Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/80/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011201030 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viliam Pohančeník ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1011201030.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a členov senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci žalobcu: MAC TV s.r.o., IČO: 00 618 322, Brečtanová 1, Bratislava, zastúpený: Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o., Drotárska cesta 102, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ spoločnosti a advokát Mgr. Peter Ďurček, proti žalovanému: Rada pre vysielanie a retransmisiu Slovenskej republiky, Dobrovičova 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného Č. RL/17/2011 zo dňa 01.03.2011, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Účastníkom sa n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. RL/17/2011 zo dňa 01.03.2011, ktorým žalovaný uložil žalobcovi podľa § 64 ods. 1 písm. a/ zák. č. 308/2000 Z.z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z.z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej aj len zák. č. 308/2000 Z.z.) sankciu - upozornenie na porušenie zákona za porušenie povinnosti ustanovenej v § 16 ods. 3 písm. b/ zák. č. 308/2000 Z.z. tým, že dňa 24.11.2010 o cca 19:30 hod odvysielal v rámci programovej služby JOJ v programe Noviny krátku správu informujúcu o stiahnutí V. z kandidátky Z., v rámci ktorej bol sprostredkovaný jej kritický postoj k M., čím došlo k nezabezpečeniu objektívnosti a nestrannosti. Žalobca sa domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného a vrátenia veci na ďalšie konanie z dôvodu, že konanie predchádzajúce vydanému rozhodnutiu bolo vadné, konaním žalovaného mu bola odňatá možnosť konať pred správnym orgánom, rozhodnutie vychádzalo zo zistenia skutkového stavu nedostatočného pre posúdenie veci, v dôsledku čoho žalovaný vec nesprávne právne posúdil a rozhodnutie je podľa žalobcu aj nezrozumiteľné. Poukázal na § 4 zák. č. 308/2000 Z.z., § 3 ods. 2, § 32 ods. 1, 2, § 33 ods. 1, 2 a § 46 Správneho poriadku. S poukazom na zásadu úzkej súčinnosti účastníka konania a správneho orgánu vyslovil názor, že ak správny orgán vyzve pri začatí konania účastníka, aby sa k oznámeniu o začatí konania vyjadril, prípadne navrhol dôkazy, tak potom je správny orgán povinný dôkaz svedeckou výpoveďou redaktora vykonať a keď tak neurobí, musí sa s touto skutočnosťou vysporiadať. Žalovaný navrhovaný dôkaz nevykonal, čím odňal žalobcovi možnosť konať pred správnym orgánom a preukázať skutočnosti podstatné pre vydanie rozhodnutia. Nevykonaním navrhovaného dôkazu tiež došlo k nedostatočne zistenému skutkovému stavu, z ktorého následne vyplýva aj nesprávne právne posúdenie veci. Žalovaný nevykonal navrhnutý dôkaz - svedeckú výpoveď redaktora, ktorý pripravoval reláciu a nesprávne si vyložil ustanovenie § 32 Správneho poriadku. Žalovaný týmto svojim nezákonným postupom porušil právo žalobcu na zákonný proces, spôsobil vady konania a vady rozhodnutia. Podstata vykonania navrhovaného dôkazu svedeckou výpoveďou spočívala v potrebe zistiť, či pri výrobe príspevku nedošlo zo strany vysielateľa k snahe o spojenie sa s A. so žiadosťou o vyjadrenie. Je totiž možné, že p. Z. sa odmietol k veci vyjadriť a teda z dôvodov na jeho strane bola odvysielaná informácia v podobe reprodukovaného vyjadrenia názoru p. N.. Ďalej poukázal na to, že predmetom príspevku boli vyjadrenia p. N. ako politika o druhom politikovi a vzhľadom na verejné pôsobenie oboch osôb je bežné pozorovať ich vzájomné kritické vyjadrovanie sa na adresu druhej osoby. Cieľom a účelom odvysielaného obsahu bolo podať objektívnu a nestrannú informáciu, spravodajské pokrytie k vyjadreniam p. N.. Právo na informácie je ústavou garantované v čl. 26, pričom obmedzené môže byť len zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti. Výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s ústavou. Žalovaný v písomnom vyjadrení k obsahu žaloby navrhol túto zamietnuť. Uviedol, že žalobca nesie za obsah svojho vysielania objektívnu zodpovednosť, pričom je zrejmé, že posudzovaným skutkovým stavom, ktorým mohlo dôjsť k naplneniu skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 16 ods. 3 písm. b/ zákona č. 308/2000 Z.z. je výlučne len to, čo bolo odvysielané žalobcom v rámci predmetného programu resp. príspevku. Skutkový stav bol zistený úplne a presne, nakoľko ho žalovaný zistil priamo zo záznamu predmetného vysielania žalobcu, uloženého na DVD nosiči. Vykonanie navrhovaného dôkazu svedeckou výpoveďou redaktora nebolo vzhľadom na úplné a presné zistenie relevantného skutkového stavu zo záznamu uloženom na DVD nosiči potrebné. Vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu a tento je oprávnený rozhodnúť, ktoré dôkazy netreba vykonať. Skutkové okolnosti, ktoré sa stali mimo televízneho vysielania, t.j. počas prípravy predmetného príspevku a ktoré mali byť zistené vykonaním dôkazu navrhovaného žalobcom, nemožno považovať za skutkovo relevantné. Vyvažovať vyjadrenia politika o druhom politikovi, resp. poskytnúť priestor na vyjadrenie dotknutej strane, je povinnosť, ktorá vyplýva vysielateľovi z § 16 ods. 3 písm. b/ zák. č. 308/2000 Z.z. a na tejto skutočnosti nič nemení ani žalobcovo tvrdenie, že „... je bežné pozorovať ich vzájomné kritické vyjadrovanie sa na adresu druhej osoby.“ Žalovaný napokon uviedol, že sloboda prejavu nie je absolútna, ale má aj v demokratickej spoločnosti svoje limity. V danom prípade je zákonným obmedzením práve ustanovenie § 16 ods. 3 písm. b/ zákona č. 308/2000 Z.z.. Právo verejnosti na pluralitné informácie v médiách vyplýva aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva a požiadavka na objektívnosť a nestrannosť názorov odvysielaných v spravodajských programoch vyplýva aj z Európskeho dohovoru o cezhraničnej televízii. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a mieste príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 a nasl. O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie a to v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť podľa § 250j ods. 1 O.s.p., pretože rozhodnutie a postup žalovaného v medziach žaloby je v súlade so zákonom. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. Súd v intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy O.s.p. je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že žalovaný doručil žalobcovi dňa 03.01.2011 oznámenie o začatí správneho konania č. 378-PLO/O-5916/2010 vo veci dohľadu nad dodržiavaním zákona č. 308/2000 Z.z. a súčasne bol žalobca vyzvaný, aby sa v lehote 10 dní od doručenia oznámenia v súlade s § 33 ods. 1 a § 34 ods. 3 Správneho poriadku k oznámeniu vyjadril, prípadne navrhol dôkazy. Dňa 21.01.2011 bola žalobcovi doručená opätovná výzva na vyjadrenie sa k podkladom pre rozhodnutie s tým, že mu bola predĺžená lehota na vyjadrenie o ďalších 5 dní. Vyjadrenie žalobcu bolo žalovanému doručené dňa 28.02.2011. Na základe podkladov: záznam vysielania programu Noviny zo dňa 24.11.2010 o cca 19:30 hod., prepis/popis skutkového stavu predmetného programu a písomné vyjadrenie účastníka konania zo dňa 28.02.2011, žalovaný vydal dňa 01.03.2011 rozhodnutie č. RL/17/2011, ktorého výroková časť je opísaná v prvom odseku odôvodnenia tohto rozsudku. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný podrobne odôvodnil, v čom videl porušenie zákona a na zistený stav aplikoval ustanovenia § 16 ods. 3 písm. b/ a § 64 ods. 1 písm. a/ zák. č. 308/2000 Z.z.. Z ustanovenia § 4 zák. č. 308/2000 Z.z. vyplýva, že žalovaný je orgánom verejnej správy, ktorého prvoradým poslaním je presadzovať záujmy verejnosti, pričom dohliada na dodržiavanie právnych predpisov upravujúcich vysielanie a retransmisiu a vykonáva štátnu správu v oblasti vysielania a retransmisie v rozsahu vymedzenom citovaným zákonom. Do jeho pôsobnosti patrí aj ukladanie sankcií vysielateľom a prevádzkovateľom retransmisie, stanovených §§ 64-67 zákona č. 308/2000 Z.z., pričom na konanie podľa tohto zákona sa podľa § 71 zák. č. 308/2000 Z.z. vzťahuje Správny poriadok s výnimkou ustanovení § 23 v časti nesprístupnenia zápisníc o hlasovaní a § 49, § 53, § 54, § 56 až 68 Správneho poriadku. Podľa § 16 ods. 3 písm. b/ zák. č. 308/2000 Z.z. je vysielateľ povinný zabezpečiť objektívnosť a nestrannosť spravodajských programov a politicko-publicistických programov; názory a hodnotiace komentáre musia byť oddelené od informácií spravodajského charakteru. Žalovaný uložil žalobcovi podľa § 64 ods. 1 písm. a/ zák. č. 308/2000 Z.z. sankciu - upozornenie na porušenie zákona za porušenie povinnosti ustanovenej v § 16 ods. 3 písm. b/ zák. č. 308/2000 Z.z., keďže v rámci programovej služby M. odvysielal krátku správu informujúcu o stiahnutí V., v rámci ktorej bol sprostredkovaný jej kritický postoj k J. Z., čím došlo k nezabezpečeniu objektívnosti a nestrannosti. Redaktor prečítal krátku správu: „V. N. je veľmi rozhorčená. V poslednej dobe sa jej úplne rúti politická kariéra v Z.. Nakoniec ju strana dokonca stiahla z kandidátky mestského zastupiteľstva v T.. Podľa jej slov, je to pomsta za otvorenú kritiku M. Z.. Ten vraj využíva Z. pre svoje záujmy, teda ako prostriedok na biznis.“ Táto krátka správa bola doplnená aj obrazovou zložkou. Pojmy objektívnosť, nestrannosť, názory a hodnotiace komentáre nie sú v zákone č. 308/2000 Z.z. bližšie špecifikované alebo definované a teda spadajú do kategórie neurčitých pojmov. Pre neurčité pojmy platí zásada, že je vo výlučnej kompetencii správneho orgánu v procese aplikácie práva, aby vymedzil ich obsah. Súd sa stotožňuje s tvrdením žalovaného, že za hlavné kritériá objektivity sa vo všeobecnosti považujú: relevancia, transparentnosť, presnosť, úplnosť, vecnosť, vyváženosť, rôznorodosť, aktuálnosť, zrozumiteľnosť, osvojenie si pozície odstupu a neutrality vo vzťahu k predmetu spravodajstva, absencia stránenia. V súvislosti s námietkami žalobcu ohľadne nevykonania navrhovaného dôkazu a nezistenia skutkového stavu treba uviesť, že postup žalovaného bol v súlade so zákonom, keďže žalobca nesie za obsah svojho vysielania objektívnu zodpovednosť a posudzovaným skutkovým stavom, ktorým došlo k naplneniu skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 16 ods. 3 písm. b/ zákona č. 308/2000 Z.z. je výlučne len to, čo bolo odvysielané žalobcom v rámci predmetného programu. To, čo bolo odvysielané, teda relevantný skutkový stav, žalovaný zistil dostačujúco a celkom presne, keďže ho zistil priamo zo záznamu predmetného vysielania žalobcu uloženého na DVD nosiči. Akékoľvek iné skutočnosti, ktoré sa odohrali mimo televízneho vysielania, či už pred ním alebo po ňom, sú pre účely zistenia relevantného skutkového stavu bez právneho významu. Zo záznamu na DVD nosiči bol vyhotovený prepis/popis skutkového stavu, ktorý bol žalobcovi doručený ako podklad pre rozhodnutie. Žalovaný nebol povinný a nebolo to ani potrebné, aby vykonal ďalšie, hoc aj žalobcom navrhované dôkazy, smerujúce k zisteniu skutkového stavu, keďže tento bol zistený úplne presne. Správne tiež poukázal žalovaný, že predmetom dokazovania sú všetky skutočnosti, ktorých pravdivosť musí byť v správnom konaní zistená a ktoré majú význam preto, aby bol získaný podklad pre správne posúdenie a rozhodnutie v konkrétnej veci. Podľa názoru súdu nedošlo ani k porušeniu § 3 ods. 2, § 32 ods. 1, 2, § 33 ods. 1, 2 Správneho poriadku, keďže žalovaný postupoval v konaní v úzkej súčinnosti so žalobcom a dal mu príležitosť, aby mohol svoje práva a záujmy účinne obhajovať, pričom tiež zistil presne a úplne skutočný stav veci, keďže si zaobstaral potrebný podklad pre rozhodnutie - záznam vysielania žalobcu uložený na DVD nosiči. Vykonávanie dôkazov navyše patrí správnemu orgánu a je na jeho posúdení, ktoré dôkazy je potrebné v konaní vykonať a ktoré nie. V prípade, ak ide o preukazovanie skutočností zjavne nepotrebných alebo nadbytočných, je oprávnený rozhodnúť, že takéto navrhované dôkazy netreba vykonať. Žalobca navrhoval vykonať dôkaz - svedeckú výpoveď redaktora, ktorý pripravoval reláciu, žalovaný sa týmto návrhom aj zaoberal, a to napriek tomu, že žalobca nekonkretizoval, akým spôsobom by tento dôkaz prispel k zisteniu skutkového stavu, pričom aj v samotnej žalobe iba uviedol, že podstata vykonania tohto dôkazu spočívala v potrebe zistiť, či pri výrobe príspevku nedošlo zo strany vysielateľa k snahe o spojenie sa s pánom Z. so žiadosťou o vyjadrenie. Aj podľa názoru súdu by výpoveď svedka neovplyvnila zistenie, že žalobca ako vysielateľ nezabezpečil objektívnosť a nestrannosť v zmysle § 16 ods. 3 písm. b/ zák. č. 308/2000 Z.z., takže výpoveď svedka, ktorý by hoc aj potvrdil, že sa žalobca snažil o spojenie s pánom Z., tento sa odmietol vo veci vyjadriť, resp. sa s ním spojiť nepodarilo, by nezmenila objektívne zistený skutkový stav a skutočnosť, že obsah odvysielaných informácií a neposkytnutie priestoru na vyjadrenie sa k odvysielaným informáciám dotknutej strane, nebol objektívny a nestranný. Žalovaný teda dôvodne odmietol vykonať navrhovaný dôkaz, čo zároveň nemožno považovať za porušenie práva žalobcu na zákonný a spravodlivý proces. Ako už súd uviedol, relevantný skutkový stav je obsah televízneho vysielania a ak by sa aj svedeckou výpoveďou preukázali aktivity žalobcu smerom k pánovi Z., resp. nezáujem p. Z. sa k veci vyjadriť, bolo povinnosťou žalobcu toto v zmysle dodržania princípov objektívnosti a nestrannosti uviesť v rámci vysielania príspevku tak, aby z neho jasne vyplývalo, že priestor na vyjadrenie bol poskytnutý obom stranám a nielen jednej strane. Súd súhlasí s názorom žalovaného, že aj vyjadrenie typu „bez komentára“ možno považovať za vyjadrenie, a preto je povinnosťou vysielateľa takéto prípadné vyjadrenie do programu zaradiť, resp. ho parafrázovať. K ďalším námietkam žalobcu, že išlo o vyjadrenia jedného politika o druhom politikovi, pričom je bežné pozorovať ich vzájomné kritické vyjadrovanie sa na adresu druhej osoby, treba uviesť, že vyvažovať vyjadrenia politika o druhom politikovi, resp. poskytnúť priestor na vyjadrenie druhej strane je povinnosť, ktorá vyplýva vysielateľovi z § 16 ods. 3 písm. b/ zák. č. 308/2000 Z.z. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí správne poukázal na dôvody, pre ktoré bolo k odvysielaným informáciám potrebné uviesť stanovisko M. Z. a súd sa s týmto odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje. Na tomto mieste je potrebné uviesť, že súd nepovažuje za potrebné, aby inými slovami vyjadroval to, čo už zrozumiteľne odôvodnil žalovaný v napadnutom rozhodnutí a tým potvrdzoval správnosť rozhodnutia žalovaného. Nie je povinnosťou súdu inými slovami zopakovať to, čo už vecne správne vyjadril správny orgán. Súdny prieskum nie je založený na zisťovaní nového skutkového stavu súdom, ale na prieskume zákonnosti, v rámci ktorého súd zisťuje správnosť aplikácie zákona na daný skutkový stav a správnosť interpretácie zákonných pravidiel z právnej argumentácie a z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného. Súd v zhode so správnym orgánom považuje aplikované dôkazné prostriedky za postačujúce, keďže ich vykonanie viedlo k riadnemu zisteniu skutočného stavu veci. Súd odmieta aj tvrdenia žalobcu, že by žalovaný porušil svojím konaním Ústavu SR. Ani sloboda prejavu, na ktorú poukazuje žalobca, nie je absolútna, ale má aj v demokratickej spoločnosti svoje limity. Zákonným obmedzením v danom prípade je § 16 ods. 3 písm. b/ zák. č. 308/2000 Z.z., ktoré ukladá vysielateľovi povinnosť pri šírení informácií v spravodajskom programe zabezpečiť ich objektívnosť a nestrannosť. Povinnosť stanovená v § 16 ods. 3 písm. b/ zák. č. 308/2000 Z.z. je odôvodnená práve ochranou práv a slobôd iných osôb - verejnosti na príjem pluralitných informácií. Cieľom je teda práve ochrana diváka, ktorý má právo na objektívne a nestranné informácie a nie ochrana druhého politika tak, ako sa to snažil navodiť žalobca. Právo verejnosti na pluralitné informácie v médiách vyplýva aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý vyslovil názor, že občanom ako pasívnym recipientom informácií musí byť umožnené prijímať rozmanité informácie, aby si spomedzi nich mohli vybrať a utvoriť si pre danú otázku svoj vlastný názor, pričom práve pluralita myšlienok a informácií je to, čo robí demokratickú spoločnosť demokratickou (CASE OF CETIN AND OTHERS v. Turkey, Applications nos. 40153/98 and 40160/98, bod č. 64). Žalovaný napokon správne poukázal aj na čl. 7 ods. 3 Európskeho dohovoru o cezhraničnej televízii a Rezolúciu 428 (1970) Parlamentného zhromaždenia Rady Európy v časti A. Štatút a nezávislosť tlače a ostatných masmédií, bod 3. Vzhľadom na uvedené Krajský súd v Bratislave dospel k záveru, že žalobu je potrebné podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietnuť, nakoľko napadnuté rozhodnutie bolo vydané v medziach zákona a námietky žalobcu neodôvodňovali jeho zrušenie. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a vzhľadom na neúspech žalobcu v konaní tomuto nepriznal právo na náhradu trov konania, rovnako ani žalovanému, ktorý v takomto prípade zásadne podľa ustálenej judikatúry nemá právo na náhradu trov konania. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, na Krajskom súde v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.