Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4S/111/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011201116 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Kokolevská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1011201116.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Judity Kokolevskej a členiek senátu JUDr. Soni Langovej a JUDr. Miloty Tóthovej, v právnej veci žalobcov: 1/ Technické služby, s.r.o., so sídlom Nábrežie Oravy 627/1, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 31 609 911, 2/ Donivo TD, s.r.o., so sídlom Zvolenská cesta 165, 974 05 Banská Bystrica, IČO: 36 746 321, 3/ Envigeo, a.s., so sídlom Kynceľova 2, 974 11 Banská Bystrica, IČO: 31 600 891, právny zástupca žalobcov, Aequitas s.r.o., so sídlom Na Troskách 26, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 628 841, proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, so sídlom Dunajská 68, P.O.BOX 58, 820 04 Bratislava 24, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: 559-7000/2011-OK/5 zo dňa 07.06.2011, jednomyseľne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobou podanou tunajšiemu súdu dňa 21.6.2011 sa žalobcovia domáhali preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 559-7000/2011-OK/5 zo dňa 07.06.2011, ktorým žalovaný podľa § 139 ods. 2 písm. a/ v nadväznosti na § 146 ods. 4 zákona č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ZVO) nariadil žalobcovi Technické služby s.r.o., (ďalej len verejný obstarávateľ) zrušiť užšiu súťaž na predmet zákazky „Rekultivácia a uzavretie skládky komunálneho odpadu Široká, Dolný Kubín“. Napadnuté rozhodnutie žalobca považuje za nezákonné najmä z nasledovných dôvodov: 1. Úrad pre verejné obstarávanie v rozpore s § 30 zákona o verejnom obstarávaní neprijal dôkaz predložený uchádzačom, ktorý je rovnocenný opatreniam enviromentálneho riadenia podľa požiadaviek na vystavenie príslušného certifikátu. 2. Úrad pre verejné obstarávanie rozhodol na základe právneho názoru, ktorý je v rozpore s inou rozhodovacou činnosťou Úradu. 3. Úrad pre verejné obstarávanie rozhodol v rozpore s § 146 ods. 4 ZVO. Žalobcovia podrobným popisom procesnej genézy predmetného verejného obstarávania k jednotlivým namietaným bodom uviedli nasledovné: Žalobcovia majú zato, že neporušili a ani nemohli porušiť princíp transparentnosti tým, že predloženú „príručku integrovaného manažérskeho systému kvality a enviromentu“ akceptovali. Uviedli, že predmetnú príručku dôsledne preštudovali a vyhodnotili ju, že je dostatočným a rovnocenným podkladom opatrení enviromentálneho riadenia v spoločnosti LINEKO SLOVENSKO, s.r.o.. Z obsahu príručky predloženej uchádzačom LINEKO SLOVENSKO, s.r.o. podľa žalobcov jednoznačne vyplýva, že touto sa uchádzač riadi minimálne odo dňa jej platnosti t.j. odo dňa 2.3.2010 a touto príručkou zaviedol v spoločnosti manažérsky systém kvality a enviromentu. Uvedená príručka je teda v zmysle § 30 ZVO iný rovnocenný dôkaz a preto Úrad nemal dôvod a ani nebol oprávnený dodržiavanie princípov vymedzených v predmetnej príručke akokoľvek spochybňovať. Ako za dostatočné totiž vyhodnotil vyhlásenia a garancie uchádzača, ktoré boli obsahom predmetnej príručky v bode 1.1 označenej ako „rozsah činností a systému“ z bodu 1.2 príručky označenej ako „aplikácia - uplatňovanie výnimky“, ako aj z bodu 2.1 príručky označenej ako „integrovaný manažérsky systém organizácie“. Žalobcovia mali zato, že výklad § 30 ZVO, ktorý pri svojom rozhodovaní použil žalovaný je v rozpore s textom právneho predpisu, jeho zmyslom, ale aj ustáleným výkladom. Zákonodarca pri formulácii § 30 nepredpokladal podľa žalobcov, že obstarávateľ bude spôsobilý vo vlastnom mene zabezpečiť overenie aspoň na úrovni blížiacej sa úrovni certifikačnej autority. 2. Žalobcovia poukazovali na tú skutočnosť, že vo verejnom obstarávaní obstarávateľa Mesto Poltár na predmet obstarávania „uzavretie a rekultivácia skládky odpadov Poltár - Slaná Lehota“, ktorého výsledok bol uverejnený vo Vestníku verejného obstarávania (č. 102/2011) pod číslom 03852/VUP bol ako uchádzač, ktorý splnil podmienky pre užšiu súťaž aj LINEKO SLOVENSKO, s.r.o.. V danom obstarávaní žalovaný žiadnym spôsobom nenamietal plnenie podmienok podľa § 30 ZVO, hoci táto istá spoločnosť predložila pri prihlasovaní sa do verejného obstarávania rovnaké doklady ako v napadnutom prípade. 3. Žalobcovia uviedli, že žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal konkrétne porušenie zákona o verejnom obstarávaní zo strany verejného obstarávateľa a taktiež nepreukázal aký zásadný vplyv mohlo mať toto údajné porušenie transparentnosti na výsledok verejného obstarávania. Zdôraznili, že na údajné porušenie transparentnosti zo strany verejného obstarávateľa žalovaný ani raz neupozornil, preto vzhľadom na uplynulý čas majú zato, že v tomto prípade sú dôvodné obavy o nezaujatosti v predmetnej veci. Žalobcovia ďalej uviedli, že § 146 ods. 4 ZVO uvádza len primerané použitie ustanovení § 138 až 145. Podľa ich názoru povinnosťou žalovaného je citlivo zvažovať každý prípad, čo sa však v tomto prípade zo strany žalovaného opomenulo. Podľa žalobcov v danom prípade nebolo preukázané nehospodárne nakladanie s verejnými zdrojmi alebo začaté trestné stíhanie, či iná obdobne závažná skutočnosť, ktorá je dôvodom pre zrušenie súťaže v čase, kedy má dôjsť k podpisu zmluvy a preto jeho postup bol v rozpore s § 146 ods. 4 ZVO. Z vyššie uvedených dôvodov žiadajú, aby súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil na nové konanie žalovanému. Rovnako žiadajú priznanie náhrady trov konania. Žalovaný (ďalej aj Úrad) vo vyjadrení k žalobe zo dňa 16.8.2011 uviedol, že sa v celom rozsahu pridržiava svojho napadnutého rozhodnutia, pričom argumentáciu žalobcov nepokladá za dôvodnú. Vyjadril sa k jednotlivým namietaným bodom. Uviedol, že vykonal dohľad nad predmetným verejným obstarávaním na základe podnetu Ministerstva životného prostredia SR zo dňa 5.4.2011. Zdôraznil, že vyhodnotenie podmienok účasti zohráva primárnu fázu predmetného postupu zadávania zákazky. Žalovaný kladie dôraz na objektivitu a zákonnosť predmetných úkonov verejných obstarávateľov. V rámci preskúmania úkonov žalobcov resp. verejného obstarávateľa žalovaný zistil, že tento nepostupoval pri vyhodnotení splnenia podmienok účasti v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní. Poukázal na tú skutočnosť, že vyžiadal odborné stanovisko k problematike certifikátov kvality a pri dôkladnom preskúmaní predmetnej veci dospel k záveru, že záujemca predložením certifikátu SK10/0957 splnil požiadavku žalobcu na predloženie platného certifikátu riadenia kvality v oblasti stavebnej výroby. Tento certifikát však nepreukazuje splnenie požiadavky na predloženie certifikátu enviromentálneho manažérstva v oblasti stavebnej výroby. Rovnako preskúmal aj ďalší doklad predložený záujemcom a to príručku. Dal ju preskúmať aj odborníkovi a po obdržaní jeho stanoviska vyvodil záver, že predložená príručka nie je dôkazom o plnení požiadaviek žiadnej normy. Tvorí len predpoklad k plneniu požiadaviek noriem EN ISO/IEC 9001:2008 a EN ISO/IEC 14001:2004. Žalovaný zároveň dospel k záveru, že z predloženej dokumentácie nie je zrejmé na základe akého postupu a skutočností verejný obstarávateľ vyhodnotil záujemcom predloženú príručku ako postačujúci dôkaz, rovnocenný opatreniam na zabezpečenie kvality, resp. enviromentálneho manažérstva podľa požiadaviek na vystavenie príslušného certifikátu. V tomto rozsahu je preto postup žalobcu v prvom rade v rozpore s princípom transparentnosti verejného obstarávania a to v zmysle ust. § 9 ods. 4 ZVO, nakoľko základom tohto princípu je zabezpečiť prehľadnosť a verejnú kontrolovateľnosť celého procesu verejného obstarávania , čo sa realizuje jednak čo najväčšou mierou informovanosti záujemcov alebo uchádzačov, ako aj verejnosti o priebehu verejného obstarávania. Žalovaný zdôraznil, že stanovenie podmienok účasti a ich náležité vyhodnotenie tzn. objektívne vyhodnotenie, či niekto splnil alebo nesplnil podmienky podľa § 33 ods. 5 ZVO je elementárnou povinnosťou každého verejného obstarávateľa. Z výsledkov predmetného rozhodnutia a šetrenia postupu žalobcu vyplýva, že stanovil podmienky, ktoré v skutočnosti nevedel riadne vyhodnotiť. V tejto súvislosti ešte žalovaný zdôraznil, že verejný obstarávateľ by si mal stanovovať len také podmienky účasti, ktoré sú nevyhnutne potrebné na vyhodnotenie spôsobilosti záujemcov; ak teda verejný obstarávateľ nebol schopný posúdiť splnenie noriem kvality, nemal túto podmienku účasti ani stanovovať. K námietke súvisiacej s nerovnakým prístupom žalovaného k rovnakým predmetom obstarávania žalovaný uviedol, že žalobcom uvádzaný postup zadávania zákazky nebol predmetom dohľadu s jeho strany. K ďalšej námietke, že žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal konkrétne porušenie ZVO v súvislosti s princípom transparentnosti zo strany verejného obstarávateľa a nepreukázal ani aký zásadný vplyv mohlo mať toto údajné porušenie zákona na výsledok verejného obstarávania uviedol nasledovné: Žalovaný predovšetkým v súvislosti s výkladom dohľadu v nadväznosti na predmetný postup zadávania zákazky aj vzhľadom na názorový dualizmus správnych súdov na problematiku rozsahu preskumávacej právomoci žalovaného v konaní o námietkach a úpravu vnútorných predpisov zvolil procesný postup, v rámci ktorého posudzoval v konaní o námietkach výlučne skutočnosti namietané navrhovateľom v námietkach. Ďalej uviedol, že predmet zákazky obstarávaný v rámci predmetného postupu zadávania zákazky je spolufinancovaný s finančných prostriedkov EÚ. Žalovaný je toho názoru, že práve v týchto prípadoch svojím zásahom v rámci dohľadu nad verejným obstarávaním je povinný pôsobiť preventívne, nakoľko tieto zákazky sú aj predmetom prieskumu orgánmi EÚ. V prípade prefinancovania zákazky, ktorej následný audit EÚ odhalí nedostatky a porušenia predpisov o verejnom obstarávaní musí SR nielen vrátiť takto poskytnuté finančné prostriedky, ale musí znášať aj sankcie. Preto tvrdenie akejkoľvek účelovosti konania žalovaného zo strany žalobcu pokladá za úplne neopodstatnené. V ďalšom žalovaný poukázal na to, že primeraná aplikácia ustanovení zákona o námietkach nijako nezmäkčuje aplikáciu jednotlivých výrokov podľa § 139 ods. 2 ZVO. Pretože žalovaný je oprávnený zrušiť v podstate akýkoľvek úkon verejného obstarávateľa a to ešte pred uzavretím zmluvy resp. v čase preskúmavania procesu konania o námietkach. Žalovaný poukázal na to, že po uzavretí zmluvy, kedy je už proces verejného obstarávania ukončený, takéto riešenie už nie je možné, keďže žalovaný v tomto štádiu môže pristúpiť už iba k administratívnemu trestaniu za spáchané správne delikty. Práve kontrola pred uzavretím zmluvy, teda z pohľadu účelu a časového momentu jej realizácie, predstavuje obdobu konania o námietkach, preto z uvedeného dôvodu ZVO v § 146 ods. 4 priamo upravuje, že pri výkone kontroly pred uzavretím zmluvy sa postupuje primerane podľa ust. § 138 až 145 ZVO. Žalovaný uviedol, že rešpektujúc princípy legality zakotvené v článku 2 ods. 2 Ústavy SR postupoval aj v danom konaní, kde bol oprávnený výlučne vykonávať dohľad nad verejným obstarávaním, čo aj vykonal. Žiadal žalobu zamietnuť. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku ďalej len O.s.p.), ako aj konanie ktorému predchádzalo bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250f ods. 1 O.s.p., keďže boli splnené podmienky uvedené v § 250f ods. 2 O.s.p. a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011) dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 29.6.2012 po tom, čo deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stráne Ministerstva spravodlivosti SR www.justice.gov.sk najmenej 5 dní vopred (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.). Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. Podľa § 250i ods. 1 O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnuté na preskúmanie napadnutého rozhodnutia. Podľa článku 1 ods. 1 veta prvá Ústavy SR, Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Podľa článku 2 Smernice Európskeho parlamentu a rady 2004/18/ES z 31.3.2004 o koordinácii postupov zadávania verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby (ďalej len smernica), verejní obstarávatelia zaobchádzajú s hospodárskymi subjektmi rovnako a nediskriminačne a konajú transparentne. Podľa § 9 ods. 1 ZVO verejný obstarávateľ a obstarávateľ sú povinný pri zadávaní zákaziek postupovať podľa tohto zákona. Podľa § 9 ods. 2 ZVO pri zadávaní zákaziek sa musí uplatňovať princíp rovnakého zaobchádzania, princíp nediskriminácie uchádzačov alebo záujemcov, princíp transparentnosti a princíp hospodárnosti a efektívnosti. Podľa ust. § 29 ZVO ak verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ vyžaduje predloženie certifikátu kvality vydaného nezávislou inštitúciou, ktorým sa potvrdzuje splnenie noriem zabezpečenia kvality uchádzačom alebo záujemcom, môže využiť systémy zabezpečenia kvality vyplývajúce z európskych noriem. Verejný obstarávateľ a obstarávateľ uzná ako rovnocenné osvedčenia vydané príslušnými orgánmi členských štátov. Verejný obstarávateľ a obstarávateľ musí prijať aj iné dôkazy predložené uchádzačom alebo záujemcom, ktoré sú rovnocenné opatreniam na zabezpečenie kvality požiadaviek podľa požiadaviek na vystavenie príslušného certifikátu. Podľa § 30 ZVO ak verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ vyžaduje predloženie certifikátu kvality vydaného nezávislou inštitúciou, ktorým sa potvrdzuje splnenie určitých noriem enviromentálneho riadenia uchádzačom alebo záujemcom, môže využiť schému európskeho spoločenstva pre enviromentálne manažérstvo a audit alebo normy enviromentálneho manažérstva vyplývajúce z príslušných európskych noriem alebo medzinárodných noriem certifikovaných orgánov. Verejný obstarávateľ a obstarávateľ uzná ako rovnocenné certifikáty vydané orgánmi z členských štátov. Verejný obstarávateľ a obstarávateľ musí prijať aj iné dôkazy predložené uchádzačom alebo záujemcom, ktoré sú rovnocenné opatreniam enviromentálneho riadenia podľa požiadaviek na vystavenie príslušného certifikátu. Podľa § 33 ods. 1) ZVO Verejný obstarávateľ posudzuje splnenie podmienok účasti vo verejnom obstarávaní v súlade s oznámením o vyhlásení verejného obstarávania a súťažnými podkladmi. Ak sú podmienky účasti uvedené aj v súťažných podkladoch, nesmú byť v rozpore s oznámením o vyhlásení verejného obstarávania. Podľa odseku 5) Verejný obstarávateľ a obstarávateľ vylúči z verejného obstarávania uchádzača alebo záujemcu, ak a) nesplnil podmienky účasti, b) predložil neplatné doklady, c) nepredložil po písomnej žiadosti podľa odseku 4 vysvetlenie alebo doplnenie predložených dokladov v určenej lehote alebo d) poskytol nepravdivé informácie alebo skreslené informácie. Podľa odseku 10) Verejný obstarávateľ a obstarávateľ môže zriadiť na vyhodnotenie splnenia podmienok účasti uchádzačov alebo záujemcov komisiu. Podľa § 116 ods. 2 ZVO odbornou spôsobilosťou sa rozumie súhrn odborných vedomostí a praktických skúsenosti potrebných na zabezpečenie úloh verejného obstarávateľa, obstarávateľa a osoby podľa § 7 vo verejnom obstarávaní. Podľa § 7 ZVO je obstarávateľ a osoba podľa tohto ustanovenia je povinná vykonávať činnosti vo verejnom obstarávaní prostredníctvom fyzických osôb, ktoré získali odbornú spôsobilosť na verejné obstarávanie podľa tohto zákona a sú zapísané v zozname odborne spôsobilých osôb, ktorý vedie úrad. Podľa § 139 ods. 2 písm. a) zákona o ZVO ak úrad v konaní o námietkach zistí, že postupom kontrolovaného bol porušovaný tento zákon a porušenie mohlo mať zásadný vplyv na výsledok verejného obstarávania, rozhodnutím, nariadí zrušiť použitý postup zadávania zákazky alebo súťaž návrhov. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. 559-7000/2011- OK/5 zo dňa 7.6.2011. Z administratívneho spisu súd zistil, že žalobca v prvom rade: Technické služby, s.r.o. so sídlom v Dolnom Kubíne, vyhlásil užšiu súťaž podľa § 50 ods. 4 písm. a) v spojení s § 91 ods. 1 ZVO na predmet zákazky „Rekultivácia a uzavretie skládky komunálneho odpadu Široká, Dolný Kubín“ vo Vestníku verejného obstarávania č. 134/2010 dňa 15.7.2010 pod značkou 04665-MUP (ďalej len oznámenie) v predpokladanej hodnote zákazky 4 831 731,28,- €. Podľa tipu kontrolovaného a predpokladanej hodnoty zákazky sa jednalo o podlimitnú zákazku na uskutočnenie stavebných prác. V lehote do 4.8.2010 t.j. v lehote na predkladanie žiadostí o účasť stanovenej žalobcom v prvom rade, predložili žiadosť o účasť desiati záujemcovia. Zo zápisnice z vyhodnotenia splnenia podmienok účasti zo dňa 9.8.2010 vyplýva, že uvádzaný žalobca požiadal štyroch záujemcov o vysvetlenie dokladov predložených k žiadosti o účasť. Podľa znenia zápisnice z vyhodnotenia splnenia podmienok účasti zo dňa 26.8.2010, na uvedený predmet zákazky, 9 záujemcov splnilo podmienky účasti stanovené žalobcom v prvom rade. Ďalej zo zápisnice vyplýva, že na základe hodnotenia komisie podľa kritérií na výber obmedzeného počtu záujemcov, ktorí budú vyzvaní na predloženie ponuky podľa bodu IV. 1.2. oznámenia bol určený počet 5 záujemcov, ktorým bola zaslaná výzva na predloženie ponuky. Ponuku predložili 3 uchádzači zákonom stanovenej lehote a kritériom na vyhodnotenia ponúk bola podľa bodu IV.2.1. oznámenia najnižšia cena. Zo zápisnice z vyhodnotenia splnenia podmienok účasti zo dňa 26.8.2010 okrem iného vyplýva, že žalobca v rade prvom ako záujemcu, ktorý splnil podmienky účasti, vyhodnotil skupinu dodávateľov: LINEKO SLOVENSKO, s.r.o. so sídlom v Banskej Bystrici (ďalej len „záujemca“). Táto skupina dodávateľov bola aj obstarávateľom následne vybraná v rámci užšej súťaže a bola vyzvaná aj na predloženie ponuky. Súd z administratívneho spisu zistil, že Úrad listom č. 559-7000/2011-OK/1 zo dňa 20.4.2011 oznámil kontrolovanému (obstarávateľovi) začiatok kontroly postupu zadávania zákazky pred uzavretím zmluvy z vlastného podnetu (keďže si osvojil podnet Ministerstva životného prostredia SR) a vyzval kontrolovaného na doručenie kompletnej dokumentácie predmetnej zákazky. Úrad ďalej vydal rozhodnutie číslo 559-7000/2011-OK/3 zo dňa 24.5.2011, ktorým prerušil výkon kontroly na vyššie citovaný predmet zákazky a to za účelom získania odborného stanoviska. Na základe žiadosti o odborné stanovisko zo dňa 25.5.2011 k problematike týkajúcej sa vydávania certifikátov a iných ekvivalentných dokladov preukazujúcich zavedenie systému riadenia kvality a enviromentálneho manažérstva. Odborné stanovisko následne bolo pod číslom 2011/800/003208/01379 zo dňa 31. 5.2011 Úradu doručené dňa 7.6.2011. Podľa § 137 ods. 2 psím. c) ZVO úrad v rámci dohľadu nad dodržiavaním povinností verejného obstarávateľa vykonáva kontrolu postupu zadávania zákaziek, t.j. skúma zákonnosť jeho úkonov s cieľom zaistiť transparentnosť zadávania zákaziek a dodržiavanie zásad rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie záujemcov alebo uchádzačov pri dodržiavaní princípov hospodárnosti a efektívnosti verejného obstarávania. Z podmienok súťaže vyplýva, že obstarávateľ v bode III.2.3. „technická alebo odborná spôsobilosť“ požadoval: „b (podľa § 29 - Platný certifikát riadenia kvality v oblasti stavebnej výroby) - doklad predložiť ako originál alebo jeho úradne overenú kópiu.“ Tu bolo zároveň uvedené, že verejný obstarávateľ uznal za rovnocenné osvedčenia vydané príslušnými orgánmi členských štátov EÚ. Verejný obstarávateľ príjme aj iné dôkazy predložené záujemcom, ktoré sú rovnocenné s opatreniami na zabezpečenie kvality podľa požiadaviek na vystavenie príslušného certifikátu. Po c/ podľa § 30 - platný certifikát enviromentálneho manažérstva v oblasti stavebnej výroby. V ďalšom tak isto uviedol inštruktáž v zmysle § 30 a preukázanie technickej spôsobilosti alebo odbornej spôsobilosti.“ Z administratívneho spisu bolo súdu preukázané, že záujemca: LINEKO SLOVENSKO s.r.o. so sídlom v Banskej Bystrici v súvislosti s dokladmi preukazoval splnenie podmienok účasti tak, že predložil na preukázanie splnenia vyššie uvedenej podmienky účasti certifikát SK10/0957 vydaný spoločnosťou SGS Slovakia spol s r.o. so sídlom v Košiciach v súlade s normou EN ISO901/2008 členovi skupiny dodávateľov spoločnosti LINEKO SLOVENSKO s.r.o. pre činnosti: izolácia stavieb rôzneho prevedenia, veľkoplošné tesnenie skládok a tesnenie betónových konštrukcií, odvodnenie a odplynenie skládok, realizácia protiradónových bariér, rekultivácia skládok, obchodná činnosť v oblasti predaja izolačných, drenážnych, výstužných systémov a geotextílií. Totožný záujemca predložil aj „príručku integrovaného manažérskeho systému kvality a enviromentu“. Z odborného stanoviska, ktoré si vyžiadal úrad na posúdenie uvedených listín vyplýva, že záujemca predložením certifikátu SK10/0957 splnil požiadavku obstarávateľa na predloženie platného certifikátu riadenia kvality v oblasti stavebnej výroby avšak tento certifikát nepreukazuje splnenie požiadavky na predloženie certifikátu enviromentálneho manažérstva v oblasti stavebnej výroby. Odborné stanovisko k príručke uvádza: „predložená príručka nie je dôkazom o plnení požiadaviek žiadnej normy. Tvorí len predpoklad k plneniu požiadaviek noriem EN ISO/IEC 9001:2008 a EN ISO/ IEC 14001:2004.“ Na základe týchto odborných posudkov ako aj z celkového vyhodnotenia postupu žalobcu ako verejného obstarávateľa, žalovaný vydal následne rozhodnutie č. 559-7000/2011-OK/5 zo dňa 7.6.2011, kde nariadil kontrolovanému zrušiť užšiu súťaž na predmet zákazky „Rekultivácia uzavretie skládky komunálneho odpadu Široká, Dolný Kubín.“ Z rozhodnutia žalovaného jednoznačne vyplýva správna úvaha na základe ktorej danú príručku nepovažuje za relevantný doklad. Uviedol, že príručka, či už kvality alebo enviromentálneho manažérstva ako taká iba popisuje celkový prehľad o príslušnom systéme vo firme. Jedná sa preto o dokument, ktorý opisuje spôsob naplnenia požiadaviek príslušnej normy v podmienkach danej organizácie. Sama o sebe však nie je dôkazom o tom, že v nej opísané postupy, organizácia aj reálne uplatňuje v praxi. Je treba prisvedčiť žalovanému, že z predloženej dokumentácie skutočne nie je zrejmé, na základe akého postupu a skutočností žalobca v prvom rade vyhodnotil záujemcom predloženú príručku ako postačujúci dôkaz rovnocenný opatreniam na zabezpečenie kvality resp. enviromentálneho manažérstva a to podľa požiadaviek na vystavenie príslušného certifikátu. V danom prípade preto nebolo možné zistiť, či žalobca v prvom rade dodržal ustanovenie § 146 ods. 1 ZVO v zmysle ktorého sa kontrolou zisťuje súlad postupu kontrolovaného s ustanoveniami tohto zákona. Krajský súd v Bratislave konštatuje nemožnosť preskúmania správnej úvahy žalobcu v prvom rade o tvrdenej zhode záujemcom predloženej príručky ako postačujúci dôkaz rovnocenný opatreniam na zabezpečenie kvality resp. enviromentálneho manažérstva podľa požiadaviek na vystavenie príslušného certifikátu. Takto potom postup kontrolovaného nevylučuje rozpor s princípom transparentnosti verejného obstarávania v zmysle ustanovenia § 9 ods. 4 ZVO, nakoľko základom tohto princípu je zabezpečiť prehľadnosť a verejnú kontrolovateľnosť celého procesu verejného obstarávania, čo sa realizuje jednak čo najväčšou mierou informovanosti záujemcov alebo uchádzačov ako aj verejnosti o priebehu verejného obstarávania a tak isto sa riadi zásadou dostatočného odôvodňovania všetkých úkonov, ktoré verejný obstarávateľ realizuje aby bol jeho postup predvídateľný a v súlade so zásadou právnej istoty. Nedostatok transparentnosti je jednoznačne vyhodnotiteľný ako zásadné porušenie pravidiel pri vyhodnocovaní výsledkov verejného obstarávania a je to jeden z dôvodov nato aby mohol úrad nariadiť zrušenie použitého postupu zadávania zákazky alebo súťaž návrhov. Z uvedených dôvodov súd námietky žalobcov uvedených v prvom bode vyhodnotil ako nedôvodné. Stanovenie podmienok účasti a schopnosť ich náležitého tzn. objektívneho vyhodnotenia, či záujemca splnil alebo nesplnil podmienky stanovené verejným obstarávateľom je výlučne v kompetencii verejného obstarávateľa, preto nemožno súhlasiť s názorom žalobcu v prvom rade, že nebolo v jeho kapacitách vyhodnotiť splnenie podmienky účasti spočívajúcej v povinnosti predložiť certifikát kvality alebo envirocertifikát ako dôkaz, ktorý je rovnocenný opatreniam podľa požiadaviek na vystavenie týchto certifikátov. Ak verejný obstarávateľ nie je schopný vyhodnotiť podmienku účasti, ktorú sám stanovil, potom takúto podmienku buď nemal vôbec stanovovať alebo mal zriadiť na vyhodnotenie splnenia podmienok účasti záujemcov odbornú komisiu. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalobca takúto komisiu zriadil avšak zjavne ju zriadil iba formálne, pretože nepreukázal, že by komisia disponovala dostatočnou odbornosťou resp. odbornými skúsenosťami jej členov, ktorí by realizovali samotné hodnotenie, ktoré bezpochyby predstavuje ich odbornú činnosť, tak ako to má na mysli § 116 ods. 2 zákona ZVO. Je potrebné zdôrazniť, že povinnosťou verejného obstarávateľa resp. obstarávateľa teda pri vyhodnocovaní splnenia podmienok účasti je nielen formálne hodnotenie tzn., či predložil nejaké doklady alebo nepredložil, ale aj náležité skúmanie pravdivosti poskytnutých informácii. Žalobca ako verejný obstarávateľ musí byť schopný a spôsobilý sám alebo prostredníctvom ním zriadenej komisie na vyhodnotenie a splnenie podmienok účasti, vykonať objektívne posúdenie dôkazov o plnení požiadaviek podľa požadovanej normy, z hľadiska ich rovnocennosti opatreniam na zabezpečenie kvality a enviromentálneho riadenia podľa požiadaviek na vystavenie príslušného certifikátu, čo predpokladá aj osobné preverenie plnenia týchto požiadaviek v zmysle predložených dôkazov priamo v danom prípade u záujemcu. Z uvedených dôvodov súd nemohol akceptovať námietky žalobcov vedené týmto smerom. Je nesporné, že takáto neschopnosť vyhodnotenia technických listín ako základných dôkazov schopnosti splniť úlohy vytýčené verejným obstarávateľom, potom majú aj samotný vplyv na výber jednotlivých uchádzačov a nato, že či sú vôbec spôsobilí podmienky splniť, pretože pokiaľ nie sú schopní splniť zadané podmienky, potom povinnosťou verejného obstarávateľa je ich vylúčiť z verejného obstarávania podľa v § 33 ods. 5 ZVO. Čo sa týka námietky žalobcov, že v obdobnom prípade žalovaný nepostupoval totožne resp. bol uspokojený s listinami, ktoré boli predložené uchádzačmi treba konštatovať, že z administratívneho spisu ani zo žalobného návrhu nebolo dostatočne identifikovateľné, ktorý prípad má žalobca na mysli, preto túto námietku súd nemohol dostatočne preveriť a nepokladal ju z toho dôvodu ani za relevantnú. Čo sa týka námietky žalobcov, že žalovaný nepreukázal aký zásadný vplyv mohlo mať údajné porušenie na výsledok verejného obstarávania z pohľadu princípu transparentnosti zo strany postupu verejného obstarávateľa súd je nasledovného názoru. Ako už bolo podľa § 137 ods. 2 písm. c) ZVO uvedené úrad vykonával dohľad nad dodržiavaním povinnosti verejného obstarávateľa a to prakticky v ktoromkoľvek štádiu jeho postupu zadávania zákaziek. Jeho povinnosťou je preskúmať celý postup zadávania zákazky, pretože jednou z podmienok postupu je dodržanie ust. § 9 ods. 2 - 4 ZVO v zmysle ktorého zásady, každý obstarávateľ je povinný dodržiavať od počiatku. Preto v danom prípade neobstojí argumentácia žalobcov, že pokiaľ malo dôjsť k údajnému porušeniu zákona o verejnom obstarávaní tak ochrany proti tomu porušeniu sa mal a mohol domáhať dotknutý uchádzač, ktorý nebol pribratý do zúženého výberu záujemcov. Žalovaný ako už bolo povedané, môže vstupovať do konania aj z vlastného podnetu a to v štádiách, ktoré sú uvedené v zákone v ust. § 139 ods. 2 ZVO, pričom môže vstupovať aj v štádiu pred uzavretím zmluvy. V tomto štádiu sú totiž jednotlivé úkony verejného obstarávateľa ešte zvratné. Krajský súd v Bratislave je toho názoru, že žalovaný práve v tomto štádiu je oprávnený zrušiť v podstate akýkoľvek úkon verejného obstarávateľa, ktorý je v rozpore s citovaným zákonom. Po uzavretí zmluvy totiž už možno riešiť negatívne dôsledky len trestaním a nie prevenciou. Je potrebné zdôrazniť, že v súdnej praxi sa kladie dôraz nato, aby Úrad vykonávajúci dohľad na dodržiavaním zákona o verejnom obstarávaní bol práve tou inštitúciou, ktorá kontrolou pred uzavretím zmluvy predstavuje rozhodovací proces vo verejnej správe, ktorého výsledkom je v prípade zisteného porušenia zákona o verejnom obstarávaní rozhodnutie teda individuálny správny akt, ktorým sa kontrolovanému subjektu nariaďuje konkrétna povinnosť alebo ako je tomu aj v tomto prípade, zrušenie použitého postupu zadávania zákazky alebo nariadenie opätovného vyhodnotenia ponúk. Z predloženého administratívneho spisu ako aj z vyjadrení žalovaného mal súd jednoznačne preukázané, že v danom prípade správny orgán postupoval v súlade s citovanými ustanoveniami rešpektujúc tak aj princíp legality zakotvený v článku 2 ods. 2 Ústavy SR. Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ust. § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že neúspešným žalobcom ich náhradu nepriznal a žalovanému v tomto konaní náhrada trov neprináleží. Senát krajského súdu prijal predmetné rozhodnutie pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia na Najvyšší súd SR, prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.