Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4S/104/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011201066 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 12. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Kokolevská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1011201066.2 Rozhodnutie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Soni Langovej a členiek senátu JUDr. Judity Kokolevskej a JUDr. Miloty Tóthovej v právnej veci žalobcu: E. Ž., G. XX, P. J., proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave, Krajský dopravný inšpektorát, odbor bezpečnosti cestnej premávky a dopravných evidencií, oddelenie bezpečnosti cestnej premávky a dopravných evidencií, Špitálska 14, 812 28 Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. p. KRP-P-113/DI-BCP-2010 zo dňa 24.3.2011, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou súdu v zákonom určenej lehote dňa 10.6.2011 sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. p. KRP-P-113/DI-BCP-2010 zo dňa 24.3.2011, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava II, Okresný dopravný inšpektorát - Oddelenie bezpečnosti cestnej premávky, zo dňa 10.1.2011, ktorým uznal žalobcu za vinného zo spáchania priestupku, proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. g) zákona číslo 372/1990 Zb. o priestupkoch v platnom znení (ďalej len zákon o priestupkoch), za čo mu bola uložená sankcia vo výške 150,- €. Podľa názoru žalobcu sa žalovaný v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal s námietkami uvedenými v odvolaní a bez uvedenia bližších úvah sa priklonil k alternatíve „A“ znaleckého posudku znalca z odboru dopravy. Žalobca poukázal na ustanovenie § 3 ods. 3 a 4, § 32 ods. 1, § 47 ods. 3 a § 59 ods. 1 zákona číslo 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len správny poriadok) a uviedol, že sa uvedenými ustanoveniami neriadil. V odôvodnení svojho rozhodnutia správny orgán poukázal len na znalecké skúmanie znalca X..S. a jeho záver, že vodič autobusu z technického hľadiska nemohol stretu s chodcom zabrániť ani pri jednej z dvoch nasimulovaných alternatív pohybu chodca. Priebeh nehody potvrdil aj vodič autobusu a jej svedok. Podľa názoru žalobcu, správne orgány jednoznačne nevyriešili priebeh nehody a to napriek možnostiam, ktorými disponuje. Neurčil, či vozidlo narazilo do chodca odzadu alebo do ľavého boku. Neprihliadol v danom prípade na lekárske správy. Podľa názoru žalobcu malo byť vykonané dokazovanie výsluchom ošetrujúceho lekára alebo znaleckým skúmaním vzniku zranení žalobcu, lokalizácie zranení a určenie mechanizmu vzniku zranenia. Znalec z odboru dopravy vyhotovil dve verzie priebehu nehodového deja, ktoré však podľa názoru žalobcu majú podstatné nedostatky. Pri verzii „A“ znaleckého posudku žalobca uviedol, že nastolená simulácia nemá oporu v zadovážených dôkazoch, ktoré v danom štádiu dokumentujú spôsob poranenia chodca a rovnako ako vyplýva z výpovede účastníkov dopravnej nehody a nevyplýva ani z úmyslu smeru pohybu chodca. Vo verzii „B“ posudkovej časti znalec skonštatoval, že technika jazdy vodiča autobusu nebola správna a na správanie chodca reagoval neskoro. Znalec v závere konštatuje, že ani pri jednej z alternatív nemohol vodič autobusu zabrániť stretu autobusu s chodcom. K základným nedostatkom znaleckého posudku, ktorý mal odstrániť správny orgán patrí to, že nebola ozrejmená skutočnosť, ktorá z verzií nasimulovaných posudkom sa skutočne stala, v čom spočívala nesprávna technika jazdy vodiča autobusu a rovnako vyjadrenie znalca, či v prípade, ak by vodič jazdil technicky správne, by došlo k dopravnej nehode, ako aj otázku, či chodec, ktorý pozvoľnou priebežnou zmenou smeru chôdze sa dostal do jazdnej dráhy autobusu, vytvoril vodičovi náhlu prekážku. V prípade, ak príčinou dopravnej nehody bola nesprávna technika jazdy vodiča, bolo potrebné tento fakt preniesť do rozhodnutia správneho orgánu. Je zrejmé, že aj vodič z povolania musí mať vedomosť a musí predpokladať a predvídať, že na zástavke autobusu je zvýšený pohyb cestujúcich. Medzi základnú povinnosť vodiča patrí venovať sa plne vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke. Splnenie tejto základnej povinnosti vodičom autobusu bolo spochybnené, pretože ako sám uviedol, v čase rozjazdu vozidla sa pred autobusom nikto nenachádzal, čo je v absolútnom rozpore so simuláciou oboch alternatív, podľa ktorých sa chodec v čase rozjazdu vozidla nachádzal pred autobusom. Ak by sa vodič venoval vedeniu vozidla, mal chodca vidieť, s jeho prítomnosťou počítať, čo sa však nestalo. Vodič sledoval len situáciu v ľavom zrkadle, v čoho dôsledku nevidel chodca pred svojím vozidlom a nemohol reagovať na jeho správanie. Správny orgán pri vydaní rozhodnutia nekonkretizoval, ktorú z alternatív načrtnutú znalcom bral do úvahy pri ustálení viny zo spáchania skutku. Správny orgán neriešil a nezodpovedal bez pochybností spôsob vzniku poranení žalobcu, a to, či autobus narazil do ľavej strany žalobcu a v dôsledku toho zlomil obvinenému lakeť alebo autobus narazil do chrbta žalobcu, ktorý sa skotúľal na zem a pri dopade si zlomil lakeť ľavej ruky. Podľa žalobcu správny orgán nevykonal dostatočne dokazovanie v tejto zásadnej otázke, ktorá je rozhodujúca nielen pred priestupkovú zodpovednosť, ale aj trestnoprávnu zodpovednosť vodiča vzhľadom na poranenie žalobcu. Správny orgán sa bez bližšieho odôvodnenia priklonil k alternatíve „A“ nehodového deja a teda, že chodec náhle vošiel do jazdnej dráhy autobusu, a že si svoje zranenie spôsobil sám. Žalobca poukázal na vykonané dôkazy ako aj na rozpornú výpoveď vodiča autobusu, svedka S., ktorý videl nehodu popri tom, ako pozoroval inú situáciu. V závere svojej žaloby žalobca uviedol, že okolnosť, že chodec sa nesprávne správa na vozovke, by nemala znamenať, že je automatický označený za vinníka dopravnej nehody bez vyriešenia otázky, či správnou technikou jazdy by vodič autobusu predišiel dopravnej nehode. Podľa jeho názoru žalovaný rozhodol na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu, nedoplnil riadne dôkazné prostriedky, a preto žiadal súd, aby rozhodnutie žalovaného zrušil, vec mu vrátil na ďalšie konanie a nahradil žalobcovi trovy konania. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že trvá na svojom rozhodnutí napadnutom žalobou, ktoré vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci, a to z predloženého spisového materiálu prvostupňového orgánu, znaleckého posudku H.. X. S., z ktorých vyplýva, že žalobca porušil § 53 ods. 4 zákona číslo 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon o priestupkoch), čím bol uznaný vinným zo spáchania priestupku, proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. g) zákona o priestupkoch. Žalovaný mal dostatočne zistené, že žalobca dňa 2. októbra 2010 v čase o 16. 16 hodine v Bratislave na Dvojkrížnej ulici na výstupisku miestnej hromadnej dopravy po vystúpení z autobusu, kráčal po pravej strane autobusu, pričom náhle bez presvedčenia sa o možnosti vstupu do vozovky, vstúpil do jazdnej dráhy autobusu MHD linka 70, s evidenčným číslom O. - XXX O., ktorý viedol vodič O.. V dôsledku toho došlo k dopravnej nehode pri ktorej žalobca utrpel zranenie. Požitie alkoholických nápojov nebolo zistené. Žalovaný poukázal na výpoveď vodiča autobusu, ktorý uviedol, že počas jazdy periférne vpravo zbadal človeka, preto okamžite šliapol na brzdu. Predtým toho človeka nevidel a v čase, keď sa pohýnal sa pred autobusom nikto nenachádzal. Vodič nevidel ako chodec vošiel do jazdnej dráhy autobusu. Podľa vodiča, chodec musel náhle vojsť do jeho jazdnej dráhy, pretože po vystúpení z autobusu kráčal k budove železničnej stanice súbežne s autobusom. Autobus narazil do ľavej ruky chodca, a teda chodec stál k autobusu bokom. Podľa jeho výpovede zo dňa 28. apríla 2010 sa autobus pohne hneď po zatvorení dverí. Po ľavej strane sa nachádzal plot, vodič sledoval v spätnom zrkadle ľavú stranu, keď mohol točiť doľava pozrel späť dopredu a vpravo niečo spozoroval. Napriek okamžitému zabrzdeniu došlo k zrážke. Uviedol, že v čase, keď sa autobus pohýnal, pred vozidlom nikto nebol. Žalovaný poukázal aj na výpoveď žalobcu, ktorý uviedol, že na konečnej stanici autobusu vystúpil z druhých dverí autobusu a išiel pozdĺž neho, na čo chcel prejsť krížom k železničnej stanici na chodník. Autobus do neho narazil zozadu, na čo spadol na kolená a na ľavý lakeť. Autobus do neho narazil prednou časťou vo vzdialenosti asi 4 metre od zástavky autobusu. Za prítomnosti svojho zástupcu žalobca uviedol, že išiel súbežne v smere jazdy vozidla, pretože išiel za svojou manželkou, pracujúcou približne 200 metrov od miesta nehody a nemal dôvod prechádzať na druhú stranu vozovky tak, aby vošiel do dráhy autobusu. Svedok X. S. vo výpovedi uviedol, že na konečnej zastávke vystúpil tretími dverami z autobusu a autobus sa pohol na nástupisko. Všimol si staršieho pána, ktorý vkročil do dráhy autobusu bez toho, aby sa niekde pozeral. Autobus pravou prednou časťou narazila do ľavej časti tela chodca. Z uvedených výpovedí podľa žalovaného vyplýva, že žalobca mal v úmysle prejsť krížom k železničnej stanici smerom na chodník a teda nie ako následne vypovedal, že nemal dôvod prechádza na druhú stranu. Vodič aj svedok potvrdili, že žalobca vkročil do dráhy autobusu bez toho aby sa niekde pozeral. Z uvedeného dôvodu mal žalovaný za to, že žalobca sa pred vstupom na vozovku nepresvedčil, či tak môže urobiť bez nebezpečenstva. Uvedeným spôsobom porušil § 53 ods. 4 zákona o cestnej premávke. Žalovaný poukázal na vypracovaný znalecký posudok číslo 104/2010, v ktorom znalec H.. X. S. vypracoval 2 alternatívy priebehu nehodového deja. Podľa verzie „A“ znaleckého posudku bola technika jazdy vodiča autobusu správna, vodič začal s pohybom autobusu, keď to celková dopravná situácia umožňovala a dopravnú nehodu spôsobil chodec náhlym vkročením do jazdnej dráhy autobusu. Chodec po vystúpení z autobusu prechádzal pozdĺž autobusu tak, že nedodržal bezpečný odstup od autobusu vkročil do jeho jazdnej dráhy a vytvoril vodičovi náhlu prekážku. Podľa verzie „B“ znaleckého posudku vychádzajúcej z výpovede žalobcu, vodič začal pohyb autobusu v čase, keď to dopravná situácia dovoľovala ale chodca reagoval z technického hľadiska neskoro. Pri tejto verzii znalec opätovne konštatuje, že správanie sa žalobcu ako chodca z technického hľadiska nebolo správne, pretože po vystúpení z autobusu prechádzal pozdĺž autobusu tak, že nedodržal bezpečný odstup od neho, pričom počas prechádzania sa dostal do jazdnej dráhy autobusu. Podľa znaleckého posudku príčinou dopravnej nehody medzi autobusom a žalobcom ako chodcom podľa oboch alternatív bolo z technického hľadiska nesprávne chovanie sa žalobcu ako chodca na vozovke a vodič nemohol stretu autobusu s chodcom zabrániť. Chodec mohol z technického hľadiska stretu s autobusom zabrániť za predpokladu, keby jeho chovanie na vozovke bolo v súlade s príslušnými ustanoveniami platných predpisov. Podľa názoru žalovaného, odborné vyjadrenia lekára k zraneniu žalobcu hovorí o predbežných zraneniach ako ľavý lakeť a chrbtica a nekonkretizuje že došlo k nárazu zozadu. Z prepúšťacej správy nemocnice vyplýva, že autobus vrazil do žalobcu zozadu avšak ide len o výpoveď žalobcu ako pacienta, ktorý danú skutočnosť podpísal, nejedná sa však o stanovisko lekára. Podľa názoru žalovaného správny orgán mal dostatočne preukázané, že žalobca porušil svoju povinnosť a dopustil sa priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. g) zákona o priestupkoch. Na základe uvedených dôvodov žiadal žalobu zamietnuť. Krajský súd v Bratislave, ako súd príslušný na konanie, prejednal vec na nariadenom pojednávaní a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Podľa § 244 ods. 1 Os.p., v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutia postupov orgánov verejnej správy. Podľa § 244 ods. 2,3 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej samosprávy (ďalej len rozhodnutie správneho orgánu). Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických a právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Podľa § 245 ods. 1 zákona, pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu posúdi súd i zákonnosť prv urobeného správneho rozhodnutia, o ktoré sa preskúmavané rozhodnutie opiera, ak bolo preň prv urobené rozhodnutie záväzné a ak nie je na jeho preskúmanie určený osobitný postup. Podľa § 250i, ods. 1 O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia. Podľa § 247 ods. 1 O.s.p., treba považovať za osobitnú náležitosť žaloby aj konkrétne tvrdenie žalobcu, že bol ukrátený na svojich právach nezákonným rozhodnutím správneho orgánu, pričom musí ísť o subjektívne právo vyplývajúce z právneho predpisu. Nestačí iba všeobecné tvrdenie, že bol porušený zákon. V danom prípade bolo úlohou súdu preskúmať zákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu súvisiaceho s dopravným priestupkom žalobcu podľa § 22 ods. 1, písm. g) zákona o priestupkoch, ktorého sa mal dopustiť dňa 2.10.2010. Z obsahu predloženého spisu súd zistil, že dňa 2.10.2009 bol privolanými príslušníkmi PZ Bratislava II spísaný záznam o dopravnej nehode medzi chodcom a vozidlom MHD, ev. č. O. - XXX O. v Bratislave na Dvojkrížnej ulici na obratisku autobusov. K zrážke došlo z dovtedy nezistených príčin. Súčasťou spisového materiálu je zápisnica o obhliadke miesta dopravnej nehody, ktorá konštatuje u žalobcu ujmu na zdraví, a to úraz ľavej hornej končatiny s tým, že povrch vozovky bol suchý neznečistený, stav krajnice dobrý s výrazne viditeľným vodiacim pruhom a jednalo sa o neriadenú premávku. V spise sa nachádza náčrt dopravnej situácie ako ich fotodokumentácia z miesta nehody ako i dátová karta autobusu. Na výzvu policajného orgánu žalobca predložil lekársku správu z ošetrenia, v ktorej sa konštatuje zlomenina predlaktia žalobcu, ktorá si vyžadovala operatívny zákrok. Predoperačný aj pooperačný priebeh bol bez komplikácií. V lekárskej prepúšťacej správe ktorá, bola spísaná na základe vyjadrení žalobcov je uvedené, že k zraneniu došlo tak, že žalobca vystúpil z autobusu, autobus sa rozbehol a vrazil do neho zozadu, pričom ho zhodil, on si narazil lakeť pocítil prasknutie a bolesť. Žalobca bol z nemocničného ošetrenia prepustený dňa 9. 10. 1009. Následne boli spísané záznamy o podaní vysvetlenia, v ktorom žalobca dňa 27. októbra 2009 uviedol, že dňa 2. októbra 2009 cestoval autobusom č. 70 z Biskupíc z nemocnice na železničnú stanicu Biskupice, na konečnej vystúpil z druhých dverí a išiel pozdĺžne autobusu, pričom autobus mal po ľavej strane. Zrazu pocítil náraz do chrbta, po ktorom spadol na zem. Zistil, že autobus do neho narazil prednou časťou asi 4 metre od konečnej. Po nehode ostal ležať na ceste, tam prišla neskôr sanitka, ktorá ho zobrala na ošetrenie. Utrpel komplikovanú zlomeninu ľavej hornej končatiny, je nepočujúci, má stratu sluchu na 95 % avšak nosí naslúchací aparát. Predmetný aparát mal aj v čase nehody. K príčine nehody sa nevedel vyjadriť. Vodič autobusu, B. O. dňa 3. októbra 2009 o priebehu nehody uviedol, že v čase asi o 16,16 hod. došiel na výstupište, kde všetci cestujúci vystúpili. Následne prehodil smer jazdy na palubnom počítači, zavrel dvere, pozrel sa do pravého spätného zrkadla a následne do ľavého, skontroloval, či nemá nikoho pred vozidlom, vytočil volant do ľava a následne sa pomaličky pohol, pričom vpravo periférne zbadal človeka, na čo okamžite šliapal na brzdu a všimol si ako dotyčný človek padá. Následne vystúpil z vozu a išiel zistiť situáciu, pričom zbadal pána, ktorý ležal na zemi na pravom boku a dvíhal sa zo zeme. Zavolal na linku 112, oznámil čo sa stalo, zavolal na dopravný dispečing a vyrozumel políciu. Pán, do ktorého narazil mal oblečené tmavé oblečenie a nevidel ho v zornom poli, nezbadal žiadnu osobu v dráhe vozidla. Príčinu dopravnej nehody videl v tom, že pán, do ktorého narazil mu vošiel do jazdnej dráhy. Na mieste sa nachádzal svedok, ktorý celú udalosť videl. Dňa 6. 10. 2009 bol spísaný záznam so svedkom nehody, ktorý uviedol, že predmetným autobusom v daný deň cestoval na konečnú zástavku. Na konečnej všetci vystúpili a on vystúpil tretími dverami, pozeral na paniu, ktorá sa ponáhľala, a ktorá utekala na stanici. Súčasne čo si všimol, ako starší muž vkročil do cesty autobusu bez toho, aby sa niekam pozrel, pričom tento muž mal tmavé oblečenie. Vodič do neho narazil v malej rýchlosti lebo sa iba pohýnal. Usúdil, že vodič toho muža nemohol absolútne z kabíny vidieť, pretože muž bol na úrovni pravého predného rohu pod úrovňou čelného skla. Následne muž padol na zem, na čo mu okamžite išiel pomôcť. Na pomoc pribehol aj ďalší muž, ktorý stál oproti, taktiež videl priebeh nehody, pričom začal na žalobca rozprávať zvýšeným hlasom a vyčítal mu prečo vkročil vodičovi do cesty. Svedok pomáhal mužovi na zemi sa postaviť, na čo okamžite prišiel aj vodič autobusu, ktorý po zistení, že žalobca je zranený, zavolal políciu, záchranku a dispečing. Svedok žalobcovi podal lieky, ktoré sa mu po páde vysypali. Žalobca sa odmietol posadiť do autobusu, odišiel na bok, kde ostal stáť a čakal, s nikým nekomunikoval. Svedok, X. S., následne odišiel ale poznačil si na papierik časť nehody. Na druhý deň si všimol papierik nalepený na zástavke, v ktorom vodič žiadal svedkov nehody, aby sa mu prihlásili . Na základe prosby vodiča na vyvesenom ozname tomuto zatelefonoval, na čo ho vodič požiadal, aby sa prihlásil ako svedok nehody. Podľa tohto svedka vodič autobusu nemal šancu muža, ktorého zrazil vidieť a tak zabrániť zrážke. Dňa 15. marca 2010 vydalo Okresné riaditeľstvo policajného zboru v Bratislave II, rozkaz, ktorým uznal žalobcu vinným zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. g) zákona o priestupkoch, za čo mu bola uložená sankcia 150,- €. Voči tomuto rozkazu podal žalobca včas odpor . Dňa 28. apríla 2010 sa uskutočnilo ústne pojednávanie, na ktorom právny zástupca žalobcu požiadal a doplnenie dokazovania, odstránenie rozporov vo výpovediach svedka a vodiča, na čo policajný orgán konanie prerušil. Dňa 7. júna 2010 sa uskutočnilo ústne pojednávanie, na ktorom bol vypočutý vodič autobusu aj svedok, X. S.. Svedok poukázal na svoju výpoveď, ktorá bola spísaná na dopravnom inšpektoráte, a ktorej sa v plnej miere pridržiaval. Iné okolnosti neuviedol. Vypočúvaný vodič autobusu uviedol pri vypočúvaní tie isté skutočnosti a opisy situácie, o ktorých už vypovedal pred dopravným inšpektorátom a tieto na základe otázok právneho zástupcu žalobcu doplnil. Uviedol, že po vystúpení z autobusu žalobca kráčal smerom k budove železničnej stanice súbežne s vozidlom, v čase. Keď sa pohol zo zastávky sa žalobca pred vozidlom nenachádzal, v čase nehody sa nachádzal pred autobusom ľavým bokom a náraz smeroval do ľavej ruky. Po uskutočnení pojednávania bolo vyhlásené rozhodnutie o priestupku, ktorým bolo žalobca uznaný vinným zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. g) zákona o priestupkoch a bola mu uložená pokuta 150,- €. Voči tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie na základe ktorého odvolací orgán prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil na nové konanie s tým, že uložil prvostupňovému orgánu doplniť dokazovanie aj ustanovením znalca. Žalobca až v podaní - odvolaní zo dňa 28.6.2010 prvý krát uviedol, že nešiel pred nehodou na železničnú stanicu, t.j. nemal dôvod križovať smer jazdy autobusu, ale za manželkou. Uvedené tvrdenie sa nezhoduje s jeho popisom udalosti dňa 27.10.2009, podľa ktorého v ten deň cestoval z nemocnice na železničnú stanicu Biskupice, teda nie za manželkou. Prvostupňový policajný orgán doplnil dokazovanie, vyžiadal si odborné vyjadrenie lekára o vzniku zranenia, pričom tento skonštatoval, že zranenie vzniklo pádom na ľavú ruku. Lekár skonštatoval, že vyjadrenie zranenej osoby sa stotožňuje s vyjadrením lekára o spôsobe vzniku poranenia. Jedná sa o ľahké zranenie, ktoré si vyžaduje práceneschopnosť 30 dní + 21 dní. V spise sa nachádza vypracovaný znalecký posudok číslo 104/2010 vypracovaný H.. X. S., znalcom z odboru cestná doprava. Na základe požiadavky policajného orgánu mal vykonať analýzu dopravnej nehody, vyjadriť sa k príčine vzniku dopravnej nehody z technického hľadiska, posúdiť technickú prijateľnosť výpovedí účastníkov nehody, prípadne uviesť iné skutočnosti zistené počas skúmania, ktoré sú dôležité pre posúdenie veci. Po vykonanom znaleckom skúmaní, v ktorom vzal znalec do úvahy 2 alternatívy priebehu udalosti podľa jej popisu vodičom, svedkom a žalobcom, technické popisy z miesta nehody, namerané parametre vozidla tesne pred a počas nehody, dospel znalec k záveru, že príčinou dopravnej nehody medzi autobusom a chodcom podľa oboch alternatív spôsobu pohybu chodca pred stretom s autobusom bolo z technického hľadiska nesprávnej chovanie sa chodca vo vozovke po vystúpení z autobusu na výstupisku pri železničnej stanici Podunajské Biskupice. Skonštatoval, že údaje o priebehu dopravnej nehody podľa výpovedí vodiča ako aj chodca sú v zásade z technického hľadiska prijateľné. Zo znaleckého posudku teda vyplýva, že žalobca vkročil do jazdnej dráhy autobusu po tom, ako sa tento pohol zo zástavky, pričom došlo k nárazu pravej časti autobusu do ľavej časti tela žalobcu. Na základe doplneného dokazovania bolo dňa 10. januára 2011 vydané rozhodnutie o priestupku, ktorým bol žalobca uznaný vinným zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. g) zákona o priestupkoch, za čo mu bola uložená pokuta 150 €. Voči predmetnému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie na základe ktorého bola vec predložená žalovanému. Žalovaný rozhodnutím zo dňa 24. marca 2011 napadnuté prvostupňové rozhodnutie potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol. V dôvodoch rozhodnutia poukázal na argumenty, ktoré sú podpísané aj vo vyjadrení k žalobe. Primeranosťou druhu a výšky uloženej sankcie sa žalovaný vo svojom rozhodnutí nezaoberal vzhľadom na okolnosť, že nebola namietaná žalobcom v odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu. Podľa ust. § 22 ods. 1 a 2 zákona o priestupkoch, v znení účinnom v čase spáchania priestupku, priestupku sa dopustí ten, kto a) ako vodič vozidla sa odmietne podrobiť vyšetreniu na zistenie požitia alkoholu alebo inej návykovej látky spôsobom ustanoveným osobitným predpisom, 3a) hoci by také vyšetrenie nebolo spojené s nebezpečenstvom pre jeho zdravie, b) ako vodič vozidla, ktorý sa zúčastnil na dopravnej nehode, bezodkladne nezastavil vozidlo, nezdržal sa požitia alkoholu alebo inej návykovej látky po nehode v čase, keď by to bolo na ujmu zistenia, či pred jazdou alebo počas jazdy požil alkohol alebo inú návykovú látku, alebo nezotrval na mieste dopravnej nehody až do príchodu policajta alebo sa na toto miesto bezodkladne nevrátil po poskytnutí alebo privolaní pomoci, alebo po ohlásení dopravnej nehody, 3b) c) vedie motorové vozidlo bez príslušného vodičského oprávnenia alebo počas zadržania vodičského preukazu okrem prípadu, ak sa učí viesť motorové vozidlo v autoškole, podrobuje sa skúške z vedenia motorového vozidla alebo má v čase zadržania vodičského preukazu povolenú jazdu, d) vedie motorové vozidlo v stave vylučujúcom spôsobilosť viesť motorové vozidlo, ktorý si privodil požitím alkoholu, e) ako vodič počas vedenia vozidla požije alkohol alebo vedie vozidlo v takom čase po jeho požití, keď sa na základe vykonaného vyšetrenia podľa osobitného predpisu 3a) alkohol ešte nachádza v jeho organizme, f) ako vodič počas vedenia vozidla požije inú návykovú látku alebo vedie vozidlo v takom čase po jej požití, keď sa na základe vykonaného vyšetrenia podľa osobitného predpisu 3a) návyková látka ešte nachádza v jeho organizme, g) poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda, h) ako vodič motorového vozidla prekročí rýchlosť ustanovenú v osobitnom predpise 3c) alebo prekročí rýchlosť ustanovenú dopravnou značkou alebo dopravným zariadením, i) použije vozidlo, ktorého najväčšia prípustná celková hmotnosť vozidla, najväčšia prípustná hmotnosť jazdnej súpravy, najväčšia prípustná celková hmotnosť prípojného vozidla alebo najväčšia prípustná hmotnosť pripadajúca na nápravy vozidla je prekročená, j) iným spôsobom ako uvedeným v písmenách a) až i) sa dopustí porušenia pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom podľa osobitného predpisu, 3d) k) iným konaním, ako sa uvádza v písmenách a) až j), poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Za priestupok podľa odseku 1 a) písm. a) až c) sa uloží pokuta od 300,- € do 1 300,- € a zákaz činnosti od jedného roku do piatich rokov, b) písm. d) a f) možno uložiť pokutu od 200,- € do 1 000,- € a zákaz činnosti do piatich rokov, c) písm. e), g) až i) možno uložiť pokutu od 150,- € do 800,- € a zákaz činnosti do troch rokov, d) písm. j) možno uložiť pokutu od 60,- € do 300,- € a zákaz činnosti do dvoch rokov, e) písm. k) možno uložiť pokutu do 100,- €. Podľa ust. § 58 ods. 1 zákona o priestupkoch, objasňovaním priestupkov podľa tohto zákona sa rozumie obstaranie podkladov potrebných na rozhodnutie správneho orgánu najmä o tom, či a) sa stal skutok, ktorý je priestupkom podľa tohto alebo iného zákona, b) tento skutok spáchala osoba podozrivá zo spáchania priestupku, c) sa uloží sankcia za priestupok alebo sa od jej uloženia upustí, ak k náprave páchateľa priestupku postačí samotné prejednanie priestupku, d) uloží ochranné opatrenie, e) uloží páchateľovi priestupku povinnosť uhradiť spôsobenú škodu. Podľa ust. § 73 ods. 2 zákona o priestupkoch, obvinený z priestupku má právo vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu a k dôkazom o nich, uplatňovať skutočnosti a dôkazy na svoju obhajobu, podávať návrhy a opravné prostriedky. K výpovedi ani k priznaniu ho nemožno donucovať. Podľa ust. § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke v znení účinnom v čase dopravnej nehody, účastník cestnej premávky je povinný dodržiavať pravidlá cestnej premávky ustanovené v tomto zákone. Účastník cestnej premávky je ďalej povinný a) správať sa disciplinovane a ohľaduplne tak, aby neohrozil bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky, pritom je povinný prispôsobiť svoje správanie najmä stavebnému, dopravno-technickému stavu cesty, situácii v cestnej premávke, poveternostným podmienkam a svojim schopnostiam, b) poslúchnuť pokyn vyplývajúci z dopravnej značky alebo dopravného zariadenia, c) poslúchnuť pokyn, výzvu alebo príkaz policajta súvisiaci s výkonom jeho oprávnení pri dohľade nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky, strpieť výkon jeho oprávnení, ako aj pokyny iných osôb, ktoré na to oprávňuje tento zákon alebo osobitný predpis. 5) § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení účinnom v čase spáchania priestupku, účastník cestnej premávky je povinný dodržiavať pravidlá cestnej premávky ustanovené v tomto zákone a vo všeobecne záväznom právnom predpise vydanom na jeho vykonanie (§ 130 ods. 2). Podľa ust. § 53 ods. 1 až 4 zákona o cestnej premávke, pri prechádzaní cez cestu je chodec povinný prednostne použiť priechod pre chodcov, nadchod alebo podchod. Na priechode pre chodcov sa chodí vpravo. Chodec nesmie vstupovať na vozovku, ak prichádza vozidlo s právom prednostnej jazdy; ak sa chodec nachádza na vozovke, musí takémuto vozidlu bez meškania uvoľniť priestor na prejazd. Chodci, ktorí prechádzajú cez priechod pre chodcov, musia brať ohľad na vodičov prichádzajúcich vozidiel najmä tým, že neprechádzajú jednotlivo, ale v skupinách. To platí aj voči vodičom odbočujúcim na cestu, cez ktorú chodci prechádzajú. Chodec nesmie vstupovať na vozovku, a to ani pri použití priechodu pre chodcov, ak vzhľadom na rýchlosť prichádzajúcich vozidiel nemôže cez vozovku bezpečne prejsť. Iným účastníkom cestnej premávky ako chodcom je používanie priechodu pre chodcov zakázané. Mimo priechodu pre chodcov sa smie cez vozovku prechádzať len kolmo na jej os. Chodci smú prechádzať cez vozovku mimo priechodu pre chodcov, len ak s ohľadom na vzdialenosť a rýchlosť jazdy prichádzajúcich vozidiel nedonútia ich vodičov na zmenu smeru alebo rýchlosti jazdy. Pred vstupom na vozovku sa chodec musí presvedčiť, či tak môže urobiť bez nebezpečenstva, a len čo vstúpi na vozovku, nesmie sa tam bezdôvodne zdržiavať ani zastavovať. To platí na priechode pre chodcov i mimo neho. Chodec nesmie prekonávať zábradlie ani iné zábrany. V danom prípade správny orgán na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že z výpovedí svedkov, úradných záznamov, vyjadrení a najmä z vypracovaného znaleckého posudku bolo dostatočným spôsobom preukázané, že žalobca porušil svoju povinnosť uloženú zákonom, keď sa pred vstupom na vozovku dostatočne nepresvedčil, či tak môže urobiť bez nebezpečenstva. V prípade, ak správny orgán v konaní ustanoví znalca, je potrebné aby vychádzal z jeho záverov a nie je namieste uvádzať inú správnu úvahu. Správny orgán na základe znaleckého dokazovania ustálil a aplikoval právny predpis, ktorého porušenie bolo dokazovaním zistené. Podľa názoru súdu, správne orgány dostatočným spôsobom zistili okolnosť, že žalobca svojim správaním sa na vozovke po tom ako vystúpil z autobusu, porušil svoju povinnosť ustanovenú zákonom, čo malo za následok vznik dopravnej nehody pri ktorej utrpel zranenie. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že žalobca v konaní neuviedol žiaden dôkaz vylučujúci okolnosť, že vstúpil do jazdnej dráhy autobusu a okolnosť, či zranenie bolo spôsobené nárazom autobusu do ľavej ruky žalobcu alebo následným pádom, nie je z tohto hľadiska relevantná. Vo výpovediach žalobcu, vodiča, svedka nehody ako i v zadováženej dokumentácii súd nezistil také rozpory, ktoré by spochybňovali zistenia znalca a správneho orgánu. Podľa názoru súdu v konaní bolo dostatočným spôsobom preukázané porušenie povinnosti žalobcu ako účastníka cestnej premávky, podľa § 53 ods. 4 zákona o cestnej premávke. Výška - druh sankcie, bol žalobcovi uložený v medziach vyššie citovaných ustanovení zákona o priestupkoch. Súd v prejednávanej veci považoval napadnuté rozhodnutie za vydané v súlade so zákonom. Z prvostupňového aj druhostupňového rozhodnutia je zrejmé, aké dôkazné prostriedky boli podkladom rozhodnutia, zo spáchania akého priestupku bol žalobca uznaný vinným. Na základe uvedených dôvodov súd dospel k záveru, správny orgán dostatočne zistil stav z ktorého bolo nepochybne zistené, že žalobca sa dopustil deklarovaného priestupku, za čo mu bola uložená sankcia v medziach zákona. V postupe a rozhodnutí správneho orgánu súd nezistil takú vadu, ktorá by mala vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, a preto žalobu podľa ust. § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. O trovách konania rozhodol s prihliadnutím na ust. § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi nepriznal náhradu trov konania z dôvodu neúspechu v konaní a žalovaný na náhradu nemá zákonný nárok. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, na Krajskom súde v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.