Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3S/99/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011201029 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Šebestová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1011201029.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Šebestovej a členov senátu JUDr. Dáši Filovej a JUDr. Anny Peťovskej, PhD., v právnej veci žalobcu: H. R., E. 20, Bratislava, zastúpený JUDr. Evou Krchňavou, advokátkou, Rudlovská cesta 47, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave, Krajský dopravný inšpektorát, Špitálska 14, 812 28 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KRP-P-DI-BCP-44/2011 zo dňa 29.03.2011, takto r o z h o d o l : Žaloba sa z a m i e t a . Žalobcovi sa náhrada trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 02.06.2011 domáhal, aby súd zrušil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. ORP-P-1080/IV-DI-BCP-2010 zo dňa 19.01.2011 ako aj rozhodnutie žalovaného č. KRP-P-DI-BCP-44/2011 zo dňa 29.03.2011. Žalobca v žalobe uvádza, že uvedeným prvostupňovým rozhodnutím bol uznaný vinným a preto mu bola uložená pokuta podľa § 22 ods. 2 písm. c/ zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch za spáchanie priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. h/, j/, k/ vo výške 500,- eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 8 mesiacov, pričom zákaz činnosti plynie odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie a žalovaný napadnutým rozhodnutím odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil. Žalobca uvádza, že žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že preskúmal spisový materiál vzťahujúci sa na vec ako aj napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom zistil zo spisového materiálu a videozáznamu vyplýva, že sa obvinený skutku, ktorý je mu kladený za vinu, dopustil. Žalobca bol riadne a zákonným spôsobom prvostupňovým správnym orgánom predvolaný na ústne prejednanie priestupku na deň 19.01.2011 o 9,00 hod., na ktoré sa bez náležitého ospravedlnenia nedostavil a o priestupku rozhodol v jeho neprítomnosti. Žalovaný zastáva stanovisko, že námietka žalobcu, že sa v deň prejednania priestupku nemohol dostaviť na jeho prejednanie z dôvodu úrazu v zahraničí, a že žalobcu v daný deň ospravedlnila jeho asistentka telefonicky nemôže odvolací orgán uznať, nakoľko správny orgán prvého stupňa nedisponuje danou informáciou. Ďalej uviedol, že ak by žalobcu chcela jeho asistentka telefonicky ospravedlniť, musela by tak urobiť v súlade s § 19 ods.1 Správneho poriadku, o čom bol žalobca upovedomený v písomnom predvolaní. Žalovaný ďalej popísal okolnosti preukázania ospravedlnenia neprítomnosti žalobcu na ústnom pojednávaní, pričom mal za to, že všetky žalobcom následne prekladané doklady a uvádzané tvrdenia sú v úplnom rozpore s pôvodnými tvrdeniami žalobcu ako aj s potvrdením od lekára zo dňa 18.01.2011. Žalobca nesúhlasí s rozhodnutím a postupom žalovaného a tvrdí, že bol týmto rozhodnutím a s postupom žalovaného ukrátený na svojich právach a preto ho považuje za protizákonné. Žalobca uvádza, že žalovaný postupoval v rozpore s § 3 ods. 1, 4 a § 32 ods. 1 Správneho poriadku, pretože žalovaný je povinný úplne a spoľahlivo a presne zistiť skutočný stav a obvinenému z priestupku bez akýchkoľvek pochybností jeho vinu preukázať. Podľa žalobcu však žalovaný tak neurobil. Žalobca bol dňa 08.10.2010 v popoludňajších hodinách zastavený hliadkou policajného zboru s tým, že prekročil ustanovenú rýchlosť a nerešpektoval dopravné značenie, nakoľko prechádzal na mieste, kde je to za pomoci vodorovného dopravného značenia V 1b „dvojitá predĺžená súvislá čiara“, zakázané. Žalobca tvrdí, že tento priestupok nemohol spáchať, nakoľko išiel v kolóne áut a táto kolóna sa pohybovala veľmi pomaly. Hoci túto kolónu áut v určitých momentoch predchádzal konal tak len vtedy, keď to bolo v súlade so zákonom a teda len vtedy, keď bola na vozovke vyznačená predĺžená prerušená čiara, pričom vozidlo riadil tak, aby neprekročil rýchlosť. Tvrdenie prvostupňového správneho orgánu, že sa ku skutku na mieste žalobca nevyjadril a nevzniesol žiadnu námietku nie je teda pravdivé, nakoľko sám žalobca príslušníkom policajného zboru namietal, že sa daného priestupku nedopustil. Na ústnom pojednávaní konanom dňa 19.01.2011 mal žalobca vážny záujem prísť, ale však v tom čase bol na dovolenke v zahraničí. V deň pred ústnym pojednávaním v zahraničí si zlomil obidva palce čo mu znemožnilo prísť včas. Preto žalobca požiadal svoju asistentku p. Eriku P., aby zatelefonovala na prvostupňový správny orgán a ospravedlnila jeho neúčasť. Podľa tvrdenia žalobcu asistentka telefonovala s poverením pracovníkom cca po 10 minútach od začatia prejednávania ústneho pojednávania o priestupku. Žalovaný má preskúmať, či skutočne došlo, resp. nedošlo k telefonickému ospravedlneniu žalobcu asistentkou žalobcu a teda či prvostupňový správny orgán postupoval v súlade so zákonom keď priestupok prejednal v neprítomnosti žalobcu. Za tým účelom mohol žalovaný vypočuť asistentku pani P., resp. dať si urobiť výpis telefonických hovorov za daný deň. Toto však prvostupňový správny orgán ako aj žalovaný nevykonal. Prvostupňový správny orgán nevypočul žalobcu na priebeh priestupkového konania a preto došlo k porušeniu čl. 47 ods. 3 Ústavy SR ako aj § 4 ods. 2 Správneho poriadku. Žalobca uvádza, že v ust. § 19 ods. 1 Správneho poriadku sa nehovorí o forme akým spôsobom je možné sa ospravedlniť z účasti na ústnom pojednávaní. Keďže žalobca neuznal ospravedlnenie žalobcu svojim konaním porušil nielen Správny poriadok ale aj čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, keďže sa žalobca nemohol vyjadriť ku všetkým vykonaným dôkazom. Konaním správneho orgánu došlo teda aj ak porušeniu § 21 ods. 2 Správneho poriadku, pretože žalobca nemohol na ústnom pojednávaní uplatniť svoje pripomienky a námietky k danej veci. Ďalším pochybením správnych orgánov je aj to, že v jeho posudzovanie zdravotného stavu palcov žalobcu vyšetrovateľom nie je podkladom pre postup, ktorý správny orgán zvolil, keďže vyšetrovateľ nie je oprávnený skúmať a posudzovať zdravotný stav žalobcu, nakoľko to nie je v jeho kompetencii a nemá na to ani potrebnú kvalifikáciu. Zo záznamu však vyplýva, že dôkaz o úraze žalovaného, keď vyšetrovateľ do správy uviedol, že obvineného palce boli na pohľad trochu opuchnuté a na jednom palci bola vydiťelná modrina na rukách, pričom sa nejednalo o časový odstup takmer dva mesiace po úraze, následky ktorého boli ešte stále vidieť. Žalobca poukazuje na videozáznam, ktorý vyhotovil prvostupňový správny orgán. Na videozázname, ktorý si žalobca bol osobne pozrieť v spise, však nie je vidno aké vozidlo ide po vozovke, nakoľko nie je vidieť ŠPZ auta. Videozáznam ako hlavný dôkazný prostriedok nepreukazuje, že sa tohto priestupku dopustil žalobca. Z uvedeného teda vyplýva, že nebolo žalobcovi preukázané sa priestupku dopustil a preto mal žalovaný postupovať v súlade s čl. 50 ods. 2 Ústavy SR a rešpektovať prezumpciu neviny, nakoľko nedokázaná vina má rovnaký význam ako dokázaná nevina. Žalobca uvádza, že žalovaný vážnym spôsobom porušil zákon, nakoľko odmietol akceptovať ospravedlnenie žalobcu jeho asistentkou, na preukázanie ospravedlnenia jeho neprítomnosti na ústnom pojednávaní nevykonal navrhované dôkazy, čím znemožnil žalobcovi sa tohto pojednávania zúčastniť, a teda žalobca ako účastník konania nemohol uplatňovať svoje pripomienky a námietky v danej veci, nemal možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia a spôsobu zistenia, resp. možnosť navrhnúť jeho doplnenie, čím bol porušený nie len § 21 ods. 2, § 3 ods. 4; § 32 ods. 1 a 2 a § 33 ods. 2 Správneho poriadku, ako aj čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Žalovaný uviedol, že vychádzal zo zisteného a preukázaného stavu veci, avšak takto zistený stav nie je totožný so skutočným stavom veci, ktorý bol žalovaný povinný zistiť úplne a presne v zmysle § 32 ods. 1 Správneho poriadku. Žalobcovi nebolo spoľahlivé a bez akýchkoľvek pochybnosti preukázané, že sa dopustil priestupku ( na videozázname nie je vidieť ŠPZ motorového vozidla a nie je možné stotožniť auto na zázname s vozidlom žalobcu) aj napriek tejto skutočnosti uznal žalobcu vinným za spáchanie priestupku. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobca bol riadne a zákonným spôsobom prvostupňovým správnym orgánom predvolaný na ústne prejednanie priestupku na deň 19.01.2011 o 9,00 hod. doručenkou do vlastných rúk. Predvolanie si žalobca osobne prevzal dňa 20.12.2010 o čom svedčí podpis na doručenke. Keďže sa žalobca na stanovený termín bez náležitého ospravedlnenia nedostavil, správny orgán prvého stupňa viedol pojednávanie v zmysle § 74 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. v neprítomnosti obvineného. Námietku žalobcu, že sa v deň prejednania priestupku nemohol dostaviť na správny orgán prvého stupňa z dôvodu úrazu v zahraničí, a že žalobcu v daný deň ospravedlnenia jeho asistentka telefonicky, žalovaný v odvolacom konaní neakceptoval, nakoľko správny orgán prvého stupňa nedisponoval danou informáciou. Žalovaný je toho názoru, že ak by aj asistentka žalobcu telefonicky chcela ospravedlniť žalobcu bola by zo strany správneho orgánu prvého stupňa upozornená na skutočnosť, že ospravedlnenie môže podať len účastník konania alebo ním poverený zástupca v zmysle § 19 ods. 1 Správneho poriadku, o čom bol obvinený v písomnom predvolaní upovedomený. Žalovaný uvádza, že tvrdenie žalobcu, že mal záujem sa dostaviť na ústne pojednávanie nepredpokladal, že v deň pred ústnym pojednávaním 18.01.2011 si zlomí oba palce na dovolenke v Taliansku, čo mu znemožnilo prísť včas. Následne bol listom zo dňa 22.02.2011 vyzvaný, aby v lehote do 5 dní odo dňa obdržania výzvy predložil listiny o tom, že sa predmetný úraz stal, a tento bol takého charakteru, že nemohol dňa 19.01.2001 sa dostaviť na ústne pojednávanie o priestupku. V prípade ak by došlo zo strany žalobcu k telefonickému ospravedlneniu jeho neúčasti na ústnom pojednávaní pred správnym orgánom prvého stupňa, žalobca mal doplniť svoje telefonické ospravedlnenie písomne v lehote do 3 dní spolu s dôkazom, ktorý preukazuje, že sa nemohol dostaviť k určenému termínu na prejednanie priestupku v zmysle § 19 Správneho poriadku, čo však žalobca neurobil a preto nemohol žalovaný ako odvolací orgán jeho ospravedlnenie uvedené v odvolaní akceptovať. Dňa 08.03.2011 sa žalobca osobne dostavil na prvostupňový správny orgán, pričom doniesol potvrdenie, že bol na kontrolnom vyšetrení v Národnom onkologickom ústave Bratislava dňa 18.01.2011 ( v čase, kde v odvolaní uvádza, že bol v Taliansku) s diagnózou „S62“. Z úradného záznamu vyhotoveného dňa 08.03.2011 vyplýva, že obvinený nemal palce na rukách v obväze ani ich nemal fixované, na pohľad boli trochu opuchnuté a na jednom palci bola viditeľná modrina. Obvinený pri tejto návšteve uviedol, že ďalšie doklady pre krátkosť času nestihol zohnať. Obvinenému bolo zo strany správneho orgánu prvého stupňa pri tejto návšteve predložený termín do 14.03.2011. Žalovaný uvádza, že je síce pravdou, že z videozáznamu nie je dostatočne zreteľné evidenčné číslo motorového vozidla. I napriek tomu žalovaný námietku žalobcu neakceptoval z dôvodu, že osobné motorové vozidlo zn. Mercedes Benz S 320, EČ: BA-XXXNU bolo po zdokumentovaní priestupku bezprostredne zastavené hliadkou policajného zboru, t.j. osoba aj vozidlo boli stotožnené, na mieste bola spísaná správa o výsledku objasňovania priestupku do ktorej sa žalobca odmietol vyjadriť a po zákonnom poučení ju aj odmietol podpísať. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe ďalej uvádza, že je síce pravdou, že v zázname nie je dostatočne zreteľné evidenčné číslo motorového vozidla. Napriek tomu žalovaný námietku žalobcu neakceptuje z dôvodu, že osobné motorové vozidlo E. T. S XXX EČ: BA-XXX NU bolo po zdokumentovaní priestupku bezprostredne zastavené hliadkou policajného zboru, t.j. osoba aj vozidlo boli stotožnené, na mieste bola spísaná správa o výsledku objasňovania priestupku do ktorej sa žalobca odmietol vyjadriť a po zákonnom poučení ju odmietol podpísať. Taktiež bol vyhotovený video záznam o spáchaní priestupku meradlom H. PC 2006. Na základe vyššie uvedeného žalovaný zastáva názor, že pri vydávaní rozhodnutia bol zistený presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstaral potrebné podklady pre rozhodnutia. Žalovaný považuje za potrebné poukázať na osobu žalobcu, ktorý bol za obdobný priestupok porušením § 16 ods. 4 zák. č. 8/2009 Z.z. už viackrát postihnutý blokovou pokutou ako aj zadržaním vodičského preukazu za uvedený skutok, t.j. správa sa nedisciplinovane a neohľaduplne. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 244 a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe s poukazom na ust. § 249 ods. 2 O.s.p., pričom dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom a preto žalobu zamietol. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutia postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j. s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. Úlohou súdu bolo v predmetnej veci preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného, ktorým rozhodnutím žalovaný uznal žalobcu vinným za spáchanie prostriedku podľa § 22 ods. 1 písm. h/,j/, k/ zákona č. 372/1990 Zb. a podľa § 22 ods. 2 písm. c/ uvedeného zákona bola žalobcovi uložená sankcia a to pokuta vo výške 500 eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 8 mesiacov, pričom zákaz činnosti uplynie odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu správneho orgánu súd zistil, že rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu zo dňa 19.01.2011 č.p.: ORP-P-1080/IV-DI-BCP-2010 že žalobca ako účastník cestnej premávky porušil ustanovenie § 3 ods. 2 písm. b/ s poukazom na ustanovenie § 137 ods. 2 písm. o/, § 16 ods. 2 a § 4 ods. 1 písm. b/ zák. č. 8/2009 Z.z., pretože dňa 08.10.2010 v čase o 18,41 hod. viedol po štátnej ceste 1/65 v smere od Zlatých Moraviec smerom na Nitru motorové vozidlo továrenskej značky Mercedes Benz S XXX EČ: BA-XXX NU, pričom prekročil ustanovenú rýchlosť 90 km/h o 51,6 km/h. Žalobcovi bola na predmetnom úseku cesty za pomoci meradla rýchlosti nameraná rýchlosť 141,6 km/h. Taktiež bolo zaznamenané, že nerešpektoval dopravné značenie a prechádzal na mieste, kde je to za pomoci vodorovného dopravného značenia V 1B „dvojitá pozdĺžna súvislá čiara“ zakázané. Pri kontrole hliadkou PZ bolo zistené, že menovaný nemal pri sebe doklad predpísaný na premávku a vedenie motorového vozidla a to vodičský preukaz, za čo sa uznal vinným za spáchanie priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. h/, j/, k/ zákona č. 372/1990 Zb. a podľa § 22 ods. 2 písm. c/ uvedeného zákona sa obvinenému uložila sankcia a to pokuta vo výške 500 eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 8 mesiacov, pričom zákaz činnosti plynie odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. V prvostupňovom správnom spise bolo zistené, že Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Nitre dňa 08.10.2010 spísalo Správu o výsledku objasňovania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky z uvedenej správy vyplýva, že žalobca odmietol správu podpísať a sa k nej nevyjadril. Z evidenčnej karty vodiča - žalobcu vyplýva, že sa dopustil obdobných priestupkov aj v predchádzajúcich obdobiach a to: 30.08.2003, 04.09.2005, 03.10.2009, 27.10.2009, 14.09.2009, 13.12.2009, 21.04.2010, 26.05.2010, 13.05. 201 a 13.11.2009. V spise sa nachádza aj priložený certifikát o overení meradla priemernej rýchlosti vozidiel typ POLCAM PC 2006, ktorého overenie platí zo dňa 26.05.2011. Dňa 16.12.2010 bolo vyhotovené predvolanie žalobcu na prerokovanie do budovy Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava IV na deň 19.01.2011 v čase o 09:00 hod. Predvolanie na pojednávanie bolo doručené žalobcovi dňa 20.12.2010. Zo zápisnice z ústneho prejednania priestupku v neprítomnosti zo dňa 19.01.2011 vyplýva, že žalobca sa ústneho prejednania priestupku nezúčastnil a neprítomnosť na pojednávanie náležite neospravedlnil a neudal dôležitý dôvod pre ktorý sa dostaviť nemohol. Z uvedeného dôvodu bol priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky prejednaný v neprítomnosti obvineného v súlade s ust. § 74 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. následne bolo vydané prvostupňové rozhodnutie. Dňa 17.02.2011 podal na príslušnom prvostupňovom správnom orgáne odvolanie žalobca ktorých dôvody sú totožné z dôvodmi podanej žaloby. Podaním zo dňa 22.02.2011 prvostupňový správny orgán vyzval žalobcu na predloženie listiny ako dôkaz o tom, že predmetný úraz utrpel a tento bol takého charakteru, že sa dňa 19.01.2011 nemohol dostaviť na ústne pojednávanie priestupku, respektíve, že sa nemohol náležite ospravedlniť, resp. udať dôležitý dôvod, pre ktorý sa na pojednávanie nemohol dostaviť. Dňa 08.03.2011 bol spísaný úradný záznam, z ktorého vyplýva, že sa v tento deň dostavil žalobca na príslušný prvostupňový správny orgán, pričom osobne priniesol potvrdenie, že dňa 18.01.2011 bol na Národnom onkologickom ústave Bratislava na kontrolnom vyšetrení. Na otázku, ako sa mohol dostaviť dňa 18.01.2011 na Národný onkologický ústav Bratislava, keď predtým uviedol, že sa na Slovenskú republiku vrátil až dňa 19.01.2011 (toto uviedol aj v odvolaní), uviedol iba to, že priniesol doklad, ktorý prvostupňový správny orgán požadoval. Na otázku, či má aj nejaký iný doklad, ktorý by dokazoval čas zranenia a vážnosť zranenia povedal, že tieto doklady pre krátkosť času nevie zohnať ale že existujú. Žalobcovi bol ešte daný termín do 14.03.2011, aby tieto doklady doručil príslušnému prvostupňovému správnemu orgánu. Tiež uviedol, že sa nemohol včas dostaviť na Slovensko a teda na ústne pojednávanie o priestupku, nakoľko boli na dvoch autách a jedno šoféroval on, bol sám a teda nemal kto toto vozidlo viesť späť do Slovenskej republiky. Následne mu bola položená otázka, ako sa potom dostal na Slovensko, odpovedal, že vozidlo viedol jeho syn. Keď mu bola položená otázka, že pred chvíľou povedal, že bol sám a potom uviedol, že bol teda so synom a vozidlo viedol syn, žalobca sa k tomu vyjadril, že chcel iba povedať pravdu. Podaním zo dňa 11.03.2011 právny zástupca žalobcu odpovedá na výzvu na predloženie listiny, že úraz dôsledkom, ktorého si zlomil palce na nohách sa mu stal v zahraničí - Taliansku a správu tunajšieho ošetrujúceho lekára nemá k dispozícii. Na základe jeho doručenia po akútnom ošetrení sa dal po príchode na Slovensko ošetriť u svojho lekára, čo bolo následne po 19.01.2011. Skutočnosť, že sa mu úraz v zahraničí stal vie preukázať svedeckou výpoveďou svedka U. R., ktorá bola v čase úrazu prítomná s ním v Taliansku a vie sa k uvedeným skutočnostiam ako aj k časovým súvislostiam vyjadriť. Okrem uvedeného nemožnosť zúčastniť sa ústneho pojednávania a z toho dôvodu ospravedlnenie neprítomnosti žalobcu na ňom zabezpečovala p. L. P., ktorá uvedenú skutočnosť telefonicky oznámila. Žalovaný vydal napadnuté rozhodnutie 29.03.2011, z ktorého vyplýva, že odvolanie žalobcu sa zamieta a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdzuje. Podľa § 74 ods. 1 zákona č. 372/1992 vykonal správny orgán v prvom stupni ústne pojednávanie. V neprítomnosti obvineného z priestupku možno vec prejednať len vtedy, ak sa odmietne dostaviť na ústne pojednávanie, hoci bol riadne predvolaný alebo sa nedostavil bez náležitého ospravedlnenia alebo bez dôležitého dôvodu. Ako vyplýva z predvolania zo dňa 16.12.2010 žalobca bol náležitým spôsobom poučený o právach a povinnostiach účastníka konania, akým spôsobom sa z termínu pojednávania môže ospravedlniť taktiež bol poučený v zmysle § 19 ods. 1, § 42 ods.1, 2 a§ 45 ods.1 Správneho poriadku. Zo spisu nevyplýva, že by sa žalobca uvedeným poučením v predvolaní riadil a z pojednávania sa včas neospravedlnil. Správny orgán skúmal otázku, či sú splnené podmienky na prejednanie priestupku v neprítomnosti obvineného z priestupku. Podľa názoru súdu nedošlo k porušeniu alebo opomenutiu práva žalobcu na obhajobu, tak ako to namieta v odvolaní a v žalobe, pretože mu preukázateľne bola poskytnutá reálna možnosť zúčastniť sa na ústnom pojednávaní pred správnym orgánom prvého stupňa, ktorú nevyužil. Správnemu orgánu sa v zmysle poučenia neospravedlnil. V odvolacom konaní mu bola daná možnosť, aby preukázal skutočnosti uvádzané v žalobe a to, že v čase kedy bolo pojednávanie utrpel úraz pre ktorý sa nemohol zúčastniť pojednávania ( list právneho zástupcu žalobcu zo dňa 11.03.2011). Správny súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu v konkrétnej právnej veci sa v zásade obmedzí na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých správny orgán vychádzal nie sú pochybné, najmä kvôli prameňu, z ktorých pochádzajú alebo pre porušenie niektorej procesnej zásady správneho konania a ďalej na otázku, či vykonané dôkazy logicky robia vôbec možným skutkový záver, ku ktorému správny orgán dospel. Správny súd pri skúmaní zákonnosti správneho rozhodnutia a postupu správneho orgánu posudzuje, či správny orgán aplikoval na predmetnú právnu vec relevantný právny predpis (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2 Sž-o-KS 92/2006 zo dňa 20.06.2006, sp.zn. 83/2007 zo dňa 25.06.2008). Podľa ust. § 2 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb., je priestupkom zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené a v tomto alebo inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov alebo o trestný čin. Skutková podstata priestupku je charakteristická štyrmi obligatórnymi znakmi: subjekt, subjektívna stránka, objekt, objektívna stránka. Subjektom je páchateľ priestupku; subjektom môže byť len fyzická osoba. Podmienkou je deliktuálna spôsobilosť osoby, teda spôsobilosť naplniť svojim konaním všetky znaky skutkovej podstaty priestupku (vek 15 rokov, neexistencia dôvodov vylučujúcich nepríčetnosť). Subjektívna stránka predstavuje zavinenie: zavinenie môže byť úmyselné alebo z nedbanlivosti; na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie hoci len z nedbanlivosti, ak zákon nevyžaduje výslovne úmysel, Objektom sú vybrané spoločenské vzťahy, ktoré sú chránené zákonom a proti ktorým konanie smeruje. Objektívna stránka je daná konaním (komisným, omisívnym), následkom a príčinou a súvislosťou medzi konaním a následkom (kauzálny nexus); fakultatívnymi znakmi objektívnej stránky sú čas a miesto konania. Sankciou, t.j. následkom za priestupok je pokarhanie, pokuta, zákaz činnosti a prepadnutie veci (§ 11 ods. 1 zákona o priestupkoch). Pri určení druhu sankcie a jej výmery sa prihliadne na závažnosť priestupku, najmä na spôsob jeho spáchania a následky, na okolnosti, za ktorých bol spáchaný a na mieru zavinenia, na pohnútky a na osobu páchateľa, ako aj na to, či a aký spôsobom bol za ten istý skutok postihnutý v kárnom alebo disciplinárnom konaní. V prípade žalobcu je potrebné poukázať na evidenčnú kartu žalobcu, z ktorej vyplýva, dopravných priestupkov podobného charakteru sa dopustil niekoľko krát. Skutková podstata priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky je zakotvená v ustanovení § 22 ods. 1 písm. h/, j/, k/ zákona č. 372/1990 Zb. ,podľa citovaného ustanovenia priestupku sa dopustí ten, ktorý ako vodič motorového vozidla prekročí rýchlosť ustanovenú v osobitnom predpise alebo prekročí rýchlosť ustanovenú dopravnou značkou alebo dopravným zariadením v obci o 20 km/h na -1 a viac, alebo mimo obce o 30 km/h -1 a viac, iným spôsobom ako uvedeným v písm. a/ až i/ sa dopustí porušenia pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom podľa osobitného predpisu, iným konaním ako sa uvádza v písmenách a/ až j/ poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Podľa § 147 ods. 2 písm. o/ porušením pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom je predchádzanie iného vozidla v mieste, kde je to zakázané. Podľa § 16 ods. 2 zákona č. 8/2009 Z.z. vodič autobusu a vodič motorového vozidla s najväčšou prípustnou celkovou hmotnosťou 3500kg smie jazdiť s rýchlosťou najviac 90 km/h -1. Na diaľnici a na rýchlostnej ceste vodič autobusu sme jazdiť s rýchlosťou najviac 100 km/h -1 a vodič motorového vozidla najväčšou prípustnou celkovou hmotnosťou neprevyšujúcou 3500 kg rýchlosťou najviac 130km/h - 1. Podľa § 16 ods. 4 zák. č.8/2009 Z.z., vodič sme v obci jazdiť rýchlosťou najviac 50 km/h-1 a ak ide po diaľnici v obci alebo po rýchlostnej ceste v obci najviac 90 km/h -1. Podľa § 16 ods.5 zák. č. 8/2009 Z.z., vodič nesmie prekročiť najvyššiu dovolenú rýchlosť jazdy vozidiel určenú dopravnou značkou alebo dopravným zariadením. Podľa § 3 ods. 2 písm. a/, b/ zák. č. 8/2009 Z.z., účastník cestnej premávky je ďalej povinný správať sa disciplinovane tak, aby neohrozil bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky, pritom je povinný prispôsobiť svoje správanie najmä stavebnému, dopravno-technickému stavu cesty, situácii v cestnej premávke, poveternostným podmienkam a svojim schopnostiam, poslúchnuť pokyn vyplývajúci z dopravnej značke alebo dopravného zariadenia. Subjektom priestupku podľa citovaného ustanovenia môže byť každá osoba. Subjektívnou stránkou tohto priestupku je úmyselné zavinené konanie, ktoré sa prejavilo porušením povinnosti ustanovením zák. č. 8/2009 Z.z. a to § 137 ods. 2 písm. o/ a § 16 ods. 2 a 4 uvedeného zákona. Objektom t.j. chráneným spoločenským záujmom a to bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky. Objektívnu stránku tvorí konanie subjektu, narušenie bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky ako aj rýchlosti jazdy; objektívnu stránku tvorí konanie subjektu, narušenie bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky ako aj prekročenie rýchlosti jazdy motorového vozidla. Narušenie týchto povinností ako následku a príčinná súvislosť medzi konaním a následkom, t.j. že konanie priestupcu viedlo k porušeniu bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky a prekročenie rýchlosti jazdy. Na objasnenie a sankcionovanie priestupku musia byť obligatórne naplnené a zistené všetky 4 znaky skutkovej podstaty priestupku - subjekt, subjektívna stránka, objekt, objektívna stránka (kumulatívne). V prípade, že by čo i len jeden znak skutkovej podstaty nebol objasnený, nemožno potom hovoriť o priestupku. Ak pri niektorej časti skutkovej podstaty existujú pochybnosti o jej existencii a nebola preukázaná nado všetku pochybnosť uplatní sa zásada in dubio pro reo (v pochybnostiach v prospech obvineného). V predmetnej právnej veci bol, podľa názoru súdu, presne a nado všetky pochybnosti zistený skutkový stav, ktorý viedol k objasneniu priestupku a jeho skutkovej podstaty: - priestupku sa dopustil Peter R., t.j. žalobca (subjekt) - žalobca dňa 08.10.2010 v čase 08:41 hod. viedol po štátnej ceste 1/65 v smere od Zlatých Moraviec smerom na Nitru motorové vozidlo továrenskej značky Mercedes Benz S 320 ev. č. BA-996 NU pričom prekročil povolenú rýchlosť o 51 km/h (90 km/h-141 km/h) nerešpektoval dopravné značenie a prechádzal na mieste, kde je to za pomoci vodorovného dopravného značenia V 1b „dvojitá pozdĺžna súvislá čiara“, zakázané - predmetnom ochrany bola povinnosť pri bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky a porušenie rýchlosti jazdy. - žalobcovým konaním bola narušená bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky a rýchlosť jazdy. Podľa názoru súdu správne orgány oboch stupňov riadne zistili skutkový stav a to v súlade s § 3 ods. 4 a § 32 Správneho orgánu. Prvostupňový správny orgán podľa ustanovenia § 74 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. nariadil ústne pojednávanie vo veci priestupku na deň 19.01.2011 vo veci priestupku zo dňa 08.10.2010, na ktoré bol predvolaný žalobca. Nakoľko žalobca nepreukázal riadnym spôsobom, v zmysle poučenia uvedeného v predvolaní na prejednanie priestupku, že sa termínu pojednávania nemohol zúčastniť a prvostupňový správny orgán riadne zdokumentoval priestupok a o priestupku bola spísaná správa o výsledku objasňovania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, ktorú žalobca odmietol podpísať. Správnymi orgánmi oboch stupňov bolo zistené, že zo strany žalobcu došlo k porušeniu uvedených právnych predpisov. Správne orgány oboch stupňov teda správne vyhodnotili skutkový a právny stav a na vec aplikovali správne právne predpisy (zák. č. 372/1990 Zb., zák. č. 8/2009 Z.z., Správny poriadok). Vzhľadom na uvedené, že zo strany žalovaného došlo k riadne preukázanému žalobcovho konania a to, že viedol motorové vozidlo, ktorým prekročil maximálne povolenú rýchlosť a nerešpektoval zákaz predchádzania ako aj nemal u seba predpísané doklady na vedenie vozidla, súd dospel k záveru, že žalobu žalobcu je potrebné zamietnuť. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že neúspešnému žalobcovi súd nepriznal náhradu trov konania. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.