Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/103/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011201243 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 02. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Trenčan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1011201243.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Trenčana a členov senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, právnej veci žalobcu: L. F., nar. XX.XX.XXXX, V. XXX/XX, L., zastúpená: JUDr. Alena Arbetová, advokátka, Nám. sv. Martina 3A, Holíč, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Sekcia verejnej správy, Odbor priestupkov, Drieňová 22, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SVS-OP-2011/004660 zo dňa 11.03.2011, jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č. SVS-OP-2011/004660 zo dňa 11.03.2010 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 294,82 € k rukám právneho zástupcu žalobcu do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou Krajskému súdu v Trnave dňa 21.05.2011, postúpenou tunajšiemu súdu uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa 01.07.2011 (č.k. 14S 43/2011-36), sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SVS-OP-2011/004660 zo dňa 11.03.2011, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobkyne a bolo potvrdené rozhodnutie Obvodného úradu Senica, odboru všeobecnej vnútornej správy, č. P-438/2010-SI-SV zo dňa 09.11.2010 o uznaní žalobkyne vinnou zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len ZOP), ktorého sa dopustila tým, že dňa 16.08.2010 v čase asi o 02:15 hod. v obci Brodské v reštaurácii Y. po slovnej hádke a pri ďalšom konflikte, ktorý vyvolala, striekla J. I., Y. Y. a ostatným kamarátom slzný plyn do očí, čím úmyselne narušila občianske spolunažívanie iným hrubým správaním, za čo jej bola podľa § 11 ods. 1 písm. b/ ZOP uložená pokuta vo výške 33 eur a zároveň povinnosť uhradiť štátu trovy konania. Žalobkyňa v žalobe namietala, že správne orgány nedostatočne zistili skutkový stav veci, čo viedlo aj k jej nesprávnemu právnemu posúdeniu. Zároveň tvrdila, že rozhodnutia správnych orgánov sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov vo vzťahu k určeniu úmyselného zavinenia žalobkyne a zdôvodnenia, ktoré dôkazy a prečo viedli správny orgán k vysloveným záverom, čím sa žalobkyňa cítila ukrátená na svojich právach. V žalobe uviedla, že dňa 16.08.2010 navštívila F., kde sa konala diskotéka, pričom v priebehu večera ju bezdôvodne napadli najskôr slovne a neskôr aj fyzicky J. Országhová, T. Y., L. S. a raz sa k nim pridal Y. Y.. Uviedla, že keď ju menovaní fyzicky napadli, šticovali ju a udierali po hlave a chrbte, bola paralyzovaná od strachu a žiadnym spôsobom sa nebránila. V obave, že toto fyzické násilie voči jej osobe sa bude naďalej stupňovať, vytiahla z kabelky slzný sprej a striekla okolo seba do polkruhu, aby zabránila ďalším útokom. Mala zato, že jej konanie nie je možné považovať za útok, pretože bola sama proti štyrom osobám, fyzický útok ničím nevyprovokovala, jej obrana bola vzhľadom na okolnosti vzťahujúce sa k osobám útočníkov primeraná priamo hroziacemu útoku. Uviedla ďalej, že keď odchádzala domov, vonku mimo objekt ju vyššie uvedené osoby znovu napadli, pričom pod ich údermi spadla na zem a keď ležala na zemi, kopali ju do celého tela. V dôsledku ich útokov bola 2 týždne práceneschopná. Tvrdila, že v konaní nebolo preukázané, žeby iným hrubým správami úmyselne chcela narušiť občianske spolunažívanie a mala zato, že z jej strany išlo len a len o obranu pred útokmi štyroch osôb, ktoré boli nielen v presile, ale boli aj fyzicky zdatnejšie ako ona. Tvrdila, že na tieto osoby fyzicky neútočila a nedala žiadny podnet k tomu, aby sa k nej takto správali. Žalovaný v písomnom vyjadrení k obsahu žaloby uviedol, že na základe vykonaných dôkazov bolo spáchanie priestupku žalobkyni dostatočne preukázané. Poukázal na to, že k jeho spáchaniu sa čiastočne aj sama priznala. Z jednotlivých výpovedí svedkov i žalobkyne podľa názoru žalovaného vyplynulo, že žalobkyňa použila slzotvorný plyn v čase, keď na ňu už nikto neútočil, jej konanie teda nie je možné vyhodnotiť ako obranné. Z vykonaných dôkazov podľa žalovaného je nepochybné, že žalobkyňa použila slzotvorný plyn voči iným osobám z takej vzdialenosti a takým spôsobom, že nie je žiadna pochybnosť o úmyselnosti jej konania. Z uvedených dôvodov navrhoval žalovaný žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je z nižšie uvedených dôvodov nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Za súhlasu účastníkov súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania (§ 250f ods. 1, 2 O.s.p.) a rozhodol rozsudkom, ktorý bol verejne vyhlásený dňa 29.02.2012. Z pripojených administratívnych spisov správnych orgánov oboch stupňov súd zistil, že podľa správy o výsledku objasňovania priestupku dňa 17.08.2010 podala na OOPZ Brodské J. I. oznámenie, v ktorom uviedla, že dňa 16.08.2010 po konflikte žalobkyne so L. S. striekla žalobkyňa oznamovateľke a ostatným kamarátom z ničoho nič slzný plyn do očí. Správny orgán prvého stupňa vytýčil na prejednanie priestupku pojednávanie a vypočul žalobkyňu a svedkov Gabrielu I., Mária Y., T. Y., L. S., V. U., H. Q., T. W., T. F., C. Q. a M. L.. Rozhodnutím č. P-438/2010-SI-SV zo dňa 09.11.2010 Obvodný úrad Senica uznal žalobkyňu vinnou zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. b/ ZOP na vyššie opísanom skutkovom základe a uložil jej za tento priestupok podľa § 11 ods. 1 písm. b/ ZOP pokutu vo výške 33 eur. V odôvodnení rozhodnutia zrekapituloval obsah výpovede žalobkyne ako aj výpovedí vyššie uvedených svedkov a na ich základe dospel k záveru, že konaním žalobkyne bola naplnená skutková podstata priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, čo bolo podľa názoru prvostupňového správneho orgánu dostatočne preukázané svedeckými výpoveďami ako i čiastočným priznaním žalobkyne. Jej tvrdenie, že konala v sebaobrane a priestupku sa dopustila z dôvodu obavy o svoje zdravie, považoval správny orgán prvého stupňa za nepreukázané a účelové, v snahe vyhnúť sa postihu za priestupok. Na podklade vykonaného dokazovania mal zato, že slzný plyn striekala žalobkyňa v čase, keď útok na jej osobu netrval. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie, ktoré žalovaný rozhodnutím č. SVS- OP-2011/004660/TMB zo dňa 11.03.2011 zamietol a rozhodnutie Obvodného úradu Senica zo dňa 09.11.2010 potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný konštatoval, že konanie žalobkyne malo útočný a nie obranný charakter a preto ho nemožno považovať za nutnú obranu. K odvolacím návrhom žalobkyne na doplnenie dokazovania výsluchom svedkov K. a E. F. žalovaný uviedol, že vypočutie ďalších svedkov považuje za neopodstatnené a účelové, keďže tieto návrhy žalobkyňa neuplatnila v priebehu riadneho priestupkového konania, hoci na to mala právo aj príležitosť. K tvrdeniam žalobkyne, že správny orgán prvého stupňa neuviedol v rozhodnutí svoju vlastnú správnu úvahu a nezdôvodnil, ktoré dôkazy si osvojil ktoré nie a prečo, žalovaný uviedol, že prvostupňový správny orgán sa vysporiadal s jednotlivými dôkazmi, pričom správnu úvahu správneho orgánu prvého stupňa považoval za dostatočnú. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Podľa § 49 ods. 1 písm. d/ ZOP priestupku sa dopustí ten, kto úmyselne naruší občianske spolunažívanie vyhrážaním ujmou na zdraví, drobným ublížením na zdraví, nepravdivým obvinením z priestupku, schválnosťami alebo iným hrubým správaním. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Z odôvodnenia rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov vo veci priestupku žalobkyne proti občianskemu spolunažívaniu, ktorého sa mala dopustiť na vyššie opísanom skutkovom základe, vyplýva, že správne orgány mali vykonaným dokazovaním dostatočne preukázané jednak spáchanie skutku žalobkyňou, ako aj skutočnosť, že žalobkyňa nekonala vzhľadom na okolnosti v sebaobrane, ale jej konanie malo útočný charakter, pretože v čase keď použila slzný plyn proti vyššie menovaným osobám, už útok voči jej osobe netrval. Správny orgán prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia zrekapituloval výpovede svedkov i žalobkyne a uvedené závery vyslovil len s poukazom na vykonané dôkazy, avšak bez toho, aby ich vyhodnotil jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach. Takisto žalovaný, ktorý sa v plnom rozsahu stotožnil so skutkovými zisteniami prvostupňového správneho orgánu ako aj s právnym posúdením veci, v odôvodnení svojho rozhodnutia nepodložil vyslovené závery označením konkrétnych dôkazov (svedeckých výpovedí), ktoré podľa jeho názoru usvedčovali žalobkyňu z útočnej povahy jej konania. Žalovaný dostatočne nezdôvodnil, ktoré konkrétne tvrdenia svedkov odôvodňujú záver, že žalobkyňa striekala slzný plyn až po skončení útoku na jej osobu, neustálil kto na žalobkyňu útočil a kedy tento útok skončil a najmä prečo pokladá tvrdenie žalobkyne o konaní v sebaobrane (nutnej obrane) za účelové. Bez ustálenia skutkového stavu najmä pokiaľ ide o konanie predchádzajúce skutku, v ktorom sa videlo spáchanie priestupku, a to na podklade už vykonaného dokazovania, nie je podľa názoru súdu možné posúdiť, či a kým bola žalobkyňa fyzicky napadnutá, aká bola intenzita tohto útoku a či predmetné konanie žalobkyne smerovalo k odvráteniu útokov v obave o vlastnú bezpečnosť alebo či k nemu došlo v čase, keď už útok voči osobe žalobkyne netrval. Súd podotýka, že podľa odôvodnenia vydaných rozhodnutí z protiprávneho (útočného) konania usvedčujú žalobkyňu predovšetkým svedecké výpovede tých osôb, ktoré žalobkyňa sama označila za útočníkov. Vzhľadom na to, že bez ustálenia skutkového stavu na podklade vykonaných dôkazov a najmä bez náležitého odôvodnenia záverov o vine žalobkyne a neprimeranosti použitej obrany s odvolaním sa na konkrétne dôkazy nie je možné napadnuté rozhodnutie a jeho závery adekvátne preskúmať, dospel súd k záveru, že druhostupňové rozhodnutie žalovaného je potrebné podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. zrušiť pre nepreskúmateľnosť spôsobenú jeho nedostatočným odôvodnením a vrátiť vec žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom bude potrebné opätovne rozhodnúť o podanom odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu a odstrániť vytýkané nedostatky v zmysle právneho názoru súdu, ktorým bude správny orgán v ďalšom konaní viazaný. O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a v konaní úspešnej žalobkyni priznal právo na náhradu trov konania, ktoré vynaložila na súdnom poplatku za žalobu v sume 33 € a na nákladoch právneho zastúpenia vyčíslených advokátkou za dva úkony právnej služby po 123,50 € (§ 11 ods. 3, § 14 ods. 1 písm. a/, b/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb - príprava a prevzatie zastúpenia, písomné podanie žaloby na súd), 2x 7,41 € paušálna náhrada. Celková náhrada trov konania žalobcu predstavuje sumu 294,82 €. Uvedenú sumu je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu podľa § 149 ods. 1 O.s.p. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.