Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4S/92/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011200967 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Kokolevská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1011200967.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Judity Kokolevskej a členiek senátu JUDr. Soni Langovej a JUDr. Miloty Tóthovej v právnej veci žalobkyne: D.. T.. F. O., so sídlom F. XX, XXX XX Q. Ľ., právne zastúpená: Mundierová & Partners, s.r.o., so sídlom Búdková 26, 811 04 Bratislava, korešpondenčná adresa: Zámocké schody 2/A, 811 01 Bratislava, proti žalovanému: Krajský stavebný úrad v Bratislave, so sídlom Lamačská cesta 8, 845 14 Bratislava 45, za účasti: Citigain Enterprises Slovakia s.r.o., Zochova 5, 811 03 Bratislava, IČO: 35 963 395, právne zastúpené spoločnosťou: Griščík & Partners, s.r.o., Hviezdoslavovo námestie 25, 811 02 Bratislava, IČO: 35 893 893 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. A-2011/1378-DLD zo dňa 27.4.2011, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia Krajského stavebného úradu v Bratislave č. A-2011/1378-DLD zo dňa 27.4.2011, ktorým výrokovú časť prvostupňového rozhodnutia stavebného úradu Mestskej časti Bratislava- Dúbravka č. SÚ-2010/859-2089/U-24/Vi zo dňa 29.11.2010 zmenil nasledovne: „ 1. Mení znenie podmienky uvedenej pod bodom I. nasledovne: I. Stavba sa umiestňuje podľa grafickej prílohy v mierke 1: 1000 na podklade katastrálnej mapy a podľa projektovej dokumentácie pre umiestnenie stavby vypracovanej D.. T.. B. F. zo spoločnosti MFM architects, s.r.o., v októbri 2006, so zmenou vo výkresoch č. č. 03, 12, 13, 14, 16, pri rešpektovaní podmienok tohto rozhodnutia. Grafická príloha v mierke 1:1000 na podklade katastrálnej mapy overená odvolacím orgánom je neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia Krajského stavebného úradu v Bratislave č. A-2011/1378-DLD zo dňa 27.4.2011. Zmenené výkresy č. 03, 12, 13, 14, 16 overí Krajský stavebný úrad v Bratislave ako súčasť rozhodnutia č. A-2011/1378-DLD zo dňa 27.4.2011. 2/ V časti C. Podmienky vyplývajúce z vyjadrení dotknutých orgánov dopĺňa ďalšiu podmienku nasledovného znenia: v ďalšom stupni projektovej dokumentácie do objektovej skladby doplniť ďalší samostatný stavebný objekt, ktorý bude riešiť prekládky zariadení verejného osvetlenia a sietí, nachádzajúcich sa v miestach, kde je navrhované umiestnenie parkovacích státí. Toto rozhodnutie je neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia Mestskej časti Bratislava- Dúbravka č. SÚ-2010/859-2089/U-24/Vi zo dňa 29.11.2010, ktoré odvolací orgán ponecháva v ostatných častiach nezmenené a v platnosti.“ Žalobkyňa v žalobe uviedla, že dňa 09.11.2006 uzavreli vlastníci bytov v bytovom dome Arthur Reality, s.r.o. a D.. P. A. so stavebníkmi - Citigain Enterprises Slovakia s.r.o. a E. A. Zmluvu o dostavbe a nadstavbe. Následne došlo v bytovom dome k prevodu vlastníctva viacerých bytov z pôvodných vlastníkov na nových vlastníkov, pričom pri týchto prevodoch nadobúdatelia bytov zároveň so Zmluvou o prevode vlastníctva bytu uzatvárali aj Dohodu o pristúpení k Zmluve o vstavbe a nadstavbe a prevzatí všetkých práv a záväzkov vyplývajúcich zo Zmluvy o vstavbe a nadstavbe domu. Žalobkyňa uviedla, že obe uvedené zmluvy uzatvorila dňa 14.3.2007, pričom v zmysle článku I. bod 8 Zmluvy o vstavbe a nadstavbe domu tvorí projektová dokumentácia vstavby a nadstavby neoddeliteľnú súčasť tejto zmluvy ako jej príloha č. 3. Z toho je podľa žalobkyni zrejmé, že pristúpila k Zmluve o vstavbe a nadstavbe s presne vymedzeným rozsahom vstavby a nadstavby, ako aj umiestnením tejto stavby podľa projektovej dokumentácie vypracovanej k dátumu 14.3.2007. Žalobkyňa uviedla, že Citigain Enterprises Slovakia s.r.o. zmenila projektovú dokumentáciu a táto zmena sa netýkala len zmeny zasklenia okenných otvorov v miestnostiach č. A 62-06 a A 72-06 na 6.A7 nepriehľadným zasklením, aby sa vyhovelo požiadavke žalobkyni v súvislosti s jej námietkami o narušení súkromia, ako je uvedené v napadnutom rozhodnutí. Žalobkyňa v žalobe namietala, že uvedenou zmenou nebolo vyhovené jej námietkam, ktoré sa týkali narušenia jej súkromia, pretože zmenou okenných výplní za nepriehľadné nepovažuje za odstránenie nedostatku. Je toho názoru, že takéto zasklenie nijako nerieši vytýkaný problém, keď je okno otvorené, pričom okenné otvory sú umiestnené presne oproti jej spálni. Poukázala tiež na to, že po začatí územného konania namietala aj zmenu projektovej dokumentácie, ktorá sa dotkla oplotenia, umiestnenia prístreška pre nádoby na domový odpad, ako aj rekonštrukcie parkoviska. Žalobkyňa považuje územné rozhodnutie ako aj samotné napadnuté rozhodnutie za nezákonné z nasledovných dôvodov: Podľa názoru žalobkyni správny orgán nepostupoval v súlade s ustanovením § 37 ods. 3, ods. 4 zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len stavebný zákon). Podľa jej názoru súčasťou projektovej dokumentácie, ku ktorej sa vyjadrujú príslušné dotknuté orgány, musí byť v zmysle citovaného ustanovenia aj situačný výkres. Keďže došlo k podstatnej zmene skutkových okolností, z ktorých dotknutý orgán vychádzal, je nepochybne potrebné k takejto zmene aj zmena projektovej dokumentácie a to pre zmenu skutkových okolností rozhodných pre dotknutý orgán. Preto podľa žalobkyni je neprijateľné, aby stavebný úrad povolil umiestnenie stavby na základe takého návrhu, ktorý obsahuje projektovú dokumentáciu zmenenú v roku 2008 a záväzné stanoviská dotknutých orgánov k tejto dokumentácii boli z rokov 2006-2007. Je toho názoru, že správny orgán vytvoril situáciu, kedy k projektovej dokumentácii ako keby žiadne vyjadrenia dotknutých orgánov priložené ani neboli, pretože tie pôvodné z roku 2006 neboli k zmene projektovej dokumentácie aktualizované. Ďalej uviedla, že časové platnosti jednotlivých stanovísk dotknutých orgánov, nie je obmedzená zákonom, ale priamo v jednotlivých stanoviskách dotknuté orgány určujú dobu ich platnosti na 2 roky (OÚŽP OOPaK - stanovisko zo dňa 19.12.2006, BVS- stanovisko zo dňa 28.12.2006, SPP- stanovisko zo dňa 19.6.2007), je potrebné po uplynutí uvedenej doby považovať za neplatné a teda nespôsobilé byť podkladom pre územné rozhodnutie. Žalobkyňa za zmätočný a zavádzajúci a teda nezákonný pokladá výrok žalovaného správneho orgánu, ktorým mení znenie podmienky uvedenej pod bodom I. územného rozhodnutia tak, že: ,,stavba sa umiestňuje podľa grafickej prílohy v mierke 1:1000 na podklade katastrálnej mapy a podľa projektovej dokumentácie pre umiestnenie stavby vypracovanej.... v októbri 2006 so zmenou....“. Grafická príloha je neoddeliteľnou súčasťou napadnutého rozhodnutia a v jej texte je paradoxne uvedené, že bola vyhotovená dňa 23.7.2008, z čoho podľa nej jasne vyplýva vnútorná rozpornosť napadnutého rozhodnutia a teda grafická príloha bola v rozpore so zákonom vymenená v priebehu územného konania. Žalobkyňa poukazujúc na ustanovenia § 46 a 32 ods. 1 správneho poriadku uvádza, že povinnosťou správneho orgánu je zistiť všetky skutočnosti dôležité pre rozhodnutie a tak doplniť podklad pre rozhodnutie do tej miery, aby bol spoľahlivým základom pre jeho rozhodovanie. Pri zisťovaní podkladov ide o ťažiskovú činnosť orgánov verejnej správy v správnom konaní v súvislosti s jeho rozhodovacou činnosťou. V tejto súvislosti žalobkyňa poukazuje na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (3Sžo 122/2010, R 39/1997, R 38/1997). Žalobkyňa ďalej uviedla, že rozhodnutím zo dňa 30.8.2010 Mestská časť Bratislava - Dúbravka ako prvostupňový stavebný úrad konanie o vydanie územného rozhodnutia prerušila a vyzvala účastníka, aby preukázal súhlas vlastníka pozemku parcely č. XXXX, k.ú. L., resp., aby preukázal vlastnícke alebo iné právo k tomuto pozemku. V tejto súvislosti bol stavebnému úradu predložený súhlas Hlavného mesta Slovenskej republiky - Bratislavy s realizáciou 14 pozdĺžnych parkovacích miest na častiach pozemkov parcely č. XXXX/X, XXXX k.ú. L.. O listoch vlastníctva k uvedeným pozemkom, o ktorých Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava uviedlo, že je jej vlastníkom, nie je založený a vzhľadom na skutočnosť, že Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava ani nijakým iným spôsobom svoje vlastnícke právo k uvedeným pozemkom nepreukázalo, žalobkyňa má za to, že nemožno potom považovať podmienku preukázania vlastníckeho alebo iného práva účastníka územného konania k pozemku parcely č. XXXX k.ú. L. za splnenú. Okrem toho upozorňuje na to, že nemožno opomenúť ani skutočnosť, že Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava v liste zo dňa 14.10.2010 síce uviedlo, že súhlasí s realizáciou 14 pozdĺžnych parkovacích miest, avšak len na časti pozemku parcely č. XXXX/X a XXXX a zároveň upozornilo na povinnosť usporiadať si vzťah k pozemkom parcely č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX k.ú. L.. Tieto nevysporiadané vlastnícke vzťahy k pozemkom dotknutým stavbou, o umiestnenie ktorej v územnom konaní šlo, boli dôvodom aj na prerušenie konania dňa 30.8.2010. K usporiadaniu vlastníckych práv k daným pozemkom nabádala aj žalobkyňa, avšak podľa jej tvrdenia, náprava nebola dosiahnutá ani v odvolacom konaní. Na základe uvedených skutočností má žalobkyňa za to, že napadnutým rozhodnutím žalovaného bola ukrátená na svojich právach jeho nelegitímnym postupom, keďže postupoval v rozpore s čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb., pretože k uvedenej povinnosti korešponduje právo každého účastníka, aby správny orgán postupoval v súlade so zákonmi. Má za to, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle § 250j ods. 2 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.), zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci v zmysle §250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. a konanie správneho orgánu trpí takou vadou, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia v zmysle §250j ods. 2 písm. e/ O.s.p.. Preto žiada zrušiť napadnuté rozhodnutie žalovaného a priznať jej náhradu trov konania. Žalovaný vo svojom vyjadrení k obsahu žaloby podanej tunajšiemu súdu dňa 28.6.2011 navrhol túto zamietnuť. Uviedol, že jeho rozhodnutia vychádzajú z dostatočne zisteného skutkového stavu veci, predmet konania bol správne právne posúdený a v konaní, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, boli v dostatočnom rozsahu zabezpečené procesné práva a povinnosti účastníkov konania. Žalovaný uviedol, že investor - účastník - preukázal oprávnenie na umiestnenie stavby v intenciách ustanovenia § 38 stavebného zákona, predovšetkým Zmluvou o vstavbe a nadstavbe, ktorú uzavrel ešte s bývalým vlastníkom bytov predtým, ako boli pôvodné byty v dotknutom bytovom dome prevádzané na súčasných vlastníkov, medzi ktorých patrí aj žalobkyňa. Títo noví nadobúdatelia pri prevode bytov uzavreli s navrhovateľom - účastníkom Dohodu o pristúpení k Zmluve o vstavbe a nadstavbe domu a prevzatí všetkých práv a záväzkov vyplývajúcich zo Zmluvy o vstavbe a nadstavbe domu, na základe ktorej prebrali na seba všetky práva a záväzky pôvodného vlastníka bytu vyplývajúce z tejto zmluvy. Ďalej uviedol, že namietaná zmena projektovej dokumentácie nezasahovala do objemových parametrov stavby, pretože sa týkala predovšetkým výmeny okenných výplní v miestnostiach už vyššie uvádzaných za nepriehľadné zasklenie a to práve na základe námietok žalobkyni uplatnených v konaní, ktoré stavebný úrad mal za opodstatnené. Zmena sa týkala iba výmeny pôvodného situačného výkresu a to konkrétne, pokiaľ ide o rozmiestnenie a počet parkovacích státí na základe požiadaviek na nároky statickej dopravy, čo verifikoval aj príslušný dotknutý orgán. Ďalej uviedol, že nároky na statickú dopravu však so Zmluvou o vstavbe a nadstavbe vôbec nesúvisia a ani nemôžu byť jej predmetom, čo platí aj pre stavebné objekty osadené v okolí nadstavovaného bytového domu, ktorých zmenu žalobkyňa namietala. Poukázal na tú skutočnosť, že pozemok pod nadstavovaným bytovým domom, oplotenie, ani prístrešok na nádoby na domový odpad, nie sú v spoluvlastníctve vlastníkov bytov v predmetnom bytovom dome, teda nie je dôvod, aby boli riešené formou Zmluvy o vstavbe a nadstavbe. V tejto súvislosti poukázal na zákon č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov a jeho predmet pre vznik nových bytov. Žalovaný zdôraznil, že projektová dokumentácia, ktorá bola overená ako súčasť územného rozhodnutia, bola tou dokumentáciou, ktorú mali na posúdenie predloženú jednotlivé dotknuté orgány. Namietaná zmena projektu sa týkala totiž iba výmeny pôvodného situačného výkresu a nepodstatných zmien uvedených vyššie. Pozmenená situácia stavby bola prílohou k oznámeniu o začatí konania, ktoré bolo doručované aj jednotlivým dotknutým orgánom s možnosťou z ich strany zaujať stanovisko, avšak žiadny dotknutý orgán túto možnosť neuplatnil a pokiaľ ide o namietanú platnosť použitých záväzných stanovísk dotknutých orgánov, poukazoval na to, že aj v prípade, že si to dotknutý orgán vyhradí v zmysle stavebného zákona, nie je platnosť týchto záväzných stanovísk časovo limitovaná. V tejto súvislosti poukázal na § 140b ods. 3 stavebného zákona. Ďalej žalovaný uviedol, že statická doprava je zabezpečená parkovacími miestami v počte 61. Zdôraznil, že dôjde k vybudovaniu iba 14 nových parkovacích státí na pozemkoch parcely č. XXXX a XXXX/ X, ku ktorému sa investor preukázal súhlasom vlastníka v intenciách ust. § 38 stavebného zákona. Zvyšných 47 parkovacích státí vznikne na existujúcej spevnenej ploche a to ich reorganizáciou - novým usporiadaním parkovacích miest. Uviedol, že upozornenie hlavného mesta SR Bratislava, že má povinnosť usporiadať si vzťah k pozemkom parcely č. XXXX - XXXX, nemá na účely územného konania žiadnu relevanciu, pretože sa týka až ďalšieho stupňa povoľovacieho procesu a stavebný úrad v stavebnom konaní posudzuje, v akom rozsahu musí stavebník preukázať oprávnenie na realizáciu stavby na pozemku, ktorý nie je v jeho vlastníctve. Pozemky parcely č. XXXX a XXXX sú pozemkami, na ktorých je postavený stávajúci bytový dom, vzhľadom na to, že predmetom povoľovacieho procesu je nadstavba tohto bytového domu, v konaní je potrebné preukázať oprávnenie na stavebný zásah do bytového domu a nie oprávnenie na zastavanie pozemku, ktorý už je zastavaný a viaže sa na neho zákonné vecné bremeno v zmysle zákona č. 182/1993 Z.z. Žalovaný vyhodnotil doklady, ktoré hlavné mesto SR Bratislava, ako súhlas na umiestnenie novovytvorených parkovacích státí predložila, za postačujúce a teda, že mesto je vlastníkom týchto pozemkov. Ďalej poukázal žalovaný na to, že zmena rozhodnutia uskutočnená v intenciách § 59 ods. 1 správneho poriadku spočívala v doplnení novej grafickej prílohy, ako neoddeliteľnej súčasti rozhodnutia tak, aby táto spĺňala požiadavky vykonávacieho predpisu a v doplnení novej záväznej podmienky pre ďalšiu projektovú prípravu stavby, ktorú si uplatnila spoločnosť SIEMENS s.r.o.. Dôvody zmeny rozhodnutia však nepredstavovali nezákonnosť rozhodnutia odôvodňujúcu jeho zrušenie. Podľa názoru žalovaného žaloba nespĺňa podmienky upravené v § 250 ods. 2 O.s.p.., pretože žalobkyňa takmer vôbec nekonkretizuje, akým spôsobom navrhovaná stavba zasahuje do jej práv a oprávnených záujmov a ako bola vydaným rozhodnutím ukrátená na týchto svojich právach, z titulu ktorých bola zaradená do okruhu účastníkov konania. Pribratý účastník konania sa k podanej žalobe taktiež vyjadril písomným vyjadrením. Má za to, že žalobkyňa doteraz nepreukázala, na akom konkrétnom svojom práve mala byť napadnutým rozhodnutím o umiestnení stavby ukrátená. Uviedol, že teoreticky by bolo možné zaoberať sa otázkou bližšie nekonkretizovaného porušenia práva na súkromie žalobkyne tým, že okná stavby majú byť podľa projektovej dokumentácie umiestnené oproti oknám bytu žalobkyni, avšak ani v tomto prípade nedošlo k porušeniu žiadneho jej práva, keďže umiestnenie týchto okien nie je v rozpore so žiadnymi právnymi alebo technickými normami. Zdôraznil, že správny orgán sa touto otázkou zaoberal a vysporiadal sa ňou. Ďalej uviedol, že k namietaným údajným procesným a formálnym vadám konania pred správnym orgánom sa už správny orgán vyjadril a s jeho argumentáciou sa plne stotožňuje. Poukázal na to, že žalobkyňa sa podľa čl. 11 ods. 1 a 2 Zmluvy o vstavbe a nadstavbe a čl. 12 ods. 1 a 2 Dohody o správaní sa zmluvných strán pred zápisom Zmluvy o vstavbe a nadstavbe domu do katastra nehnuteľností, dobrovoľne zaviazala nielen k strpeniu vybudovania stavby, ale aj k aktívnemu konaniu smerujúcemu k uskutočneniu účelu zmluvy, spočívajúcom v poskytovaní potrebnej súčinnosti spoločnosti Citigain. Podľa názoru účastníka žalobkyňa od počiatku porušuje svoj záväzok tým, že vo všetkých fázach procesu realizácie stavby poukazuje na údajné procesné a formálne vady správneho konania, ktoré však nemôžu jej práva žiadnym spôsobom poškodzovať a tak účelovo a opakovane marí, či sťažuje realizáciu nadstavby. Z tohto dôvodu účastník žiada žalobu zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 244 a nasl. OSP preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 OSP) ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť podľa § 250j ods. 1 OSP. Podľa § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Z administratívneho spisu žalovaného súd zistil nasledovné skutočnosti. Dňa 06.07.2010 stavebný úrad oznámil účastníkom konania a dotknutým orgánom začatie územného konania vo veci žiadosti spoločnosti Citigain, Enterprises Slovakia s.r.o. so sídlom v Bratislave, ktorú stavebnému úradu doručil dňa 21.1.2010, o vydanie územného rozhodnutia na umiestnenie stavby: „Nadstavba bytového domu na E. a zmena nebytových priestorov na 1. nadzemnom podlaží na bytové priestory“ na pozemkoch parcely č. XXXX a XXXX v k.ú. L. doplnenú dňa 02.07.2010. Stavebný úrad vydal členenie stavby na stavebné objekty a to SO 100 pôvodný stav, búracie práce: - SO 101 hlavný objekt, - SO 102 oplotenie, - SO 103 prístrešok pre nádoby na domový odpad, - SO 201 dažďová kanalizácia, - SO 501 spevnené plochy a komunikácie - rekonštrukcia. Prevádzkové súbory, stavby: PS 01 rekonštrukcia kotolne, PS 02 rekonštrukcia výťahu. Z oznámenia vyplýva, že umiestnením technickej infraštruktúry budú dotknuté pozemky parcely č. XXXX, XXXX a XXXX/X v k.ú. L.. Umiestňovaná stavba rieši nadstavbu 2 nadzemných podlaží s 11 bytovými jednotkami a 2 bytovými jednotkami pre osoby s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie na prízemí bytového domu. Táto stavba bude napojená na existujúce rozvody technického vybavenia územia, dopravné napojenie zostáva existujúce. Z ulice na O. a E.o, statická doprava v počte 53 parkovacích miest je navrhovaná vyznačením na existujúcich spevnených plochách na pozemkoch parcely č. XXXX, XXXX a XXXX/X v k.ú. L.. Z administratívneho spisu ďalej vyplýva, že žalobkyňa podala námietky k oznámeniu o začatí územného konania a žiadala doplniť jednak projektovú dokumentáciu a zosúladiť ju so situáciou stavby, ako aj vyjadrenia jednotlivých dotknutých orgánov a inštitúcií a doplniť súhlas vlastníka pozemku k umiestneniu parkovacích miest. Z dôvodu narušenia jej súkromia žiadala zrušiť okenné otvory na kratších štítových stenách a doplnenie svetlotechnického posudku. Z uvedeného dôvodu žiadala prerušiť územné konanie. Rozhodnutím č. SÚ-2010/859/2089/Bi zo dňa 30.8.2010 Mestská časť Bratislava - Dúbravka ako prvostupňový správny orgán podľa § 29 ods. 1 zákona o správnom konaní prerušil dané územné rozhodnutie na umiestnenie stavby, z dôvodu doplnenia predmetnej žiadosti o súhlas vlastníka pozemku parcely č. XXXX k.ú. L., resp. o preukázanie vlastníckych alebo iných práv k tomuto pozemku. Investor dňa 09.11.2010 doplnil dokumenty k územnému konaniu, pričom predložil aj súhlas vlastníka miestnej komunikácie (Hl. mesto SR Bratislava zo dňa 14.10.2010, č. MAGS SNM 53322/10, 350 081) a to pre časti pozemku parc.č. XXXX/X a XXXX v kat.úz. L. pre realizáciu 14-tich pozdĺžnych parkovacích miest s vymenovanými podmienkami pre potreby nadstavby bytového domu E. X B. a tiež s podmienkou, aby bolo parkovisko verejné. Navrhovateľ zároveň zmenil aj projektovú dokumentáciu v snahe vyhovieť požiadavke žalobkyni v súvislosti s doriešením námietky o narušení jej súkromia. Zmena sa týkala zasklenia okenných otvorov v miestnostiach č. A62-06 a A72-06 na 6.NP a 7.NP nepriehľadným zasklením. Z administratívneho spisu ďalej vyplýva, že Hlavné mesto SR Bratislava vydalo súhlasné záväzné stanovisko č. MAGS ORM 42703/2008-282375 zo dňa 27.01.2009, pričom uviedlo, že predmetný investičný zámer je v súlade s Územným plánom hl. mesta SR Bratislavy, rok 2007 v znení zmien a doplnkov, svojou kubatúrou a architektonickým stvárnením nenaruší charakteristický obraz a proporcie dotknutého územia, čo bolo podkladom aj pre stavebný úrad. Navrhovanú stavbu kladne posúdili všetky príslušné dotknuté orgány a organizácie, ich podmienky stavebný úrad spracoval do svojho rozhodnutia ako záväzné. Dňa 29.11.2010 Mestská časť Bratislava - Dúbravka rozhodnutím pod č. SU-2010/859-2089/U-24/Vy vydala územné rozhodnutie o umiestnení stavby - nadstavba bytového domu na E. X T. X a zmena nebytových priestorov na 1. nadzemnom podlaží na bytové priestory na pozemkoch parcely č. XXXX a XXXX v k.ú. L. navrhovateľovi spoločnosti Citigain Interprises Slovakia s.r.o., so sídlom Bratislava. Pripomienky účastníkov stavebný úrad vo výroku zamietol a v odôvodnení podrobne svoje rozhodnutie zdôvodnil. Žalobkyňa podala proti tomuto rozhodnutiu odvolanie, pričom žalobné dôvody sú prakticky totožné s odvolacími, avšak žalobkyňa v odvolaní už vyššie spomenuté výhrady súvisiace s porušením jej súkromia so spôsobom riešenia okien osadzovanej stavby nenamietala. Žalovaný zmenil časť napadnutého výroku a rozhodnutím zo dňa 27.4.2011 č. A-2011/1378-DLD odvolaním napadnuté rozhodnutie vo zvyšnej časti potvrdil. Neoddeliteľnou súčasťou uvedeného rozhodnutia je aj aktualizovaná dokumentácia (výkres) pre územné rozhodnutie. Z administratívneho spisu ďalej súd zistil, že žalobkyňa uzavrela dňa 14.03.2007 Dohodou o pristúpení k Zmluve o vstavbe a nadstavbe domu so súpisným číslom XXXX na ulici E. v B., nachádzajúceho sa na pozemkoch parcely č. XXXX a XXXX v k.ú. L. a prevzala všetky práva a záväzky vyplývajúce zo Zmluvy o vstavbe a nadstavbe domu uzavretej s predchádzajúcim dlžníkom dňa 09.1.2006, pričom ju podpísala bez výhrad. Z administratívneho spisu bolo súdu preukázané, že k umiestneniu stavby sa všetky dotknuté orgány a organizácie vyjadrili kladne. Na základe svetlotechnického posudku vypracovaného D.. Q. bol vydaný dotknutým orgánom - Regionálny úrad verejného zdravotníctva pre hlavné mesto BA - záväzné súhlasné stanovisko pod č. RUVZ/23-11015/2008 zo dňa 02.09.2008. Stavebný úrad zároveň zohľadnil námietky žalobkyne a rozhodol o problematických okenných otvoroch z obytných miestností (B62-1, B72-1) situovaným s možnosťou nazerania na balkóny tak, že presklennú časť navrhol zameniť ako nepriehľadné zasklenie. V § 34 stavebného zákona okruh účastníkov územného konania je vymedzený osobitne v konaní o umiestnení stavby, kde je to navrhovateľ, právnické a fyzické osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemkom alebo stavbám dotknutým podaným návrhom, vlastníci susedných nehnuteľností, t.j. nielen susedných pozemkov, ale aj susedných stavieb, čím sa docielila zvýšená ochrana ich vlastníckych práv. Pritom však musia byť súčasne splnené dve podmienky, a to po 1. existencia vlastníckeho alebo iného práva (§ 139 SZ) a po 2. toto právo môže byť návrhom priamo dotknuté účastníkov územného konania. Podľa § 37 ods.1) stavebného zákona podkladom pre vydanie územného rozhodnutia sú územné plány obcí a zón. Ak pre územie nebol spracovaný územný plán obce alebo zóny, podkladom na vydanie územného rozhodnutia sú spracované územnoplánovacie podklady podľa § 3 a ostatné existujúce podklady podľa § 7a; inak stavebný úrad obstará v rozsahu nevyhnutnom na vydanie územného rozhodnutia iné podklady, najmä skutočnosti získané vlastným prieskumom alebo zistené pri miestnom zisťovaní. Podľa ods. 2) Stavebný úrad v územnom konaní posúdi návrh predovšetkým z hľadiska starostlivosti o životné prostredie a potrieb požadovaného opatrenia v území a jeho dôsledkov; preskúma návrh a jeho súlad s podkladmi podľa odseku 1 a predchádzajúcimi rozhodnutiami o území, posúdi, či vyhovuje všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu a všeobecne technickým požiadavkám na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu, prípadne predpisom, ktoré ustanovujú hygienické, protipožiarne podmienky, podmienky bezpečnosti práce a technických zariadení, dopravné podmienky, podmienky ochrany prírody, starostlivosti o kultúrne pamiatky, ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu, lesného pôdneho fondu a pod., pokiaľ posúdenie nepatrí iným orgánom. Podľa ods. 3) Stavebný úrad v územnom konaní zabezpečí stanoviská dotknutých orgánov a ich vzájomný súlad a posúdi vyjadrenie účastníkov a ich námietky. Stavebný úrad neprihliadne na námietky a pripomienky, ktoré sú v rozpore so schválenou územnoplánovacou dokumentáciou. Podľa § 140a ods. 1 stavebného zákona dotknutým orgánom podľa tohto zákona je: a) orgán verejnej správy, ktorý je správnym orgánom chrániacim záujmy uvedené v § 126 ods. 1, ak konanie podľa osobitného predpisu upravujúceho jeho pôsobnosť je súčasťou konania podľa tohto zákona, má naň nadväzovať alebo s ním súvisí, b) obec, ak nie je stavebným úradom podľa tohto zákona a konanie sa týka pozemku alebo stavby na jej území, okrem stavby diaľnice a cesty pre motorové vozidlá, c) vlastník sietí a zariadení technického vybavenia územia a iná právnická osoba, ak to ustanovuje osobitný predpis. Podľa § 140a ods. 3 stavebného zákona dotknuté orgány v konaniach podľa tohto zákona chránia záujmy uvedené v § 126 ods. 1 v rámci svojej pôsobnosti najmä tým, že majú právo nazerať do spisov, podávať záväzné stanoviská podľa § 140b, zúčastňovať sa na ústnom pojednávaní a miestnej obhliadke a vykonávať so stavebným úradom spoločné úkony podľa tohto zákona. Podľa § 126 ods. 1 stavebného zákona ak sa konanie podľa tohto zákona dotýka záujmov chránených predpismi o ochrane zdravia ľudu, o utváraní a ochrane zdravých životných podmienok, vodách, o ochrane prírodných liečebných kúpeľov a prírodných liečivých zdrojov, o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu, o lesoch a lesnom hospodárstve, o opatreniach na ochranu ovzdušia, o ochrane a využití nerastného bohatstva, o kultúrnych pamiatkach, o štátnej ochrane prírody, o požiarnej ochrane, o zákaze biologických zbraní, na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, o odpadoch, o veterinárnej starostlivosti, o vplyvoch na životné prostredie, o jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení, o prevencii závažných priemyselných havárií, o správe štátnych hraníc, o pozemných komunikáciách, o dráhach a o doprave na dráhach, o civilnom letectve, o vnútrozemskej plavbe, o energetike, o tepelnej energetike, o elektronických komunikáciách, o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách, o civilnej ochrane, o inšpekcii práce a o štátnej geologickej správe, rozhodne stavebný úrad na základe záväzného stanoviska dotknutého orgánu podľa § 140a, ktorý uplatňuje požiadavky podľa osobitných predpisov. Podľa § 140b ods. 1 stavebného zákona záväzné stanovisko je na účely konaní podľa tohto zákona stanovisko, vyjadrenie, súhlas alebo iný správny úkon dotknutého orgánu, uplatňujúceho záujmy chránené osobitnými predpismi, ktorý je ako záväzné stanovisko upravený v osobitnom predpise. Obsah záväzného stanoviska je pre správny orgán v konaní podľa tohto zákona záväzný a bez zosúladenia záväzného stanoviska s inými záväznými stanoviskami nemôže rozhodnúť vo veci. Podľa § 140b ods. 5 prvej vety stavebného zákona pri riešení rozporov medzi dotknutými orgánmi vyplývajúcich zo záväzných stanovísk sa postupuje podľa § 136. Podľa § 136 ods. 1 stavebného zákona ak dôjde pri prerokúvaní územno-plánovacej dokumentácie, územnom konaní, stavebnom konaní alebo pri iných konaniach, ktoré vykonávajú správne orgány podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov pre stavby letísk a leteckých zariadení, stavby dráh a na dráhe, stavby pozemných komunikácií, vodohospodárske diela a stavby elektronických komunikačných sietí, k protichodným stanoviskám medzi orgánmi štátnej správy spolupôsobiacimi v konaní, riešia taký rozpor orgány nadriadené týmto orgánom dohodou. Podľa § 136 ods. 2 stavebné zákona ak sa vzniknutý rozpor nepodarí odstrániť dohodou orgánov podľa ods. 1, rozhodne ministerstvo po prerokovaní s príslušnými ústrednými orgánmi štátnej správy. Ak ide o stavby, kde konanie vykonávajú orgány podľa osobitných predpisov, rozhodne o rozpore ústredný orgán štátnej správy nadriadený týmto orgánom obdobným postupom. Podľa § 136 ods. 3 stavebného zákona ak vznikol rozpor v dôsledku záväzného stanoviska vlastníka sietí a zariadení technického vybavenia územia, ktorý je dotknutým orgánom podľa § 140a ods. 1 písm. c), je pre účely riešenia rozporov nadriadeným orgánom ministerstvo, do pôsobnosti ktorého patrí vlastník sietí a zariadení. V preskúmavanej veci nešlo o rozpor medzi stanoviskom dotknutého orgánu a názorom stavebného úradu, ale o pripomienky zo strany účastníčky konania, ktorá však tieto uvádzala bez toho, aby vymedzila zároveň aj v čom sa tieto nedostatky bezprostredne dotýkajú aj jej subjektívnych práv, tak ako to majú na mysli ustanovenia §§ 247 ods. 1 a 250 ods. 2 O.s.p.. Podľa § 140b ods. 3) stavebného zákona dotknutý orgán je viazaný obsahom svojho predchádzajúceho záväzného stanoviska, ktoré vo veci vydal; to neplatí, ak došlo k zmene ustanovení právneho predpisu, podľa ktorých dotknutý orgán záväzné stanovisko vydal, alebo k podstatnej zmene skutkových okolností, z ktorých dotknutý orgán vychádzal. Ak dotknutý orgán vydá neskoršie záväzné stanovisko, uvedie v ňom, či jeho predchádzajúce záväzné stanovisko sa neskorším záväzným stanoviskom potvrdzuje, dopĺňa, mení alebo nahrádza s uvedením dôvodov podľa zákona. Podľa § 247 ods. 1 O.s.p. sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Výkon správneho súdnictva predstavuje realizáciu ústavného práva na súdnu a inú právnu ochranu, keď ten kto tvrdí, že jeho práva boli ukrátené rozhodnutím orgánu verejnej správy, sa môže obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takého rozhodnutia (čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky). Základnou podmienkou tu vyjadrenou, ktorá je následne obsiahnutá v ust. § 250 ods. 2 OSP je, aby preskúmanie rozhodnutia navrhovala osoba, ktorá týmto rozhodnutím, prípadne postupom (nečinnosťou) správneho orgánu, bola ukrátená na svojich právach. (viď Uznesenie Najvyššieho súdu SR 8Sžo 40/2009). V žalobe žalobkyňa namietala v zásade, že situácia, ktorá bola predložená na posúdenie dotknutým orgánom nie je v súlade so situáciou priloženou k oznámeniu o začatí konania, pričom vyjadrenia dotknutých orgánov sú už neplatné. Taktiež žiadal doplniť a skompletizovať projektovú dokumentáciu, zosúladiť ju so situáciou stavby a doplniť súhlas vlastníka pozemku k umiestňovaniu parkovacích miest a vyjadrila neuspokojivý spôsob riešenia okenných otvorov. V tejto súvislosti Krajský súd v Bratislave má za potrebné poukázať na to, že zo samotného odvolania žalobcu ešte voči prvostupňovému správnemu rozhodnutiu sa námietka súvisiaca s riešením - zrušením okenných otvorov na kratších štítových stenách a doplnenie svetlo-technického posudku nenachádza, tieto námietky v odvolaní žalobkyňa nepodala, resp. námietku smerovanú k okenným otvorom alebo nespokojnosť so spôsobom ich riešenia vzniesla až v žalobe. Žalobkyňa nemôže legitímne vyčítať správnym orgánom, že sa s touto otázkou v odvolacom konaní nevysporiadali podľa jej očakávaní, keď ich v tom čase ani nenamietala. Námietky, ktoré žalobkyňa uviedla až v žalobe na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu, nemôžu byť samé osebe dôvodom pre zrušenie takéhoto rozhodnutia (viď R 20/1997). Z administratívneho spisu súd mal za preukázané, že žalovaný vydal rozhodnutie, kde riadne preukázal, že zmena projektovej dokumentácie nezasahovala do objemových parametrov stavby, týkala sa najmä výmeny okenných výplní v miestnostiach č. A 62-06 a A 72-06 na 6.NP a 7.NPza nepriehľadné zasklenenie. Súd konštatuje, že aj keď žalobkyňa v odvolaní voči prvostupňovému správnemu rozhodnutiu nenamietala spôsob vyriešenia namietaných okenných otvorov, napriek tomu v napadnutom rozhodnutí žalovaný sa touto otázkou riadne vysporiadal. Bolo vo veci riadne preukázané, že navrhovanú stavbu kladne posúdili všetky príslušné dotknuté orgány a organizácie, že investičný zámer je v súlade s územným plánom hl. mesta SR Bratislavy (rok 2007 v znení zmien a doplnkov) a že svojou kubatúrou a architektonickým stvárnením nenarúša charakteristický obraz a proporcie dotknutého územia. Potvrdilo to i hl. mesto SR Bratislava vo svojom súhlasnom záväznom stanovisku č. MAGS ORM 42703/2008-282375 zo dňa 27.1.2009. Obsah záväzného stanoviska dotknutého orgánu je pre stavebný úrad ako aj pre odvolací orgán podľa ust. § 140b ods. 1 stavebného zákona záväzný. To znamená, že navrhovateľ umiestnenia stavby je povinný všetky podmienky záväzného stanoviska zapracovať do projektovej dokumentácie pre stavebné konanie a ich splnenie bude stavebný úrad skúmať v ďalšom stupni povoľovacieho procesu. Pokiaľ ide o námietky vo veci zmeny projektovej dokumentácie, ktorá sa dotkla oplotenia, umiestnenia prístreška pre nádoby na domový odpad, ako aj rekonštrukcie parkoviska je potrebné konštatovať, že v danom prípade žalobkyňa neprodukovala žiadne dôkazy smerujúce k naplneniu podmienky, že by boli týmto smerom dotknuté jej súkromné práva. Zmena projektovej dokumentácie sa týkala predovšetkým výmeny okenných výplní v miestnostiach už vyššie uvádzaných za nepriehľadné zasklenie a to práve na základe námietok žalobkyni uplatnených v konaní, ktoré stavebný úrad mal za opodstatnené. Projektová dokumentácia bola predložená jednotlivým dotknutým orgánom na posúdenie a tieto ju posúdili kladne. Zmena sa týkala aj výmeny pôvodného situačného výkresu a to konkrétne, vo veci rozmiestnenia a počtu parkovacích státí na základe požiadaviek na nároky statickej dopravy; avšak ako to vyplynulo z predloženej Zmluvy o vstavbe a nadstavbe, tieto nároky s ňou vôbec nesúvisia a ani neboli jej predmetom; to platí aj pre stavebné objekty osadené v okolí nadstavovaného bytového domu, ktorých zmenu žalobkyňa namietala. Z doložených listov vlastníctva nebolo preukázané spoluvlastníctvo vlastníkov bytov v predmetnom bytovom dome k pozemkom pod nadstavovaným bytovým domom, oplotením, ani prístrešku na nádoby na domový odpad. Z doloženého administratívneho spisu vyplýva, že pozmenená situácia stavby bola prílohou k oznámeniu o začatí konania, ktoré bolo doručované aj jednotlivým dotknutým orgánom s možnosťou z ich strany zaujať k nemu stanovisko a boli upozornený (podľa § 36 ods. 3 stavebného zákona) na dôsledky neoznámenia stanoviska, že potom „so stavbou z hľadiska ním sledovaných záujmov súhlasí“. Dotknuté orgány svoje pôvodné stanoviská nezmenili. Neobstojí preto námietka žalobkyne, že je neprijateľné, aby stavebný úrad povolil umiestnenie stavby na základe takého návrhu, ktorý obsahuje projektovú dokumentáciu zmenenú v roku 2008 a záväzné stanoviská dotknutých orgánov k tejto dokumentácii boli z rokov 2006-2007. Práve naopak, pokiaľ dotknuté orgány svoje stanovisko nezmenili, ani po predložení zmeny projektovej dokumentácii a riadnemu poučeniu, potom je potrebné mať za to, že na svojich stanoviskách naďalej trvajú. Z dikcie ustanovenia § 140b ods. 3 stavebného zákona totiž nevyplýva, že by časová platnosť záväzných stanovísk dotknutých orgánov bola limitovaná prekluzívnou lehotou. Preto je potrebné súhlasiť s názorom žalovaného, že v danom prípade všetky stanoviská dotknutých orgánov boli relevantným podkladom pre vydanie rozhodnutia. Vychádzajúc z uvedených zákonných podmienok a zistených skutočností súd konštatuje a to v zhode s názorom žalovaného, že žalobkyňa v žalobe poukazuje skôr na rozpor navrhovanej stavby s verejným záujmom, ktorý však prináleží hodnotiť dotknutým orgánom ako ochrancom verejných práv a nie fyzickej osobe žalobkyni, ktorej takáto právomoc z príslušného zákona nevyplýva. Žalobkyňa touto žalobou nekonkretizuje, akým spôsobom navrhovaná stavba zasahuje do jej práv a oprávnených záujmov a ako bola vydaným rozhodnutím ukrátená na svojich právach alebo oprávnených záujmoch, mimo toho, čo už správne orgány riadne riešili. Z obsahu administratívneho spisu bolo súdu preukázané, že žalobca v priebehu celého konania mal možnosť využiť svoje práva vyplývajúce zo správneho poriadku ako aj stavebného zákona a bolo s ním súčinne spolupracované ako aj s ostatnými relevantnými správnymi orgánmi. Na základe týchto skutočností k ich poškodeniu z hľadiska procesných postupov nedošlo. Z uvedených dôvodov Krajský súd v Bratislave po prejednaní veci dospel k záveru, že nakoľko je napadnuté rozhodnutie v súlade so zákonom a námietky žalobcu neodôvodňujú jeho zrušenie, bolo potrebné postupovať podľa § 250j ods. 1 O.s.p. a žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a účastníkom nepriznal právo na náhradu trov konania. Žalobca vo veci úspech nemal, žalovanému náhrada trov konania zo zákona neprináleží. Vzhľadom na okolnosť, že predmetné ustanovenie piatej časti, druhej hlavy O.s.p. neupravuje rozhodovanie o trovách pribratého účastníka konania (upravuje len trovy žalobcu a žalovaného), súd postupoval podľa § 246c ods. 1, prvá veta O.s.p. v spojení s ust. § 150 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že v danom prípade nastali okolnosti osobitného zreteľa vzhľadom na povahu predmetu konania a pribratému účastníkovi náhradu trov konania nepriznal. Okolnosťami osobitného zreteľa je podľa názoru súdu skutočnosť že súd preskúmava rozhodnutie a postup žalovaného správneho orgánu, pričom investor bol pribratý do konania z dôvodu, že by ako účastník správneho konania mohol byť dotknutý prípadným zrušením napadnutého rozhodnutia žalovaného. Jedná sa o konanie vo vzťahu k nemu za nesporové, v rámci konania pred súdom nebolo vykonávané dokazovanie a všetky úkony pribratého účastníka konania po podaní žaloby nemali vplyv na výsledok súdneho konania, pretože jeho činnosť bola posudzovaná len v rámci skúmania jeho postupu pred podaním opravných prostriedkov žalobcov. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.