Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3S/140/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011201302 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 08. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dáša Filová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1011201302.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dáši Filovej a členiek senátu JUDr. Viery Šebestovej a JUDr. Anny Peťovskej, PhD., v právnej veci žalobcu: M. A., Segnáre 1542/32, 841 03 Bratislava, zastúpený: JUDr. Marianna Kohútová Bérešová, advokátka, Sládkovičova 1, 811 06 Bratislava, proti žalovanému: Katastrálny úrad v Bratislave, Chlumeckého 2, 821 03 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. Xo 4/11-Se zo dňa 20.04.2011, takto r o z h o d o l : Žaloba sa z a m i e t a . Žalobcovi sa trovy konania nepriznávajú. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 01.08.2011 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. Xo 4/11-Se zo dňa 20.04.2011, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Správy katastra pre hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislavu č. X-1104/2010 zo dňa 03.11.2010 o nevyhovení návrhu na opravu chyby v katastrálnom operáte. Žalobca má za to, že napriek tomu, že nikdy nedošlo k scudzeniu pozemku E. Bratislava Lamač, zapísaného na LV č. 609 bola posunutá hranica pozemkov v neprospech žalobcu na základe technicko- hospodárskeho mapovania (THM). Toto však malo len mapovať a nejakým spôsobom nebolo možné na základe neho meniť vlastníctvo nehnuteľnosti, resp. meniť hranice pozemkov. Procesu technicko- hospodárskeho mapovania je možné vytknúť závažné procesnoprávne nedostatky. Čiastkový protokol nie je vyplnený, resp. je neúplný a protokol, ktorý mal podpísať vlastník podpísala manželka žalobcu, ktorá nikdy nebola spoluvlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti. Výsledky technicko-hospodárskeho mapovania sa stali podkladmi pre súčasné záväzné hranice na základe nesprávneho postupu a posúva hranice pozemkov v neprospech žalobcu a neakceptuje lomové hranice podľa GP 2/39. Žalobca má za to, že správa katastra porušila zákon v súvislosti so zakreslením zmeny hranice žalobcovho pozemku a taktiež riadne neprešetrila žalobcovo podanie tak, ako jej to ukladá zákon. Na základe uvedeného žalobca navrhuje, aby súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Vo vyjadrení doručenom súdu dňa 14.09.2011 žalovaný navrhuje žalobu zamietnuť. Spodná hranica je hranicou pôvodných pozemkovo knižných parciel č. XXXX a č. XXXX. Všetky zmeny na ňu len nadväzovali a preto ju ani priamo neurčovali. V dokumentácii správy katastra sa nenachádza geometrický plán, ktorý by priamo definoval hranicu medzi pozemkami registra C katastra nehnuteľností č. XXXX a XXXX/X a bol by na tento účel vypracovaný. K tvrdeniu žalobcu, že GP 2/39 má vo svojom účele uvedené, že slúži na rozdelení parcely č. kat. XXXX a XXXX a na vyznačenie novostavby v katastrálnom území Lamač, to neznamená, že neslúži na definovanie vlastníckej hranice medzi pôvodnými nehnuteľnosťami. Žalovaný predovšetkým uvádza, že je potrebné žalobu zamietnuť, pretože ak podľa žalobcu došlo k porušeniu jeho vlastníckeho práva má právo domáhať sa jeho ochrany na súde návrhom na určenie hranice medzi jeho a susediacim pozemkom. Predmetnú otázku je teda možné riešiť v spore na ochranu vlastníckeho práva rozhodnutie, ktorého patrí do právomoci súdu nie správnym konaním o oprave chyby v katastrálnom operáte. Na základe uvedených skutočností žalovaný žiada, aby súd žalobu zamietol. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.), na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie ako aj postup správnych orgánov boli v súlade so zákonom. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že rozhodnutím Správy katastra pre hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislavu č. X-1104/2010 zo dňa 03.11.2010 nevyhovela vo veci opravy chyby v katastrálnom operáte z podnetu M. A. - žalobcu. V odôvodnení uviedla, že údaje katastra nehnuteľností sú v súlade s listinami a technickými podkladmi doloženými na zápis do katastra nehnuteľností. Podľa ust. § 59 ods. 1 písm. b/ katastrálneho zákona, je možné meniť zákaz hranice pozemkov v katastrálnej mape len so súhlasom oprávnených osôb. Správa katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu, preskúmala podanie prijaté 17.07.2010 od žalobcu spolu s prílohami v ktorom žiada o opravu údajov katastra a to v súbore geodetických informácií v spojení lomových bodoch vlastníckej hranice pozemku registra C parc. č. XXXX a susedného pozemku parc. č. XXXX/X definovanej lomovými bodmi č. XX-XX, č. XX-XX, č. 71-69. Žiadosť bola odôvodnená tým, že uvedené lomové body sú v rozpore s geometrickým plánom č. 2/39 podľa ktorého bola vytýčená vlastnícka hranica, pričom nebola menená a od roku 1939 v takomto stave užívaná. Medzníky tejto vytýčenej hranice sú dodnes zachované a ich poloha bola v teréne zameraná pri vyhotovení geometrického plánu č. 90/2009 a záznamu podrobného merania zmien č. 2332 firmou Geodet- Team spol. s r.o. autorizačne overený J.. V. Q.. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. Xo 4/11-Se zo dňa 20.04.2011, ktorým zamietol odvolanie a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa. V odôvodnení rozhodnutia okrem iného žalovaný skonštatoval , že jediným podkladom geometricky priamo určujúci pôvodné hranice je ich zobrazenie v mape určeného operátu. Predmetná sporná hranica je hranicou pôvodných pozemkovoknižných parciel č. XXXX a XXXX. Všetky zmeny len na ňu nadväzovali a preto ju ani priamo neurčovali. V dokumentácii správy katastra sa nenachádza taký technický podklad (geometrický plán), ktorý by jednoznačne definoval hranicu medzi pozemkami registra C KN č. XXXX a XXXX/X, čo by mal uvedené aj vo svojom účele. Vzhľadom na to, že hranica medzi pozemkami je sporná a dom súpisné č. XXXX na pozemku parc. č. XXXX, ktorý je na hranici oboch pozemkov bol prestavaný vlastníci oboch pozemkov by mali požiadať znalca z odboru geodézie, kartografie a katastra o vyhotovenie znaleckého posudku. Len znalecký posudok môže potvrdiť, resp. vyvrátiť, či základy pôvodnej stavby boli zachované a či lomové body evidované vlastníckej hranice je potrebné dať do súladu s geometrickým plánom č. 2/39. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve, súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s Správnym poriadkom SR, t.j. najmä hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 244 ods. 2 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonom. Zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti ak sa na takéto konania vzťahuje zákon o správnom konaní. Podľa ust. § 59 ods. 1 písm. a/ katastrálneho zákona, správa katastra opraví údaje katastra, ak sú v rozpore s verejnou listinou alebo s inou listinou, alebo s výsledkami prešetrenia zmien údajov katastra, alebo s výsledkami revízie údajov katastra. Podľa § 59 ods. 1 písm. b/ katastrálneho zákona, správa katastra aj bez návrhu súčinnosti s vlastníkmi aj inými oprávnenými osobami opraví v katastrálnej mape chybný zákres hranice pozemkov. Podľa § 59 ods. 4 katastrálneho zákona, oprava chýb v katastrálnom operáte nemá vplyv na vznik, zmenu a ani na vznik práv k nehnuteľnostiam, to neplatí ak ide o opravu podľa § 59 ods. 1 písm. a/ a § 78 ods. 1. Súd po preskúmaní spisového materiálu a administratívneho spisu žalovaného dospel k záveru, že neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia. Žalovaný sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu, ktoré uviedol vo svojom odvolaní. Inštitút opravy chýb v katastrálnom operáte v zmysle ust. § 59 katastrálneho zákona treba v praxi ponímať ako opravu chybne vpísaných údajov, svojou povahou technických chýb formálneho charakteru, najmä chýb v písaní a počítaní. Pokiaľ ide o opravu chyby alebo inej zrejmej nesprávnosti podľa § 47 ods. 6 Správneho poriadku, správne kolégium Najvyššieho súdu SR prijalo judikát „oprava chyby alebo zrejmej nesprávnosti“ je prípustná len vtedy, ak sú takéto chyby zrejmé z kontextu predmetného rozhodnutia. Omyl v hodnotení skutkových okolností alebo v právnom posúdení veci hoci sa javí ako zrejmý nemožno opraviť podľa § 47 ods. 6 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní. Formou opravy rozhodnutia nemožno zásadne meniť pôvodné rozhodnutie tak, že by na základe opravy malo dôjsť k zmene právnej situácie založenej rozhodnutím. Takúto zásadnú zmenu rozhodnutia možno dosiahnuť iba postupom podľa § 65 zákona o správnom konaní, t.j. aplikáciou inštitútu preskúmania rozhodnutia mimo odvolacieho konania, ktorého uplatnenie je však limitované lehotou troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia. Správa katastra nemá oprávnenie v katastrálnom konaní podľa § 59 ods. 1 rozhodovať o súkromnoprávnych vzťahov týkajúcich sa vecných práv účastníkov. Rozhodnutie vo veci opravy chyby v katastrálnom konaní nenahrádza a ani nemôže nahrádzať rozsudok súdu vo veci určenia práva alebo právneho vzťahu k nehnuteľnostiam. Účelom konania o oprave chýb nie je riešiť vlastnícky spor, riešenie ktorého patrí do výlučnej právomoci súdu. Konajúci súd nemohol posúdiť či lomové body vlastníckej hranice pozemku registra „C“ parc. č. XXXX a susedného pozemku parc. č. XXXX/X definované lomovými bodmi č. XX-XX, XX-XX, XX-XX sú v rozpore s geometrickým plánom č. 2/39, podľa ktorého bola vytýčená vlastnícka hranica, pričom nebola menená od roku 1939 v takomto stave užívaná. Medzníky tejto vytýčenej hranice sú dodnes zachované a ich poloha bola v teréne zameraná pri vyhotovení geometrického plánu číslo XX/XXXX a záznamu podrobného merania zmien č. 2332 firmou Geodet-Team spol. s r.o. Súd sa stotožnil s právnym záverom žalovaného, že v danom prípade len vypracovaním znaleckého posudku je možné potvrdiť alebo vyvrátiť či základy pôvodnej stavby zostali zachované a či lomové body evidovanej vlastníckej hranice je potrebné dať do súladu s GP č. 2/39. Takýto znalecký posudok možno použiť pre prípadné súdne konanie vzhľadom na spornosť hranice. Ak podľa vlastníka došlo k porušeniu vlastníckeho práva, vlastník má právo domáhať sa ochrany svojho vlastníckeho práva na súde návrhom na určenie hranice medzi jeho pozemkom a susediacim pozemkom. V takomto prípade ide o určenie komu z vlastníkov susediacich pozemkov patrí sporná plocha a teda ide o spor na ochranu vlastníckeho práva, ktorého rozhodnutie patrí do právomoci súdu ale nie súdu správneho. Vzhľadom na uvedené Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci dospel k záveru, že správne orgány dostatočne zistili skutkový stav veci a tento aj po právnej stránke správne posúdili. Súd má za to, že napadnuté rozhodnutie i postup žalovaného bol z pohľadu žalobných dôvodov v súlade so zákonom, nakoľko námietky žalobcu neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia, žalobu v celom rozsahu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že neúspešnému žalobcovi právo na ich náhradu nepriznal. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.