Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4S/125/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011201221 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Langová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1011201221.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Soni Langovej a členov senátu JUDr. Judity Kokolevskej a JUDr. Miloty Tóthovej, v právnej veci žalobcu: Q.. V. Č., S. Č.. XX, XXX XX A., proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. 34189-2/2011-BA zo dňa 16.6.2011 v spojitosti s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava č. 705-0200008211-GC09/11 zo dňa 4.3.2011, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného č.k: 34189-2/2011-BA zo dňa 16.06.2011 v spojitosti s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava č. 705-0200008211-GC09/11 zo dňa 4.3.2011 z r u š u j e podľa ust. § 250j ods. 2 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou súdu dňa 15.7.2011 sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. 34189-2/2011-BA zo dňa 16.6.2011, ktorým správny orgán zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava č. 705-0200008211-GC09/11 zo dňa 4.3.2011, podľa ktorého žalobcovi nezaniká účasť na povinnom nemocenskom a povinnom dôchodkovom poistení ku dňu 28.2.2010. V dôvodoch žaloby poukázal na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia a uviedol, že vydaným rozhodnutím bol ukrátený na svojich právach a žalovaný vec nesprávne právne posúdil. Uviedol, že podstatou sporu je posúdenie, či advokáta zapísaného do Slovenskej advokátskej komory, ktorý má pozastavený výkon advokácie, možno považovať za samostatne zárobkovo činnú osobu podľa § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o sociálnom poistení) v znení účinnom do 31.12.2010. Citoval ust. § 5 písm. c), § 21 ods. 4 písm. b) zákona o sociálnom poistení, § 1 ods. 2, § 9 ods. 1 písm. a) zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácií v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o advokácii), čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky. V žalobe sa zaoberal spôsobom, akým je potrebné vykladať právne normy, najmä pojmy „mať oprávnenie“ a „byť oprávnený“. V zmysle citovaných ustanovení zákona o advokácii, v prípade pozastavenia výkonu advokácie, advokát nie je oprávnený na výkon advokácie, nedisponuje oprávnením na vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení. Predmetná prekážka výkonu advokácie je časovo podmienená, nejedná sa o trvalú prekážku, ako je to pri vyčiarknutí zo zoznamu advokátov. Tvrdenie žalovaného, že pozastavením výkonu advokácie nezaniká postavenie advokáta ako samostatne zárobkovo činnej osoby ani povinné nemocenské a dôchodkové poistenie, nemá teda oporu v citovaných zákonných ustanoveniach. Okolnosť, že žalobca nie je oprávnený na vykonávanie činnosti, pretože má pozastavený výkon činnosti, nemôže byť samostatne zárobkovo činnou osobou, a preto nemá spôsobilosť byť povinne poistený podľa § 21 ods. 1 v spojení s § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení. Žalobcovi bol pozastavený výkon činnosti ku dňu 28.2.2010, odkedy nevykonával podnikateľskú činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba a dňa 3.3.2010 sa odhlásil z povinného nemocenského a dôchodkového poistenia. Žalobca vyjadril nesúhlas s výkladom žalovaného, podľa ktorého by status samostatne zárobkovo činnej osoby žalobcovi zanikol až vyčiarknutím zo zoznamu vedeného Slovenskou advokátskou komorou. I keď v danom prípade je žalobca zapísaný v predmetnom zozname, nie je oprávnený od 28.2.2010 vykonávať činnosť advokáta. Výklad žalovaného je z tohto dôvodu účelový, svojvoľný a protiústavný. Povinnosť uhradiť povinné poistné na nemocenské a dôchodkové poistenie bola uložená nezákonne, čím došlo k zasiahnutiu do jeho vlastníckeho práva v rozpore s čl. 20 Ústavy SR. Žalobca sa súčasne s odhlásením z povinného nemocenského a dôchodkového poistenia prihlásil ako dobrovoľne nemocensky a dôchodkovo poistená osoba, čo bolo zo strany sociálnej poisťovne akceptované a zaevidované. Dňa 16.3.2011, teda po roku bolo žalobcovi doručené rozhodnutie o tom, že jeho poistenie ku dňu 28.2.2010 nezaniká bez toho, aby mu bolo oznámené začatie konania, aby bolo vykonané dokazovanie, zadovážené doklady, žalobcovi nebolo umožnené vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia ani k prípadnej zaujatosti pracovníkov správneho orgánu, čím došlo k procesnému pochybeniu správnych orgánov oboch stupňov v rozpore s ust. § 172 a nasl. Zákona o sociálnom poistení. Žalobca ďalej poukázal na ust. § 26 ods. 2 a 5 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom od 1.1.2011. Uviedol, že k vydaniu prvostupňového rozhodnutia došlo dňa 4.3.2011, teda v čase, kedy právna úprava na ktorú odkazuje prvostupňové rozhodnutie aj rozhodnutie žalovaného (§ 5 písm. c), § 21 ods. 4 písm. b) zákona v znení účinnom do 31.12.2010) už nebola platná a účinná. Uvedené rozhodnutia teda boli vydané na základe neúčinného právneho predpisu. Podľa žalobcu je aplikácia zákona o sociálnom poistení v znení účinnom od 1.1.2011 v prospech žalobcu, čo je dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia podľa § 250j ods. 3 O.s.p.. Na základe uvedených dôvodov žiadal žalobca napadnuté rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov zrušiť, vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie a priznať náhradu trov konania. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že ako odvolací orgán preskúmal prvostupňové rozhodnutie v rámci odvolacieho konania a dospel k záveru, že bolo vydané v súlade so zákonom. Po popise námietok žalobcu prezentovaných v žalobe citoval ust. § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2010, § 2 ods. 1, § 7, § 8 zákona o advokácii a uviedol, že nadobudnutie právneho postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia zápisom do zoznamu vedeného Slovenskou advokátskou komorou nezakladá automaticky povinnosť platiť povinné nemocenské a dôchodkové poistenie z tohto titulu. Vznik tejto povinnosti závisí až od výšky príjmu z podnikania a z inej samostatne zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 písm. c) zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmu v znení neskorších predpisov, ktorý takáto osoba dosiahla za predchádzajúci kalendárny rok. Vznik, resp. zánik tohto poistenia sa posudzuje vždy k 1. júlu kalendárneho roka podľa príjmu za predchádzajúci kalendárny rok. Právne skutočnosti podmieňujúce zánik právneho postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby a povinnosti nemocenského a dôchodkového poistenia sú taxatívne vymedzené v ust. § 21 ods. 4 zákona o sociálnom poistení. Žalobcovi by zaniklo predmetné poistenie v prípade zániku oprávnenia a odo dňa vzniku pracovného pomeru. Pre zánik povinného nemocenského a dôchodkového poistenia žalobcu by bol podstatnou skutočnosťou reálny zánik jeho oprávnenia nie len okolnosť, že túto činnosť nevykonáva. V jeho prípade by sa prípadný zánik posudzoval len s ohľadom na dosiahnutý príjem za predchádzajúci rok. Keďže advokát je v období pozastavenia výkonu advokácie naďalej držiteľom oprávnenia podľa osobitného predpisu, spĺňa podmienku, podľa ktorej sa považuje za samostatne zárobkovo činnú osobu podľa § 21 ods. 4 písm. b) zákona o sociálnom poistení. V prípade žalobcu nedošlo k definitívnemu právnemu zániku oprávnenia. Žalobca dosiahol za rok 2008 príjem z výkonu advokácie v sume 2.977.918,- Sk, a preto mu od 1.7.2009 do 30.6.2010 vzniklo povinné nemocenské a dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby. V súvislosti s námietkami žalobcu ohľadom procesných pochybení žalovaný poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžso/20/2010, v zmysle ktorého je v danom prípade prvým úkonom poisťovne doručenie rozhodnutia účastníkovi konania, pričom zákona o sociálnom poistení neukladá sociálnej poisťovni povinnosť dať účastníkovi konania možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia a spôsobu ich zabezpečenia. Sociálna poisťovňa má možnosť overiť si všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutia z vlastnej databázy a obstaranie si podkladov pre rozhodnutie je jej vecou. Podkladom pre vydané rozhodnutie bolo oznámenie o zapísaní do zoznamu advokátov, oznámenie o pozastavení výkonu advokácie ku dňu 28.2.2010, výpis z daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2008, odhláška samostatne zárobkovo činnej osoby s dátumom ukončenia 28.2.2010, ktoré boli postačujúce pre vydanie rozhodnutia. Právne normy v zásade pôsobia do budúcnosti, nie do minulosti, pričom akúkoľvek výnimku musí právny predpis výslovne uviesť. Retroaktivita sa za určitých podmienok pripúšťa v trestnom práve, inak sa právne skutočnosti riadia právom platným v čase vzniku právnych skutočností. Na základe uvedených dôvodov žiadal žalovaný žalobu zamietnuť. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 OSP) ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Podľa ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách citovaného ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotno-právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia. Z obsahu predložených listín súd zistil, že žalobca podľa výpisu z daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2008 deklaroval čiastkový základ dane z príjmov podľa § 6 zákona vo výške 1.056.936,- Sk a výšku príspevkov zaplatených samostatne zárobkovo činnou osobou v roku 2008 v sume 21.274,- Sk. Dňa 3.3.2010 doručil správnemu orgánu odhlášku z výberu poistného samostatne zárobkovo činnej osoby z dôvodu zmeny ku dňu 28.2.2010. V spise sa nachádza list Slovenskej advokátskej komory, podľa ktorého bol žalobcovi na základe jeho žiadosti pozastavený výkon advokácie od 28.2.2010 podľa § 8 ods. 1 písm. d) zákona o advokácii. V zmysle listu zo dňa 2.2.2011, žalobcovi bol obnovený výkon advokácie od 2.2.2011. V spise sa nachádza prihláška občana na nemocenské a dôchodkové poistenie zo dňa 28.2.1998, doklad o zapísaní žalobcu do zoznamu advokátov ku dňu 9.3.1998. Dňa 4.3.2011 vydala Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava rozhodnutie č. 705-0200008211-GC09/11, podľa ktorého žalobcovi ako samostatne zárobkovo činnej osobe nezaniká ku dňu 28.2.2010 účasť na povinnom nemocenskom a povinnom dôchodkovom poistení. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán citoval ust. § 14 ods. 1 písm. b), § 15 ods. 1 písm. b), § 21 ods. 1, 2, 3 zákona o sociálnom poistení. Uviedol, že v rokoch 2008 a 2009 presiahli žalobcove príjmy hranicu potrebnú na určenie povinnej účasti na nemocenskom a dôchodkovom poistení, žalobca je zapísaný v zozname vedenom Slovenskou advokátskou komorou, pričom vo vzťahu k sociálnemu poisteniu je rozhodujúce ust. § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení, na základe ktorého žalobca je oprávnený na výkon samostatnej zárobkovej činnosti podľa zákona o advokácii. Poukázal na § 21 ods. 4 písm. b) zákona o sociálnom poistení, ust. § 6 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmu v zmysle ktorých nezaniklo žalobcovi odo dňa 28.2.2010 postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby. Na základe odvolania v ktorom žalobca uviedol námietky zhodné s obsahom žaloby vydal žalovaný dňa 16.6.2011 rozhodnutie, ktorým odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Podľa názoru súdu, v zmysle koncepcie prechodných a záverečných ustanovení zákona o sociálnom poistení podľa ust. § 249 a nasl. zákona, sa na právne skutočnosti, ktoré nastali pred 1.1.2011 vzťahujú predpisy účinné do 31.12.2010. Podľa ust. § 5 zákona o sociálnom poistení v účinnom znení, samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá a) vykonáva poľnohospodársku výrobu vrátane hospodárenia v lesoch a na vodných plochách a je zapísaná do evidencie podľa osobitného predpisu, b) má oprávnenie prevádzkovať živnosť, c) má oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu (napr. zákon o advokácii) okrem činnosti fyzickej osoby v pracovnom pomere, na ktorej výkon je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu, d) je spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti alebo komplementárom komanditnej spoločnosti, e) vykonáva športovú činnosť zárobkovo, ale nie v pracovnom pomere, f) vykonáva činnosť obchodného zástupcu. Podľa ust. § 2 ods. 1 zákona o advokácii, advokát je ten, kto je zapísaný do zoznamu advokátov, ktorý vedie Slovenská advokátska komora . Podľa ust. § 12 ods. 1 zákona o advokácii, advokát môže vykonávať advokáciu a) samostatne, b) v združení spolu s inými advokátmi, c) ako spoločník verejnej obchodnej spoločnosti, d) ako komplementár komanditnej spoločnosti alebo e) ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným. Podľa ust. § 14 ods. 1, písm. b) zákona o sociálnom poistení, povinne nemocensky poistená je samostatne zárobkovo činná osoba, ktorej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9. Oprávnením na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu sa v danom prípade rozumie oprávnenie na výkon advokácie. Podľa ust. § 1 ods. 1 až 3 zákona o advokácii, advokácia pomáha uplatňovať ústavné právo fyzických osôb na obhajobu a chrániť ostatné práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb (ďalej len "klient") v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, so zákonmi a s inými všeobecne záväznými právnymi predpismi. Výkon advokácie je zastupovanie klientov v konaní pred súdmi, orgánmi verejnej moci a inými právnymi subjektmi, obhajoba v trestnom konaní, poskytovanie právnych rád, spisovanie listín o právnych úkonoch, spracúvanie právnych rozborov, správa majetku klientov a ďalšie formy právneho poradenstva a právnej pomoci, ak sa vykonáva sústavne a za odmenu (ďalej len "právne služby"). Právne služby na území Slovenskej republiky poskytujú advokáti, ako aj ďalšie fyzické osoby a právnické osoby uvedené v ustanoveniach § 30 písm. b), c), d), e) a i) za podmienok a spôsobom ustanoveným týmto zákonom. Advokáti poskytujú iné služby v súlade s osobitnými predpismi. 1) Obdobné postavenie má aj osoba podnikajúca na základe živnostenského oprávnenia, ktorá po určité časové obdobie nevykonáva svoju živnosť, avšak o výmaz zo živnostenského registra nepožiadala. Z administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že žalobcovi bol dňom 28.2.2010 pozastavený výkon advokácie podľa § 8 ods. 1, písm. d) zákona o advokácii. Podľa § 9 ods. 1 zákona o advokácii, počas pozastavenia výkonu advokácie a) advokát nie je oprávnený poskytovať právne služby podľa tohto zákona, b) zaniká členstvo advokáta v orgánoch komory podľa § 66 ods. 4 písm. b) až d), c) advokát nemôže byť volený do orgánov komory podľa § 66 ods. 4 písm. b) až d), d) zaniká povinnosť advokáta podľa § 27 ods. 1. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že od okamihu pozastavenia výkonu advokácie, advokát napriek tomu, že je zapísaný v zozname advokátov, nie je oprávnený poskytovať právne služby, nemá oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, a preto ho nemožno považovať za samostatne zárobkovo činnú osobu podľa § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení. Podľa názoru súdu, v súlade s právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky citovanom v jeho rozhodnutí sp. Zn. 9Sžso/45/2010 zo dňa 28.11.2011, od okamihu pozastavenia výkonu advokácie, t.j. dňom 28.2.2010, žalobca nie je samostatne zárobkovo činnou osobou a nemôže mu trvať povinné nemocenské a dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby. Podľa § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9, a zaniká 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9, ak tento zákon neustanovuje inak. Predpokladom pre postup podľa tohto ustanovenia je súčasné splnenie oboch podmienok pre vznik a zánik povinného nemocenského a dôchodkového poistenia, a to status samostatne zárobkovo činnej osoby a výška výnosu súvisiaceho s činnosťou samostatne zárobkovo činnej osoby. V danom prípade žalobca nemal odo dňa 28.2.2010 status samostatne zárobkovo činnej osoby, a preto nemožno posudzovať jeho poistnú povinnosť k 30.6.2011 od výšky príjmu za rok 2010. Podľa ust. § 21 ods. 4, písm. b) zákona o sociálnom poistení, povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie zaniká vždy samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v § 5 písm. b) a c) dňom zániku týchto oprávnení, a samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v § 5 písm. c) odo dňa vzniku pracovného pomeru, v ktorom na výkon činnosti je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu, ak od tohto dňa podľa svojho vyhlásenia nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby uvedenej v § 5 písm. c). Z uvedeného teda vyplýva, že okamihom zániku oprávnenia na vykonávanie advokácie, pričom nie je podstatné, či na obmedzený čas alebo na trvalo, nemožno žalobcu považovať za samostatne zárobkovo činnú osobu, a preto dňom 28.2.2010 žalobcovi zaniklo povinné nemocenské a dôchodkové poistenie z tohto titulu. Na základe uvedených dôvodov a v rozsahu námietok uvedených v žalobe súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako i rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu je potrebné zrušiť podľa ust. § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. O trovách konania súd rozhodol s prihliadnutím na ust. § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania Senát krajského súdu prijal predmetné rozhodnutie pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo. Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.; b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.); f ) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.