Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Saz/27/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011200972 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1011200972.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľa: pána W. O. A., narodeného X.X.XXXX, štátneho príslušníka U. X. (Ď. P. U.), podľa vlastného udania v U. bytom naposledy D., ulica W. W., aktuálne s miestom pobytu na základe dlhodobej priepustky Q. Z. Š. L., Y.G. XX, M. proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky - Migračný úrad so sídlom Pivonková 6, Bratislava o opravnom prostriedku navrhovateľa zo dňa 21.5.2011 proti rozhodnutiu odporcu ČAS: MU-570-58/PO-Ž-2010 zo dňa 31.3.2011 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu ČAS: MU-570-58/PO-Ž-2010 zo dňa 31.3.2011 p o t v r d z u j e. Krajský súd v Bratislave navrhovateľovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov tohto konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-570-58/PO-Ž-2010 zo dňa 31.3.2011 odporca podľa § 13 ods. 1, § 13c ods. 2 písm. d) zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia (ďalej len zákon o azyle) navrhovateľovi neudelil azyl na území Slovenskej republiky a neposkytol mu doplnkovú ochranu. Svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že po vyhodnotení všetkých skutočností dospel k názoru, že v tomto prípade nebola preukázaná opodstatnenosť z obáv z prenasledovania z rasových, národnostných, náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, ako to vyplýva z Konvencie z roku 1951 o právnom postavení utečencov (ďalej len Ženevská konvencia) a zo zákona o azyle. Ďalej uviedol, že hlavným dôvodom navrhovateľovej žiadosti o azyl bolo to, že v Iraku už nemá žiadnu rodinu a ani majetok. Tiež uviedol, že údajné konvertovania navrhovateľa na kresťanskú vieru sa javí ako výslovne účelové, nakoľko neovláda ani len základné atribúty tohto vierovyznania, pričom ak by aj túto vieru v Iraku vyznával spôsobom, ktorý ako bežný opísal (v súkromí), nemohol by sa stať objektom prenasledovania. Pokiaľ ide o výrok, ktorým rozhodol o neposkytnutí doplnkovej ochrany navrhovateľovi tento neodôvodnil s poukazom na ust. § 13c ods. 2 písm. d), resp. § 52 ods. 2 zákona o azyle. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v jazyku slovenskom v zákonnej lehote opravný prostriedok - návrh zo dňa 21.5.2011, ktorým sa domáhal jeho zrušenia v celom rozsahu. Uviedol v ňom, že Irak je krajina prevažne moslimského vierovyznania a teda ako kresťan by sa stal cieľom prenasledovania. V súvislosti s hodnovernosťou jeho konvertovania na kresťanskú viery spochybnil svedectvo svojej bývalej manželky, ktorá podľa jeho názoru má záujem na tom, aby opustil Slovensko. Poukázal tiež na jeho právo stretávať sa so svojimi dcérami - štátnymi občiankami Slovenskej republiky, pričom tiež spochybnil zistenia úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Tiež uviedol, že jemu uložený trest riadne vykonal a preto nemôže predstavovať nebezpečenstvo pre bezpečnosť Slovenskej republiky. Odporca navrhol vo svojom vyjadrení zo dňa 16.8.2011 k návrhu napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdiť, pričom zotrval na dôvodoch, uvedených v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Predmetný opravný prostriedok bol podaný zástupcom navrhovateľa - mzlegal, s.r.o. so sídlom Heydukova 1, Bratislava na základe plnomocenstva z 13.5.2011. V priebehu pojednávania, konaného 28.9.2011 tento zástupca navrhovateľa súdu oznámil, že 27.9.2011 vypovedal udelené mu plnomocenstvo. Z tohto dôvodu súd pojednávanie odročil a predmetnú skutočnosť opakovane oznamoval navrhovateľovi a to na adresu pobytového zariadenia odporcu v ktorom sa nachádzal, ako aj na adresu jeho pobytu na základe dlhodobej priepustky, udelenej mu odporcom. Nakoľko súd zo spisu odporcu (č.l. 76, 132) zistil, že navrhovateľ ovláda slovenský jazyk, predmetné oznámenie bolo aj s predvolaním na pojednávanie doručované v jazyku slovenskom (§ 246c ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku - O.s.p.). Predmetné zásielky sa vrátili súdu s poznámkou poštového doručovateľa o nevyzdvihnutí zásielky adresátom (navrhovateľom) v priebehu úložnej doby (č. l. 30, 38). S poukazom na uvedené súd podaný návrh prejednal a rozhodol podľa ust. § 250q O.s.p. ako miestne a vecne príslušný súd (§ 246a ods. 2 O.s.p., § 21 ods. 3 zákona o azyle, § 14 zák. č.371/2004Z.z. v platnom znení) na pojednávaní v neprítomnosti navrhovateľa (§ 250g ods. 2 O.s.p.) a dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako vecne správne. Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil. Pred samotným prejednaním a rozhodnutím veci sa podrobne oboznámil s obsahom prvostupňového správneho spisu ČAS: MU-570/PO-Ž-2010 z obsahu ktorého zistil, že navrhovateľ bol právoplatným rozsudkom Okresného súdu v Žiline sp. zn. 9T/3/2009 z 18.5.2009 odsúdený za spáchanie pokračujúceho trestného činu podvodu na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 30 mesiacov. Rozsudkom totožného súdu č. k.: 25C/254/2008-141 z 19.5.2010 bolo jeho manželstvo so S. A., X.. T. rozvedené s tým, že maloleté deti E. A. (E.. XX.X.XXXX) a J. A. (E.. XX.X.XXXX) boli na čas po rozvode manželstva zverené na základe rodičovskej dohody do starostlivosti matky. 31.8.2010 bol z výkonu trestu podmienečne prepustený a súčasne bol zo Slovenska vyhostený so zákazom vstupu na 5 rokov. 14.10.2010 požiadal po druhý raz o azyl z dôvodu, že chce žiť spolu so svojimi dcérami a tiež preto, lebo prestúpil na kresťanskú vieru a pri návrate do Iraku by táto skutočnosť mohla ohroziť jeho život. (Po prvý raz požiadal o azyl v roku 2003, pričom však mu azyl udelený nebol. V priebehu spísania dotazníka uviedol, že na kresťanstvo konvertoval pred 6 rokmi, teda v roku 1997.) V priebehu vstupného pohovoru, konaného 28.10.2010 o. i. uviedol, že počas pobytu v NSR 16.10.2002 prijal ako moslim kresťanskú vieru a že cca 3 roky študuje vieru Svedkov Jehovových. K dôvodom svojej žiadosti o azyl uviedol, že v Iraku už nemá dôvod žiť, nakoľko tam nikoho z rodiny či priateľov nemá, podobne ako tam nemá žiaden majetok, tiež preto, lebo sa plne prispôsobil európskemu spôsobu života. Uviedol, že v Iraku človek nemôže chodiť do kresťanského kostola a že ak by sa tam dozvedeli že je kresťan, chceli by ho zabiť. Ako hlavný dôvod žiadosti o azyl prezentoval to, že na Slovensku má deti, ktoré majú právo žiť s ním. Dodal, že na Slovensku má známych a priateľov a môže tu pracovať. Na otázky, týkajúce sa jeho (kresťanského) vierovyznania odpovedal toľko, že vie že kresťanský sviatok sú Vianoce - narodenie Ježiša Krista a tiež že existuje sviatok, ktorý ale nevedel pomenovať - že sa zbierajú vajíčka. Tiež že sa vie prežehnať "v mene Otca i Syna", že sa modlí po arabsky (modlitby pozná iba čiastočne), že Ježiš je Boží syn, že kresťan môže mať iba jednu manželku, môže piť málo alkoholu, nemôže klamať a zabíjať, že Svätú rodinu tvorí "otec a mama". 13.12.2010 sa s navrhovateľom uskutočnil doplňujúci pohovor, predmetom ktorého bolo zistenie okolností, súvisiacich so sobášom navrhovateľa so S. T. a s konvertovaním navrhovateľa. Svedkyňa pani S. A., rod. T. vo svojej výpovedi o. i. uviedla, že 17.10.2001 mali s navrhovateľom v Nemecku civilný sobáš, pričom cirkevný sa uskutočnil 21.7.2003, pričom v ten istý deň bol manžel pokrstený, mal prvé sväté prijímanie a birmovku. Prijatiu týchto sviatostí nepredchádzala žiadna príprava a manžel nedostal žiaden doklad o ich prijatí. Uviedla, že nikdy nechodila s manželom do kostola, že po krste manžel očakával udelenie občianstva, že po uzatvorení sobáša, resp. po pokrstení navrhovateľ nepraktizoval kresťanské náboženstvo, že o konvertovaní navrhovateľa vedeli iba jeho brat a bratranec, ktorí žijú v Nemecku. V ďalšom sa vyjadrila k vzťahu medzi navrhovateľom a jeho deťmi v tom zmysle, že o deti nejaví záujem, tiež sa vyjadrovala k podielu navrhovateľa na chode ich rodiny, ktorý vyhodnotila ako negatívny. Z vyjadrenia Mestského úradu v Žiline vyplýva, že navrhovateľ sa podľa vyjadrenia jeho bývalej manželky o rodinu a deti nestará, niekedy deťom zatelefonuje, počas jeho prítomnosti deti psychicky trpeli. Obdobné vyjadrenie obsahuje aj relácia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina zo 4.1.2011. Ústav na výkon väzby 9.12.2010 odporcovi oznámil, že navrhovateľ sa počas pobytu (výkonu trestu) v tomto ústave na aktivitách katolíckej cirkvi nezúčastňoval. V spise sa nachádzajú doklady o uzatvorení civilného sobáša navrhovateľa a pani S. T., ako aj doklady o navrhovateľovej žiadosti o azyl o ktorý požiadal v NSR. Ďalej tiež správy o krajine pôvodu navrhovateľa, pochádzajúce z rôznych zdrojov, zamerané tiež na postavenie kresťanov v Iraku, ako aj doklad o vrátení navrhovateľa z NSR na Slovensko (10.5.2011). V spise sa nachádza relácia MV SR, PPZ - úradu boja proti organizovanej kriminalite č. p.: PPZ-154-025/BOK-S-2010 z 8.4.2010 podľa ktorej navrhovateľ oznámil tomuto úradu, že je členom zločineckej skupiny, pričom popísal jej činnosť a teritoriálne pôsobenie, ako aj pripravované spáchanie závažného zločinu. Podľa ust. § 13 ods.1 zákona o azyle ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 8 alebo 10. Podľa ust. § 8 zákona o azyle ministerstvo udelí azyl žiadateľovi, ktorý a) má v štáte, ktorého je štátnym občanom, a ak ide o osobu bez štátnej príslušnosti, v štáte jeho bydliska, opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd. Podľa ust. § 2 písm. d/ zákona o azyle na účely tohto zákona sa rozumie prenasledovaním závažné alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v použití fyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia, zákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom, odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu, neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste, trestnom stíhaní alebo treste za odmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon vojenskej služby zahŕňal trestné činy alebo činy uvedené v § 13 ods. 2, konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti deťom. § 10 zákona o azyle rieši otázku udelenia azylu na účel zlúčenia rodiny manželovi azylanta, resp. slobodným deťom azylanta do 18 rokov ich veku, resp. rodičom slobodného azylanta mladšieho ako 18 rokov, pričom azylantom je cudzinec, ktorému bol udelený azyl. Podľa ust. § 20 ods. 4 zákona o azyle ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu, rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu; ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu, okrem odňatia azylu podľa § 15 ods. 2 písm. i), rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu. Podľa ust. § 13c ods.2 písm. d) zákona o azyle ministerstvo ďalej neposkytne doplnkovú ochranu, ak je dôvodné podozrenie, že žiadateľ predstavuje nebezpečenstvo pre bezpečnosť Slovenskej republiky. § 10 zákona o azyle rieši otázku udelenia azylu na účel zlúčenia rodiny manželovi azylanta, resp. slobodným deťom azylanta do 18 rokov ich veku, resp. rodičom slobodného azylanta mladšieho ako 18 rokov, pričom azylantom je cudzinec, ktorému bol udelený azyl. Podľa ust. § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu podaného návrhu - opravného prostriedku: K námietke, že navrhovateľ a jeho deti majú právo stretávať sa: Podľa názoru súdu táto námietka nie je dôvodná. účelom zákona o azyle je poskytnúť cudzincovi medzinárodnú ochranu pred prenasledovaním, ktorého znaky sú uvedené v zákone o azyle. Zlúčenie rodiny ako dôvod udelenia azylu prichádza do úvahy iba v prípade uvedenom v ust. § 10 zákona o azyle, čo však nie je prípad navrhovateľa. Navrhovateľ je síce otcom maloletých detí, tieto však nie sú azylantmi, pričom svoje slovenské občianstvo získali originálnym spôsobom. Preto ich existencia nemôže byť dôvodom udelenia azylu. Pokiaľ odporca v tomto smere odkázal navrhovateľa na postup podľa zák. č. 48/2002 Z.z. o pobyte cudzincov, jeho postup ako aj správna úvaha boli správne. K námietke, že navrhovateľ uložený trest vykonal a preto nemôže predstavovať nebezpečenstvo pre bezpečnosť Slovenskej republiky: Ani táto námietka nie je dôvodná. ako to vyplýva z obsahu spisu, osobitne z relácie MV SR, PPZ - úradu boja proti organizovanej kriminalite č. p.: PPZ-154-025/BOK-S-2010 z 8.4.2010, navrhovateľ predstavuje predpokladané nebezpečenstvo, pričom súd poukazuje na fakt, že tieto zistenia vychádzajú z dobrovoľného popisu skutočností uvedených v predmetnej správe, ktoré prezentoval sám navrhovateľ. Neodôvodnenie tohto výroku je v súlade s ust. § 52 ods. 2 zákona o azyle. K námietke, že navrhovateľ ako kresťan by v prípade návratu bol objektom perzekúcie z dôvodu svojho náboženského presvedčenia: Podľa názoru súdu odporca aj v tejto časti napadnutého rozhodnutia - výroku o neudelení azylu - postupoval v súlade so zákonom, pričom sa súd stotožnil so všetkými dôvodmi, uvedenými odporcom v odôvodnení tejto časti rozhodnutia. Vychádzajúc z obsahu navrhovateľových výpovedí, ako aj vykonaného dokazovania (výsluch bývalej manželky navrhovateľa, správa o neexistencii cirkevných aktivít navrhovateľa počas výkonu trestu odňatia slobody, správy o krajine pôvodu navrhovateľa) odporca správne spochybnil navrhovateľom prezentované (kresťanské) vierovyznanie, teda jeho hodnovernosť v tomto smere. Ak sa by totižto navrhovateľ skutočne v dôsledku konvertovania stal kresťanom (katolíkom), niet pochýb o tom, žeby za obdobie cca 7 rokov ovládal všetky základné atribúty tohto vierovyznania a že by si plnil aj povinnosti z toho vyplývajúce (napr. povinné účasti na bohoslužbách). Pokiaľ tomu tak nie je, čo je zrejmé tak z obsahu vykonaných pohovorov (zameraných osobitne aj na otázky elementárnych vedomostí o kresťanstve) ako aj z vykonaných dôkazov (výsluch svedkyne, správa o cirkevných iniciatívach navrhovateľa počas výkonu trestu odňatia slobody), je dôvodná domnienka že v prípade navrhovateľa išlo iba o fingované konvertovanie, zámerom ktorého bolo dosiahnutie určitého cieľa, nie však vyjadrenie náboženského presvedčenia. Ak by tomu však aj nebolo, ako to vyplýva z obsahu správ o Iraku, založených v spise odporcu, i keď je kresťanská časť irackého obyvateľstva v menšine, nie je možné a priori konštatovať, žeby bola systematicky cieľom perzekúcie zo strany štátu. V Iraku, ktorý je prevažne moslimskou krajinou, existujú naviac oblasti, ktoré sú pre kresťansky zmýšľajúcu časť jeho obyvateľov relatívne bezpečnými (napr. oblasť Nineve, Dohúk, Erbil, Kurdistan, dokonca aj Kirkúr odkiaľ navrhovateľ pochádza). Tieto oblasti iracké bezpečnostné sily zabezpečujú aj osobitným režimom. I keď sa vyskytujú ataky aj voči irackým kresťanom, ktorí môžu byť tiež cieľom určitej spoločenskej diskriminácie (napr. pri získavaní zamestnania), nie je možné túto situáciu charakterizovať ako perzekúciu a už vôbec nie za organizovanú či podporovanú štátom. Ak teda navrhovateľ ako jeden z dôvodov žiadosti o azyl označil strach o život z dôvodu jeho (údajného) kresťanského vierovyznania, túto jeho obavu nie je možné akceptovať ako dôvodnú. Súd poukazuje na skutočnosť, že iba púhy odkaz na všeobecnú situáciu postavenia kresťanov v Iraku, naviac interpretovanú navrhovateľom v jeho prospech, nie je dôvodom k udeleniu azylu, pričom ako to bolo vyššie uvedené, v jeho prípade absentuje opodstatnenosť jeho obavy (odhliadnuc od dôvodnej domnienky, že v skutočnosti ku konvertovaniu navrhovateľa na kresťanskú vieru vlastne nedošlo). V tejto súvislosti súd poukazuje na navrhovateľom prezentované štúdium viery Svedkov Jehovoých, ktorú považuje za kresťanské vierovyznanie, pričom v skutočnosti tomu tak nie je. Ako kresťanovi - katolíkovi by mu táto informácia mala byť známa. Pretože existencia detí navrhovateľa, ktoré sú slovenskými občiankami získajúcimi svoje občianstvo originálnym spôsobom nie je dôvodom k udeleniu azylu, pretože existuje dôvodná pochybnosť o skutočnom prijatí kresťanskej viery navrhovateľom, pričom ak by k tomu aj došlo, jeho strach o život (z tohto dôvodu) v prípade návratu do Iraku nie je opodstatnený a pretože záver o nebezpečenstve navrhovateľa pre bezpečnosť Slovenskej republiky je dôvodný, súd dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako správne a zákonné. O trovách navrhovateľa súd rozhodol za použitia ust. § 250 k ods.1 O.s.p. s poukazom na výsledok konania. Záverom súd poznamenáva, že navrhovateľ i keď bol v konaní neúspešný, je zo zákona oslobodený od platenia súdneho poplatku za toto konanie (§ 4 ods. 2, písm. v/ zák.č.71/1992 Zb.) a preto ho súd nezaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 O.s.p). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 O.s.p).