KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Bratislava22. 5. 2012plný text

Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2S/122/2011 z 22. 5. 2012

CitáciaRozsudok Krajského súdu Bratislava z 22. mája 2012, sp. zn. 2S/122/2011, ECLI:SK:KSBA:2012:1011201396.2

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2S/122/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011201396
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Trenčan
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1011201396.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Trenčana a členov senátu
Mgr. Viliama Pohančeníka a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobcu: mjr. J.. R. T., nar.
XX.XX.XXXX, S. č. XX, U., zastúpený: JUDr. Andrej Gara, advokát, Šancová 108, Bratislava, proti
žalovanému: Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave IV, ul. M. Sch. Trnavského 1, Bratislava,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.p.:ORP-BA4-PK-2-018/2011 zo dňa 07.07.2011,
jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a.

Žalobcovi sa nepriznáva právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 17.08.2011 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti
rozhodnutia riaditeľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava IV č.k. ORP-BA4-
PK-2-018/2011 zo dňa 07.07.2011, ktorým bolo na základe odvolania žalobcu zmenené rozhodnutie
- disciplinárny rozkaz riaditeľa odboru kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru v
Bratislave IV č. 2/2011 zo dňa 04.05.2011 tak, že žalobcovi uložené disciplinárne opatrenie podľa §
53 ods. 1 písm. b/ zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej
informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v
znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 73/1998 Z.z.) a to zníženie služobného platu o 5% na
dobu jedného mesiaca bolo nahradené uložením disciplinárneho opatrenia - písomného pokarhania
podľa § 53 ods. 1 písm. a/ uvedeného zákona, nakoľko odvolací správny orgán mal zato, že skutok,
za ktorý bolo žalobcovi uložené disciplinárne opatrenie, je menej závažným konaním majúcim znaky
disciplinárneho previnenia, pričom na nápravu žalobcu a obnovenie služobnej disciplíny postačí uloženie
tohto miernejšieho disciplinárneho opatrenia.

Žalobca v žalobe uviedol, že dôvodom disciplinárneho konania a vydaných rozhodnutí bolo to, že dňa
21.04.2011 vykonal riaditeľ odboru kriminálnej polície žalovaného kontrolu v Knihe vzdialenia č. 2/2011,
pričom zistil, že dňa 15.04.2011 v čase o 10.10 hod žalobca opustil pracovisko, avšak do Knihy vzdialenia
nenaznačil svoj návrat na pracovisko. Z tohto dôvodu nebol nadriadenému známy čas návratu žalobcu
na pracovisko a ani príčina nevyznačenia času návratu v Knihe vzdialenia. Riaditeľ odboru kriminálnej
polície žalovaného mal zato, že žalobca svojim konaním porušil rozkaz ministra vnútra SR č. 6 zo dňa
19.02.1997 v časti I písm. a/ bod 16 a v časti I písm. b/ bod 2, čím došlo k porušeniu § 48 ods. 3 písm.
a/ zák. č. 73/1998 Z.z. a k disciplinárnemu previneniu podľa § 52 ods. 1 tohto zákona.



Žalobca namietal, že žalovaný síce vo svojom rozhodnutí zmenil skôr uložené disciplinárne opatrenie -
zníženie služobného platu o 5% na dobu jedného mesiaca, na menej prísne - pokarhanie, avšak podľa
názoru žalobcu aj tento druh disciplinárneho opatrenia možno vzhľadom k závažnosti protiprávneho
konania žalobcu, jeho následkom, okolnostiam, za ktorých k nemu došlo, mieru zavinenia a doterajší
postoj žalobcu k plneniu služobných povinností, považovať za neprimeraný. Žalobca poukázal nato,
že svoje služobné povinnosti si plnil a plní vždy svedomite, o čom svedčí množstvo pochvál a
odmien, ktoré mu boli počas doterajšieho trvania jeho služobného pomeru udelené. Nesprávnosť
a v dôsledku toho aj nezákonnosť vydaných rozhodnutí videl žalobca predovšetkým v nesprávnom
právnom posúdení zisteného skutkového stavu, keď zistené protiprávne konanie žalobcu vyhodnotili
služobné orgány ako konanie tak závažné, pre ktoré je nevyhnutné uloženie disciplinárneho opatrenia.
Žalobca vyjadril presvedčenie, že aj napriek zmene prvostupňového rozhodnutia uložením menej
prísneho disciplinárneho opatrenia žalovaný rovnako ako správny orgán prvého stupňa postupoval pri
rozhodovaní v rozpore s § 56 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. Mal zato, že zákon dáva príslušným orgánom
dostatočné možnosti na uloženie vhodnejšieho resp. adekvátneho postihu za žalobcovo protiprávne
konanie. Poukázal na § 54 zákona č. 73/1998 Z.z., ktorý v prípade menej závažného konania majúceho
znaky disciplinárneho previnenia umožňuje služobnému orgánu uložiť výčitku namiesto disciplinárneho
opatrenia, ak je takýto postih postačujúci na nápravu policajta a obnovenie služobnej disciplíny. Uviedol,
že neprimerane prísne disciplinárne opatrenie, ktoré mu bolo uložené, má preňho aj ďalšie negatívne
dôsledky, napr. nemožnosť udelenia odmeny a podobne.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k obsahu žaloby uviedol, že odvolací orgán pri rozhodovaní o
podanom odvolaní dôsledne zhodnotil povahu protiprávneho konania žalobcu, okolnosti, za ktorých
bolo spáchané, mieru zavinenia a následky a preto znížil druh disciplinárneho opatrenia na najnižší
možný stupeň. Uviedol, že zákon nepozná nižšie disciplinárne opatrenie, ktorým by sa dalo nahradiť
už uložené disciplinárne opatrenie a poukázal nato, že uloženie výčitky nie je disciplinárnym opatrením.
K možnostiam zvolenia inej formy postihu je podľa žalovaného irelevantné sa vyjadrovať, nakoľko je
na nadriadenom, akú formu (za rešpektovania zákonných možností) postihu zvolí. Podľa žalovaného
nie je namieste polemizovať o posúdení závažnosti konania a vytýkať oprávnenému orgánu, že vôbec
pristúpil k uloženiu disciplinárneho opatrenia. Poukázal nato, že v celom žalobnom návrhu sa žalobca
nevyjadruje, prečo porušil služobnú disciplínu a ani porušenie nepriznáva, hoci je toto evidentne
preukázané. Len preto, že oprávnený orgán a následne odvolací orgán neurčili druh sankcie taký, aký
si predstavoval žalobca, nie je podľa žalovaného možné tvrdiť, že vydané rozhodnutie je nesprávne a
teda nezákonné. To, že zákon umožňuje uložiť vhodnejší resp. adekvátnejší postih, je podľa žalovaného
pravda, avšak o vhodnom druhu postihu rozhoduje nadriadený, využívajúc svoju disciplinárnu právomoc
a nie je sám porušovateľ zákona resp. interných aktov riadenia. Žalovaný uviedol, že napadnutým
rozhodnutím žiadne práva, ale ani záujmy žalobcu poškodené neboli a toto ani sám žalobca v žalobnom
návrhu nekonkretizuje.

Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.) na
nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§
249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie
aj postup správneho orgánu boli v súlade so zákonom.

Z pripojených administratívnych spisov správnych orgánov oboch stupňov súd zistil, že dňa 04.05.2011
vydal riaditeľ odboru kriminálnej polície žalovaného disciplinárny rozkaz č. 2/2011, ktorým uložil
žalobcovi disciplinárne opatrenie podľa § 53 ods. 1 písm. b/ zákona č. 73/1998 Z.z. a to zníženie
služobného platu o 5% na dobu jedného mesiaca. Skutkovým podkladom pre toto rozhodnutie bola
kontrola Knihy vzdialenia, ktorou nadriadený zistil, že žalobca dňa 15.04.2011 o 10:10 hod. opustil
pracovisko, ale návrat späť už nezaevidoval, v dôsledku čoho nebolo možné objektívne zistiť, či sa
ešte vrátil späť na pracovisko alebo nie. Žalobca sa v disciplinárnom konaní bránil tým, že skutok nebol
spáchaný úmyselne, ale pravdepodobne jeho nedbanlivosťou; tvrdil, že odchod z pracoviska zaevidoval,
o vzdialení informoval svoju nadriadenú - vedúcu prvého oddelenia všeobecnej kriminality žalovaného
mjr. Ing. J.. Na pracovisko sa vrátil dňa 15.04.2011 o 13:00 hod., čo aj oznámil svojej nadriadenej, ale
opomenul to zaznačiť v Knihe príchodov a odchodov.



Proti disciplinárnemu rozkazu podal žalobca odvolanie, v ktorom namietal najmä neprimeranosť uloženej
sankcie. Rozhodnutím č.p.: ORP-BA4-PK-2-018/2011 zo dňa 07.07.2011 riaditeľ Okresného riaditeľstva
PZ v Bratislave IV zmenil disciplinárny rozkaz zo dňa 04.05.2011 tak, že uložené disciplinárne opatrenie
nahradil písomným pokarhaním v zmysle § 53 ods. 1 písm. a/ zákona č. 73/1998 Z.z., nakoľko mal
zato, že zo strany žalobcu išlo o menej závažné konanie, ktoré má znaky disciplinárneho previnenia a
na nápravu žalobcu a obnovenie služobnej disciplíny postačí uloženie tohto disciplinárneho opatrenia.
Správny orgán druhého stupňa v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca svojim konaním porušil
rozkaz ministra vnútra SR č. 6 zo dňa 19.02.1997 v časti I písm. a/ bod 16 ako aj časti I písm. b/ bod
2, čím porušil základné povinnosti policajta podľa § 48 ods. 3 písm. a/, h/ zákona č. 73/1998 Z.z. a
tým sa dopustil disciplinárneho previnenia podľa § 52 ods. 1 uvedeného zákona. Mal však zato, že
konanie žalobcu je menej závažným porušením služobnej disciplíny, ktoré sa mohlo stať opomenutím,
pričom vychádzajúc z § 56 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z., s prihliadnutím na povahu protiprávneho
konania, mieru zavinenia a hlavne na jeho následky, je dôvodný predpoklad, že na nápravu policajta
a obnovenie služobnej disciplíny postačí uloženie písomného pokarhania podľa § 53 ods. 1 písm. a/
uvedeného zákona.

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov
preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti
rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j.
najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. súd
preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna
činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc
stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný
vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané
náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní.

Podľa § 48 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z. policajt je povinný plniť svedomite úlohy, ktoré sú mu uložené
ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy
uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený
(písm. a/), dodržiavať služobnú disciplínu (písm. h/).

Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. disciplinárnym previnením je zavinené porušenie povinností
policajta, pokiaľ nie je trestným činom alebo priestupkom.

Podľa § 53 zákona č. 73/1998 Z.z. disciplinárnym opatrením je

a) písomné pokarhanie,

b) zníženie služobného platu až o 15 % na dobu najviac troch mesiacov,

c) zníženie hodnosti o jeden stupeň na dobu jedného roka,

d) zákaz činnosti,

e) prepadnutie veci.

Podľa § 54 zákona č. 73/1998 Z.z. ak postačí na nápravu policajta a na obnovenie služobnej disciplíny
za menej závažné konanie, ktoré má znaky disciplinárneho previnenia alebo znaky priestupku, výčitka,
disciplinárne opatrenie sa neuloží.

Podľa § 56 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. pri rozhodovaní o uložení disciplinárneho opatrenia sa
prihliada na povahu protiprávneho konania, na okolnosti, za ktorých bolo spáchané, jeho následky, mieru
zavinenia a na doterajší postoj policajta k plneniu služobných povinností.



Podľa § 245 ods. 2 O.s.p. pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej
voľnej úvahy (správne uváženie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk
ustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia.

Rozkazom č. 6 zo dňa 19.02.1997 uložil minister vnútra SR príslušníkom policajného zboru opustiť
pracovisko v čase služby len z predchádzajúcim súhlasom bezprostredného nadriadeného s tým, že
takéto opustenie pracoviska sa musí zaznamenať v evidencii o príchode policajtov na pracovisko a o
odchode z neho (I písm. a/ bod 16).

V disciplinárnom konaní bolo preukázané, že žalobca dňa 15.04.2011 po opustení pracoviska o
10:10 hod. nezaznamenal v Knihe vzdialenia návrat na pracovisko, čím porušil vyššie uvedený rozkaz
ministra vnútra SR. Túto skutočnosť v disciplinárnom konaní nepoprel a opak netvrdil ani v žalobnom
návrhu. Keďže nesplnenie rozkazu ministra vnútra SR je zavinením porušením povinností policajta,
postupovali služobné orgány v súlade so zákonom, keď toto zavinené povinností kvalifikovali ako
disciplinárne previnenie a uložil za jeho spáchanie disciplinárne opatrenie. Napadnutým rozhodnutím
uložené písomné pokarhanie je najmiernejším disciplinárnym opatrením, aké bolo možné žalobcovi
uložiť.

Posúdenie závažnosti disciplinárneho previnenia pri rozhodovaní o uložení druhu disciplinárneho
opatrenia (vrátane výčitky) z hľadiska možností nápravy policajta a obnovenie služobnej disciplíny
podlieha správnej úvahe konajúceho služobného orgánu, ktorý pri rozhodovaní prihliada na zákonné
kritériá pre ukladanie disciplinárnych opatrení - povahu protiprávneho konania, okolnosti, za ktorých
bolo spáchané, jeho následky, mieru zavinenia a doterajší postoj policajta k plneniu služobných
povinností. Pri preskúmavaní rozhodnutia vydaného na základe správneho uváženia súd skúma iba to,
či takéto rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom; súd neposudzuje účelnosť
a vhodnosť správneho rozhodnutia (§ 245 ods. 2 O.s.p.).

Súd je toho názoru, že žalovaný pri rozhodovaní o postihu žalobcu za spáchané disciplinárne
previnenie postupoval plne v medziach zákona, jeho správna úvaha o druhu disciplinárneho opatrenia
uloženého žalobcovi nevybočila z medzí a hľadísk stanovených zákonom a bola pre účely jeho
preskúmania súdom dostatočne odôvodnená. Súd sa stotožňuje s názorom žalovaného, že uloženie
najmiernejšieho disciplinárneho opatrenia za skutok, ktorý je disciplinárnym previnením, nemožno
považovať za neprimerané či nedovoleným spôsobom poškodzujúce práva a záujmy žalobcu.

Vzhľadom na uvedené Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci dospel k záveru, že žalovaný vo veci
dostatočne zistil skutkový stav a vec po právnej stránke aj správne posúdil. Nakoľko námietky žalobcu
neodôvodňovali zrušenie napadnutého rozhodnutia, postupoval súd podľa § 250j ods. 1 O.s.p. a žalobu
ako nedôvodnú zamietol.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a vzhľadom na neúspech v konaní nepriznal
žalobcovi právo na náhradu trov konania.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia, písomne, dvojmo na Krajský súd v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)



uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,

v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho

sa odvolateľ domáha.