Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3S/129/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011201238 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Šebestová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1011201238.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Šebestovej a členiek senátu JUDr. Dáši Filovej a JUDr. Anny Peťovskej, PhD. v právnej veci žalobcu: NIKA spol. s r.o., Ružová dolina 6, Bratislava, IČO: 30 228 557, zastúpený: JUDr. Bohumil Novák, advokát, AK Horná 27, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Vazovova 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. I/226/6239-52884/2011/990600-r zo dňa 06.05.2011, takto r o z h o d o l : Napadnuté rozhodnutie žalovaného č. I/226/6239-52884/2011/990600-r zo dňa 06.05.2011 a rozhodnutie Daňového úradu Považská Bystrica dodatočný platobný výmer č. 670/230/52381/10/Sek zo dňa 16.12.2010 z r u š u j e podľa ustanovenia § 250j ods. 2 písm. e/ O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 380,18 eur do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku k rukám právneho zástupcu žalobcu. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 19.07.2011 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. I/226/6239-52884/2011/990600-r zo dňa 06.05.2011, ktorým žalovaný potvrdil platobný výmer správcu dane č. 670/230/52381/10/Sek zo dňa 16.12.2010, ktorým bol žalobcovi podľa § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1 zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za obdobie máj 2008 v sume 2.930,85 eur. Žalobca uvádza, že rozhodnutia správcu dane a žalovaného považuje za nezákonné a vecne nesprávne. Rozhodnutie správcu dane je pre nedostatok a nezrozumiteľnosť dôvodov nepreskúmateľné a skutkové závery žalovaného sú vyvodené v rozpore s obsahom jednotlivých dôkazov, ako i v rozpore s dôkazmi v ich vzájomných súvislostiach, následkom čoho je nesprávnosť rozhodnutia vo veci samej. Žalobca namieta, že nebola riadne ukončená daňová kontrola prerokovaním protokolu o daňovej kontrole v predmetnej veci, pretože žalobca neporozumel poučeniu. Má tiež za to, že boli porušené jeho práva na vyjadrenie sa k protokolu. Dňa 14.12.2010 na úkone prejednania protokolu u správcu dane žalobcovi bol priamo doručený dodatok protokolu, ktorý je súčasťou protokolu a teda mal byť žalobcovi doručený spolu s výzvou na vyjadrenie sa k nemu a na jeho prerokovanie. Namietal, že neprebehlo prvostupňové daňové konanie. Daňová kontrola ako taká totiž nie je daňovým konaním, keďže sa v nej nerozhoduje o právach a povinnostiach daňových subjektov. Až ukončením daňovej kontroly môže začať vyrubovacie konanie. Je teda vylúčené, aby daňové konanie začínalo doručením rozhodnutia vo veci samej a aby za daňové vyrubovacie konanie bolo možné považovať jediný úkon správcu dane a to vydanie prvostupňového rozhodnutia. Žalobca uvádza, že mu boli odňaté základné procesné oprávnenia a to právo na postup zachovávajúci práva a právom chránené záujmy a právo účinnej súčinnosti a bolo mu znemožnené preukázať skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie a vyrubenie dane. Poukazuje na to, že žalovaný do svojho rozhodnutia prebral dôkazy z ktorých správca dane vychádzal, ako by boli súčasťou daňovej kontroly, napriek tomu, že tieto neboli riadne vykonané. Ide o rôzne listinné dôkazy najmä výpovede svedka C. N.. Žalobca poukazuje na porušenie povinnosti mlčanlivosti správcu dane tým, že doslovne opisuje dôkazy vykonané v inom konaní. Odvolávať sa na skutočnosť, že pri absencii úpravy procesného postupu pri výsluchu svedka treba postupovať analogicky podľa Trestného poriadku, čo sa v žalobcovom prípade nestalo a správca dane neumožnil svedkom najprv súvisle vypovedať o všetkom o čo vedia o veci. Žaloba poukazuje na to, že výpoveď svedka C. N. i z obsahového hľadiska je irelevantná, pretože tento nevedel čo je predmetom výsluchu a jeho výpoveď je zmätočná, obsahujúca vzájomne si odporujúce tvrdenia. S odberateľom - spoločnosťou BEIMPEX, s.r.o. Zlín, ČR mal dodatkom ku kúpnej zmluve dohodnuté, že prepravu zabezpečuje kupujúci, keďže tovar musel byť prepravovaný mraziarenskými návesmi, ktorými žalobca nedisponoval. Žalovaný v rozpore so skutkovým stavom vôbec neuvádza obsah dodacích listov o odovzdaní a prevzatí tovaru, na ktorý vždy holografne a vlastným podpisom prepravca - vodič p. H. písomne potvrdil prevzatie tovaru a dokladov k tomuto tovaru. Žalobca predložil písomne prehlásenie o prepravení tovaru odberateľom do iného členského štátu EÚ podľa § 43 ods. 5 zákona o DPH, ktorým odberateľ potvrdil prepravu i prevzatie tovaru. Ide o priamy dôkaz preukazujúci dodanie tovaru kupujúcemu - odberateľovi a tým i dôkaz preukazujúci dodanie tovaru žalobcovi od jeho dodávateľa. Žalobca ďalej uvádza, že svedkyne p. S. a p. I. boli vypočuté až v odvolacom konaní, čím bolo porušené právo žalobcu na úzku súčinnosť so správcom dane v daňovom konaní. Žalovaný spochybňuje pravdivosť svedkyne p. S. tým, že pri výsluchu jej mal šepkať konateľ spoločnosti a tým ju navádzať na výpoveď, avšak podľa žalobcu konateľ šepkal svedkyni s jej výpoveďou nesúvisiace skutočnosti. Žalovaný ako i správca dane v súvislosti s výpoveďou svedkyni p. S. zamlčal protokoly senzorických skúšok, ktoré vykonala pracovníčka laboratória p. F. zo vzoriek, ktoré jej odovzdala p. S.. Žalobca uvádza, že tieto dôkazy správcovi dane predložil. Podľa žalobcovho názoru je úplne nedôvodné zaoberať sa otázkou, či p. K. bol splnomocnený alebo poverený konať za spoločnosť H., s.r.o., pretože ide o vnútornú otázku spoločnosti, ktorá nemá vplyv na posúdenie podstatných skutočností pre správne určenie a vyrubenie daní. Na tento účel je rozhodujúce, že tovar bol žalobcovi fyzicky dodaný a tento ho následne predal. Žalobca má za to, že jeho tvrdenia boli preukázané nie len jeho výpoveďami ale aj výpoveďami svedkov p. H., p. K. a p. D. a listinnými dôkazmi predloženými p. H. ako aj dokladmi o zaplatení tovaru v hotovosti alebo bezhotovostným prevodom. V odvolacom konaní potvrdili uskutočnenie dodania tovaru svedkyne p. S. a p.I.. Žalobca tvrdí, že riadne dodanie tovaru preukázal ale opak je pravdou, že správne orgány nepredložili žiaden dôkaz, ktorý by vyvrátil správnosť, úplnosť a pravdivosť žalobcových tvrdení a dôkazov, ale len bez akejkoľvek logiky účelovo spochybňuje skutkový stav. Vzhľadom na uvedené navrhuje žalobca, aby súd napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj správneho orgánu prvého stupňa zrušil a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že zo zápisnice o ústnom pojednávaní č. 670/320/51933/2010/ Va zo dňa 14.12.2010, ktorej predmetom bolo záverečné prerokovanie protokolu za účasti zamestnancov správcu dane, konateľa žalobcu a právneho zástupcu žalobcu vyplýva, že všetky osoby zúčastnené na ústnom pojednávaní boli poučené o povinnosti zachovávať daňové tajomstvo a o právnych dôsledkoch porušenia tejto povinnosti. Žalovaný zdôrazňuje, že je povinný dbať, aby skutočnosti, ktoré sú rozhodujúce pre určenie dane boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Spoločnosť ZEOTOP, s.r.o. mala prepravovať tovar, ktorý bol predmetom daňovej kontroly, z čoho vyplýva, že preverované skutočnosti súviseli s daňovou kontrolou. Dodatok k protokolu nenahrádza už doručený prerokovaný protokol. Daňový subjekt je oprávnený vyjadriť sa len k protokolu a nie k dodatku. To, že k dodatku sa nemôžu vzťahovať procesné úkony podľa § 15 ods. 10 prvej a druhej vety zákona č. 511/1992 Zb. vyplýva aj z ust. § 15 ods. 5 písm. c/ a ods. 6 písm. e/ uvedeného zákona, nakoľko v zmysle týchto ustanovení je zákonná lehota na predloženie vyjadrenia k protokolu z daňovej kontroly poslednou lehotou, kedy daňový subjekt má právo i povinnosť predkladať správcovi dane dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia v rámci kontroly a túto lehotu nemožno ani predĺžiť ani odpustiť ich zmeškanie. Žalobca predložil v zákonnej lehote vyjadrenie k protokolu č. 670/320/41647/2010/Va zo dňa 22.09.2010 a správca dane v zmysle platných právnych predpisov vyhodnotil vyjadrenia žalobcu k protokolu, zaznamenal ich v dodatku k protokolu, ktorý je súčasťou prerokovaného a doručeného protokolu. Vo vyrubovacom konaní nie je dôvod vykonávať dokazovanie, ktoré už prebehlo v rámci daňovej kontroly za plnej účasti žalobcu, resp. jeho právneho zástupcu. Výsledkom vyrubovacieho konania je úvaha správcu dane ako výsledok hodnotenia dôkazov, ktorú uvedie v rozhodnutí. Rozhodnutie správcu dane preskúmavané v odvolacom konaní obsahuje hodnotenie skutkového stavu ako i právne predpisy a informácie, na základe akých predpisov správca dane a rozhodoval. Žalobca v priebehu daňovej kontroly nebol obmedzený vo svojom procesnom práve na postup zachovávajúci jeho práva a právom chránené záujmy a v práve na úzku súčinnosť nebol nikým a ničím obmedzovaný vo svojom práve preukázať skutočnosti, rozhodujúce pre správne určenie a vyrubenie dane a predkladať všetky dôkazné prostriedky preukazujúce jeho tvrdenia. Žalovaný zdôrazňuje, že ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti, ak tieto nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Čo sa týka porušenia daňového tajomstva, takúto námietku by mohla účinne podať iba poškodená strana. Žalobca je účastníkom daňového konania a ako taký je v zmysle zákonných predpisov viazaný mlčanlivosťou o veciach, ktoré sa v rámci daňového konania dozvedel a ktoré svojim obsahom sú daňovým tajomstvom. Vypočutie svedka p. C. N. považoval správca dane za dôležité, nakoľko práve on bol v čase uskutočňovania sporných obchodov jediným konateľom spoločnosti H., s.r.o.. Z vyjadrení žalobcu ako aj z vyjadrení iných svedkov vyplýva, že žalobca pri uvedených obchodoch rokoval s p. I. K. (ktorý bol konateľom spoločnosti H., s.r.o. v období XX.XX.XXXX až XX.XX.XXXX) a p. N. Y., pričom nebolo preukázané, či títo boli splnomocnení za spoločnosť konať. Tvrdenie svedka p.I. K., že mal plnú moc na zastupovanie spoločnosti, ktorú mu dal I.. C. H., je v rozpore s výpoveďou svedka I.. C. H.. Výpoveď tohto svedka namieta žalobca ako zbytočnú, avšak správca dane ho predvolal z dôvodu, že jeho meno uviedol svedok p. K.. Z uvedenej skutočnosti vyplýva, že p. K. nebol oprávnený konať za spoločnosť, nakoľko nebol jej konateľom a ani nikým splnomocnený na jej zastupovanie. Žalobca namieta, že výpoveď svedka p. H. jednoznačne potvrdila prepravu sporného tovaru, čo však nie je pravda. Svedok sa vo svojej výpovedi nezmienil, že tovar, ktorý prepravoval od spoločnosti H. , s.r.o. najskôr dopravil do areálu žalobcu, kde bol prevzatý p. V.. Y., resp. p. S., ktorá mala odoberať z tovaru vzorky. Čo sa týka medzinárodných nákladných listov ani tieto nepreukazujú, že by bol spoločnosti Nika, spol. s r.o. dodaný tovar od spoločnosti H., s.r.o., nakoľko neobsahujú predpísané náležitosti. Vyplýva z nich len to, že odosielateľom kuracích pŕs je spoločnosti H., s.r.o. (zmienka o spoločnosti Nika, spol. s r.o. na nich nie je), dopravu pre spoločnosť BEIPEX, s.r.o. mal vykonať prepravca ZEOTOP, s.r.o. a miestom vykládky mali byť Kunovice. Žalovaný uvádza, že p. D. potvrdila len to, že vystavovala doklady, ale pri obchodoch nebola. Nemôže teda ani preukázať reálne dodanie preverovaného tovaru. Ani výpovede p. S. a p. I. jednoznačne nepreukázali, že sporný tovar bol žalobcovi skutočne dodaný dodávateľom H., s.r.o.. Svedkyňa S. bola počas výpovede ovplyvňovaná konateľom žalobcu, nevedela, či odoberala vzorky s chladeného alebo mrazeného mäsa. Svedkyňa p. I. len vystavila výdavkové pokladničné doklady a vyplatila z pokladne platby za dodaný tovar p. K. a p. G.. Žalovaný zdôrazňuje, že žalobca dal podnet na vypočutie svedkýň p. S. a p. I. až v odvolacom konaní. Uvádza, že žalovaný ani správca dane nemali vedomosť o protokoloch senzorických skúšok, ktoré mala vykonať pracovníčka laboratória p. F.. Ani na jednom z dodacích listov, ktoré sú súčasťou faktúr vystavených pre spoločnosť BEIPEX, s.r.o. nie je podpis vodiča, je tam iba podpis a pečiatka toho, kto vydal dodací list v mene spoločnosti Nika, spol. s r.o. a podpis a pečiatka príjemcu (pečiatka BEIMPEX, s.r.o. a podpis). Okrem prehlásenia o prepravení tovaru k faktúre č. XXXXXX nie je ani v jednom prípade uvedené meno vodiča. Zároveň p. H. uviedol aj to, že podpisy na prepravovaných dokladoch, t.j. aj na dodacích listoch a prehláseniach o preprave tovaru, nie sú jeho a spoločnosť BEIMPEX, s.r.o. nemala takú formu pečiatky, aká je na týchto dokladoch. Platiteľ DPH dodanie tovaru do iného členského štátu musí preukázať nielen kópiou faktúr, ale v tomto prípade prepravným dokladom alebo iným dokladom o odoslaní, v ktorom je uvedené miesto určenia a písomným vyhlásením odberateľa alebo ním poverenej osoby, že tovar prepravil do iného členského štátu. Žalovaný tiež zdôrazňuje, že nadobudnutie tovaru v Českej republike nebolo spoločnosťou BEIMEX, s.r.o. ani priznané, teda ani daň nebola odvedená. Vzhľadom na uvedené žalovaný žiada, aby súd žalobu žalobcu ako neodôvodnenú zamietol. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v súlade s § 250f ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 06.05.2011 č. I/226/6239-52884/2011/990600-r a rozhodnutie správcu dane platobný výmer č. 670/230/52381/10/Sek zo dňa 16.12.2010 bolo potrebné zrušiť podľa ust. § 250j ods. 2 písm. e/ O.s.p., nakoľko konanie trpí takými vadami, ktoré môžu mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že Daňový úrad Považská Bystrica vykonal u platiteľa dane z pridanej hodnoty spoločnosti Nika, spol. s r.o., Nová 135, Považská Bystrica, daňovú kontrolu, o výsledku ktorej vyhotovil protokol č.670/320/41647/2010/Va zo dňa 22.09.2010 a dodatok k protokolu zo dňa 30.11.2010. Protokol vrátane jeho dodatku bol so splnomocneným zástupcom platiteľa DPH prerokovaný a doručený dňa 14.12.2010. Na základe výsledkov zistených vykonanou daňovou kontrolou správca dane vyrubil platiteľovi dane z pridanej hodnoty rozdiel dane za zdaňovacie obdobie máj 2008 v sume 2.930,85eur dodatočným platobným výmerom, nakoľko sa daň zistená pri daňovej kontrole odlišuje od dane uvedenej v dodatočnom daňovom priznaní podanom dňa 25.11.2008. Daňovou kontrolou správca dane zistil, že platiteľ porušil § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a/ zák. č. 222/2004 Z.z., keď si neoprávnene uplatnil odpočítanie dane z dodávateľských faktúr č. Q a č. Q spolu vo výške 46.040,80,- Sk za dodávku tovaru od dodávateľa H., s.r.o., Súvoz 1, Trenčín, nakoľko nebolo preukázané, že mu uvedený tovar táto spoločnosť dodala. Platiteľ zároveň porušil § 19 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z.z. tým, že neodviedol DPH vo výške 42.254,- Sk z odberateľských faktúr č. 806506 a č. 806623 za dodávku tovaru vystavených pre odberateľa BEIMPEX, s.r.o. Zlín, nakoľko v zmysle § 43 zák. č. 222/2004 Z.z. nepreukázal intrakomunitárne dodanie deklarovaného tovaru z tuzemska do iného členského štátu. Na základe protokolu o daňovej kontrole vydal správca dane dodatočný platobný výmer č. 670/230/52381/10/Sek zo dňa 16.12.2010, ktorým podľa § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1 zák. č. 511/1992 Zb. vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2008 v sume 2.930,85 eur. Žalobca prostredníctvom splnomocneného zástupcu podal dňa 18.01.2011 proti uvedenému rozhodnutiu odvolanie a dňa 12.02.2011 doplnenie odvolania. O tomto odvolaní rozhodol žalovaný rozhodnutím č. I/226/6239-52884/2011/990600-r zo dňa 06.05.2011, ktorým potvrdil rozhodnutie správcu dane, a to dodatočný platobný výmer zo dňa 16.12.2010, ktoré obsahuje hodnotenie skutkového stavu ako i právne predpisy a informácie na základe akých dôkazov správca dane rozhodol. Konanie správcu dane prebiehalo v súlade s ustanoveniami zák. č. 511/1992 Zb. Nakoľko žalobca s týmto rozhodnutím nesúhlasil, podal na tunajší súd žalobu o preskúmanie oboch rozhodnutí správnych orgánov. V administratívnom spise nachádzajú nasledovné doklady: faktúry za dodávku tovaru, zápisnice o ústnom pojednávaní, protokol o vykonanej kontrole zo dňa 22.09.2010, dodatok k tomuto protokol, vyjadrenia platiteľa dane - žalobcu, výpovede svedkov ako aj ďalšie listinné dôkazy. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. Súd v intenciách ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p. musí preskúmavať aj zákonnosť postupu správneho orgánu. Postupom správneho orgánu sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Podľa § 43 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z.z., oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte. Podľa § 43 ods. 5 zák. č. 222/2004 Z.z.,, platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa ods. 1 až 4. Platiteľ je povinný preukázať dodanie tovaru do iného členského štátu kópiou faktúry a a/ prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ inou osobou, prepravovaným dokladom alebo iným dokladom o odoslaní, v ktorom je uvedené miesto určenia, b/ ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, písomným potvrdením prijatia tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, c/ ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, písomným vyhlásením odberateľa alebo ním poverenej osoby, že tovar prepravil do iného členského štátu, d/ inými dokladmi, ako napríklad zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar. Podľa § 49 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z.z., právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Daňová povinnosť pri dodaní tovaru podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH vzniká dňom dodania tovaru. Podľa § 49 ods. 2 písm. a/ zák. č. 222/2004 Z.z., platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovaru a služieb, ktoré použije na dodávky tovaru a služieb ako platiteľ, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dane. Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ zák. č. 222/2004 Z.z., právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa§ 49 ods. 2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71. Podľa § 15 ods. 10 zák. č. 511/1992 Zb., o výsledku zistenia vyhotoví zamestnanec správcu dane protokol o daňovej kontrole, ktorý doručí podľa § 17 kontrolovanému daňovému subjektu spolu s výzvou na jeho vyjadrenie a prerokovanie protokolu o daňovej kontrole; vo výzve určí dátum prerokovania protokolu o daňovej kontrole, pričom prerokovanie protokolu o daňovej kontrole sa môže uskutočniť až po uplynutí na vyjadrenie kontrolovaného daňového subjektu k tomuto protokolu. Kontrolovaný daňový subjekt je oprávnený písomne sa vyjadriť k protokolu o daňovej kontrole najneskôr do 8 pracovných dní odo dňa jeho doručenia. Ak sa daňový subjekt zo závažných dôvodov v deň určený vo výzve nemôže zúčastniť prerokovania protokolu o daňovej kontrole je povinný si na tento účel určiť zástupcu. Správca dane je oprávnený na základe písomného vyjadrenia kontrolovaného daňového subjektu protokol o daň vej kontrole opraviť alebo vyhotoviť dodatok k tomuto protokolu najneskôr v deň jeho prerokovania s kontrolovaným daňovým subjektom alebo jeho zástupcom. Podľa § 15 ods. 13 zák. č. 511/1992 Zb., daňová kontrola je ukončená dňom prerokovania protokolu o daňovej kontrole s kontrolovaným daňovým subjektom alebo jeho zástupcom. Dňom nasledujúcim po dni prerokovania protokolu o daňovej kontrole sa začína vyrubovacie konanie (§ 44). Doručenie protokolu o daňovej kontrole sa považuje za úkon smerujúci k vyrubeniu dane alebo rozdielu dane (§ 45 ods. 2 ). Konajúci súd po preskúmaní spisového materiálu a administratívneho spisu žalovaného dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj správcu dane bolo potrebné zrušiť podľa § 250j ods. 2 písm. e/ O.s.p., nakoľko konanie trpí takými vadami, ktoré môžu mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že správca dane Daňový úrad Považská Bystrica vykonal u žalobcu daňovú kontrolu DPH za zdaňovacie obdobie máj 2008. Protokol z daňovej kontroly č. 670/320/41647/2010/Va zo dňa 22.09.2010 a dodatok k protokolu zo dňa 30.11.2010 boli prerokované so žalovaným a mu doručený dňa 14.12.2010. O prerokovaní protokolu bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní, v ktorej štatutárny zástupca ako i právny zástupca uviedli, že poučeniu o zachovaní daňového tajomstva neporozumeli z dôvodu, že zamestnanci správcu dane z dôvodu ich mlčanlivosti im ho nesmú oznámiť a tak sa ho nemôžu ani dozvedieť a daňové tajomstvo žalovaného je v jeho dispozícii. Taktiež namietal, že dodatok k protokolu je neoddeliteľnou súčasťou protokolu a neobsahuje zákonom ustanovené náležitosti. Následne správca dane vydal rozhodnutie dodatočný platobný výmer č. 670/230/52381/10/Sek zo dňa 16.12.2010, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie máj 2008 v sume 2.930,85 eur a určil mu povinnosť zaplatiť túto sumu do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Rozhodnutie odôvodnil tým, že daňový subjekt hodnoverne nepreukázal správcovi dane, že tovar bol dodaný na územie členského štátu EÚ, pričom je povinnosťou daňového subjektu dodanie tovaru preukázať napríklad medzinárodnými prepravnými dokladmi, prípadne potvrdením od príjemcu tovaru, prípadne inými dokladmi. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca, o ktorom žalovaný rozhodol rozhodnutím č. I/226/6239-52884/2011/990600-r zo dňa 06.05.2011, ktorým potvrdil rozhodnutie správcu dane. K námietke žalobcu o neukončení daňovej kontroly tým, že nebol riadne poučený žalovaný uviedol, že správca dane postupoval v súlade so zákonom, ktorý mu určuje povinnosť poučiť účastníkov konania. K námietke týkajúcej sa nemožnosti vyjadriť sa k dodatku protokolu uviedol, že dodatok k protokolu je súčasťou protokolu, tento však nenahrádza už doručený a prerokovaný protokol a preto dodatok nemá ani evidenčné číslo. Z tohto dôvodu sa ani nevzťahujú na dodatok k protokolu ust. § 15 ods. 10 zák. č. 511/1992 Zb. a ani ďalšie procesné ustanovenia. Žalovaný považoval túto námietku žalobcu za neodôvodnenú. Za neodôvodnené považoval i námietky žalobcu týkajúce sa nesprávnosti postupu pri dokazovaní s tým, že dokazovanie prebiehalo v súlade so zákonom a dôkazy boli vyhodnotené správne. Žalobca nepreukázal skutočnosti vyžadované zákonom pre priznanie DPH. Podľa zistenia konajúceho súdu v tejto veci je spornou otázkou, či sa daňová kontrola riadne skončila, vzhľadom na žalobcom namietané skutočnosti. Žalobca namietal, že daňová kontrola riadne neskončila, pretože štatutárny zástupca ani jeho právny zástupca neboli riadne poučení. Neskončenie daňovej kontroly zdôvodnil i tým, že nemal možnosť vyjadriť sa k dodatku k protokolu o daňovej kontrole, ktorý podľa neho je neoddeliteľnou súčasťou protokolu o daňovej kontrole a tak sa vzťahuje i na tento dodatok právna úprava týkajúca sa protokolu o daňovej kontrole. Čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky obsahuje ústavné pravidlo, v rámci ktorého každý orgán verejnej moci vrátane štátnych orgánov sám (autonómne) určuje nielen to, aký druh právnej úpravy použije pri rozhodovaní, ale aj to, akým spôsobom prikročí k jeho výkladu v súlade s princípom právneho štátu, ktorý je vyjadrený v citovanom článku ústavy. Ústavný príkaz, ktorý je obsiahnutý v čl. 2 ods. 2 ústavy, je súčasne aj ustanovením povinnosti vykladať ústavné a zákonné normy tak, aby sa tento ústavný príkaz rešpektoval v celom vymedzenom rozsahu. Uvedené ústavné pravidlo sa vzťahuje v celom rozsahu aj na ochranu základných práv a slobôd, ktorú poskytujú orgány verejnej moci v rozsahu svojich kompetencií vrátane základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy. Ústavný súd pri svojej rozhodovacej činnosti uprednostňuje materiálne poňatie právneho štátu, pričom pri interpretácii a aplikácii právnych predpisov vychádza zo zmyslu a účelu príslušnej právnej úpravy a dbá o tom, aby prijaté riešenie bolo akceptovateľné aj z hľadiska všeobecne ponímanej spravodlivosti (m.m. IV. ÚS 1/07, I. ÚS 57/07, IV. ÚS 182/07). Výklad relevantných právnych noriem nemôže byť taký formalistický, aby sa s ním v konečnom dôsledku zmaril účel požadovanej súdnej ochrany, ale aj zabránilo v postupe k súdnej ochrane z dôvodov, ktoré nemožno v právnej štáte v žiadnom prípade pričítať účastníkovi konania, ktorý sa tejto ochrany domáha. Ústavnosť týchto konaní predpokladá aj to, že orgán verejnej moci, pred ktorým sa takéto konania uskutočňujú, koná zásadne nestranne, nezávisle a s využitím všetkých zákonom vytvorených prostriedkov na dosiahnutie účelu takýchto procesných postupov. Ústavný súd v tomto smere osobitne pripomína objektivitu takéhoto postupu orgánu verejnej moci (II. ÚS 9/00, II. ÚS 143/02). Len objektívnym postupom sa v rozhodovacom procese vylučuje svojvôľa, ako aj ničím nepodložená možnosť úvahy orgánu verejnej moci sa musí prejaviť nielen vo využití všetkých dostupných zdrojov zisťovania skutkového stavu na rozhodnutie, ale aj v tom, že takéto rozhodnutie obsahuje aj odôvodnenie, ktoré preukázateľne vychádza z týchto objektívnych postupov a ich využitia v súlade s procesnými predpismi. V daňovom konaní (aj pri daňovej kontrole) platí zásada zákonnosti, ktorá vyplýva z čl. 1 ods. 1 Ústavy SR a čl. 2 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd, ako i z ust. § 2 ods. 1 zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov. V súvislosti s touto zásadou, podľa ktorej musia verejné orgány konať len v súlade so zákonom, tak ako to ustanovuje čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, úzko súvisí i zásada enumeratívnosti verejnoprávnych pretenzií (výpočtu nárokovatelných oprávnení), podľa ktorej daňové orgány nemôžu vo svojej činnosti konať svojvoľne, ale svoju právomoc môžu využívať len na dosiahnutie účelu zákona, ktorým mu kompetencia bola zverená, a v rozsahu a spôsobom akým mu to zákon dovoľuje. Daňové orgány musia teda starostlivo a dôsledne dbať na dodržiavanie právomoci, teda na to, či konkrétny úkon môže byť vykonaný a ako môže byť vykonaný. V súlade s citovanými zásadami sú daňové orgány povinné dbať nielen na záujmy štátu, ale i na zachovanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb v zmysle § 2 ods. 1 zák. č. 511/1992 Zb.. Daňové orgány nemajú vystupovať v úlohe akéhosi ochrancu štátnej pokladne, ktorého cieľom je naplnenie štátneho rozpočtu za akúkoľvek cenu, ale mal by byť objektívnym rozhodcom pri stanovovaní výšky a výbere daní. Správca dane ani žalovaný sa však týmito zásadami pri vydaní napadnutých rozhodnutí neriadili. Správca dane pri prerokovaní protokolu o daňovej kontrole poučil zúčastnené osoby o povinnosti mlčanlivosti a možných následkoch porušenia tejto povinnosti. Tento postup správcu dane vychádzal z ust. § 23 ods. 3 zák. č. 511/1992 Zb.. Súd však konštatuje, s poukazom na uvedenú ustálenú judikatúru Ústavného súdu SR, podľa ktorej pri interpretácii a aplikácii právnych predpisov sa musí vychádzať zo zmysle a účelu konkrétnej právnej normy, pričom výklad právnej normy nemôže byť formalistický tak, aby bol v podstate zmarený cieľ, ktorý konkrétne právne ustanovenie sleduje. Poučenie zúčastnených osôb je takým procesným úkonom, ktorý v nadväznosti na uvedené musí byť pre všetkých zúčastnených určitý, jasný a zrozumiteľný. Je preto povinnosťou daňového orgánu, aby v prípade nejasnosti alebo neporozumenia zo strany poučených osôb, bol tento úkon riadne vysvetlený s prihliadnutím na okolnosti úkonu. V tomto prípade poučené osoby namietali, že poučeniu neporozumeli a uviedli i dôvody. Správca dane však bez akéhokoľvek vysvetlenia v konaní pokračoval. Touto námietkou sa nezaoberalo ani rozhodnutie správcu dane. Námietkou sa prvýkrát zaoberal, na základe odvolania, až žalovaný vo svojom rozhodnutí a dospel k záveru, že správca dane nepochybil, pretože postupoval v súlade s ust. § 23 ods. 3 zák. č. 511/1992 Zb., ktorý mu takúto povinnosť určuje. Žalovaný však až vo svojom stanovisku k žalobe zo dňa 07.09.2011 uvádza k tejto námietke podrobnejšie dôvody a konštatuje, že ak poučené osoby poučeniu neporozumeli a správca dane im vysvetlenie neposkytol, nemá to vplyv na skutočnosť, že protokol o daňovej kontrole bol riadne prerokovaný. S takýmto názorom žalovaného nemožno súhlasiť, pretože daňový subjekt i zúčastnené osoby majú stanovené práva vo forme oprávnení, ktoré sú už zvýhodnené pri tvorbe samotnej právnej normy, keď ju vydáva štátny orgán. Tiež je zvýhodnený pri výklade aplikácií tejto normy, keď ju aplikuje štátny orgán. Je preto nevyhnutné, aby štátny orgán dôsledne dbal na dodržiavanie práv účastníkov konania, pričom nestačí dodržiavať tieto práva len formálne, ale i reálne. Bolo preto povinnosťou správcu dane vysvetliť štatutárnemu zástupcovi žalobcu a jeho právnemu zástupcovi obsah poučenia vzhľadom na obsah námietok tak, aby poučeniu riadne porozumeli. Nestačí pritom len poukázať na konkrétne ustanovenie zákona. Z tohto dôvodu ide o tak závažné porušenie zákonných povinností správcu dane, a to najmä s prihliadnutím na možné trestnoprávne následky, že tento nezákonný postup správcu dane neumožňoval ďalej zákonne postupovať pri prerokovaní protokolu o daňovej kontrole. Pokiaľ sa týka námietky žalobcu o nemožnosti vyjadriť sa k dodatku k protokolu s poukazom, že toto právo mu vyplýva z právneho režimu týkajúceho sa protokolu, keďže je jeho súčasťou, žalovaný zaujal stanovisko, že na dodatok k protokolu sa právna úprava upravujúca vyjadrenie sa k protokolu z daňovej kontroly nevzťahuje S takýmto záverom žalovaného nemožno súhlasiť. Podľa ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva v čl. 6 Dohovoru o ľudských právach a základných slobodách koncept spravodlivého procesu zahrňuje tiež právo na kontradiktórne konanie, podľa ktorého účastníci musia mať príležitosť na obhájenie svojich názorov a nárokov, ale musia mať možnosť sa k nim vyjadriť (napr. Rozsudok ESĽP vo veci Nideröst - Huber vo Švajčiarsku zo dňa 18.02.1997, Reports 1997-I, s. 108 § 24 a rozsudok vo veci Mantovanelli proti Francúzsku zo dňa 18.03.1997). Podľa názoru súdu, v zmysle § 15 ods. 10 posledná veta zák. č. 511/1992 Zb. je dodatok k protokolu súčasťou protokolu, vzťahuje sa právna úprava i na dodatok k protokolu, pokiaľ sa týka práva daňového subjektu vyjadriť sa k protokolu. Táto skutočnosť vyplýva i z toho, že protokol o daňovej kontrole je dôkazom, ako ktorýkoľvek iný dôkaz, a takým istým dôkazom je i dodatok k protokolu. Žalovaný v podstate ani nespochybňuje, že dodatok k protokolu je súčasťou protokolu o daňovej kontrole, avšak neobstojí argument žalovaného, že dôkazom toho, že sa naň nevzťahujú ustanovenia o možnosti vyjadriť sa k protokolu je, že dodatok nemá samostatné číslo konania. Takýto argument je právne irelevantný. Je nepochybné, že je jedným zo základných práv daňového subjektu vyjadriť sa ku každému vykonávanému dôkazu tak, ako to určuje čl. 48 ods. 2 Ústavy SR. Ak pred prerokovaním protokolu k daňovej kontrole nebolo umožnené žalobcovi vyjadriť sa k dodatku k protokolu, ide o závažné procesné porušenie nielen základného ústavného práva, ale ide i o nezákonný postup správcu dane v rozpore ust. § 2 ods. 1, 2 a 8 zák. č. 511/1992 Zb.. Uvedené porušenia základných práv daňového subjektu správcom dane je takým nezákonným postupom, ktorý bráni zákonnému ukončeniu daňovej kontroly. Ak daňová kontrola nebola riadne ukončená nebola splnená podmienka stanovená ust. § 15 ods. 10 zák. č. 511/1992 Zb. a nemohlo začať vyrubovacie konanie podľa § 44 ods. 1 zák. č. 511/1992 Zb.. V uvedených súvislostiach i vzhľadom na námietku žalobcu, že sa neuskutočnilo prvostupňové vyrubovacie konanie súd zistil, že podľa správcu dane mala byť v tomto prípade daňová kontrola ukončená dňa 14.12.2010 prerokovaním protokolu o daňovej kontrole. Nasledujúci deň, t.j. 15.12.2010, začalo vyrubovacie konanie podľa § 44 ods. 1 s poukazom na ust. § 15 ods. 13 a ods. 16 zák. č. 511/1992 Zb.. Nasledujúci deň, t.j. 16.12.2010, bolo vydané prvostupňové rozhodnutie. Už z toho je zrejmé, že prvostupňové konanie sa neuskutočnilo, a tým nebola žalobcovi daná ani možnosť brániť sa a obhajovať svoje názory, príp. navrhovať ďalšie dokazovanie na preukázanie ním tvrdených skutočností. Konaním správcu dane ide o porušenie ústavného práva uvedeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, ale i základných zásad daňového konania podľa § 2 ods. 1, 2 a 8 zák. č. 511/1992 Zb., teda práva na zákonný postup správcu dane, práva na úzku spoluprácu a súčinnosť daňového subjektu a správcu dane, ako i práva navrhovať dôkazy a vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam pri daňovej kontrole a v daňovom konaní. Ostatnými námietkami týkajúcimi sa ďalšieho postupu a priebehu daňovej kontroly ako i vykonávaním a hodnotením dôkazov sa krajský súd nezaoberal vzhľadom na procesnoprávne vady, ktoré namietaným skutočnostiam predchádzali. Súd dospel k záveru, že správca dane porušil základné práva a povinnosti žalobcu pri prerokovaní protokolu, dôsledkom čoho je, že tento nezákonný postup má za následok nezákonnosť skončenia daňovej kontroly a nezákonnosť následne vydaných rozhodnutí správcu dane a žalovaného z čoho vyplýva, že ide o také závažné vady konania, ktoré môžu mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, a tak podľa § 250j ods. 2 písm. e/ O.s.p. napadnuté rozhodnutie zrušil a súčasne zrušil aj rozhodnutie správcu dane, keďže mu predchádzalo konanie, ktoré trpí takými závažnými vadami, ktoré môžu mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 250 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 380,18 eur, ktoré sú v súlade s § 11 ods. 4, § 14 ods. 1, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. pozostávajú z trov právneho zastúpenia advokátom za 2 úkony. Jeden úkon á 123,50 eur, spolu 247,- eur (prevzatie, príprava, spísanie žaloby, ), 2x režijný paušál a 7,41 eur, spolu 14,82 eur + 20 % DPH v sume 52,36 eur a zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 66,- eur. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.) Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.