Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/113/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011201336 Dátum vydania rozhodnutia: 02. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Trenčan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1011201336.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Trenčana a členov senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, právnej veci žalobcu: Q.. V. O., nar. XX.XX.XXXX, Q. XXX/XX, Q., zastúpený: JUDr. Ján Kic, advokát, Alžbetina 15, Košice, proti žalovanému: Ministerstvo financií Slovenskej republiky, Štefanovičova 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ministra financií Slovenskej republiky č. MF/013368/2011-23-2 zo dňa 23.05.2011, jednohlasne, takto
r o z h o d o l :
Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie ministra financií SR č. MF/013368/2011-23-2 zo dňa 23.05.2011 a rozhodnutie Colného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 7241/2011-1462 zo dňa 09.02.2011 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 1010,25 € na účet jeho právneho zástupcu do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 09.08.2011 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia ministra financií SR č. MF/013368/2011-23-2 zo dňa 23.05.2011, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a bolo potvrdené rozhodnutie Colného riaditeľstva SR, odboru personálneho manažmentu, oddelenia sociálneho zabezpečenia, č. 7241/2011-1462 zo dňa 09.02.2011 o nepriznaní výsluhového dôchodku žalobcovi podľa § 103 ods. 2 v spojení s § 38 ods. 1 zák. č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 328/2002 Z.z.).
Žalobca v žalobe uviedol, že správne orgány oboch stupňov do doby trvania jeho služobného pomeru nezapočítali obdobie od 12.01.2005 do 25.08.2005, ktoré označili ako „bezdôvodné nevykonávanie štátnej služby“, s čím žalobca nesúhlasil. Dôvodil tým, že rozhodnutím Colného úradu Prešov zn. 420-7/03 zo dňa 29.01.2003 bol dočasne pozbavený výkonu štátnej služby do právoplatného ukončenia trestného stíhania vo veci vedenej Okresným súdom Humenné pod sp. zn. 2T 7/03. Rozsudkom Okresného súdu Humenné zo dňa 06.05.2004 bol žalobca oslobodený spod obžaloby v predmetnej veci a tento rozsudok bol potvrdený Krajským súdom v Prešove rozhodnutím č.k. 4To 66/04-220 zo dňa 11.01.2005. Žalobca tvrdil, že okresný súd pri doručovaní predmetného rozsudku pochybil, keď ho doručil iba právnemu zástupcovi žalobcu dňa 24.03.2005, ten však žalobcovi rozsudok nepredložil a ubezpečil ho, že mu bude doručený v krátkej dobe, čo sa nestalo. Rovnopis oslobodzujúceho rozsudku bol žalobcovi doručený až dňa 23.06.2005. Žalobca tvrdil, že v tento deň sa kvalifikovane dozvedel o ukončení trestného konania, teda konania, pre ktoré bol dočasne pozbavený štátnej služby. Žalobca ďalej dôvodil, že oslobodenie spod obžaloby ústne oznámil svojmu nadriadenému Ing. Hricíkovi v januári 2005 pri náhodnom stretnutí a vo februári 2005 telefonicky o tejto skutočnosti informoval vedúceho
OZ JUDr. W.. Nadriadení toto oznámenie nepovažovali podľa žalobcu za dostatočné a žiadali ho o predloženie písomného rozsudku, čo urobil dňa 01.07.2005 na pracovnej porade, rozsudok však bol opätovne odmietnutý pre chýbajúcu doložku právoplatnosti. Nadriadení žalobcu vzali na vedomie až písomné oznámenie Okresného súdu Humenné, ktorý v liste zo dňa 16.08.2005 na ich žiadosť potvrdil oslobodenie žalobcu spod obžaloby. Následne až 22.08.2005 bolo vydané rozhodnutie č. 16787/2005-5334, ktorým Colný úrad Čierna nad Tisou ukončil dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby žalobcu, avšak so spätnou účinnosťou ku dňu 11.01.2005. Na základe tohto rozhodnutia žalobca nastúpil do práce dňa 26.08.2005. Tvrdil, že až do uvedeného dňa štátnu službu vykonávať nemohol. V období od 12.01.2005 do 25.08.2005 teda štátnu službu nevykonával z dôvodu, že bol jej výkonu pozbavený a preto považuje za nesprávne rozhodnutie, podľa ktorého mu toto obdobie nebolo započítané do doby trvania služobného pomeru, ktorý trval nepretržite od 01.09.1992 do 08.10.2005. Poukázal na § 58 ods. 2 zák. č. 382/2002 Z.z., ktorý obsahuje presný výpočet dôb, ktoré sa do doby trvania služobného pomeru nezapočítavajú, pričom ich nie je možné dopĺňať. Colné riaditeľstvo Bratislava v prvostupňovom rozhodnutí zo dňa 09.02.2011 nezapočítalo žalobcovi do služobného pomeru dobu od 12.01.2005 do 25.08.2005 s odkazom na uvedené ustanovenie s tým, že ide o „neospravedlnenú neprítomnosť v službe“ a následne minister financií SR v napadnutom rozhodnutí zo dňa 23.05.2011 túto dobu označuje ako „bezdôvodné nevykonávanie štátnej služby.“ Dôvodom nevykonávania štátnej služby v uvedenom období však bolo podľa žalobcu pozastavenie výkonu služby, ktoré bolo ukončené až rozhodnutím zo dňa 22.08.2005. Preto tvrdil, že argumenty použité správnymi orgánmi nie sú v zmysle cit. zákonného ustanovenia dôvodom pre nezapočítanie predmetnej doby do doby trvania služobného pomeru žalobcu.
Žalovaný v písomnom vyjadrení k obsahu žaloby uviedol, že služobný pomer žalobcu skončil prepustením podľa § 183 ods. 1 písm. d/ zák. č. 200/1998 Z.z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 200/1998 Z.z.) rozhodnutím riaditeľa Colného úradu Čierna nad Tisou zn.: R-20598/2005-5334 zo dňa 06.10.2005 z dôvodu porušenia služobnej prísahy a služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom s tým, že ponechanie žalobcu v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Žalovaný ďalej uviedol, že doba trvania služobného pomeru žalobcu rozhodujúca pre vznik nároku na výsluhový dôchodok podľa § 58 ods. 1 zák. č. 328/2002 Z.z. bola potvrdená Colným úradom Čierna nad Tisou listom zo dňa 17.10.2006 v dĺžke 14 rokov a 167 dní. Colný úrad v potvrdení o dobe trvania služobného pomeru žalobcu nezapočítal obdobie od 12.01.2005 do 25.08.2005 v trvaní 226 dní pre nevykonávanie štátnej služby, čo bolo dôvodom na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru. Žalobcovi sa okrem iného vytýkalo, že od 11.01.2005 neoznámil služobnému úradu Colného úradu Prešov skutočnosť, že zanikli dôvody, pre ktoré bol rozhodnutím zo dňa 29.01.2003 dočasne pozbavený výkonu štátnej služby do právoplatného ukončenia trestného stíhania a neurobil tak ani po vyhlásení oslobodzujúceho uznesenia Krajského súdu Prešov 4To 66/04-220, ktorým nadobudol rozsudok Okresného súdu Humenné č.k. 2T 7/03-201 právoplatnosť a ktorý žalobca prevzal dňa 20.07.2004. Žalobca uvedené údaje neoznámil ani po doručení predmetného uznesenia jeho právnemu zástupcovi X.. Q. S., ktorý ho prevzal dňa 24.03.2005. Uvedeným konaním žalobca podľa názoru žalovaného znemožnil príslušnému služobnému úradu realizovať ukončenie dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby žalobcu, čím porušil služobnú prísahu a služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a zo služobného pomeru bol prepustený. Žalovaný uviedol, že v čestnom vyhlásení zo dňa 05.10.2006 žalobca uznal, že v období od 12.01.2005 do 25.08.2005 poberal od colnej správy mzdu, ktorá mu neprislúchala a zaviazal sa ju vrátiť.
Podľa žalovaného v odvolaní proti rozhodnutiu o nepriznaní výsluhového dôchodku žalobca uviedol, že vyšli najavo nové rozhodujúce skutočnosti, ktoré zaslal listom zo dňa 11.02.2011 generálnej riaditeľke Colného riaditeľstva SR, a to potvrdenie o praxi v ozbrojenom zbore zo dňa 12.01.2011 od Colného úradu Michalovce a popis služobného zaradenia žalobcu v colnej správe v slede od 01.09.1992 do 08.10.2005. Uvedené listiny žalovaný nepovažoval za relevantný dôkaz potvrdzujúci dobu výkonu štátnej služby žalobcu podľa zák. č. 328/2002 Z.z.
Z uvedených dôvodov mal žalovaný zato, že žalobcovi nárok na výsluhový dôchodok nevznikol, nakoľko neboli splnené zákonom stanovené podmienky zakladajúce nárok na tieto dávky výsluhového zabezpečenia a preto navrhoval žalobu zamietnuť.
Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.) na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že rozhodnutia žalovaného vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Z obsahu pripojených administratívnych spisov správnych orgánov oboch stupňov súd zistil, že rozhodnutím Colného úradu Prešov zo dňa 29.01.2003 bol žalobca podľa § 42 ods. 1, 2 zák. č. 200/1998 Z.z. dočasne pozbavený výkonu štátnej služby až do právoplatného skončenia trestného stíhania vedeného proti žalobcovi pre trestný čin výtržníctva podľa § 202 Trestného zákona. Na základe dopytu Colného úradu Čierna nad Tisou Okresný súd Humenné oznámil, že žalobca bol spod obžaloby v predmetnej veci oslobodený rozsudkom Okresného súdu Humenné zo dňa 06.05.2004 sp. zn. 2T 7/03-201 v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa 11.05.2005 sp. zn. 4To 66/04-220. Následne Colný úrad Čierna nad Tisou rozhodnutím zo dňa 22.08.2005 ukončil žalobcovi dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby dňom 11.01.2005 a to z dôvodu, že dňa 19.08.2005 Colný úrad Čierna nad Tisou obdržal vyššie uvedené oznámenie Okresného súdu Humenné potvrdzujúce skutočnosť, že dňom 11.01.2005 bol žalobca spod obžaloby oslobodený.
Colný úrad Čierna nad Tisou rozhodnutím č. R-20598/2005-5334 zo dňa 06.10.2005 prepustil žalobcu zo služobného pomeru podľa § 183 ods. 1 písm. d/ zák. č. 200/1998 Z.z. pre porušenie služobnej prísahy a služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom, na tom skutkovom základe, že žalobca porušil základné povinnosti colníka ustanovené v § 44 ods. 3 písm. a/, j/ zák. č. 200/1998 Z.z. tým, že od 11.01.2005 neposkytol colnej správe osobné údaje, ktoré boli nevyhnutné na realizáciu práv a povinností vyplývajúcich zo služobného pomeru a to, že od 11.01.2005 neoznámil služobnému úradu skutočnosť, že zanikli dôvody, pre ktoré bol rozhodnutím zo dňa 29.01.2003 dočasne pozbavený výkonu štátnej služby do právoplatného ukončenia trestného stíhania. Neurobil tak ani po vyhlásení oslobodzujúceho uznesenia Krajského súdu Prešov 4To 66/04-220, ani po obdržaní predmetného uznesenia jeho právnym zástupcom JUDr. Milanom Kuzmom dňom 24.03.2005 a ani potom, čo ho osobne prevzal do vlastných rúk dňa 23.06.2005, čím znemožnil služobnému úradu realizovať ukončenie dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby. Žalobcovi sa v rozhodnutí vytýkalo, že bezdôvodne od 11.01.2005 nevykonával štátnu službu a nepodnikol dostatočné kroky, aby doručil napadnutý rozsudok, ktorým bol oslobodený spod obžaloby, služobnému úradu, ktorému bol povinný tento rozsudok po vyhlásení oslobodzujúceho uznesenia zo dňa 11.01.2005 predložiť. Uvedené rozhodnutie o prepustení žalobcu nadobudlo právoplatnosť dňom 27.12.2005 v spojení s rozhodnutím Colného riaditeľstva SR č. 42944/2005-1409 zo dňa 19.12.2005.
Na základe žiadosti žalobcu o dávku výsluhového zabezpečenia bol rozhodnutím Colného riaditeľstva SR zo dňa 24.10.2006 priznaný žalobcovi od 09.10.2005 výsluhový príspevok v sume 1 654,- Sk mesačne. Odvolanie žalobcu proti tomuto rozhodnutiu minister financií SR rozhodnutím zo dňa 11.01.2005 zamietol a odvolaním napadnuté rozhodnutie vo veci priznania výsluhového príspevku žalobcu potvrdil.
Podaniami zo dňa 21.06.2010 a 28.11.2010 požiadal žalobca o priznanie výsluhového dôchodku a odchodného tvrdiac, že v služobnom pomere ako colník bol od 01.09.1992 do 08.10.2005 bez prerušenia. Mal zato, že pri prepustení zo služobného pomeru mu mal byť priznaný výsluhový dôchodok, pre priznanie ktorého spĺňal zákonné podmienky, nakoľko nepretržite odpracoval 15 rokov, vrátane základnej vojenskej služby.
Colné riaditeľstvo SR po zabezpečení vyjadrenia Colného úradu v Michalovce ku skutočnostiam majúcim vplyv na výsluhové zabezpečenie žalobcu vydalo dňa 09.02.2011 rozhodnutie (č. 7241/2011-1462), ktorým podľa § 103 ods. 2 v spojení s § 38 ods. 1 zák. č. 328/2002 Z.z. nepriznalo žalobcovi výsluhový dôchodok s odôvodnením, že doba trvania služobného pomeru žalobcu rozhodujúca pre vznik nároku na výsluhový dôchodok podľa § 58 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. bola potvrdená Colným úradom Čierna nad Tisou v dĺžke 14 rokov a 167 dní, pričom do doby trvania služobného pomeru nebolo započítané obdobie od 12.01.2005 do 25.08.2005 v trvaní 226 dní pre neospravedlnenú neprítomnosť žalobcu v službe podľa § 58 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z.z.. Správny orgán prvého stupňa konštatoval, že tvrdenia, ktoré žalobca uviedol v žiadosti o výsluhový dôchodok a odchodné, nepodporil novými rozhodujúcim skutočnosťami, ktoré by preukázali vznik nároku na výsluhový dôchodok a rozpor s právnymi predpismi. Odvolanie žalobcu proti tomuto rozhodnutiu minister financií SR rozhodnutím č. MF/013368/2011-23-2
zo dňa 23.05.2011 zamietol a rozhodnutie Colného riaditeľstva SR zo dňa 09.02.2011 potvrdil z dôvodov uvedených vo vyššie opísanom vyjadrení žalovaného k obsahu žaloby.
Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní.
Podľa § 38 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. policajt a profesionálny vojak, ktorému sa skončil služobný pomer, má nárok na výsluhový dôchodok, ak služobný pomer trval najmenej 15 rokov.
Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z.z. pod pojmom policajt sa na účely tohto zákona rozumie príslušník Policajného zboru, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Železničnej polície a colník, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. dobou trvania služobného pomeru rozhodujúcou na vznik nároku na výsluhový príspevok, odchodné, úmrtné, výsluhový dôchodok a invalidný výsluhový dôchodok a pre výšku týchto dávok je doba
a) výkonu základnej vojenskej služby alebo náhradnej vojenskej služby, alebo prípravnej vojenskej služby v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom platným v dobe jej výkonu,
b) trvania služobného pomeru v ozbrojených bezpečnostných zboroch, v ozbrojených zboroch a v ozbrojených silách Československej republiky, Československej socialistickej republiky a Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky pred 1. januárom 1993,
c) trvania služobného pomeru príslušníka Federálnej bezpečnostnej informačnej služby v období od 1. júla 1991 do 31. decembra 1992,
d) trvania služobného pomeru v Armáde Českej republiky v období od 1. januára 1993 do 31. marca 1993,
e) hodnotená ako doba služby podľa predpisu o súdnych rehabilitáciách a podľa predpisu o mimosúdnych rehabilitáciách,
f) trvania služobného pomeru od 1. januára 1993 v ozbrojených bezpečnostných zboroch, v ozbrojených zboroch, v Slovenskej informačnej službe, v Národnom bezpečnostnom úrade a v ozbrojených silách Slovenskej republiky,
g) pracovného pomeru colníka k colnej správe, ktorá bola započítaná do 30. júna 1998 podľa § 266 ods. 1 a 2 zákona č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov,
h) trvania služobného pomeru hasiča,
i) výkonu zamestnania ako pracovníka Hlavnej správy požiarnej ochrany ministerstva, zariadení ministerstva na úseku požiarnej ochrany, inšpekcie požiarnej ochrany národného výboru alebo verejného požiarneho útvaru národného výboru, ak bol zamestnanec vymenovaný do hodnosti,
j) výkonu zamestnania ako príslušníka Zboru požiarnej ochrany,
k) výkonu zamestnania v Mestskom požiarnom zbore hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy, Mestskom požiarnom zbore mesta Košice a Mestskom hasičskom a záchrannom zbore hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy,
l) výkonu zamestnania záchranára v Slovenskom ústrednom výbore Československého zväzu telesnej výchovy do 31. mája 1990,
m) výkonu zamestnania záchranára v Horskej službe na Slovensku od 1. júna 1990 do 31. decembra 2002,
n) výkonu zamestnania záchranára v Správe Tatranského národného parku do 31. decembra 1994,
o) výkonu zamestnania záchranára v Štátnych lesoch Tatranského národného parku od 1. januára 1995 do 31. decembra 2002,
p) výkonu zamestnania ako zamestnanec Horskej záchrannej služby od 1. januára 2003 do 31. decembra 2007,
r) výkonu zamestnania v závodnom požiarnom útvare do 31. marca 2002, ak bol zamestnanec vymenovaný do hodnosti, a ak doba trvania služobného pomeru hasiča podľa písmena h), doba trvania výkonu zamestnania podľa písmena i), j) alebo k) alebo súčet týchto dôb je najmenej desať rokov,
s) pracovného pomeru príslušníkov Zboru ozbrojenej ochrany železníc, ktorý sa považuje za služobný pomer príslušníkov železničnej polície podľa zákona č. 230/1992 Zb. o Federálnej železničnej polícii v znení neskorších predpisov.
Podľa § 58 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z.z. do doby trvania služobného pomeru podľa odseku 1 sa nezapočítavajú
a) u policajta okrem hasiča doby prerušenia výkonu funkcie, doby dočasného pozbavenia výkonu funkcie, ak mu nebol doplatený rozdiel, o ktorý bol jeho služobný plat skrátený, doby výkonu väzby, ak trestné stíhanie nebolo zastavené alebo sa neskončilo právoplatným oslobodzujúcim rozsudkom, doby služobného voľna bez nároku na služobný plat alebo neplatenej zálohy, ak trvali nepretržite aspoň jeden mesiac, s výnimkou materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky, doby dočasnej neschopnosti z dôvodov uvedených v § 7 ods. 3,
b) u hasiča doby zaradenia mimo činnej štátnej služby z dôvodov vylučujúcich vykonávanie štátnej služby okrem doby zaradenia mimo činnej štátnej služby z dôvodu vyslania na vykonávanie funkcie národného experta Slovenskej republiky do inštitúcie Európskej únie a z dôvodu, že sa stal dôvodne podozrivým zo spáchania trestného činu a nebol mu doplatený rozdiel, o ktorý bol jeho služobný plat skrátený, doby služobného voľna bez nároku na služobný plat, ak trvali nepretržite aspoň jeden mesiac, doby dočasnej neschopnosti z dôvodov uvedených v § 7 ods. 3, doby, počas ktorých poberal výsluhový dôchodok alebo invalidný výsluhový dôchodok, a doby neospravedlnenej neprítomnosti pri vykonávaní štátnej služby,
c) u profesionálneho vojaka doby prerušenia výkonu profesionálnej služby, doby dočasného pozbavenia výkonu funkcie, doby dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby, doby výkonu väzby, ak trestné stíhanie nebolo zastavené alebo sa neskončilo právoplatným oslobodzujúcim rozsudkom, doby služobného voľna bez nároku na služobný plat alebo neplatenej zálohy, ak trvali nepretržite aspoň jeden mesiac, s výnimkou materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky, doby dočasnej neschopnosti z dôvodov uvedených v § 7 ods. 3, doby neospravedlnenej neprítomnosti v službe, doby neospravedlnenej neprítomnosti vo výkone štátnej služby alebo doby neospravedlnenej neprítomnosti v zamestnaní.
Podľa § 42 ods. 1 zákona č. 200/1998 Z.z. ak sa colník stane dôvodne podozrivým, že porušil služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom, alebo je podozrivý, že spáchal trestný čin, a jeho ďalšie ponechanie vo výkone štátnej služby by ohrozovalo dôležitý záujem štátnej služby alebo priebeh vyšetrovania jeho činu, môže byť rozhodnutím nadriadeného dočasne pozbavený výkonu štátnej služby. Podľa ods. 3 colník, ktorý bol dočasne pozbavený výkonu štátnej služby, má odo dňa pozbavenia nárok na služobný plat vo výške minimálnej mzdy ustanovenej osobitnými predpismi. Tento služobný plat sa zvyšuje o 10 % priznaného služobného platu na každú vyživovanú osobu, najviac však do výšky 70 % priznaného
služobného platu. Podľa ods. 4 ak sa dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby skončí, doplatí sa colníkovi rozdiel, o ktorý bol jeho mesačný služobný plat skrátený. Rozdiel služobného platu sa vyplatí colníkovi aj po skončení služobného pomeru; to neplatí, ak bolo konanie, pre ktoré bol colník dočasne pozbavený výkonu štátnej služby, trestným činom, za ktorý bol právoplatne odsúdený ak trestné stíhanie o tomto trestnom čine nebolo právoplatne skončené, alebo ak bol pre konanie, pre ktoré bol dočasne pozbavený výkonu štátnej služby, prepustený zo služobného pomeru alebo bol uvoľnený zo služobného pomeru a dôvody na dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby nezanikli. Podľa ods. 6 ak zaniknú dôvody, pre ktoré bol colník dočasne pozbavený výkonu štátnej služby, nadriadený dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby skončí.
S ohľadom na vymedzenie žalobných dôvodov pripadlo súdu posúdiť predovšetkým to, či nezapočítanie doby od 12.01.2005 do 25.08.2005, ktorú správne orgány označili ako bezdôvodné nevykonávanie štátnej služby zo strany žalobcu, do celkovej doby trvania jeho služobného pomeru, bolo v súlade so zákonom alebo nie a teda či na účely posúdenia oprávnenosti uplatneného nároku žalobcu na výsluhový dôchodok bolo potrebné započítať predmetných 226 dní, ktoré uplynuli od vydania uznesenia Krajského súdu v Prešove č.k. 4To 66/04-220, ktorým bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Humenné č.k. 2T 7/03 o oslobodení žalobcu spod obžaloby vo veci trestného konania, pre ktoré bol rozhodnutím Colného úradu Prešov zo dňa 29.01.2003 dočasne pozbavený výkonu štátnej služby.
Citované ustanovenie § 58 zákona č. 328/2002 Z.z. obsahuje taxatívne vymedzenie dôb, ktoré sa pre vznik nároku na výsluhový dôchodok považujú za dobu trvania služobného pomeru colníka, ako aj dôb, ktoré sa do celkovej doby trvania služobného pomeru na uvedené účely nezapočítavajú. Z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že od vydania rozhodnutia zo dňa 29.01.2003 o dočasnom pozbavení výkonu štátnej služby až do vydania rozhodnutia Colného úradu Čierna nad Tisou zo dňa 22.08.2005, ktorým bolo toto dočasné pozbavenie dňom 11.01.2005 ukončené, žalobca nevykonával štátnu službu. Dôvodom dočasného pozbavenia bolo trestné stíhanie vedené voči žalobcovi.
Právoplatnosťou rozsudku trestného súdu o oslobodení žalobcu spod obžaloby, ktorým sa predmetné trestné stíhanie žalobcu skončilo, pominuli dôvody dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby. S ohľadom na oslobodenie žalobcu spod obžaloby bolo potrebné žalobcovi doplatiť rozdiel, o ktorý bol jeho služobný plat v dôsledku dočasného pozbavenia výkonu služby skrátený a dobu dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby započítať do celkovej doby trvania služobného pomeru. Služobný pomer žalobcu bol ukončený prepustením podľa § 183 ods. 1 písm. d/ zák. č. 200/1998 Z.z. dňom 08.10.2005, kedy bolo rozhodnutie Colného úradu Čierna nad Tisou č. R-20598/2005-5334 zo dňa 06.10.2005 žalobcovi doručené, aj keď právoplatnosť toto rozhodnutie nadobudlo až dňa 27.12.2005 v spojení s rozhodnutím Colného riaditeľstva SR č. 42944/2005-1409 zo dňa 19.12.2005.
Bez ohľadu na to, aké boli skutkové dôvody prepustenia žalobcu zo služobného pomeru, je súd toho názoru, že dobu od zániku dôvodu dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby u žalobcu až do skončenia služobného pomeru žalobcu prepustením (12.01.2005 -08.10.2005) je treba v zmysle § 58 zák. č. 328/2002 Z.z. považovať za dobu trvania služobného pomeru žalobcu, aj keď reálne žalobca štátnu službu počas celej uvedenej doby nevykonával. Niet totiž žiadneho zákonného podkladu pre záver, že by táto doba mala byť vylúčená z celkovej doby trvania služobného pomeru žalobcu na účely posúdenia jeho nároku na výsluhový dôchodok. Z porušenia povinností po zániku dôvodu dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby boli voči žalobcovi vyvodené dôsledky vo forme prepustenia zo služobného pomeru, nemožno však akceptovať stanovisko žalovaného, že služobný pomer žalobcu na dôchodkové účely po túto dobu netrval.
Vzhľadom na uvedené dospel Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci k záveru, že pokiaľ správne orgány na účely nároku žalobcu na výsluhový dôchodok nezapočítali do doby trvania jeho služobného pomeru dobu od 12.01.2005 do 25.08.2005, vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci. Preto súd postupoval podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. a rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom bude právnym názorom súdu viazaný.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a vzhľadom na plný úspech v konaní priznal žalobcovi právo na náhradu trov, ktoré v konaní vynaložil na nákladoch právneho zastúpenia advokátom
za štyri úkony právnej služby (§ 11 ods. 3, § 14 ods. 1 písm. a/, c/, d/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb), z toho tri v roku 2011 po 123,50 € - príprava a prevzatie zastúpenia, písomné podanie žaloby na súd, písomné vyjadrenie k veci zo dňa 25.10.2011, 3x 7,41 € paušálna náhrada, za jeden úkon v roku 2012 - účasť na pojednávaní dňa 02.05.2012, v sume 127,16 €, 7,63 € paušálna náhrada, ďalej na vyúčtovaných cestovných výdavkoch osobným motorovým vozidlom právneho zástupcu spojených s jeho účasťou na pojednávaní, na trase Košice - Bratislava a späť (2x 405km) v sume 228,53 € a náhrade za premeškaný čas počas cesty za 20 polhodín po 12,71 € v sume 254,20 € (§ 15, § 17 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, § 7 zákona č. 283/2002 Z.z.). Celková náhrada trov konania žalobcu predstavuje sumu 1010,25 €. Uvedenú sumu je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu podľa § 149 ods. 1 O.s.p.
Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.