie územného rozhodnutia iné podklady, najmä skutočnosti získané vlastným prieskumom alebo zistené pri miestnom zisťovaní. Stavebný úrad v územnom konaní posúdi návrh predovšetkým z hľadiska starostlivosti o životné prostredie a potrieb požadovaného opatrenia v území a jeho dôsledkov; preskúma návrh a jeho súlad s podkladmi podľa odseku 1 a predchádzajúcimi rozhodnutiami o území, posúdi, či vyhovuje všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu a všeobecne technickým požiadavkám na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu, prípadne predpisom, ktoré ustanovujú hygienické, protipožiarne podmienky, podmienky bezpečnosti práce a technických zariadení, dopravné podmienky, podmienky ochrany prírody, starostlivosti o kultúrne pamiatky, ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu, lesného pôdneho fondu a pod., pokiaľ posúdenie nepatrí iným orgánom. Stavebný úrad v územnom konaní zabezpečí stanoviská dotknutých orgánov a ich vzájomný súlad a posúdi vyjadrenie účastníkov a ich námietky. Stavebný úrad neprihliadne na námietky a pripomienky, ktoré sú v rozpore so schválenou územnoplánovacou dokumentáciou. Podľa § 39a ods. 1 vety prvej Stavebného zákona rozhodnutím o umiestnení stavby sa určuje stavebný pozemok, umiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky na umiestnenie stavby (vrátane požiadaviek na ochranu prírody a krajiny a na zabezpečenie starostlivosti o životné prostredie podľa § 39 ods. 2 Stavebného zákona), určujú sa požiadavky na obsah projektovej dokumentácie a čas platnosti rozhodnutia. Žalobou napadnutým rozhodnutím bolo potvrdené rozhodnutie o zrušení rozhodnutia Krajského stavebného úradu v Bratislave, pretože dôvody rozhodnutia krajského stavebného úradu na zrušenie prvostupňového rozhodnutia o zamietnutí návrhu žalobcu na umiestnenie predmetnej stavby nepovažoval žalovaný za dostatočné. Na základe rozhodnutia žalovaného sa vec znova nachádza v štádiu odvolacieho konania na Krajskom stavebnom úrade. Tento je príslušný opätovne rozhodnúť o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Mestskej časti Bratislava - Petržalka, pričom je povinný preskúmať napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu a ak je to nevyhnutné, doplní doterajšie konanie prípadne odstráni zistené vady. Nemožno súhlasiť s námietkou uvedenou v žalobe, že krajský stavebný úrad v predmetnej veci v postavení odvolacieho orgánu nie je príslušným na rozhodovanie o vydaní územného rozhodnutia a teda ani nemôže na základe vlastnej úvahy posudzovať súlad podkladov s návrhom na umiestnenie stavby a tým prejudikovať i samotné meritórne rozhodnutie vo veci. V správnom konaní sa uplatňuje zásada jednotnosti konania. Podstatou tejto zásady je, že konanie je jediným celkom od podania až po jeho právoplatné ukončenie. V tomto duchu, v spojení s ďalšou zásadou správneho konania, zásadou časovej koncentrácie, mal krajský stavebný úrad doplniť chýbajúce podklady, resp. odstrániť zistené rozpory, ktoré neboli odstránené prvostupňovým stavebným úradom. Táto povinnosť úzko súvisí tiež s ústavným imperatívom dohliadať na záujmy účastníkov konania a zabezpečiť spravodlivý proces zahŕňajúci tiež právo na včasné vybavenie veci bez zbytočných prieťahov. Je zarážajúce, aký dlhý čas uplynul od podania žiadosti o územné rozhodnutie, a územné konanie nie je doposiaľ ukončené, pričom pochybenie prvostupňového stavebného úradu bolo aj na ujmu žalobcu. Územné konanie o umiestnení predmetnej stavby sa právoplatne skončí až meritórnym rozhodnutím krajského stavebného úradu a ak sa žalobca bude cítiť dotknutý na svojich právach a oprávnených záujmoch, bude sa môcť legitímne domáhať preskúmania zákonnosti rozhodnutia na základe žaloby podanej podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. na súde. Preto sa súd v tomto štádiu nevyjadroval k otázke zákonnosti rozhodnutia stavebného úradu o zamietnutí žiadosti žalobcu o umiestnenie stavby, či zákonnosti podkladov pre takéto rozhodnutie. Z § 65 ods. 2,3 Správneho poriadku vyplýva, že správny orgán príslušný na preskúmanie rozhodnutia ho zruší alebo zmení, ak bolo vydané v rozpore so zákonom, všeobecne záväzným právnym predpisom alebo všeobecne záväzným nariadením. Pri zrušení alebo zmene rozhodnutia dbá na to, aby práva nadobudnuté dobromyseľne boli čo najmenej dotknuté. Pri preskúmavaní rozhodnutia vychádza správny orgán z právneho stavu a skutkových okolností v čase vydania rozhodnutia. Nemôže preto zrušiť alebo zmeniť rozhodnutie, ak sa po jeho vydaní dodatočne zmenili rozhodujúce skutkové okolnosti, z ktorých pôvodné rozhodnutie vychádzalo. Preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania predstavuje mimoriadny opravný prostriedok, pričom jediným dôvodom na jeho uplatnenie je nezákonnosť (nemožno ho použiť na preskúmanie nesprávneho, neúčelného alebo nehospodárneho rozhodnutia, ak zároveň neodporuje zákonu). Na preskúmanie rozhodnutie mimo odvolacieho konania nie je právny nárok. V danom prípade dala podnet na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania Mestská časť Bratislava - Petržalka. Je potrebné povedať, že ustanovenie § 65 ods. 1 Správneho poriadku nevylučuje možnosť, že podnet podá aj samotný stavebný úrad. Konanie o preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania môže začať aj bez podnetu (z vlastného podnetu nadriadeného správneho orgánu). Konanie o preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania sa začína dňom, keď orgán nadriadený správnemu orgánu, ktorý vydal napadnuté rozhodnutie, urobil prvý úkon smerujúci k preskúmaniu rozhodnutia. Preskúmavanie je z hľadiska svojej podstaty dozorovým prostriedkom, ktorého obsahom je preskúmavanie právnych nedostatkov, t.j. odstraňovanie rozporov rozhodnutí so zákonmi a inými všeobecne záväznými predpismi. Na základe výsledkov preskúmania rozhodnutia správny orgán rozhodnutie zruší alebo zmení a to podľa okolností konkrétneho prípadu. Dôvodom však môže byť len nezákonnosť rozhodnutia. V záujme zachovania stability právnych vzťahov založených právoplatným rozhodnutím zákon vylučuje zmenu alebo zrušenie rozhodnutia, ak by takýmto postupom boli významne narušené práva nadobudnuté dobromyseľne. Pri preskúmavaní rozhodnutia mimo odvolacieho konania správny orgán vychádza zo skutkového a právneho stavu, ktorý tu bol v čase vydania rozhodnutia. Z vyššie uvedených dôvodov podľa názoru súdu Ministerstvo vnútra SR ako v danom čase priamy nadriadený správny orgán krajskému stavebnému úradu, bolo povinné ex offo sa podaním Mestskej časti Bratislava - Petržalka zaoberať a vec posúdiť z hľadiska potreby konať a rozhodnúť o nej v rámci mimo odvolacieho konania podľa § 65 a nasl. Správneho poriadku. Nepresná konštatácia rozhodnutia žalovaného o rozklade o aplikácii § 3 ods. 3 Správneho poriadku bola z hľadiska posúdenia zákonnosti rozhodnutia právne irelevantná. Pokiaľ ide o žalobcovu námietku, že v prípade rozhodnutia zrušeného v mimo odvolacom konaní nešlo o rozhodnutie meritórne, ale iba o rozhodnutie procesného charakteru, pričom žalobca oprel svoju argumentáciu o rozhodnutia NS SR 6SžoKS/162/2006 a 6Sžo/128/08, súd uvádza, že uvedené rozhodnutia sa veci týkajú len okrajovo a sú pre daný prípad koncipované príliš všeobecne, aby sa dal aplikovať v týchto rozhodnutiach vyslovený právny názor. Je síce pravdou, že v danom prípade išlo o procesné rozhodnutie, avšak zároveň o rozhodnutie právoplatné, ktoré svojim charakterom zasahovalo do právnej sféry žalobcu a ostatných účastníkov správneho konania a preto bolo ako také preskúmateľné v mimo odvolacom konaní. Vzhľadom na uvedené Krajský súd v Bratislave dospel k záveru, že žalobu je potrebné podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietnuť, nakoľko napadnuté rozhodnutie bolo vydané v medziach zákona a námietky žalobcu neodôvodňovali jeho zrušenie. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a vzhľadom na neúspech žalobcu v konaní tomuto nepriznal právo na náhradu trov konania, rovnako ani žalovanému, ktorý v takomto prípade zásadne podľa ustálenej judikatúry nemá právo na náhradu trov konania. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.