Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/120/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011201391 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viliam Pohančeník ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1011201391.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a členov senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci žalobcu: MARKÍZA- SLOVAKIA, s.r.o., IČO. 31 444 873, Bratislavská 1/A, Bratislava, zastúpený: ADVOKÁT ZLÁMALOVÁ ZUZANA, s.r.o., IČO: 36 857 769, Trnavská 11, Bratislava, v mene ktorej koná Mgr. Zuzana Zlámalová, konateľka spoločnosti a advokátka, proti žalovanému: Rada pre vysielanie a retransmisiu Slovenskej republiky, Dobrovičova 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. RL/57/2011 zo dňa 26.04.2011, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Účastníkom sa právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. RL/57/2011 zo dňa 26.04.2011, ktorým žalovaný uložil žalobcovi podľa § 64 ods. 1 písm. a/ zák. č. 308/2000 Z.z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z.z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej aj len zákon č. 308/2000 Z.z. alebo zákon) sankciu - upozornenie na porušenie zákona - povinnosti ustanovenej v § 34 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z. tým, že na televíznej programovej službe TV MARKÍZA dňa 03.10.2010 o cca 20:02 hod, 20:28 hod., 20:34 hod., 20:56 hod., 21:01 hod., 21:24 hod., 21:33 hod., 21:56 hod., 22:03 hod., 22:31 hod. a 22:51 hod. odvysielal pred, po a počas programu Talentmania komunikáty označujúce za sponzora programu spoločnosť Lyoness Slovakia, s.r.o., ktoré naplnili definíciu reklamy podľa § 32 ods. 1 zákona, čím došlo k odvysielaniu reklamy bez jej rozoznateľného a zreteľného oddelenia od iných častí programovej služby tak, aby nebola zameniteľná s inými zložkami programovej služby. Žalobca sa domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného a vrátenia mu veci na ďalšie konanie z dôvodu, že žalovaný rozhodol v rozpore so zákonom, Ústavou SR, rozhodnutie je nevykonateľné a nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a pre nedostatky konania. Namietal rozhodnutie čo do vymedzenia skutku a pojmov reklama a sponzorský odkaz a ich odôvodnenia. Poukázal na § 34 ods. 1, § 36 ods. 2 a § 38 ods. 1, 2 zákona. Žalovaný má za to, že odvysielaním verbálneho komunikátu v znení: „Konečne jedna karta pre tisíce obchodov. Talentmaniu Vám priniesol Lyoness. Peniaze späť z každého nákupu“ mohlo prísť k naplneniu definície reklamy podľa § 32 ods. 1 zákona a to tým, že podľa názoru žalovaného išlo o pozitívne hodnotenie vlastností produktu klienta, a vyzdvihovalo dostupnosť jeho služby. S poukazom na § 38 zákona však súčasťou sponzorského odkazu môže byť propagácia názvu alebo obchodného mena, ochrannej známky, dobrej povesti, tovarov alebo aktivít právnickej alebo fyzickej osoby, ktorá plnenie poskytla. Zákon nestanovuje podrobnejšie kritériá, neurčuje, akým konkrétnym spôsobom môže dôjsť k propagácii vyššie uvedených propagačných indícií, nevymedzuje takúto hranicu ani pozitívne ani negatívne. Sponzorovanie a reklama spolu veľmi úzko súvisia, pričom za jediné rozlišovacie a najdôležitejšie kritérium rozlíšenia medzi sponzorským odkazom a reklamou vyplývajúcim priamo zo zákona je výlučne účel, ktorý má posudzovaný sponzorský odkaz napĺňať. Uviedol základné kritériá vymedzené dlhoročnou praxou, na základe ktorých je možné odlíšiť sponzorský odkaz od reklamy. Ide o účel (cieľ), povahu oznámenia, dynamiku oznámenia a výrazové prostriedky. Poukázal na porovnateľnú judikatúru Českej republiky, nakoľko táto oblasť je v obidvoch krajinách EÚ porovnateľná, ak nie priamo rovnaká - rozsudok NSS ČR č.j. 7As 80/2009 a rozsudok Mestského súdu v Prahe č.j. 8Ca 345/2009. Žalobca poukázal na to, že predmetný sponzorský odkaz v znení: „Konečne jedna karta pre tisíce obchodov. Talentmaniu Vám priniesol Lyoness. Peniaze späť z každého nákupu“ komunikoval divákovi informáciu, že program je sponzorovaný, propagoval jeden z produktov sponzora - platobnú kartu Lyoness, ktorá je platná pre neobmedzené množstvo obchodov, sponzorský odkaz bol odvysielaný pred, počas a po skončení relácie, nenabádal na kúpu alebo objednanie produktu, neuvádzal konkrétne vlastnosti produktu, neporovnával produkt s konkurenčnými službami, nevyzdvihoval jeho vlastnosti, informoval len o jednom produkte sponzora, odkaz bol časovo krátky a dynamicky nenáročného spracovania, neobsahoval intenzívne reklamné prvky, neobsahoval prvky konkrétneho reklamného spotu spoločnosti. Vyslovil názor, že sponzorský odkaz v danom prípade neobsahoval žiadne prvky, ktoré by presahovali medze sponzorského odkazu a ktoré by bolo možné podriadiť pod prvky reklamy. Napadnuté rozhodnutie považuje za nepreskúmateľné, keďže neuvádza žiadne skutočnosti, ktoré by dávali do súvislosti neoddelenie sponzorských odkazov od iných zložiek vysielania. Namietal tiež nedostatky v správnom konaní, keď žalovaný na žiadosť žalobcu, aby uviedol, na základe akého zákona, zmeny zákona, nových výkladových pravidiel, pristúpil k začatiu správnych konaní v súvislosti s vysielaním sponzorských odkazov, nereagoval. Uviedol, že v októbri 2009 bol Asociácii nezávislých rozhlasových a televíznych staníc Slovenska doručený list žalovaného, ktorým oznámil žalobcovi vypracovanie materiálu s názvom „Pracovný materiál pre vysielanie sponzorských odkazov“. K materiálu zaslal žalobca svoje stanovisko a dňa 29.10.2009 sa uskutočnilo pracovné stretnutie, ktorého účastníkom bol aj žalobca. Záverom uviedol, že sponzorské odkazy vysiela v súlade so zákonom a nemá vedomosť o žiadnom počte porušení zákona či už zo svojej strany alebo zo strany iných vysielateľov. Má za to, že v súlade s princípmi právnej istoty vysiela sponzorské odkazy v súlade s bežnými pravidlami a nemá vedomosť o tom, že by sa tieto pravidlá zmenili či už v dôsledku legislatívnych zmien alebo v dôsledku prijatia iných výkladových pravidiel regulačným orgánom. Akákoľvek zmena pravidiel pre vysielanie reklamy a sponzorských odkazov by mala byť uvážená, pripravená a odsúhlasená všetkými dotknutými subjektmi, v súlade s platnou legislatívou SR a s ohľadom na doterajšiu prax v SR. V písomnom vyjadrení k obsahu žaloby navrhol žalovaný túto zamietnuť. Poukázal na to, že výkladové pravidlá nevznikajú podľa toho, čo a ako vysielatelia vysielajú, ale vznikajú v dôsledku rozhodovacej praxe žalovaného a správnych súdov. Účelom napadnutého rozhodnutia okrem iného bolo poskytnúť žalobcovi podrobný výklad jednotlivých ustanovení zákona tak, aby vedel, akým spôsobom má v budúcnosti vysielať sponzorské odkazy v súlade so zákonom. Nakoľko si bol žalovaný vedomý, že žalobca nebol s takýmto výkladom oboznámený, a preto nemohol rozumne predvídať, ako žalovaný v danej veci rozhodne, nebola mu udelená sankcia pokuta, ale iba upozornenie na porušenie zákona. Účelom tejto sankcie je regulovaný subjekt poučiť, nie potrestať. Povaha oznámenia sponzorského obsahu má byť iba informatívna, bez poukazovania na konkrétne vlastnosti alebo kvality zobrazovaného výrobku. V danom prípade však komunikát okrem upozornenia o existencii sponzora a jeho produktu - platobnej karty, obsahoval aj poukázanie na konkrétne kvality predmetného produktu, a to prostredníctvom verbálnej zložky. Slogan v sponzorskom odkaze je v zásade dovolený, nesmie však obsahovať zdôrazňovanie kvality predmetného produktu, či poukazovanie na jeho vlastnosti. Žalovaný poukázal na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, v ktorom sa podrobne vysporiadal s odlíšením sponzorského odkazu od reklamy s uvedením dôvodov, pre ktoré komunikát prekročil rámec sponzorského odkazu a naplnil definíciu reklamy. Predmetný komunikát obsahoval osobitný propagačný prvok - verbálnu zložku „Jedna karta pre tisíce obchodov“, ktorý poukazoval na širokú akceptáciu platobnej karty. Pozornosť recipienta bola teda okrem existencie sponzora a jeho produktu zameraná aj na vlastnosť (kvalitu) tohto produktu. Komunikát teda nepropagoval len obchodné meno a tovar sponzora programu ale aj jeho vlastnosť, a preto je zrejmé, že uvedená propagácia prekročila rámec sponzorského odkazu. Ak bolo zámerom žalobcu odvysielať sponzorský odkaz v súlade so zákonom - výlučne informovať o existencii sponzora a jeho produktu a tým jeho obchodné meno a tovar, mal ho odvysielať tak, aby neobsahoval žiadne osobitné propagačné prvky, ktoré by upriamovali pozornosť recipienta na konkrétnu vlastnosť produktu sponzora a tým ovplyvňovali jeho spotrebiteľské rozhodnutie. Žalovaný tiež v napadnutom rozhodnutí jasne uviedol, prečo mal byť predmetný komunikát oddelený od iných častí programovej služby (str. 13 rozhodnutia). Tiež poukázal na potrebu rozlišovať medzi vysielacou praxou žalobcu a medzi aplikačnou praxou žalovaného s tým, že výkladové pravidlá môžu byť vytvárané jedine rozhodovacou činnosťou žalovaného a nie vysielacou praxou vysielateľa. Dôvod začatia správnych konaní žalovaný jasne uviedol v oznámeniach o začatí správneho konania, v ktorých bol žalobca informovaný o predmetoch správnych konaní. Žalovaný nemá kompetenciu, na základe ktorej by mohol vydávať dokumenty obsahujúce výklad jednotlivých ustanovení zákona a jediným spôsobom, ako môže tvoriť výklad zákona, je prostredníctvom svojej rozhodovacej činnosti. Poukázal tiež na neexistujúcu spojitosť medzi vydaním právne nezáväzného konzultačného materiálu „pravidlá pre vysielanie sponzorských odkazov“ vytvoreného pre účely stretnutia s vysielateľmi ohľadom vysielania sponzorských odkazov, so zákonnosťou napadnutého rozhodnutia. Uvedený dokument sumarizoval hlavné tézy, ktoré obsahovala analýza vysielania sponzorských odkazov, ktorá bola vyhotovená na objednávku Európskej komisie. Tento materiál nie je právne záväzný, popisuje iba vzniknutú situáciu, avšak neobsahuje právny výklad sporných ustanovení. S otázkou dlhodobo zaužívanej praxe sa žalovaný vysporiadal pri odôvodnení uloženia sankcie a s prihliadnutím na právnu istotu a s tým spojenú predvídateľnosť rozhodovania správneho orgánu uložil žalobcovi sankciu - upozornenie na porušenie zákona. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a mieste príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 a nasl. O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie a to v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť podľa § 250j ods. 1 O.s.p., pretože rozhodnutie a postup žalovaného v medziach žaloby je v súlade so zákonom. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. Súd v intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy O.s.p. je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že žalovaný dňa 21.12.2010 prijal uznesenia o začatí správnych konaní č.: 417-PLO/O-6189/2010 a č.: 418/PLO/O-6190/2010 voči žalobcovi vo veci možného porušenia § 34 ods. 1 zákona v súvislosti s tým, že na televíznej programovej službe TV MARKÍZA dňa 03.10.2010 odvysielal pred, po a počas programu Talentmania komunikáty označujúce za sponzora programu spoločnosť Lyoness Slovakia, s.r.o., ktoré naplnili definíciu reklamy podľa § 32 ods. 1 zákona, čím došlo k odvysielaniu reklamy bez jej rozoznateľného a zreteľného oddelenia od iných častí programovej služby tak, aby nebola zameniteľná s inými zložkami programovej služby. Oznámenia o začatí správnych konaní boli žalobcovi doručené dňa 27.01.2011 a súčasne bol vyzvaný, aby v lehote do 10 dní v súlade s § 33 ods. 1 a § 34 ods. 3 Správneho poriadku zaslal k oznámeniu svoje stanovisko, prípadne navrhol dôkazy. Žalobca dňa 04.02.2011 požiadal žalovaného o zaslanie správy o kontrole dodržiavania povinností a o predĺženie lehoty na vyjadrenie. Správa mu bola doručená listom zo dňa 14.02.2011 a zároveň mu bola určená nová dodatočná lehota na vyjadrenie. Žalobca sa k obom správnym konaniam písomne vyjadril a dňa 29.03.2011 sa uskutočnilo ústne pojednávanie, ktoré sa z dôvodu na strane žalobcu uskutočnilo tiež dňa 26.04.2011. Nakoľko predmetom vyššie uvedených správnych konaní bolo odvysielanie identických komunikátov označujúcich za sponzora programu identickú spoločnosť, a s poukazom na skutkový stav bolo odôvodnené uložiť rovnakú sankciu, žalovaný s prihliadnutím na zásadu hospodárneho vedenia správneho konania vydal jedno meritórne rozhodnutie č. RL/57/2011 zo dňa 26.04.2011, ktoré žalobca žiadal preskúmať. Komunikát obsahoval verbálnu zložku: „Talentmaniu vám prináša Lyoness. Jedna karta pre tisíce obchodov. Lyoness - peniaze späť s každého nákupu.“ Komunikát obsahoval aj vizuálnu zložku: záber na platobné karty letiace vzduchom do úzadia na fialovom pozadí. V ďalšom zábere platobné karty dopadajú na pódium, odkiaľ sa dvíha prach/para. So sprievodným zvukom dopadá zhora v porovnaní s ostatnými nadrozmerná karta Lyoness (s logom spoločnosti, s nápisom Lyoness Cashbach Card), ktorá je postavená na podstavci vytvoreného z loga spoločnosti Lyoness. Ostatné karty ležiace na pódiu po dopade karty Lyoness nadskočia, chvíľu sa udržia vo vzduchu a následne všetky padajú opäť na zem. Z ustanovenia § 4 zák. č. 308/2000 Z.z. vyplýva, že žalovaný je orgánom verejnej správy, ktorého prvoradým poslaním je presadzovať záujmy verejnosti, pričom dohliada na dodržiavanie právnych predpisov upravujúcich vysielanie a retransmisiu a vykonáva štátnu správu v oblasti vysielania a retransmisie v rozsahu vymedzenom citovaným zákonom. Do jeho pôsobnosti patrí aj ukladanie sankcií vysielateľom a prevádzkovateľom retransmisie, stanovených §§ 64-67 zákona č. 308/2000 Z.z., pričom na konanie podľa tohto zákona sa podľa § 71 zák. č. 308/2000 Z.z. vzťahuje Správny poriadok s výnimkou ustanovení § 23 v časti nesprístupnenia zápisníc o hlasovaní a § 49, § 53, § 54, § 56 až 68 Správneho poriadku. Podľa § 32 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z.: „Reklama na účely tohto zákona je akékoľvek verejné oznámenie vysielané za odplatu alebo inú podobnú protihodnotu vrátane vlastnej propagácie, ktorého zámerom je podporiť predaj, nákup alebo nájom tovaru alebo služieb vrátane nehnuteľností, práv a záväzkov alebo dosiahnuť iný účinok sledovaný objednávateľom reklamy alebo vysielateľom.“ Podľa § 34 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z.: „Vysielanie reklamy a telenákupu musí byť rozoznateľné a zreteľne oddelené od iných častí programovej služby tak, aby neboli zameniteľné s inými zložkami programovej služby; vo vysielaní rozhlasovej programovej služby sa použijú na oddelenie zvukové prostriedky a vo vysielaní televíznej programovej služby zvukovo-obrazové alebo priestorové prostriedky.“ Podľa § 38 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z.: „Sponzorovanie na účely tohto zákona je plnenie určené na priame alebo nepriame financovanie programu, programovej služby alebo audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie s cieľom propagovať názov alebo obchodné meno, ochrannú známku, dobrú povesť, tovary alebo aktivity právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá také plnenie poskytla. Sponzorovanie nie je plnenie podľa prvej vety, ktoré poskytla právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá je vysielateľom alebo poskytovateľom audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie alebo tento program vyrobila.“ Podľa § 38 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z.z.: „Ak je program alebo séria programov čiastočne alebo ako celok sponzorovaný, musí byť vysielateľom a poskytovateľom audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie zreteľne označený názvom, ak ide o právnickú osobu, obchodným menom alebo menom a priezviskom, ak ide o fyzickú osobu, ktorá plnenie poskytla, na začiatku programu a na konci programu. Vysielateľ a poskytovateľ audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie môže na začiatku programu a na konci programu namiesto označenia podľa prvej vety označiť sponzorovaný program alebo sériu programov logom sponzora alebo odkazom na výrobok alebo službu sponzora.“ Námietky žalobcu neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia, pričom žalovaný ako príslušný správny orgán dostatočne zistil skutkový stav veci, na ktorý správne aplikoval citované ustanovenia zákona. Rozhodnutie má všetky zákonom vyžadované náležitosti, nevykazuje formálne ani logické nedostatky a je tiež riadne odôvodnené. Napadnuté rozhodnutie taktiež nie je v rozpore ani so žalobcom citovanou judikatúrou českých správnych súdov - rozsudkom NSS ČR č.j.: 7 As 80/2009 a rozsudkom Mestského súdu v Prahe č.j. 8 Ca 345/2009. Správne žalovaný uviedol, že výkladové pravidlá netvoria vysielatelia a tieto nevznikajú podľa toho, čo a ako vysielajú vysielatelia, ale vznikajú v dôsledku rozhodovacej praxe žalovaného a v prípade preskúmania zákonnosti rozhodnutí správneho orgánu aj praxou správnych súdov. Práve z dôvodu, že žalobcovi nebolo vydané v minulosti rozhodnutie, ktoré by mu poskytlo výkladové pravidlá týkajúce sa vysielania sponzorských odkazov a ich odlíšenia od reklamy, bolo práve účelom napadnutého rozhodnutia poskytnúť žalobcovi podrobný výklad jednotlivých ustanovení zákona tak, aby vedel v budúcnosti, ako má vysielať sponzorské odkazy v súlade so zákonom. Keďže žalobca nemohol rozumne predvídať, ako žalovaný rozhodne, nebola mu udelená pokuta ale iba upozornenie na porušenie zákona, ktorá ako sankcia má žalobcu najmä poučiť. Sponzorovanie, ktorého vonkajším prejavom v televíznom vysielaní je práve sponzorský odkaz, s reklamou veľmi úzko súvisí. Sponzorovanie ako aj reklamu totiž možno považovať za určitú formu propagácie a je jedno, či priamo osoby sponzora, jeho výrobkov, služieb alebo iných výkonov. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení § 32 ods. 1 a § 38 ods. 1 zákona je zrejmé, že samotný zákon hranicu medzi sponzorským odkazom a reklamou celkom jednoznačne nevymedzuje. Je preto nutné súhlasiť s názorom žalovaného, že práve svojou rozhodovacou činnosťou a v prípade neskoršieho súdneho prieskumu zákonnosti i rozhodovacou činnosťou správnych súdov, je potrebné stanoviť túto hranicu pre každý konkrétny prípad. V súvislosti s kritériami pomáhajúcimi odlíšiť reklamu od sponzorského odkazu, súd poukazuje na známu judikatúru NSS ČR č.j. 7 As 80/2009 a č.j. 7 As 81/2005. Základným účelom sponzorovania je vytvorenie dobrého mena, povesti právnickej alebo fyzickej osoby, či jeho výrobku (tzv. goodwill). Tento účel musí slúžiť ako odlišujúce kritérium pre reklamu a sponzorovanie, pretože tam, kde by sponzorský odkaz nabádal na kúpu určitého výrobku podnikateľa, by už nešlo o sponzorský odkaz ale reklamu. Sponzorovaním si tak sponzor vytvára goodwill, povedomie u diváka, prezentuje svoju existenciu, predmet činnosti a výsledok tohto predmetu, aby ho následne reklamou presvedčil o kúpe tohto výrobku. Klasickým príkladom sponzorského odkazu vytvoreného podľa zákona bude grafická prezentácia loga sponzora, jeho výrobku, sprevádzaná sloganom charakterizujúcim sponzora, či jeho výrobku, skôr statického charakteru s uvedením, že sa jedná o sponzora konkrétneho programu. V žiadnom prípade nemôže ísť o také stvárnenie, kde by ústredným motívom bolo presvedčiť diváka na kúpu určitého výrobku zdôrazňovaním jeho kvalít, porovnávaním s podobnými výrobkami, či nejaký reklamný príbeh, t.j. dynamický charakter vysielaného oznámenia. Je zrejmé, že jediným rozlišujúcim kritériom medzi reklamou a sponzorovaním vyplývajúcim priamo zo zákona je účel, ktorý má posudzovaný spot naplniť. Žalovaný musí pri hodnotení odvysielaného spotu najmä posúdiť, či sú údaje v ňom uvedené primárne len informatívneho charakteru alebo už ide o údaje určené k podpore predaja, nákupu alebo prenájmu výrobku alebo služieb. Kritériom pre hodnotenie skutočného účelu spotu sú potom prostriedky, ktorými má byť tohto účelu dosiahnuté. Toto kritérium už nevyplýva priamo zo zákona. Uvedenými prostriedkami teda môžu byť v prípade spotu odvysielaného v rámci televízneho vysielania v podstate akékoľvek jeho obrazové alebo zvukové výrazové prostriedky. Pre posúdenie môže byť podstatný napríklad slogan a to či už v textovej alebo zvukovej forme alebo naopak jeho absencia. Relevanciu má nepochybne zreteľný poukaz na určitú vlastnosť propagovaného výrobku, na to, že výrobok je novinkou, či informácia o tom, kde ho možno kúpiť. Evidentne reklamné bude tiež oznámenie informujúce o cene výrobku, zľavách alebo priamo porovnávajúce určitý produkt s konkurenčnými produktmi. Ďalšou skutočnosťou pre záver, že spot mal za cieľ presvedčiť diváka na kúpu produktu, môže byť jeho dynamika. V tejto súvislosti je však nutné zdôrazniť, že dynamické stvárnenie spotu nie je nutným znakom reklamy, avšak skôr svedčí tomu, že o reklamu pôjde. Dynamika spotu bude relevantná v prípade, že spolu vytvára reklamné oznámenie, t.j. presvedčovací proces, ktorý je pre diváka priamou ponukou k nákupu výrobku. Aj dynamický spot môže byť za istých okolností len sponzorským odkazom, a to najmä vtedy, pokiaľ sa v ňom neobjavujú vedľa dynamického stvárnenia žiadne ďalšie pohnútky na kúpu, nie sú tam zmieňované určité kvality alebo vlastnosti produktu, prípade pokiaľ nie je produkt vôbec spomínaný. Naopak, aj statický spot môže byť reklamou v prípade, keď napriek statickému stvárneniu ostatné zložky spotu majú jednoznačne reklamný obsah (napr. statická informácia o cene výrobku). Vždy je však potrebné hodnotiť celkové vyznenie - obsah spotu a to z hľadiska ústredného motívu, ktorý by mal vychádzať z jeho jednotlivých prvkov a z ich vzájomných súvislostí. Pre reklamu je typické, že jej primárnou funkciou je presvedčiť diváka k predaju, nákupu alebo prenájmu výrobkov alebo služieb. Ak je naopak primárnym cieľom spotu informovať diváka len o existencii výrobku alebo služby, nejedná sa o reklamu. Vzhľadom k tomu, aký široký priestor zákon prenecháva pre interpretáciu relevantných ustanovení pokiaľ ide o reklamu a sponzorský odkaz, je medzi nimi len veľmi ťažké vymedziť ostrú hranicu a preto je potrebné v každom jednotlivom prípade stanoviť a zohľadniť všetky, niekedy aj veľmi detailné alebo zdanlivo marginálne okolnosti konkrétneho odvysielaného spotu. Len na základe komplexného posúdenia všetkých zložiek odvysielaného spotu môže žalovaný vo veci kvalifikovane rozhodnúť. Ku kritériám odlišujúcim reklamu od sponzorského odkazu uvádzaným žalobcom v žalobe a vyplývajúcim z citovanej judikatúry treba uviesť, že účelom sponzorského odkazu je vytvorenie dobrého mena, povesti právnickej alebo fyzickej osoby alebo jej výrobkov ale povaha oznámenia sponzorského odkazu má byť informatívna, t.j. bez poukazovania na konkrétne vlastnosti alebo kvality zobrazovaného výrobku. Je nesporné, že v danom prípade predmetný komunikát okrem upozornenia o existencii sponzora a jeho produktu (platobnej karty), obsahoval aj poukázanie na konkrétne kvality predmetného produktu, a to prostredníctvom verbálnej zložky „Jedna karta pre tisíce obchodov“. Práve táto verbálna zložka už neinformovala o existencii sponzora či jeho produktu, ale nad rámec tohto účelu upriamovala pozornosť recipienta na vlastnosť produktu - širokú akceptáciu platobnej karty. Aj z vyššie uvedeného judikátu vyplýva, že hoci je uvedenie určitého slovného spojenia (sloganu) v sponzorskom odkaze v zásade dovolené, nesmie obsahovať zdôrazňovanie kvality predmetného produktu, či poukazovanie na jeho vlastnosti. V danom prípade zložka „Jedna karta pre tisíce obchodov“ poukazovala priamo na vlastnosť platobnej karty - jej vysokú akceptáciu a práve táto vlastnosť môže byť jednou z vlastností, ktorá je pre potenciálnych spotrebiteľov zaujímavá a jej pozitívne hodnotenie môže ovplyvniť ich spotrebiteľské rozhodnutie. V danom prípade komunikát prekročil rámec (účel) sponzorského odkazu, nakoľko v dôsledku prezentovaného sloganu mohol pozitívne ovplyvniť rozhodnutie recipienta, aby si platobnú kartu zaobstaral, čím bol naplnený reklamný účel a teda aj definícia reklamy. Súd súhlasí s názorom žalovaného, že reklama je reklamou v zmysle § 32 ods. 1 zákona vtedy, keď naplní reklamný zámer, ktorým je podporiť predaj, nákup alebo nájom tovaru alebo služieb ... Tento zámer je možné dosiahnuť aj v prípade použitia menej agresívnych výrazových prostriedkov, aj keď je zrejmé, že vo všeobecnosti reklama pôsobí na diváka intenzívnejšie a agresívnejšími výrazovými prostriedkami. Tento názor však nemožno paušalizovať, keďže aj reklamy, ktoré sú bežne vysielané v reklamných blokoch, neobsahujú niekedy žiadne agresívne reklamné techniky, ale majú skôr nenápadný vplyv. Nemožno tiež paušalizovať skutočnosť, že vo všeobecnosti reklama na recipienta pôsobí v dlhšom časovom úseku. Žalovaný sa podrobne vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozhodnutia s odlíšením sponzorského odkazu od reklamy s uvedením konkrétnych dôvodov, pre ktoré komunikáty prekročili rámec sponzorského odkazu a naplnili definíciu reklamy. Ako už súd uviedol, komunikáty obsahovali verbálnu zložku „Jedna karta pre tisíce obchodov“, ktorý poukazoval na širokú akceptáciu tejto platobnej karty, čím bola pozornosť recipienta, okrem existencie sponzora a jeho produktu, zameraná aj na vlastnosť, t.j. kvalitu tohto produktu. Je však zrejmé, že inštitút sponzorovania propagovanie vlastností tovaru neumožňuje, a preto žalovaný prijal správny záver, že predmetná propagácia prekročila rámec sponzorského odkazu, čiže obsahovala reklamný zámer, a preto naplnila definíciu reklamy podľa § 32 ods. 1 zákona. Je potrebné odmietnuť aj tvrdenie žalobcu, že by žalovaný neodôvodnil neoddelenie sponzorských odkazov od iných zložiek vysielania. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na str. 13 napadnutého rozhodnutia, na ktorej sa žalovaný podrobne zaoberal dôvodmi, pre ktoré mal byť ten-ktorý komunikát oddelený od iných častí programovej služby. Nakoľko § 34 ods. 1 zákona pri televíznom vysielaní reklamy obligatórne vyžaduje jej oddelenie od iných častí programovej služby, a to buď zvukovo- obrazovými alebo priestorovými prostriedkami, a komunikáty naplnili definíciu reklamy a žiadne oddelenie neobsahovali, došlo k porušeniu § 34 ods. 1 zákona. Súd rovnako nezistil žiadne nedostatky v konaní žalovaného. Ako už súd uviedol, výkladové pravidlá môžu byť vytvárané jedine rozhodovacou činnosťou žalovaného a neskôr judikatúrou správnych súdov a nie vysielacou praxou vysielateľov, a preto je aj potrebné rozlišovať medzi vysielacou praxou žalobcu, ktorá tu bola do vydania napadnutého rozhodnutia a ktorá nemusela byť v súlade so zákonom a medzi aplikačnou praxou žalovaného, ktorý práve vydaním napadnutého rozhodnutia poskytol žalobcovi podrobný výklad príslušných ustanovení zákona tak, aby vedel, akým spôsobom má v budúcnosti vysielať sponzorské odkazy v súlade so zákonom. Nebolo potrebné poskytovať žalobcovi stanovisko, o ktoré žiadal v súvislosti s kritériami správneho orgánu, na základe ktorých začal správne konania, pričom žalovaný začatie týchto správnych konaní žalobcovi riadne oznámil a umožnil mu efektívne využiť všetky jeho procesné práva. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd v zhode s názorom žalovaného konštatuje, že žalobca porušil povinnosť ustanovenú mu v § 34 ods. 1 zákona tým, že na televíznej programovej služby TV MARKÍZA dňa 03.10.2010 vo vyššie uvedených časoch odvysielal pred, po a počas programu Talentmania komunikáty, ktoré naplnili definíciu reklamy podľa § 32 ods. 1 zákona, keďže komunikáty obsahovali vyjadrenie „Jedna karta pre tisíce obchodov“, ktoré vyjadrenie jednoznačne vyzdvihovalo vysoký počet možných použití tohto produktu, čím došlo k pozitívnemu hodnoteniu tohto produktu a preto predmetné komunikáty prekročili rámec sponzorovania a naplnili definíciu reklamy podľa § 32 ods. 1 zákona, pričom bolo nesporné, že k odvysielaniu reklamy došlo bez jej rozoznateľného a zreteľného oddelenia od iných častí programovej služby tak, aby nebola zameniteľná s inými zložkami programovej služby. K námietkam týkajúcim sa „pravidiel pre vysielanie sponzorských odkazov“ súd uvádza, že sa taktiež stotožňuje s odôvodnením uvedeným v napadnutom rozhodnutí a zdôrazňuje, že išlo výlučne o pracovný dokument pre potreby stretnutia žalovaného s vysielateľmi ohľadom vysielania sponzorských odkazov, a tento dokument bol nazvaný ako „pravidlá pre vysielanie sponzorských odkazov“. Dokument sumarizoval hlavné tézy, ktoré obsahovala analýza vysielania sponzorských odkazov, ktorá bola vyhotovená na objednávku Európskej komisie. Bol zaslaný na pripomienkovanie vysielateľom, ktorá skutočnosť je nesporne preukázaná zo spisu. Uvedený dokument nikdy nebol záväzným stanoviskom žalovaného. Žalovaný správne poukázal na absenciu svojej kompetencie v danom smere a preto vytvoril iba pracovný dokument slúžiaci pre diskusiu k tejto otázke. Ku konsenzu zástupcov vysielateľov a žalovaného napokon nedošlo a jediným nástrojom žalovaného, ktorým môže usmerňovať a ovplyvňovať v súlade so zákonom činnosť vysielateľov, je rozhodovacia činnosť žalovaného, ku ktorej sa samozrejme neskôr pripája aj samotná prax správnych súdov. Neexistuje teda súvislosť medzi vydaním uvedeného pracovného dokumentu a napadnutým rozhodnutím. S otázkou dlhodobej zaužívanej praxe sa žalovaný správne vysporiadal pri odôvodnení uloženia sankcie, keďže sankcia spočívala iba v upozornení na porušenie zákona. Žalovaný je v zmysle § 3 ods. 5 Správneho poriadku povinný rozhodovať tak, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely a práve z tohto dôvodu môže žalovaný svojimi rozhodnutiami stanoviť určitý štandard, podľa ktorého sa bude v obdobných veciach postupovať. Vzhľadom na uvedené Krajský súd v Bratislave dospel k záveru, že žalobu je potrebné podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietnuť, nakoľko napadnuté rozhodnutie bolo vydané v medziach zákona a námietky žalobcu neodôvodňovali jeho zrušenie. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a vzhľadom na neúspech žalobcu v konaní tomuto nepriznal právo na náhradu trov konania, rovnako ani žalovanému, ktorý v takomto prípade zásadne podľa ustálenej judikatúry nemá právo na náhradu trov konania. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, na Krajskom súde v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.