Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/118/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011201374 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 02. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1011201374.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a členov senátu JUDr. Mariána Trenčana a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobcu: F., nar. XX.XX.XXXX, K. 1, K. nad F., I. republika, zastúpený: JUDr. Darina Korábová, advokátka, Záborského 42, Bratislava, proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave, Krajský dopravný inšpektorát, Špitálska 14, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.p.: KRP-P- DI-BCP-86/2011 zo dňa 09.06.2011, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č.p.: KRP-P-DI-BCP-86/2011 zo dňa 09.06.2011 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. c/ O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 294,82 Eur na účet jeho právnej zástupkyne do troch dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou súdu dňa 15.08.2011 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.p.: KRP-P-DI-BCP-86/2011 zo dňa 09.06.2011, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a bolo potvrdené rozhodnutie o priestupku Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave V č.p.: ORP-P-118/V-OBCP-2011 zo dňa 23.03.2011. Rozhodnutia oboch stupňov žiadal žalobca zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Namietal porušenie § 46 Správneho poriadku. Žalobca uviedol, že prvostupňovým rozhodnutím mu bola podľa § 22 ods. 2 písm. c/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov uložená pokuta vo výške 200,- Eur a povinnosť uhradiť trovy konania. Policajný orgán ho uznal vinným z priestupku podľa § 20 ods. 1 zák. č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pretože nedal prednosť vjazde vozidlu prichádzajúcemu po hlavnej ceste, následkom čoho spôsobil dopravnú nehodu, pri ktorej vznikla hmotná škoda a došlo k zraneniu osoby. Ku skutkovým okolnostiam prípadu žalobca uviedol, že dňa 10.01.2011 v čase okolo 08:40 hod. viedol jazdnú súpravu pozostávajúcu z ťahača a pripojeného vozidla po Kopčianskej ulici v Bratislave v smere od colnice, kde chcel odbočiť doľava a pokračovať smere na Bratskú ulicu. Žalobca s vozidlom išiel rýchlosťou približne 30 až 40 km/h a pred križovatkou si všimol dopravnú značku daj prednosť vjazde. Pred hranicou križovatky svoje vozidlo spomalil (nezastavil) a pozrel sa do ľavej ako aj do pravej strany hlavnej cesty. Ani z jednej strany nevidel prichádzať žiadne vozidlo, tak pokračoval v jazde ďalej a odbočoval doľava, pričom dával znamenie o zmene smeru jazdy. Potom ako bol už žalobca na ceste vedúcej od KDI PZ SR v smere na Bratskú ulicu a s vozidlom bol už v smere jazdy približne 20 m za hranicou križovatky, v spätnom zrkadle na pravej strane kabíny si všimol, že na pravej strane mimo cesty, na trávnatej ploche, je vozidlo svetlej farby. Zároveň počul zvuk, ako keby došlo k nárazu. K stretu medzi vozidlami nedošlo. Hneď s vozidlom zastavil pri pravom okraji cesty, vystúpil z vozidla a išiel k nabúranému vozidlu, ktoré bolo pri betónovej konštrukcii vedľa cesty. Videl, že toto vozidlo narazilo do tejto konštrukcie, preto sa opýtal vodiča, či nepotrebujú pomoc. Tento pomoc odmietol a uviedol, že už privolal políciu. Žalobca zostal na mieste vo svojom kamióne a čakal na príchod polície, aby sa prihlásil ako svedok. Žalobca dodal, že v čase dopravnej nehody bol vo vozidle sám, nepociťoval žiadnu únavu, pred jazdou nepožil žiadne lieky ani alkohol. Vozidlo, s ktorým jazdil, bolo v dobrom technickom stave. Výhľad a rozhľad počas jazdy aj pri prejazde križovatkou mal dobrý. Žalobca namietal nedostatočne zistený skutkový stav. Podľa doteraz obstaraných dôkazov, ako sú fotografie vozidiel a brzdná dráha osobného motorového vozidla, tieto nepreukazujú hodnoverným a jednoznačným spôsobom jeho vinu. Zachytená brzdná dráha osobného motorového vozidla druhého účastníka dopravnej nehody svedčí len o tom, že vodič druhého vozidla brzdil, avšak žiadnym spôsobom nepreukazuje, že by ho žalobca svojou jazdou ohrozil alebo obmedzil. Vyhotovená fotodokumentácia z miesta nehody nepreukazuje žalovaným tvrdenú skutočnosť, že žalobca donútil druhého účastníka nehody zmeniť smer a rýchlosť jazdy tak, že tento narazil do betónovej konštrukcie. Žalobca namietal taktiež neodstránené rozpory v podaných vysvetleniach vodiča Petra U. a jeho spolujazdkyne E. V. o tom, či pred nimi jazdilo ďalšie motorové vozidlo, nakoľko jeden túto skutočnosť potvrdil a druhý poprel. Žalobca namietal, že v rozhodnutí žalovaného bola preformulovaná jeho výpoveď, keď uviedol: „obvinený ihneď ako zbadal, čo sa stalo, vybočil k pravému okraju cesty, kde následne zaparkoval kamión, čo podľa výpovede obvineného, bolo vo vzdialenosti 40-50 m od osobného motorového vozidla“. Toto tvrdenie však nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, nakoľko žalobca ako obvinený vo svojej výpovedi zo dňa 10.01.2011, doplnenej dňa 23.03.2011, uviedol, že keď bol zaradený na hlavnej ceste, vo vzdialenosti asi 40-50m od križovatky, začul za sebou náraz. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia preto nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Žalobca zároveň namietal, že žiadal pribrať do konania znalca z odboru dopravy, odvetvie dopravné nehody, na objasnenie vzniknutých nejasností. Žalovaný navrhnutý dôkaz odmietol a to napriek tomu, že v odvolaní bolo poukázané na vyššie uvedené rozpory a skutočnosti. V dôsledku konania žalovaného tak bola porušená zásada prezumpcie neviny. Žalovaný sa vyjadril k žalobe dňa 30.09.2011, zotrval na svojom doterajšom právnom názore a žalobu žiadal ako nedôvodnú zamietnuť. K jednotlivým žalobným námietkam uviedol, že v čase dopravnej nehody žalobcovi vo výhľade pred prejazdom cez križovatku nebránila žiadna prekážka, teda prichádzajúce osobné motorové vozidlo, ktoré išlo v smere od budovy polície po Kopčianskej ulici mal a mohol vidieť. „Dať prednosť vjazde“ rozumie sa povinnosť účastníka cestnej premávky počínať si tak, aby ten, kto má prednosť vjazde, nemusel zmeniť smer alebo rýchlosť jazdy. Žalobca túto svoju povinnosť nesplnil, v dôsledku jeho konania došlo k dopravnej zrážke, čo mal prvostupňový orgán i žalovaný dostatočne za preukázané. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 244 a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, a to v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je potrebné podľa § 250j ods.2 písm. c/ O.s.p. zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie z dôvodu, že zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na posúdenie veci. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že dňa 23.03.2011 Okresné riaditeľstvo PZ v Bratislave V, Okresný dopravný inšpektorát rozhodnutím č.p.: ORP-P-118/V-OBCP-2011 rozhodlo o uložení pokuty žalobcovi vo výške 200,- Eur podľa § 22 ods. 2 písm. c/ zák. č. 372/1990 Zb. a o povinnosti uhradiť trovy konania vo výške 16,- Eur podľa § 79 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. s poukazom na § 1 vyhlášky MV SR č. 411/2006 Z.z. Podľa tohto rozhodnutia sa žalobca mal dopustiť priestupku, keď dňa 10.01.2011 o 08:40 hod. viedol nákladné motorové vozidlo, ťahač s návesom, v Bratislave po Kopčianskej ulici, pričom ako prichádzal do križovatky po vedľajšej ceste označenej dopravným značením „P1“ (daj prednosť vjazde!), nedal prednosť vjazde vozidlu prichádzajúcemu po hlavnej ceste, následkom čoho spôsobil dopravnú nehodu, pri ktorej vznikla hmotná škoda a pri ktorej došlo k zraneniu osoby, čím porušil povinnosť ustanovenú § 20 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. a bol uznaný vinným zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. g/ zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia sa konštatuje, že policajný orgán vychádzal z dôkazov, ktoré tvoria obsah priestupkového spisu a to správa o výsledku objasňovania priestupku, záznam z dopravnej nehody, zápisnica o obhliadke miesta dopravnej nehody, fotodokumentácia, náčrtok a plán miesta dopravnej nehody, záznamy o podaní vysvetlení, evidenčná karta vodiča, zápisy o dychovej skúške, lekárska správa, plné moci a splnomocnenie na zastupovanie, príjmový doklad, fotokópia technických preukazov od motorových vozidiel žalobcu a poškodeného Petra U.. Uvádza sa, že z dôkazov obsiahnutých v spise, rozboru výpovedí a poškodenia vozidla vyplýva, že obvinený pri vychádzaní na hlavnú cestu z vedľajšej cesty označenej zvislým dopravným značením „P1“ nereagoval na vozidlo BMW poškodeného P. U. prichádzajúce po hlavnej ceste, následkom čoho vošiel na hlavnú cestu bez toho, aby sa presvedčil, že svojim prejazdom cez križovatku neohrozí alebo neobmedzí vodiča idúceho po hlavnej ceste. Ako vyplýva z fotodokumentácie, pri vchádzaní na hlavnú cestu z vedľajšej cesty žalobca donútil vodiča BMW P. U. zmeniť smer a rýchlosť jazdy, ktorý v snahe vyhnúť sa zrážke s kamiónom reagoval brzdením a strhnutím riadenia doprava, následkom čoho narazil s vozidlom do betónovej konštrukcie. Vodič poškodeného BMW P. U. vo svojej výpovedi uviedol, že videl vo vzdialenosti 20-30 m od križovatky na vedľajšej ceste kamión, pričom spomalil svoje vozidlo. Keď žalobca s kamiónom vošiel do križovatky, začal prudko brzdiť svoje vozidlo, o čom svedčí brzdná dráha vozidla BMW v dĺžke 14,3 m. Túto skutočnosť potvrdila vo svojej výpovedi i spolujazdkyňa E. V., ktorá ako zacítila zmenu jazdy i vozidla z dôvodu brzdenia, zbadala v križovatke zadnú časť návesu kamiónu. Z danej skutočnosti vyplýva, že na to, aby vodič vozidla BMW mohol zabrániť zrážke, by potreboval dlhší čas na reakciu a prejavenie sa brzdného účinku, ako bol čas od vzniku podnetu pre zrážku. Na základe rozsahu poškodenia vozidla BMW nemohol vodič prekročiť povolenú rýchlosť pre daný úsek komunikácie a nemal z technického hľadiska dôvod ani povinnosť jazdiť ešte nižšou rýchlosťou, keďže nepredpokladal, že kamión s návesom vojde do jeho jazdného pruhu. Proti rozhodnutiu Okresného riaditeľstva PZ Bratislava V žalobca podal v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom namietal, že prvostupňový orgán stanovil nesprávnu techniku jazdy na strane žalobcu bez toho, aby mal na to potrebné odborné znalosti. Nesprávnu techniku jazdy žalobcu prvostupňový orgán odvodil z fotografií a brzdnej dráhy osobného motorového vozidla. Podľa žalobcu k technike jazdy oboch vodičov sa v danom prípade môže vyjadriť jedine súdny znalec. Žalobca namietal, že brzdná dráha svedčí iba o tom, že vodič poškodeného BMW U. brzdil, nepreukazuje však, že brzdil kvôli tomu, že by ho žalobca svojou jazdou obmedzil alebo ohrozil. Žalobca poukázal nato, že svedkyňa Renáta V. pred nehodový dej ani cestnú premávku nesledovala, naopak vo výpovediach vodiča poškodeného BMW U. a svedkyne V. sa vyskytli rozpory, keď jeden z nich uviedol, že pred nimi jazdilo ďalšie motorové vozidlo a druhý túto skutočnosť poprel. Žalobca rozporoval i druh sankcie, ktorý považoval za neprimeraný okolnostiam prípadu, druhu a výške škody. O odvolaní rozhodol žalovaný dňa 09.06.2011 rozhodnutím č.p.: KRP-P-DI-BCP-86/2011, odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia žalovaného sa konštatuje, že porušenie povinnosti žalobcom bolo dostatočne zistené a preukázané. V prípade, že vodič prichádza do križovatky po vedľajšej ceste označenej dopravnou značkou „Daj prednosť vjazde“, je povinný dať prednosť vjazde vozidlám a ostatným účastníkom cestnej premávky prichádzajúcim po hlavnej ceste. Vodič je povinný počínať si tak, aby ten, kto má prednosť vjazde, nemusel zmeniť smer alebo rýchlosť jazdy. Žalobcovi vo výhľade pred prejazdom cez križovatku nebránila žiadna prekážka, čiže osobné motorové vozidlá prichádzajúce po hlavnej ceste mal a mohol vidieť. Žalovaný sa vo svojom rozhodnutí stotožnil s názorom správneho orgánu prvého stupňa, že bezprostredne po prejazde križovatky, keď sa nákladné vozidlo zaradilo do jazdného pruhu, zbadal žalobca vozidlo značky BMW, ktoré v tom čase už stálo po náraze do betónovej konštrukcie na trávnatej ploche, čiže v čase prejazdu nákladného motorového vozidla križovatkou bol vodič osobného motorového vozidla nútený zmeniť rýchlosť a následne aj smer jazdy. Žalobca ihneď ako zbadal, čo sa stalo, vybočil k pravému okraju cesty, kde následne zaparkoval kamión, čo podľa výpovede obvineného bolo vo vzdialenosti 40-50 m od osobného motorového vozidla. Fotodokumentácia z miesta dopravnej nehody zachytáva pohľady zo smeru jazdy oboch vozidiel, poškodenie osobného motorového vozidla, brzdnú dráhu osobného motorového vozidla, ako aj postavenie oboch vozidiel po dopravnej nehode. Z danej fotodokumentácie je zrejmé, že žalobca pri vychádzaní na hlavnú cestu z vedľajšej cesty donútil vodiča osobného motorového vozidla značky BMW zmeniť smer a rýchlosť jazdy, ktorý v snahe vyhnúť sa zrážke reagoval brzdením a strhnutím riadenia doprava, následkom čoho narazil do betónovej konštrukcie. Podľa žalovaného správny orgán prvého stupňa zistil všetky skutočnosti dôležité pre rozhodnutie, vychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, v správnom konaní pred prvostupňovým správnym orgánom žalovaný nezistil rozpor so základnými procesnými pravidlami. Námietku žalobcu, že nakoľko nedošlo k vzájomnému stretu vozidiel, dôkazy ako fotodokumentácie z miesta dopravnej nehody nepreukazujú hodnoverným a jednoznačným spôsobom vinu obvineného a ďalej, že zachytená brzdná dráha osobného motorového vozidla podľa názoru obvineného svedčí o tom, že vodič BMW brzdil, avšak nepreukazuje, že brzdil kvôli tomu, že by ho žalobca svojou jazdou ohrozil alebo obmedzil, nemohol žalovaný akceptovať. Brzdná dráha ako aj fotodokumentácia z miesta dopravnej nehody sú relevantnými dôkazmi a zároveň dôkazmi, ktoré potvrdzujú priebeh deja, ako k dopravnej nehode došlo. Obvinený v čase keď vchádzal na hlavnú cestu z vedľajšej cesty označenej dopravným značením „P1“ mal z vozidla dobré výhľadové pomery, to znamená, že viditeľnosť ako aj rozhľad vodiča boli bez negatívneho ovplyvnenia, či už poveternostnými podmienkami alebo prekážkami, ktoré by mu bránili vo výhľade na iných účastníkov cestnej premávky, pohybujúcich sa po hlavnej ceste. Z uvedeného vyplýva, že obvinený mal možnosť vidieť osobné motorové vozidlo prichádzajúce po hlavnej ceste z jeho pravej strany. Tvrdenie žalobcu, že k nárazu vozidla značky BMW s betónovou konštrukciou došlo tak, že sa asi posádka osobného motorového vozidla hádala alebo sa jeho vodič nevenoval svojej jazde, považoval žalovaný rovnako ako i orgán prvého stupňa za nepodložené a nepreukázané dedukcie. Taktiež daná domnienka žalobcu nevyplýva ani zo záznamov o podaní vysvetlenia P. U. a jeho spolujazdkyne. Záverom sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uvádza, že pri určení sankcie prvostupňový správny orgán postupoval podľa § 12 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb., pričom prihliadol na závažnosť priestupku, spôsob spáchania, jeho následky, na okolnosti za ktorých bol spáchaný, ako i na osobu páchateľa priestupku. Príslušné zákonné ustanovenie určuje pokutu vo výške od 150 do 800 eur a zákaz činnosti do troch rokov. Správny orgán prihliadol aj na skutočnosť, že žalobca sa doposiaľ na území SR nedopustil porušenia pravidiel v cestnej premávke a preto uložil pokutu bez zákazu činnosti, ktorú považoval za primeranú a postačujúcu na nápravu páchateľa. Podľa § 20 ods. 1 zákona č. 8/2009 Zb. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov vodič, ktorý prichádza do križovatky po vedľajšej ceste označenej dopravnou značkou "Daj prednosť v jazde" alebo "Stoj, daj prednosť v jazde", je povinný dať prednosť v jazde vozidlám a ostatným účastníkom cestnej premávky prichádzajúcim po hlavnej ceste okrem chodcov, ktorí neprechádzajú cez križovatku v organizovanom útvare. Podľa § 22 ods. 1 písm. g/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda. Podľa § 22 ods. 2 písm. c/ zákona č. 372/1990 Zb. za priestupok podľa odseku 1 písm. e), g) až i) možno uložiť pokutu od 150 eur do 800 eur a zákaz činnosti do troch rokov. Podľa § 22 ods. 2 písm. c/ zákona č. 372/1990 Zb. Ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Predmetom preskúmania zákonnosti v súlade s vymedzenými žalobnými dôvodmi bolo posúdiť, či v konaní neboli porušené procesné práva žalobcu, či zistený skutkový stav poskytoval dostatočný podklad pre vydané rozhodnutie a či bol zistený skutkový stav i adekvátne právne posúdený. Objasňovaním priestupkov podľa zákona o priestupkoch sa predovšetkým rozumie obstaranie podkladov potrebných na rozhodnutie správneho orgánu o tom, či sa stal skutok, ktorý je priestupkom podľa tohto alebo iného zákona a či tento skutok spáchala osoba zo spáchania priestupku podozrivá. Podkladom pre rozhodnutie správneho orgánu o priestupku sú vo všeobecnosti vyjadrenia obvineného, čestné vyhlásenia, skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti a dôkazy, pričom rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Medzi dôkazy patria najmä výpovede účastníkov konania, svedecké výpovede, ohliadka a listiny. Na dokazovanie pritom možno použiť všetky prostriedky súladné so zákonom, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci. Správny orgán hodnotí vykonané dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Ak je pre odborné posúdenie skutočností dôležitých pre rozhodnutie potrebný znalecký posudok, správny orgán ustanoví znalca. Žalovaný ako i prvostupňový orgán vychádzali pri objasňovaní priestupku z dôkazov: správa o výsledku objasňovania priestupku, záznam z dopravnej nehody, zápisnica o obhliadke miesta dopravnej nehody, fotodokumentácia, náčrtok a plán miesta dopravnej nehody, záznamy o podaní vysvetlení, evidenčná karta vodiča, zápisy o dychovej skúške, lekárska správa, plné moci a splnomocnenie na zastupovanie, príjmový doklad, fotokópia technických preukazov od motorových vozidiel žalobcu a poškodeného Petra U.. V danom prípade správny orgán dospel k záveru, že žalobca nedal prednosť vjazde vozidlu prichádzajúcemu po hlavnej ceste, následkom čoho spôsobil dopravnú nehodu. Tento úsudok odôvodnil konštatovaním, že brzdná dráha (predpokladá sa vozidla BMW) ako aj fotodokumentácia z miesta dopravnej nehody sú relevantnými dôkazmi, ktoré potvrdzujú priebeh deja, ako k dopravnej nehode došlo. Konštatovanie žalobcovej viny bolo zo strany správneho orgánu vzhľadom na v konaní zabezpečené podklady rozhodnutia predčasné. V rozhodnutí absentuje úvaha o spôsobe jazdy poškodeného P. U., o jeho možnom spoluzavinení dopravnej nehody. Podľa názoru súdu bol správny orgán povinný pristupovať k objasneniu priestupku starostlivejšie a vykonať také dôkazy, na základe ktorých skutkový stav bude zistený úplne, aby nebolo pochýb o priebehu deja, o priamych príčinách zistených následkov a o osobe, ktorá svojim zavinením tieto následky spôsobila. Súd súhlasí so žalovaným, že „Dať prednosť vjazde“ rozumie sa povinnosť účastníka cestnej premávky počínať si tak, aby ten, kto má prednosť vjazde, nemusel zmeniť smer alebo rýchlosť jazdy. Taktiež súd nespochybňuje prípustný možný záver, že žalobca túto svoju povinnosť nesplnil. V konaní o objasňovaní priestupku však podľa názoru súdu nebol dostatočne a bez pochýb zistený priebeh deja vedúceho až k dopravnej nehode a preto ani preukázané zavinenie žalobcu . V konaní neboli dôsledne posúdené všetky skutočnosti dôležité pre rozhodnutie a zostali nezodpovedané otázky týkajúce sa správania poškodeného Petra U. pred dopravnou nehodou, spôsobu a rýchlosti jeho jazdy. Príčinná súvislosť musí byť nielen správnym orgánom tvrdená (domnelá), ale musí byť i bezpečne preukázaná, pričom povinnosť (bremeno) tvrdenia a dôkazu je na správnom orgáne. Samotná fotodokumentácia z miesta dopravnej nehody bez bližšieho odborného skúmania nevylúčila pochybnosti vyjadrené žalobcom, že reakcia poškodeného P. U., vznikla alebo mohla vznikať súčasne s akciou žalobcu, alebo dokonca pred ňou. V konaní nebol zisťovaný vplyv všetkých okolností na priebeh deja predchádzajúceho dopravnej nehode. Zostali opomenuté možné alternatívy chronologického priebehu deja, hodnotenie otázky relevantného vplyvu dĺžky ťahača s návesom, dráhy jeho pohybu, akceleráciu, čas potrebný na vojdenie do križovatky, zaradenie sa do pravého jazdného pruhu hlavnej cesty a prejdenie vzdialenosti 20 - 40 metrov. Ide však o odborné posúdenie nastolených otázok, preto bolo na mieste, aby správny orgán do konania pribral súdneho znalca. Rozpor vo výpovediach P. U. a jeho spolujazdkyne Renáty V. o tom, či pred nimi jazdilo ďalšie motorové vozidlo súd nepovažoval za právne významnú skutočnosť pre zistenie skutkového stavu a posúdenie viny žalobcu. Z administratívneho spisu jednak vyplýva, že svedkyňa E. V. až do prudkého brzdenia vozidla P. U. pred dopravnou nehodou nesledovala dopravnú situáciu a taktiež žalobca vo svojej výpovedi ďalšie vozidlo idúce za ním a pred poškodeným P. U. nespomínal. Preto súd tejto námietke žalobcu neprisvedčil. Z vyššie uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je nezákonné a preto ho v súlade s § 250j ods. 2 písm. c/ O.s.p. zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Podľa § 250j ods. 6 O.s.p. je žalovaný viazaný právnym názorom súdu. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a vzhľadom na úspech v konaní bolo žalobcovi priznané právo na náhradu trov, ktoré v konaní vynaložil na zaplatený súdny poplatok 33,- Eur a nákladoch právneho zastúpenia advokátom za nasledovné úkony právnej služby podľa § 11 ods. 4, § 14 ods. 1 písm. a/, b/, §16 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov: - Prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom v sume 123,50 Eur a k tomu prislúchajúci režijný paušál v sume 7,41 Eur - Písomné podanie na súd vo veci samej - žaloba v sume 123,50 Eur a k tomu prislúchajúci režijný paušál v sume 7,41 Eur Celkove náhrada trov konania predstavuje sumu 294,82 Eur. Uvedenú sumu je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu podľa § 149 ods. 1 O.s.p. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.) Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona.