Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/128/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011201246 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nora Puchelová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1011201246.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a členiek senátu JUDr. Nory Puchelovej a JUDr. Renáty Janákovej, v právnej veci žalobcu: Združenie žien Slovenska, Šafárikovo nám. 4, Bratislava, IČO: 31796303, právne zastúpený: doc. JUDr. Ľubomír Fogaš, CSc., advokát, Kýčerského 5, Bratislava proti žalovanému: Ministerstvo financií SR, Štefanovičova 5, Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. MF/015227/2011-243/832 zo dňa 16.5.2011, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného č. MF/015227/2011-243/832 zo dňa 16.5.2011 v spojení s rozhodnutím Správy finančnej kontroly Bratislava č. I/513/0/2011 zo dňa 10.3.2011 podľa ust. § 250j ods. 2 písm. a), d) OSP zrušuje a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi na účet právneho zástupcu doc. JUDr. Ľubomíra Fogaša, CSc., trovy konania vo výške 327,82 €, do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 20.7.2011 domáhal preskúmania zákonnosti a následne zrušenia rozhodnutia žalovaného č. MF/015227/2011-243/832 zo dňa 16.5.2011. V žalobe uviedol, že s rozhodnutím žalovaného nesúhlasí a napáda ho v celom rozsahu. Nezákonnosť rozhodnutia a postupu žalovaného vidí žalobca v tom, že až 29.11.2006 zverejnil žalovaný Dodatok č. 1 k metodickému usmerneniu MF SR k č. MF/010175/2004-42 zo dňa 8.12.2004 a vysvetlivky k ekonomickej klasifikácii rozpočtovej klasifikácie, ktorým vysvetlil, že ak sa počítačový program nakupuje spoločne s počítačom, považuje sa za súčasť vecí a teda hmotný majetok. Žalovaný rozhodol o nákupe počítača z 27.6.2005 a v tom čase vyššie uvedený dodatok č. 1 neexistoval. Žalovaný podľa názoru žalobcu konal v rozpore s § 12, 13 a 15 zákona č. 528/2008 Z.z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva v znení neskorších predpisov, pretože konal v rozpore so záväznou príručkou pre žiadateľa a návrhom zmluvy zverejnenej vo výzve Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Ďalej žalobca uviedol, že žalovaný konal v rozpore s § 4, 8 a 20 zákona č. 523/2004, pretože v konaní vec právne posúdil na základe nezáväzného usmernenia, ktoré v čase rozhodovania sám menil. Žalovaný konal podľa jeho názoru v rozpore s opatrením MF SR z 8.12.2004, ktorým sa ustanovuje druhová klasifikácia, organizačná klasifikácia a ekonomická klasifikácia rozpočtovej klasifikácie tak, že opatrenie v položkách 600 a 700 samostatne rozpočtuje počítač ako hmotný majetok a počítačový program ako nehmotný majetok. Žalovaný vec právne posúdil v rozpore s platne a účinne uzatvorenou zmluvou medzi žalobcom a Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR z 27.4.2005, ktorej obsah má byť špecifikovaný podľa § 20 zákona č. 523/2004 o rozpočtových pravidlách verejnej správy v znení neskorších predpisov. Konanie je podľa názoru žalobcu postihnuté takou vadou, ktorá má za následok nezákonné rozhodnutie a to hlavne v nadväznosti na použitie nezáväzného právneho predpisu. Žalovaný podľa názoru žalobcu konal arbitrárne a svojvoľne pri posudzovaní právnych povinností založených zmluvou s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR z 27.4.2005. Žalobca ďalej uviedol, že Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR vyhlásilo 19.8.2004 výzvu na predkladanie projektov sektorového operačného programu „Ľudské zdroje“ č. SPP JZ 2004/2.2/02. Žalobca predložil v rámci opatrenia 2.2 „Odstránenia prekážok rovnosti mužov a žien na trhu práce s dôrazom na zosúladenie pracovného a rodinného života“ návrh projektu, ktorého prílohou bol aj navrhovaný rozpočet projektu. Dňa 24.3.2005 Komisia na výber projektov schválená ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny SR podmienečne priznala nenávratný finančný príspevok európskeho sociálneho fondu a štátneho rozpočtu. Podmienkou bolo zníženie nákladov na software pre informačné centrá o 642.000,- Sk. Žalobca tejto podmienke vyhovel a prepracoval rozpočet a upravil „Podrobnú kategorizáciu oprávnených výdavkov“. Dňa 27.4.2005 žalobca podpísal zmluvu o poskytnutí nenávratného finančného príspevku s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Podľa čl. 15 tejto zmluvy tvoria neoddeliteľnú časť prílohy 1 a 7. Príloha č. 3 s názvom „Podrobná kategorizácia oprávnených výdavkov“ upravuje jednotlivé rozpočtové položky, medzi ktoré žalobca zaradil nákup výpočtovej techniky tak, že v roku 2005 žalobca nakúpi 10 ks počítačov na kurzy za 300.000,- Sk, 4 ks počítačov do kancelárií za 120.000,- Sk, počítač koordinátora kurzov - notebook za 30.000,- Sk, software Windows, ktorý je zahrnutý v cene počítača a 15 ks software Microsoft Office za 128.000,- Sk. Dňa 10.6.2005 si žalobca u spoločnosti ARIS s.r.o., objednal dodávku výpočtovej techniky tak, ako bola stanovená aj v „Podrobnej kategorizácii oprávnených výdavkov“. Žalobca uzatvoril s touto spoločnosťou zmluvu na dodávku výpočtovej techniky. Dňa 27.6.2005 bol tovar dodaný žalobcovi, ktorý ho prevzal a následne mu bola vystavená faktúra č. 84/05. Žalobca zaplatil kúpnu cenu výpočtovej techniky a dňa 15.7.2005 požiadal Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR o refundáciu oprávnených výdavkov. Dňa 13.9.2006 prebehla v mieste realizácie projektu aj kontrola na mieste vykonaná zamestnancami Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR, Bratislava, ktorá nezistila žiadne nezrovnalosti pri čerpaní finančných prostriedkov na výdavky na počítače, ktoré boli skontrolované a označila ich ako oprávnené. Žalobca ďalej uviedol, že má za to, že v čase nákupu výpočtovej techniky a počítačového programu sa na daný skutkový stav aplikovalo Opatrenie MF SR z 8.12.2004, ktorým sa ustanovuje druhová klasifikácia, organizačná klasifikácia a ekonomická klasifikácia rozpočtovej klasifikácie a metodické usmernenie MF SR č. MF/010175/2004-42 zo dňa 8.12.2004 a vysvetlivky k ekonomickej klasifikácii rozpočtovej klasifikácie. Záväzným právnym predpisom je však len opatrenie MF SR z 8.12.2004, pretože len k vydaniu tohto je žalovaný splnomocnený podľa § 8 ods. 4 zákona o rozpočtových pravidlách. Dňa 29.11.2006 vydal žalovaný Dodatok č. 1 k metodickému usmerneniu MF SR č. MF/010175/2004-42 zo dňa 8.12. spolu s vysvetlivkami k ekonomickej klasifikácii a rozpočtovej klasifikácie. Podľa Dodatku č. 1 žalovaný rozhodol o tom, že ak sa počítačový program kupuje spoločne s počítačom, tak sa napriek svojej povahe nehmotného majetku obstaráva počítačový program ako súčasť hmotného majetku teda počítača. Celková suma, za ktorú sa tieto nakúpia, je záväzné kritérium, preto, či ide o bežný alebo kapitálový výdavok. Žalovaný až 29.11.2006 rozhodol na základe právne nezáväzného Dodatku č. 1 k metodickému usmerneniu o tom, že počítačový program nakúpený spoločne s počítačom, je súčasťou počítača. Dodatok č. 1 spôsobil, že nákup počítačového programu nepovažoval žalovaný za obstaranie nehmotného majetku, ale je súčasťou obstarania hmotného majetku tak, že cena za počítač a cena za počítačový program sa bude považovať za jeden nákup, ktorý bude klasifikovaný ako nákup hmotného majetku. Na základe citovaného Dodatku č. 1 účinnom v čase vykonania kontroly, teda dňa 8.7.2008 rozhodol o tom, že nákup z 27.6.2005 je v rozpore s Dodatkom č. 1 k metodickému usmerneniu MF SR č. MF/010175/2004-42 zo dňa 8.12.2004 a vysvetlivky k ekonomickej klasifikácii rozpočtovej klasifikácie publikovanom vo finančnom spravodajcovi dňa 29.11.2005. Žalovaný odôvodnil svoje rozhodnutie počas kontroly na mieste dňa 8.7.2008 podľa vtedy neexistujúcej právnej normy. S ohľadom na citovanú úpravu má žalobca za to, že postupoval v súlade so záväzným opatrením MF SR č. MF SR z 8.12.2004. Pri predkladaní návrhu projektu naplánoval zakúpenie 2 typov počítačových programov a to software Windows OEM, ktorý má byť zakúpený v cene počítača 15 ks, Software Microsoft Office za 128.000,- Sk. Metodické usmernenie a vysvetlivky k Opatreniu nie sú právne záväzné. Napriek tomu majú povahu metodiky pri postupovaní o rozhodovaní, či považovať počítačový program za súčasť počítača alebo nie. Až 27.3.2009, keď žalovaný vydal právne nezáväzný Dodatok č. 6, čím možno podľa žalobcu usúdiť, že žalovaný ustálil, ktoré typy počítačových programov treba považovať za súčasť počítača a ktoré nie. Aj napriek tomu, že Dodatok č. 6, ako vysvetlenie k záväznému opatreniu, bol vydaný až v roku 2009, žalobca v roku 2005 konal v súlade s rozpočtovou klasifikáciou a správne určil, že MS Office sa nakupuje zvlášť ako bežný výdavok a operačný systém sa nakupuje v cene počítača. Žalobca má za to, že neporušil žiaden právny predpis. Ďalej žalobca uviedol, že bol viazaný zmluvou zo dňa 27.4.2005 uzatvorenou medzi ním a Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Nákup počítačovej techniky nie je podľa zmluvy právo ale povinnosť. Žalobca nemohol postupovať inak, len nakúpiť počítače a software, ako bol naplánovaný nielen objemovo ale aj časovo. Ak by zmluvou vymedzený software nenakúpil riadne a včas, mohol by byť sankcionovaný za porušenie zmluvných povinností. Žalovaný svoje rozhodnutie odôvodnil vtedy neúčinnými a neplatnými všeobecnými ustanoveniami zmluvy a v plnom rozsahu ignoroval osobitné záväzné ustanovenia zmluvy. Zmluva uzatvorená medzi Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR je zmluvou, ktorá je podľa § 269 Obchodného zákonníka, nie je záväzná nielen pre zmluvné strany ale aj voči všetkým podľa zákona o pomoci. Tvrdenie žalovaného o prekročení limitu a povinnosti posudzovať počítač a počítačový program MS Office ako jeden celok, nemá oporu v žiadnej právnej norme, naopak v zmluve, ktorá bola uzatvorená medzi žalobcom a ministerstvom, bol riadne zakotvený osobitný nákup 10 ks počítačov za 300.000,- Sk, 4 ks počítačov za 120.000,- Sk, 1 notebook za 30.000,- Sk a osobitný nákup počítačového softwaru MS Office tak, že sa nakúpi 15 ks v sume 128.000,- Sk. Správa finančnej kontroly, ako prvostupňový orgán vydala rozhodnutie na základe kontroly na mieste. V protokole, ktorý následne vypracovala a doručila žalobcovi uviedla, že „prekročenie limitu 30.000,- Sk pre jednorazové uplatnenie výdavku na zakúpenie počítačového vybavenia, ktorý je predpísaný Dodatkom 1 k metodickému usmerneniu MF SR č. 010175/2004-42 z roku 2004“. Dodatok č. 1 k metodickému usmerneniu MF SR č. 010175/2004 bol uverejnený až 29.11.2005 vo finančnom spravodajcovi, ktorý vydáva žalovaný. Citovaný Dodatok č. 1 k metodickému usmerneniu je právny predpis, ktorý v čase nákupu počítačovej techniky neexistoval, pretože ešte nebol žalovaným prijatý. Napriek tomu, že písomné vyhotovenie rozhodnutia žalovaného necituje Dodatok č. 1, bol to právny predpis, na základe ktorého žalovaný prostredníctvom prvostupňového orgánu rozhodol počas kontroly na mieste. Žalobca je názoru, že zmluva medzi žalobcom a Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR je platná, pretože nie je v rozpore so žiadnym zákonom ani iným právnym predpisom. Žalovaný nemôže svojvoľne rozhodnúť o tom, že žalobca mal postupovať inak, napriek uzatvorenej zmluve s iným ústredným orgánom štátnej správy. Na základe vyššie uvedených skutočností žalobca považuje rozhodnutie žalovaného za svojvoľné a arbitrárne. Nezákonnosť rozhodnutia a postupu žalovaného vidí žalobca najmä v nesprávnom právnom posúdení, ktoré bolo spôsobené tým, že žalovaný rozhodol len na základe protokolu vykonanom zamestnankyňou zazmluvnenej audítorskej spoločnosti a nevykonal správne konanie, v ktorom by posúdil podmienky čerpania finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu a európskeho sociálneho fondu, ďalej že počas prebiehajúceho prvostupňového a druhostupňového konania menil metodiku posudzovania nákup počítačového programu tak, že prijímal dodatky k usmerneniu a vysvetlivkám o rozpočtových položkách a nedostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie už len tým, že citoval ešte neúčinné ustanovenia zmluvy medzi žalobcom a Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny. Žalobca podotýka, že žalovaný rozhodol na základe nezáväznej právnej normy zverejnenej až po realizácii nákupu počítača a počítačového programu MS Office. Jediným vierohodným listinným dôkazom je faktúra č. 84/05, ktorá bola kontrolou na mieste posúdená ako neoprávnená napriek jej súladu so záväznou príručkou pre žiadateľa a zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Žalobou napadnuté rozhodnutie a postup nebolo vydané v súlade so žiadnym zákonom ani podzákonnou normou. S ohľadom na vyššie uvedené, považoval žalobca rozhodnutie ako aj postup žalovaného za nezákonný, pretože ide o rozhodnutie, ktoré vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádza predmetné správne rozhodnutie, je v rozpore s obsahom spisu. Žalobca navrhuje, aby Krajský súd v Bratislave zrušil rozhodnutie žalovaného a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. II. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 9.8.2011 uviedol, že navrhuje žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Dôvodil tým, že väčšina argumentov, ktoré žalobca uviedol v žalobe, už bola uplatnená v priebehu správneho konania a správny orgán prvého stupňa ako aj žalovaný sa nimi zaoberali. Nakoľko neboli predložené žiadne nové dôkazy a nové skutočnosti, ktoré by menili skutkový stav veci, či jeho právne posúdenie, žalovaný trvá na svojom názore vyjadrenom v napadnutom rozhodnutí. K námietke žalobcu, že Dodatok č. 1 k metodickému usmerneniu MF SR č. MF/010175/2004-42 z 8.12.2004 bol uverejnený vo Finančnom spravodajcovi č. 9/2005 až 29.11.2005, t.j. po uskutočnení sporného nákupu počítačov a softwarov žalovaný uvádza, že je pravdou, že vo výstupe z overovania výdavkov na mieste - projekt 11220200063 z 8.7.2008 vypracovanom povereným audítorom spoločnosti KPMG Slovensko spol. s r.o., Bratislava sa v časti C „zistenie pri overovaní výdavkov“ konštatuje, že došlo k prekročeniu limitu 30.000,- Sk pre jednorazové uplatnenie výdavku na zakúpené počítačové vybavenie a limit je predpísaný Dodatkom č. 1 k usmerneniu, avšak zdôrazňuje, že predmetný výstup je len jedným z viacerých podkladových materiálov, ktoré boli spolu s podnetom na začatie správneho konania predložené SFK Bratislava zo strany Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Prvostupňový správny orgán predložený spisový materiál posúdil z hľadiska, či sú splnené podmienky pre začatie správneho konania a až následne bolo začaté správne konanie vo veci porušenia finančnej disciplíny. V uskutočnenom správnom konaní bolo vychádzajúc z predložených listinných dôkazných prostriedkov preukázané porušenie pravidiel a podmienok, za ktorých boli verejné prostriedky poskytnuté. Žalovaný má za to, že preukázané zistenie porušenia finančnej disciplíny nie je spájané s porušením Dodatku č. 1 k Usmerneniu, ale vzniklo ako dôsledok konania žalobcu v rozpore so zmluvou konkrétne s čl. 4 ods. 2 zmluvy. Na základe zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku k projektu č. 2004/2.2/02/024 s názvom „Posilnenie sociálnej inklúzie a rovnosti príležitostí na trhu práce“ z 27.4.2005 v znení jej dodatkov č. 1-4 bol žalobcovi vyplatený nenávratný finančný príspevok za účelom spolufinancovania realizácie schváleného projektu špecifikovaného v prílohe č. 1 zmluvy. NFP bol poskytnutý na úhradu oprávnených výdavkov od prijímateľa vo výške 3.447.000,- Sk za podmienok uvedených s čl. 6 a 7 zmluvy. Za oprávnené výdavky sa podľa čl. 4 ods. 1 a 2 zmluvy považujú len výdavky, ktoré boli schválené komisiou pre výber projektov v rámci procesu schvaľovania projektu; a vznikli prijímateľovi najneskôr dňom účinnosti tejto zmluvy. Podľa príručky pre žiadateľa o poskytnutie NFP z ESF pre sektorový operačný program ľudské zdroje platí, že ESP podporuje len bežné výdavky na projekt nie kapitálové výdavky. Východiskom pre rozlíšenie bežného a kapitálového výdavku a zároveň určenie limitu na obstaranie hmotného a nehmotného majetku v podmienkach ESF je zákon č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Pre obstarávanie hmotného alebo nehmotného majetku na účely ESF sú stanovené limity na jednotlivú položku pre hmotný majetok, suma 30.000,- Sk a pre nehmotný majetok suma 50.000,- Sk. V priebehu správneho konania bolo zistené, že žalobca zakúpil výpočtovú techniku v cene 578.000,- Sk. Uvedený nákup bol fakturovaný v rámci dodávateľskej faktúry č. 84/05 27.6.2005 na sumu 614.000,- Sk. Túto žalobca uhradil prevodom zo svojho účtu 27.6.2005 a úhradu danej faktúry zahrnul do žiadosti o platbu č. 11220200063501. Na základe predmetnej žiadosti boli žalobcovi finančné prostriedky refundované. Cena jedného počítača vrátane softwaru predstavovala sumu: 40.600,- Sk. Správny orgán prvého stupňa posúdil spoluzakúpených 15 ks počítačov a softwery ako dlhodobý hmotný majetok odpisovaný podľa § 22 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z.z., z ktorého obstarávacia cena prevyšuje limit 30.000,- Sk, a preto ide o kapitálový výdavok, ktorý však ESF nepodporuje. Prvostupňový správny orgán posúdil preto financovanie predmetnej kúpy z finančných prostriedkov NFP poskytnutého na základe zmluvy ako porušenie čl. 4 ods. 2 zmluvy. Žalovaný ďalej uvádza, že rozpočet z projektu bol riadiacim orgánom schválený ako finančný rámec projektu, pričom v rozpočtových položkách boli stanovené maximálne limity, na ktoré mal žiadateľ oprávnenie, ak počas implementácie projektu preukázal oprávnenosť výdavkov s ohľadom na ich reálnosť, efektívnosť, súlad s právnymi predpismi SR, stanovenými pravidlami pre realizáciu projektov ESF. Oprávnenosť výdavkov žalobca bol povinný preukázať účtovnými dokladmi a podpornou dokumentáciou. Podľa nariadenia Rady ES č. 1160/1999 z 21.6.1999 o všeobecných ustanoveniach o štrukturálnych fondoch ods. 3, členský štát použije príslušné vnútroštátne pravidlá pre oprávnenosť výdavkov, okrem nevyhnutných prípadov, kedy komisia stanoví pre oprávnenosť výdavkov spoločné pravidlá. Vnútroštátne pravidlá boli uvedené v príručke pre žiadateľa a v praktickej príručke. Ako však žalovaný preukázal v správnom konaní, žalobca pravidlá stanovené v predmetných príručkách porušil čl. 4 ods. 2 zmluvy pojednávajúci o oprávnených nákladoch. Žalobca tým, že porušil pravidlá a podmienky, za ktorých boli verejné prostriedky poskytnuté, došlo k porušeniu ustanovenia § 19 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z.z. Túto skutočnosť žalovaný správny orgán klasifikoval ako porušenie finančnej disciplíny podľa § 31 ods. 1 písm. b) zákona č. 523/2001 Z.z. III. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie a konštatoval, že žaloba je dôvodná. Podľa ust. § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách citovaného ustanovenia § 244 ods. 1 OSP súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotno-právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného - Ministerstva financií SR č. MF/015227/2011-243/832 zo dňa 16.5.2011, ktorým Ministerstvo financií SR rozhodlo o odvolaní žalobcu voči rozhodnutiu Správy finančnej kontroly Bratislava č. I/513/0/2011 zo dňa 10.3.2011 tak, že Ministerstvo financií SR, samostatné oddelenie správneho konania, ako príslušný odvolací orgán odvolanie žalobcu zamietlo a napadnuté rozhodnutie Správy finančnej kontroly Bratislava č. I/513/0/2011 z 10.3.2011 potvrdilo. Z administratívneho spisu súd zistil, že v subjekte žalobcu sa uskutočnilo overovanie výdavkov na mieste, ktoré vykonali zamestnanci spoločnosti KPMG Slovensko s.r.o., Dvořákovo nábrežie 10, Bratislava. O výsledku overovania výdavkov na mieste bol spísaný protokol dňa 8.7.2008. Na základe výsledkov overovania výdavkov na mieste, t.j. overenia správnosti a oprávnenosti použitia finančných prostriedkov poskytnutých na projekt č. 11220200063 s názvom „Posilnenie sociálnej inklúzie a rovnosti príležitostí na trhu práce“ bolo začaté správne konanie, v ktorom prvostupňovým rozhodnutím č. I/534/0/2010 z 25.10. bola uložená žalobcovi, za porušenie finančnej disciplíny podľa § 31 ods. 1 písm. b) zákona č. 523/2004 Z.z. povinnosť uhradiť odvod v celkovej výške 19.211,99 €. Prvostupňové konanie napadol žalobca odvolaním, o ktorom bolo rozhodnuté preskúmavaným rozhodnutím žalovaného správneho orgánu zo dňa 16.5.2011. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že podľa názoru odvolacieho orgánu prvostupňový správny orgán správne posúdil postup žalobcu a jeho konanie ako konanie v rozpore s podmienkami zmluvy, čím došlo k porušeniu § 19 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z.z., čo bolo kvalifikované ako porušenie finančnej disciplíny podľa § 31 ods. 1 písm. b) zákona č. 523/2004 Z.z., t.j. použitie poskytnutých finančných prostriedkov nad rámec oprávnenia, ktorým došlo k vyššiemu čerpaniu verejných prostriedkov v sume 19.211,99 Sk. Z administratívneho spisu mal súd ďalej za preukázané, že Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, uzatvorilo so žalobcom zmluvu o poskytnutí nenávratného finančného príspevku k projektu č. 2004/2.2/02/024 s názvom projektu „Posilnenie sociálnej inklúzie a rovnosti príležitostí na trhu práce“ z 27.4.2005 v znení jej dodatkov č. 1-4 a autorizovanej poznámky č. 10 z 31.10.2007. Predmetom zmluvy bola úprava zmluvných podmienok, práv a povinností zmluvných strán pri poskytnutí nenávratného finančného prostriedku za účelom spolufinancovania realizácie schváleného projektu špecifikovaného v prílohe č. 1 zmluvy. Nenávratný finančný príspevok bol poskytnutý na úhradu oprávnených výdavkov prijímateľa vo výške 3.447.000,- Sk za podmienok uvedených v čl. 6 a 7 zmluvy. Z celkovej výšky 100 % nenávratný finančný príspevok tvoril príspevok z finančných prostriedkov štátneho rozpočtu SR 25 %, nenávratné finančné prostriedky 861.750,- Sk a zvyšných 75 % 2.858.250,- Sk tvorili finančné prostriedky európskeho sociálneho fondu. Z výsledkov overovania výdavkov na mieste mal súd za preukázané, že žalobca zakúpil výpočtovú techniku: počítačové zostavy 14 ks, notebook 1 ks, 15 softwarov v celkovej cene 578.000,- Sk nasledovne: - počítače Libra 950 INT + monitory 17 LCD jusmart 4 ks s jednotkovou cenou 30.000,- Sk/ks, - počítače Libra 5500 inte + monitory 17 LCD jusmart 10 s jednotkovou cenou 30.000,- Sk/ks, - notebook ACER 3002 LM 1 ks s jednotkovou cenou 30.000,- Sk/ks, - software OEN MS Office Cb 5 ks jednotková cena 10.600,- Sk/ks, - software OEN MF Office Basic, 10 ks jednotková cena 7.500,- Sk/ks. Ďalej súd zistil, že žalobca ako kupujúci uzatvoril so spoločnosťou ARIS spol. s r.o., Zvolen kúpnu zmluvu č. K 010605 z 10.6.2005, ktorej predmetom bola dodávka výpočtovej techniky špecifikovanej v čl. 4. Predávajúci vystavil 27.6.2005 faktúru č. 84/05, ktorou žalobcovi vyfakturoval dodávku výpočtovej techniky podľa kúpnej zmluvy v celkovej výške 614.000,- Sk. Túto žalobca uhradil prevodom zo svojho účtu dňa 27.6.2005 na účet predávajúceho, pričom úhradu faktúry zahrnul do žiadosti o platbu 11220200063501 a uvedené finančné prostriedky mu boli refundované. IV. Podľa ust. § 1 zákona č. 523/2004 o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon) v znení platnom v čase vydania prvostupňového rozhodnutia, tento zákon upravuje: a) rozpočet sektora verejnej správy, osobitne štátny rozpočet, vzájomné finančné a s nimi súvisiace vzťahy v rámci verejnej správy a tieto vzťahy k ostatným subjektom, b) rozpočtový proces, pravidlá rozpočtového hospodárenia, funkciu a zostavovanie záverečného účtu verejnej správy a štátneho záverečného účtu, c) postavenie Ministerstva financií SR, ďalších ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy a iných právnických osôb verejnej správy v rozpočtovom procese, d) zriaďovanie rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií a hospodárenie rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií. Podľa ust. § 31 ods. 1 písm. b) citovaného zákona, porušením finančnej disciplíny je poskytnutie alebo použitie verejných prostriedkov nad rámec oprávnenia, ktorým dôjde k vyššiemu čerpaniu verejných prostriedkov. Krajský súd v Bratislave zistil, že skutkový stav, z ktorého vychádzali obaja účastníci konania nie je sporný, preto z neho tak, ako bol zistený správnymi orgánmi a opísaný v protokole o kontrole na mieste a v rozhodnutiach vychádzal. Predmetom konania sú ale sporné otázky posúdenia prekročenia limitu pre jednorázové uplatnenie výdavku, keď žalobca zakúpil počítače a software, pričom ich zaúčtoval osobitne. Žalovaný vychádzal z názoru, že žalobca zakúpil počítače spolu so softwarom za celkovú sumu 578.000,- Sk. Pritom príručke pre žiadateľa ako i v praktickej príručke pri tvorbe rozpočtu pre projekty ESF, ktoré slúžili žiadateľom ako pomôcky pri vypracovaní žiadostí o poskytnutie nenávratného finančného príspevku, sa uvádza: „ESF podporuje len bežné výdavky na projekt a nie kapitálové výdavky. Východiskom pre rozlíšenie bežného a kapitálového výdavku a zároveň určenia limitu na obstaranie hmotného a nehmotného majetku v podmienkach ESF, slúži zákon č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Pre obstarávanie hmotného alebo nehmotného majetku pre účely ESF sú stanovené nasledovné limity za jednotlivú položku: - v prípade hmotného majetku 30.000,- Sk, v prípade nehmotného majetku 50.000,- Sk“. Žalovaný vychádzal z názoru, že OEM verzia softwaru nemá samostatné technicko- ekonomické určenie a nie je súčasťou počítača, s ktorým bola zakúpená, teda aj súčasťou jeho ocenenia. Vzhľadom k tomu, že žalobca zakúpil počítače a software a zaúčtoval ich osobitne a keďže verzia OEM (verzia software), nemá samostatné technicko-ekonomické využitie a teda nemožno ho kúpiť a zaúčtovať osobitne, ale len s príslušným počítačom, to znamená (podľa názoru žalovaného), že cena počítača spolu so softwarom nemôže presiahnuť limit 30.000,- Sk, nakoľko by v prípade prekročenia limitu išlo o kapitálové výdavky, čo nie je možné hradiť z ESF. Software mal byť súčasťou ocenenia spolu s počítačom a teda výška výdavku prekračovala limit 30.000,- Sk pre bežné výdavky. Tým žalobca podľa názoru žalovaného porušil Zmluvu - čl. 4 ods. 2. Z uvedeného vyplýva záver žalovaného a síce, že oprávnenými výdavkami by v tomto prípade boli výdavky za počítač spolu so softwarom, ak by neprekročili limit 30.000,- Sk. Žalovaný mal preto za to, že žalobca postupoval v rozpore s uvedeným ustanovením a s podmienkami zmluvy a v rozpore s ust. § 19 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z.z. porušil finančnú disciplínu podľa § 31 ods. 1 písm. b) zákona č. 523/2004 Z.z. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia ďalej vyplýva, že prvostupňový správny orgán vyčíta žalobcovi aj prekročenie personálnych výdavkov, nakoľko podľa tabuľky č. 2, rozpočet projektu a podrobný komentár k rozpočtu, mohol žalobca čerpať nenávratné finančné prostriedky na personálne náklady pre rozpočtovú položku 1.1 v celkovej výške 128.000,- Sk. Podľa Dohody o vykonaní práce, ktorú účastník konania (žalobca) uzatvoril s p. V. dňa 28.4.2005 ako aj podľa tabuľky č. 2 p. V. mala dohodnutý rozsah práce 16 hodín mesačne. Podľa protokolu z overenia výdavkov na mieste žalobca uplatnil výdavky v celkovej výške 96.780,- Sk za mesiace máj 2005 - júl 2006, t.j. vo výške 6.452,- Sk mesačne. Na základe tohto žalobca požiadal o preplatenie sumy vyššej a to vo výške 780,- Sk. Vzhľadom k tomu, že žalobca aj v tomto prípade čerpal finančné prostriedky vo vyššej sume, porušil finančnú disciplínu podľa ust. § 31 ods. 1 písm. b) citovaného zákona. Celkové porušenie finančnej disciplíny podľa zistení žalovaného, u žalobcu teda predstavovalo: prekročenie limitu pre jednorázové uplatnenie výdavku vo výške 19.186,10 € prekročenie personálnych výdavkov vo výške 25,89 €, čo spolu predstavuje sumu 19.211,99 €. Súd mal za nesporne preukázané, že dňa 27.4.2005 Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR ako poskytovateľ a žalobca uzatvorili Zmluvu o poskytnutí nenávratného finančného príspevku k projektu č. 2004/2.2/02/024 s názvom „Posilnenie sociálnej inklúzie a rovnosti príležitostí na trhu práce“. Predmetom zmluvy je úprava zmluvných podmienok, práv a povinností zmluvných strán pri poskytnutí nenávratného finančného prostriedku zo strany poskytovateľa v prospech žalobcu za účelom spolufinancovania realizácie schváleného projektu. Účelom poskytnutia nenávratného finančného príspevku je úhrada oprávnených výdavkov žalobcu v dohodnutej výške a za podmienok uvedených v zmluve a v dodatkoch č. 1 - 4. Spornou otázkou v preskúmavanej veci bolo porušenie zmluvy zo strany žalobcu konkrétne čl. 4 bod 2 zmluvy. Podľa tohto ustanovenia za oprávnené výdavky sa považujú len výdavky, ktoré sú vzhľadom na všetky okolnosti reálne, správne, aktuálne, ktoré sa navzájom neprekrývajú a ktoré v plnej miere súvisia s realizáciou priloženého projektu, na spolufinancovanie ktorého bol finančný príspevok určený. Oprávnené výdavky a ich úhrada musí byť v súlade so slovenskou legislatívou a legislatívou európskych spoločenstiev (napríklad predpisy o verejnom obstarávaní, o ochrane životného prostredia, rovnosti príležitostí, publicite) a v súlade s rozpočtom, ktorý je súčasťou prílohy č. 1 tejto zmluvy. Podrobnejší popis oprávnených a neoprávnených výdavkov sa nachádza v prílohe č. 3 tejto zmluvy (podrobná kategorizácia oprávnených výdavkov). Pri kontrole účtovného dokladu (faktúra č. A84/05) v ŽoP 11220200063501 bolo pracovníkmi KPMG Slovensko zistené, že zakúpená počítačová zostava v počte 14 ks a 1 ks notebooku v hodnote 30.000,- Sk ako aj zakúpený software OEM MS Office SB 10 ks v sume 7.500,- Sk, 5 ks programov MS Office Basic, verzia OEM v sume 7.500,- Sk, tvoria v zmysle ust. § 22 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov súbor vecí. Nakoľko cena tohto súboru vecí prekračuje sumu 30.000,- Sk a prevádzkovo technické funkcie sú dlhšie ako 1 rok, jedná sa v zmysle spomenutého zákona o dlhodobý hmotný majetok. Výrobca Microsoft definuje software typu OEM verzie ako „plnohodnotné produkty predinštalované výrobcami počítačov, licencia nadobudnutá formou OEM zostáva po celú dobu používania produktu viazaná na počítač, nie je ho možné preniesť na iný počítač a v prípade likvidácie počítača alebo jeho vyradenia dochádza zároveň k zániku licencie“. Uvedené je v rozpore so systémom finančného riadenia ŠF, pretože tento neumožňuje financovanie kapitálových výdavkov. Podľa ust. § 22 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov hmotným majetkom odpisovaným na účely tohto zákona sú: a) samostatné hnuteľné veci prípadne súbory hnuteľných vecí, ktoré majú samostatné technicko- ekonomické určenie, ktorých vstupná cena je vyššia ako 1.700,- € a prevádzkovo-technické funkcie dlhšie ako 1 rok. Spornou v preskúmavanej veci bola skutočnosť, že žalovaný správny orgán cenu jedného počítača vrátane softwaru posudzoval ako sumu 40.600,- Sk pozostávajúcu z položky 30.000,- Sk cena počítača a 10.600,- Sk cena softwaru, v druhom prípade 37.500,- Sk, teda 30.000,- Sk cena počítača a 7.500,- Sk cena softwaru. Žalovaný správny orgán posúdil takto zakúpené počítače a softwary ako dlhodobý hmotný majetok, ktorý je odpisovaný podľa § 22 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z.z., podľa ktorého obstarávacia cena prevyšuje limit 30.000,- Sk (stanovený pre bežný výdavok), a preto ide o kapitálový výdavok, ktorý však ESF nepodporuje. Podľa žalovaného teda za oprávnené výdavky je možné považovať len výdavky, ktoré sú vzhľadom na všetky okolnosti reálne, správne, aktuálne, ktoré sa navzájom neprekrývajú a ktoré v plnej miere súvisia s realizáciou predloženého projektu a ich úhrada je v súlade so slovenskou legislatívou a legislatívou Európskych spoločenstiev. Žalobca tento uvedený právny záver považuje za nesprávny. Argumentuje, že súčasťou zmluvy je návrh rozpočtu, klasifikácia oprávnených výdavkov, finančný limit výdavkov, ktoré Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR ako riadiaci orgán aj odsúhlasilo. Rozpočet projektu bol riadiacim orgánom schválený ako finančný rámec projektu, pričom v rozpočtových položkách boli stanovené maximálne limity, na ktoré mal žiadateľ (žalobca) oprávnenie. Podľa čl. 5 zmluvy nenávratný finančný príspevok poskytnutý na základe tejto zmluvy prijímateľovi v celkovej výške 3.447.000,- Sk predstavuje 100 % z celkových oprávnených výdavkov na realizáciu projektu uvedených v prílohe č. 1 tejto zmluvy. Nenávratný finančný príspevok poskytnutý na základe tejto zmluvy prijímateľovi sa skladá: a) z príspevku ESF 2.585.250,- Sk (75 % nenávratného finančného príspevku) b) z príspevku zo štátneho rozpočtu 861.750,- Sk (25 % z nenávratného finančného príspevku) vzájomný pomer medzi prostriedkami spolufinancovania zo štátneho rozpočtu a prostriedkami EÚ je 25 % ku 75 %. Konečná výška nenávratného finančného príspevku sa určí na základe skutočne vynaložených odôvodnených a riadne preukázaných výdavkov, ktoré súvisia s realizáciou projektu, avšak celková schválená výška nenávratného finančného príspevku uvedená v odseku 1 tohto čl. nesmie byť prekročená. Podľa ust. § 250j ods. 2 písm. a) OSP súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmavaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesprávne právne posúdenie veci znamená, že správny orgán podriadil zistený skutkový stav pod právnu normu, ktorá sa na vec nevzťahuje, alebo sa nevzťahuje v uvedenom rozsahu. Podľa názoru Krajského súdu v Bratislave, Správa finančnej kontroly Bratislava a následne aj žalovaný nesprávne právne posúdili postup žalobcu v konaní ako konanie v rozpore s podmienkami zmluvy, v dôsledku čoho malo dôjsť podľa názoru správnych orgánov k porušeniu ust. § 19 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z.z., čo bolo potom nesprávne kvalifikované ako porušenie finančnej disciplíny podľa ust. § 31 ods. 1 písm. b) citovaného zákona tým, že zo strany žalobcu malo dôjsť k použitiu poskytnutých finančných prostriedkov nad rámec oprávnenia. Súd konštatoval, že s takýmto právnym názorom žalovaného nie je možné súhlasiť. Z obsahu administratívneho spisu nesporne vyplýva, že podľa § 22 ods. 3 zákona č. 595/2003 Z.z. samostatnou hnuteľnou vecou je aj výrobné zariadenie, zariadenie a predmet slúžiaci na poskytovanie služieb, účelový predmet a iné zariadenie, ktoré s budovou, alebo so stavbou netvorí jeden funkčný celok, aj keď je s ňou pevne prepojené. V protokole z overenia výdavkov na mieste zo dňa 8.7.2008 je uvedené, že nesprávnym financovaním počítačov z bežných výdavkov žalobca porušil dodatok č. 1 k metodickému usmerneniu MF SR č. MF SR 010175/2004-42 z 8.12.2004. V metodickom usmernení Ministerstva financií SR vyššie uvedeného čísla, ktorý bol účinný v čase nákupu počítačov nebol detailne stanovený spôsob financovania nákupu počítačov a softwaru k týmto počítačom. Následne bol jednoznačne stanovený postup pri financovaní v metodickom usmernení Ministerstva financií SR č. MF/010175/2004-42, ktorý bol uverejnený dňa 29.11.2005. Z vyššie uvedenej skutočnosti vyplýva, že pri nákupe počítačovej techniky žalobcu, toto metodické usmernenie ešte nebolo účinné. Následne prvostupňový správny orgán vo svojom rozhodnutí zo dňa 25.10.2010 uviedol: „žalobca - účastník konania porušil zmluvu čl. 4 ods. 2: za oprávnené výdavky sa považujú len výdavky, ktoré sú vzhľadom na všetky okolnosti reálne, správne, aktuálne, ktoré sa navzájom neprekrývajú a ktoré v plnej miere súvisia s realizáciou priloženého projektu, na spolufinancovanie ktorého bol finančný príspevok určený. Oprávnené výdavky a ich úhrada musí byť v súlade so slovenskou legislatívou a legislatívou európskych spoločenstiev“. Súd konštatoval, že v danom prípade ide o všeobecné ustanovenie zmluvy, z ktorého v žiadnom prípade nie je možné vyvodiť porušenie finančnej disciplíny porušením zmluvy ani porušenie ust. § 19 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z.z. v spojení s ust. § 31 ods. 2 citovaného zákona. Takéto odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia považoval súd za zjavne nepreskúmateľné a nedostatočné. Podľa súdu žalobca pri nákupe počítačov a softwaru poskytoval v dobrej viere a v súlade ustanoveniami zákona č. 595/2003 Z.z. v znení účinnom v čase nákupu počítačov a softwaru, z ktorého ustanovenia ako aj osobitné limity boli transportované do záväznej príručky pre žiadateľa a zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného prostriedku. Súd uvádza, že žalovaný argumentuje len všeobecnými ustanoveniami zmluvy o tzv. reálnosti a správnosti oprávnených výdavkov, avšak prípadné protiprávne konanie žalobcu nesubsumoval pod žiaden právny predpis, ktorý by stanovoval povinnosť, aby počítačový program MS Office bol považovaný za súčasť počítača, a preto ho nemožno považovať za jeden spoločný nákup s počítačom. Žalobca pri predkladaní návrhu predmetného projektu plánoval kúpu operačného systému spolu s počítačmi a software MS Office samostatne, k čomu mal súhlas Komisie. Žalovaný svoje rozhodnutie odôvodnil neúčinnými a neplatnými všeobecnými ustanoveniami zmluvy. Tvrdenie žalovaného o prekročení limitu a povinnosti posudzovať počítač a počítačový program MS Office ako jeden celok, nemá oporu v žiadnej právnej norme. Naopak z textu zmluvy, ktorá bola uzatvorená medzi žalobcom a Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny vyplýva, že v nej bol zakotvený nákup 10 ks počítačov za 300.000,- Sk, 4 počítačov za 120.000,- Sk, 1 notebook za 30.000,- Sk a osobitný nákup počítačového softwaru MS Office tak, že sa nakúpi v počte 15 ks v celkovej výške 128.000,- Sk. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku je návrh rozpočtu a klasifikácia oprávnených výdavkov. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR odsúhlasilo vyššie uvedenú klasifikáciu ako aj finančný limit výdavkov. Dodatok č. 1 k metodickému usmerneniu MF SR č. MF SR 010175/2004 v čase nákupu počítačovej techniky neexistoval. Je pravdou, že žalovaný v písomnom vyhotovení predmetného rozhodnutia tento dodatok necituje, avšak celé odôvodnenie rozhodnutia sa oň opiera tak, ako to bolo uvedené v protokole z výsledkov šetrenia. Správne konanie tvorí jeden celok, preto odvolací orgán podľa ust. § 46 zákona o správnom konaní zodpovedá za to, že rozhodnutie o odvolaní je v súlade so zákonom a že vychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. V danom prípade súd preskúmaním rozhodnutia zistil, že je možné v celom rozsahu sa stotožniť s právnym názorom žalobcu. Z dikcie ust. § 59 ods. 1 a 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní je zrejmé, že odvolací orgán má rozsiahle oprávnenia nielen čo do rozsahu prieskumnej činnosti ale aj vo vzťahu k spôsobu rozhodnutia o odvolaní. Odvolací orgán pri svojom rozhodovaní nie je viazaný návrhmi odvolateľa. Naopak zákon mu ukladá povinnosť zrušiť, resp. zmeniť každé nezákonné rozhodnutia a to aj mimo rámca dôvodov odvolania. V tomto prípade mal teda žalovaný ako odvolací orgán rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zrušiť, avšak v posudzovanom prípade odvolací orgán, ako vyplynulo z preskúmavaného rozhodnutia, sa v celom rozsahu stotožnil s právnym názorom prvostupňového správneho orgánu, pričom nevenoval dostatočnú pozornosť právnemu posúdeniu danej veci a nevenoval dostatočnú pozornosť ani odôvodneniu svojho rozhodnutia, nakoľko v ňom nereagoval na všetky návrhy uvedené v odvolaní žalobcu. Podľa názoru súdu žalovaný vec právne posúdil v rozpore s platne a účinne uzatvorenou zmluvou medzi žalobcom a Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR z 27.4.2005, z obsahu ktorej (čl. 4 ods. 1) nesporne vyplýva „za oprávnené výdavky na schválený projekt môžu byť považované len výdavky, ktoré: a) boli schválené komisiou pre výber projektov v rámci procesu schvaľovania projektu, b) vznikli prijímateľovi najskôr dňom účinnosti tejto zmluvy c) boli vynaložené prijímateľom na realizáciu projektu do 31.12.2006. Podľa čl. 15 ods. 2 „všetky prílohy k tejto zmluve tvoria neoddeliteľnú súčasť rovnopisov zmluvy“. Podľa prílohy č. 3 „Podrobná kategorizácia oprávnených výdavkov“ uvádza osobitné vymedzenie nákupu počítačov nasledovne: - počítače na kurzy 10 ks vo výške 300.000,- Sk, počítače do kancelárie 4 ks vo výške 12.000,- Sk, počítač koordinátora kurzov 1 ks 30.000,- Sk, tlačiareň 3 ks 3.600,- Sk, software Windows OEM v cene PC, software Microsoft Office 15 ks vo výške 128.000,- Sk spolu vo výške 614.000,- Sk. S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti Krajský súd v Bratislave konštatoval, že rozhodnutie ako aj postup žalovaného nebol v súlade so zákonom, čo bol dôvod na zrušenie rozhodnutia žalovaného podľa ust. § 250j ods. 2 písm. a) OSP, nakoľko preskúmavané rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd konštatoval, že rovnako zistenie skutkového stavu, z ktorého predmetné rozhodnutie vychádzalo, je v rozpore s obsahom spisu a odôvodnenie tak prvostupňového ako aj druhostupňového rozhodnutia súd považoval za zmätočné a nedostatočné (§ 250j ods. 2 písm. d/ OSP). Na základe týchto skutočností súd rozhodol tak, že rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Správy finančnej kontroly, Bratislava súd zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 250k ods. 1 OSP tak, že v konaní neúspešný žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 66,- € a z trov právneho zastúpenia za 2 úkony právnej pomoci (príprava a prevzatie zastúpenia 123,50 € + režijný paušál vo výške 7,41 € a písomné podanie na súd, 123,50 € + režijný paušál vo výške 7,41 €). Trovy konania v celkovej výške 327,82 €, je žalovaný podľa ust. § 149 ods. 1 OSP povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu vedenom v W. pod č. XXXXXXXXX/XXXX. Súd rozhodol o žalobe žalobcu bez pojednávania rozsudkom v súlade s ust. § 250f ods. 1 OSP, keď účastníci konania boli podľa § 250f ods. 2 OSP vyzvaní na vyjadrenie sa k prejednaniu veci bez nariadenia pojednávania. Žalobca písomným podaním doručeným súdu dňa 18.8.2011 prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že súhlasí, aby Krajský súd v Bratislave rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania. Žalovaný sa k výzve súdu, ktorú riadne prevzal dňa 28.7.2011 (podľa pripojenej doručenky z č.l. 125 spisu nevyjadril, a preto u neho súd takýto postup predpokladal). Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo. Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.; b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.); f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.