Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Scud/2/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011201162 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Janáková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1011201162.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, samosudkyňou JUDr. Renátou Janákovou, v právnej veci navrhovateľky: N. V. I. G. W. I. U. L. V. Á., bytom Č.Á. C., XXX XX T., N. Č.. XXX/XX proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie, Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o starobný dôchodok, takto r o z h o d o l : Súd rozhodnutie odporkyne číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 3. mája 2011 p o t v r d z u -j e. Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Navrhovateľka včas podaným opravným prostriedkom žiadala preskúmať rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 3.mája 2011 z dôvodu, že nesúhlasí s výpočtom a priznaním starobného dôchodku od 22. decembra 2010 podľa právnych predpisov Slovenskej republiky, pretože nezodpovedá realite v Českej republike, čím sa cíti byť poškodená a slovenský orgán nie je príslušný na priznanie a vyplácanie jej starobného dôchodku, ako aj s prihliadnutím na č. 26 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení, pretože došlo k tvrdosti pri aplikácii citovanej zmluvy. Chce, aby je starobný dôchodok bol vypočítaný od 1967 do 2010 v Českej republike podľa českých právnych predpisov a nie podľa slovenských právnych predpisov, pretože k 31. decembru 1993 bola zamestnaná na území Českej republiky a v Poisťovni Otčina pracovala len jeden rok, teda do 31. mája 1993. Napadnutým rozhodnutím sa cíti byť diskriminovaná, pretože väčšia časť jej dôchodku bola prepočítaná na Slovensku, a preto žiada, aby jej bol tento jeden rok v osobnom liste vymazaný. V opravnom prostriedku ďalej uvádza, že nikdy na Slovensku nebývala, je občiankou Českej republiky, na Slovensku nikdy nepracovala. Vždy bola presvedčená, že nepracuje pre Poisťovňu Otčina, a.s. so sídlom na území Slovenska, ale že jej zamestnávateľom je organizačná zložka tejto poisťovne so sídlom v Zlíně. Napadnuté rozhodnutie považuje za diskriminačné, čím boli porušené jej základné práva v čl. 3 ods. 1 a v čl. 30 ods. 1 ústavného zákona č. 2/1993 Sb. a v Listine základných práv a slobôd. Odporkyňa v písomnom vyjadrení k návrhu zo dňa 23. augusta 2011 a zo dňa 5. januára 2012 uviedla, že navrhovateľke bol starobný dôchodok priznaný s použitím čl. 20 ods. 2 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou z dôvodu, že k 31. decembru 1992 bola zamestnaná v Poisťovni Otčina, Zlín. Česká správa sociálneho zabezpečenia jej odstúpila žiadosť navrhovateľky o starobný dôchodok odvolávajúc sa na čl. 20 Zmluvy medzi Českou republikou a Slovenskou republikou o sociálnom zabezpečení podľa ktorého sa doby zabezpečenia získané navrhovateľkou pred rozdelením ČSFR považujú za doby zabezpečenia Slovenskej republiky. Navrhovateľka ku dňu rozdelenia ČSFR pracovala v Poisťovni Otčina, t. č. Uniqa, ktorá bola zapísaná v obchodnom registri Českej republiky až od 18. marca 1993 a teda ku dňu rozdelenia zamestnávateľ navrhovateľky mal sídlo na území Slovenskej republiky. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa § 250l a nasl. O.s.p., návrh navrhovateľky prejednal a dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný. Súd vykonal dokazovanie výsluchom zástupkyne odporkyne, oboznámil sa s obsahom dávkového spisu odporkyne číslo XXX XXX XXXX X a s celým obsahom spisového materiálu a zistil tento skutkový stav. Navrhovateľka žiadosťou z 1. decembra 2010 požiadala Českú správu sociálneho zabezpečenia o priznanie starobného dôchodku. Česká správa sociálneho zabezpečenia písomným podaním z 11. apríla 2011 v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 postúpila odporkyni na vybavenie žiadosť o starobný dôchodok navrhovateľky, v ktorom sa odvolala na čl. 20 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení, pretože navrhovateľka ku dňu rozdelenia ČSFR pracovala v Poisťovni Otčina, t. č. Uniqa poisťovňa a. s., a teda doby zabezpečenia získané navrhovateľkou pred rozdelením ČSFR sa považujú za doby zabezpečenia Slovenskej republiky. V zmysle evidenčného listu dôchodkového zabezpečenia navrhovateľka bola v období rokov 1992 a 1993 zamestnaná v organizácii Poisťovňa Otčina, a.s., Zarámí 88, Zlín. V zmysle výpisu z Obchodného registra Slovenskej republiky bola Poisťovňa Otčina, a.s., neskôr Poisťovňa Otčina, a.s. Nitra založená zakladateľskou zmluvou zo dňa 18. decembra 1990 a do Obchodného registra SR zapísaná 4. januára 1991. V zmysle výpisu z Obchodného registra Českej republiky bola Poisťovňa Otčina, a.s. Nitra - Odštepný závod Zlín so sídlom Zarámí 88 Zlín zapísaná do Obchodného registra ČR dňa 18. marca 1995. Rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 3. mája 2011 odporkyňa podľa § 65 a § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov navrhovateľke priznala starobný dôchodok od 22. decembra 2010 v sume 169,50 € mesačne, ktorý od 1.januára 2011 zvýšila na sume 172,60 € mesačne. Navrhovateľke starobný dôchodok priznala podľa čl. 52 ods. 1 písm. a) a ods. 4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v znení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ( ES) č. 988/2009. Rozhodla tak s odôvodnením, že navrhovateľke vznikol nárok na starobný dôchodok v zmysle ust. § 65 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, keďže dôchodkový vek dosiahla k 22. marcu 2009. K tomuto dňu navrhovateľka získala 9 254 dní obdobia dôchodkového poistenia (od 1. septembra 1967 do 31. decembra 1992) v zmysle osobného listu dôchodkového poistenia. Navrhovateľka sa na pojednávanie dňa 21. marca 2012 napriek riadnemu predvolaniu nedostavila, svoju neúčasť na ňom neospravedlnila, nepožiadala o odročenie tohto pojednávania, a preto súd podľa § 250g ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) vec prejednal v jej neprítomnosti. Zástupkyňa odporkyne uviedla, že napadnuté rozhodnutie odporkyne žiada potvrdiť, pretože nárok navrhovateľky bol správne posúdený v súlade s čl. 20 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky. V intenciách citovaného ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotno-právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne i konanie, ktoré mu predchádzalo (§ 250l a nasl. O.s.p.) a dospel k záveru, že opravnému prostriedku navrhovateľky nemožno vyhovieť. Podľa čl. 20 ods. 1 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení, doby zabezpečenia získané pred dňom rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky sa považujú zo doby zabezpečenia toho zmluvného štátu, na ktorého území mal zamestnávateľ občana sídlo ku dňu rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky alebo naposledy pred týmto dňom. Vychádzajúc z predloženej písomnej dokumentácie žalovaného po preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu, dospel súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie vychádzalo zo správneho právneho posúdenia veci. Je nesporné, že navrhovateľka ku dňu rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, t. j. k 31. decembru 1992 bola zamestnaná v Poisťovni Otčina, a.s. so sídlom na území Slovenskej republiky a do Obchodného registra Českej republiky bola zapísaná až 18. marca 1995 ako Poisťovňa OTČINA,a.s. Nitra - Odštepný závod Zlín, a teda ku dňu rozdelenia zamestnávateľ navrhovateľky mal sídlo na území Slovenskej republiky. Odporkyňa postupovala správne, keď navrhovateľke priznala starobný dôchodok v súlade právnou úpravou platnou v Slovenskej republike. Ak sa navrhovateľka domnieva, že odporkyňa mala pri rozhodovaní o jej nároku aplikovať ust. čl. 26 Zmluvy medzi Slovenskou republikoua Českou republikou o sociálnom zabezpečení a nemala jej priznať starobný dôchodok, tak s touto požiadavkou sa musí navrhovateľka obrátiť na Českú správu sociálneho zabezpečenia, pretože odporkyni neprináleží postupovať podľa tohto ustanovenia. Podľa § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Ustanovenie § 250j ods. 5 <aspi:// module='ASPI'&link='99/1963%20Zb.%2523250j'&ucin-k-dni='30.12.9999'> platí obdobne. Krajský súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia i postupu odporkyne dospel k záveru, že zistenie skutkového stavu v preskúmavanej veci je dostačujúce, rozhodnutie a postup správneho orgánu je v súlade so zákonom, a preto napadnuté rozhodnutie odporkyne číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 3 mája.2011 podľa ust. § 250q ods. 2 O.s.p. ako správne potvrdil. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2, navrhovateľka nebola v konaní úspešná a odporkyni trovy konania neprislúchajú. Poučenie: Proti tomuto rozsudku j e možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave na Najvyšší súd Slovenskej republiky, písomne, dvojmo. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3/ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. /§ 205 ods.1 O.s.p./. Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. /§ 42 ods. 3 O.s.p./. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/, f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci /§ 205 ods. 2 O.s.p./.