Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/158/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011201430 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1011201430.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a členiek senátu JUDr. Nory Puchelovej a JUDr. Renáty Janákovej v právnej veci žalobcu: I.V.A., spol. s r.o., SNP 2730/92, Snina, IČO: 36452751, právne zastúpený Advokátska kancelária Illeš, Šimčák, Bröstl, s.r.o., Kováčska 6, Košice proti žalovanému: Ministerstvo hospodárstva SR, Mierová 19, Bratislava, IČO: 00686832 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1031/2011-1000 zo dňa 16.6.2011, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 24.8.2011 domáhal preskúmania zákonnosti a následne zrušenie rozhodnutia ministra hospodárstva SR zo dňa 16.6.2011 č. 1031/2011-1000 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Ministerstva hospodárstva SR zo dňa 4.4.2011 č. RL/2/2011-1060. V žalobe uviedol, že obe rozhodnutia žalovaného považuje za nezákonné z dôvodu, že sú podľa právneho názoru žalobcu nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca uviedol, že v zmysle zákona č. 179/1998 Z.z. o obchodovaní s vojenským materiálom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je právnickou osobou, ktorá je oprávnená na vykonávanie obchodu s vojenským materiálom a to na základe povolenia č. F.. Žalobca dňa 5.8.2009 doručil žalovanému žiadosť o udelenie vývoznej licencie na vojenský materiál č. G. a žiadosť o udelenie dovoznej reexportnej licencie na vojenský materiál č. T.. Na základe žiadosti vydal žalovaný žalobcovi 2 samostatné licencie na vývoz tovaru pod č. Q. a na dovoz tovaru č. T.. Žalobca na základe vývoznej licencie č. Q. zo dňa 5.1.2010 a 27.7.2010 uskutočnil vývoz vojenského materiálu z územia SR do Kórejskej republiky v množstve 22 ks generátorov zn. VG-7500 v počte 3 ks elektropneumatických ventilov v počte 6 ks plniacich zariadení, nábojových pásov pre kanón 2 á 42 v počte 4 ks, valivé ložiská 6 ks a meniče energie v počte 3 ks z vlastných zásob, resp. zakúpených v SR. Žalobca následne podal dňa 27.12.2010 u žalovaného žiadosť evidovanú pod č. 303/2010-1060-MH, ktorou žiadal predĺžiť platnosť licencií - licencie na dovoz vojenského materiálu č. T. reexport Y. zo dňa 8.9.2009 a licencie na vývoz vojenského materiálu č. Q. reexport Y. zo dňa 8.9.2009. Žalovaný rozhodnutím zo dňa 4.4.2011 č. RL/2/2011-1060 žiadosť o predlženie licencie zamietol z dôvodu podozrenia zo spáchania správneho deliktu - obchodovania s vojenským materiálom, ktorý mal byť spáchaný vývozom generátora VG - 7500 v počte 3 ks elektropneumatického ventilu v počte 6 ks, plniaceho zariadenia nábojových pásov pre kanón 2á 42 v počte 4 ks, valyvihložísk v počte 6 ks a meniče energie v počte 3 ks. Do dňa rozhodnutia žalovaného o nepredĺžení licencie však nebolo vo veci správneho deliktu právoplatne rozhodnuté. Dňa 5.8.2009 žalobca podal u žalovaného žiadosť o vydanie vývoznej licencie, ktorá nemala byť reexportnou licenciou. Žalovaný však nad rámec žiadosti žalobcu v rozhodnutí o udelení licencie uviedol slovo reexport Y.“. Podľa názoru žalobcu žalovaný pochybil, keď nedostatočne vyhodnotil žiadosť žalobcu o vývoznú licenciu, v ktorej nie je zaškrtnutá kolónka „reexport“ a ktorá jednoznačne preukazuje zámer žalobcu aj o vývoz komponentov, ktoré nie sú dovezené na základe reexportnej dovoznej licencie. Napriek uvedenému však rozsah licencie žalovaný obmedzil len na reexport s odôvodnením, že žiadosť o udelenie vývoznej licencie súvisí so žiadosťou o udelenie dovoznej licencie a teda žalobca v skutočnosti žiadal o vydanie licencie na reexport dovezeného vojenského materiálu. Prepojenosť oboch žiadostí pritom žalovaný v prvom stupni ako aj v rozkladovom konaní vyvodil len z príloh žiadostí, na základe toho, že k obom žiadostiam bola priložená totožná príloha a to obchodná zmluva so spoločnosťou - SOOO OM BiSi Group Ming, Bieloruská republika zo dňa 30.7.2009. Žalobca uviedol, že správny orgán pri rozhodovaní o udelení licencie v rozpore so zákonom rozhodol nad rozsah podanej žiadosti a len na základe vlastnej úvahy vydal licenciu na reexport, hoci táto podmienka nebola žalobcom v žiadosti uvedená. Ďalej žalobca uviedol, že bol po celý čas v domnienke, že licencia na vývoz bola vydaná v rozsahu ním podanej žiadosti, teda, že licencia nemala obmedzený rozsah len na reexport. Žalobca tiež poukazuje na skutočnosť, že v zmysle zákona č. 199/2004 Z.z. tovar prepravovaný cez hranice colného územia únie ako aj cez hranice slobodného pásma je na území SR pod colným dohľadom. Za týmto účelom je subjekt prepravujúci tovar cez hranice povinný predložiť tovar príslušnému colnému orgánu na kontrolu. V tejto súvislosti žalovaný uvádza, že s každým jedným uskutočneným vývozom bol vyvážaný materiál podrobený kontrole colných úradov a tieto nezistili žiadne pochybenie, či nezákonný postup žalobcu. Na základe vyššie uvedených dôvodov sa žalovaný domáhal zrušenia oboch rozhodnutí správneho orgánu. II. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, ktoré súdu doručil dňa 12.10.20011 navrhoval žalobcu v celom rozsahu zamietnuť. Dôvodil tým, že správny orgán zistil zo žalobcom predložených originálov licencií, ktoré predložil žalovanému pri podávaní žiadosti o predĺženie doby platnosti licencií, že zápis o dovoze vojenského materiálu na dovoznej licencii žalobca nevykonal, t.j. dovoz vojenského materiálu žalobca neuskutočnil, ale zápis na licencii o vývoze vojenského materiálu žalobca vykonal, pritom z listín predložených pri žiadosti o udelenie licencií vyplýva, že pri obchodovaní s vojenským materiálom ide o reexport vojenského materiálu, teda o dovoz a vývoz toho istého vojenského materiálu. Správny orgán mal preto podozrenie, že žalobca nepostupoval pri obchodovaní s vojenským materiálom v súlade s udelenými licenciami, a preto žiadosti o predĺženie doby ich splatnosti nevyhovel. Pri pochybnostiach správneho orgánu, pri obchodovaní s tak citlivým tovarom, akým je vojenský materiál sa nepostupuje v súlade s udelenými licenciami. Žalovaný má za to, že ako správny orgán sa dostatočne vysporiadal s listinnými dôkazmi i zisteniami počas správneho konania a rozhodnutie prvostupňového ako aj druhostupňového orgánu je preto podľa jeho názoru možné považovať za správne, nakoľko správny orgán správne vyvodil závery z predložených dôkazov a zo zápisov žalobcu na oboch licenciách. Rozhodnutie preto vychádza zo správneho právneho posúdenia veci, t.j. zo strany správneho orgánu došlo k správnej aplikácii a výkladu právnej normy na zistený skutkový stav a rozhodnutie správneho orgánu je výsledkom logických rozborov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov, a preto nie je možné prvostupňovému správnemu orgánu ani druhostupňovému správnemu orgánu vytknúť pochybenie. III. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie a po nariadení pojednávania v zmysle ust. § 250g ods. 1 OSP dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť s poukazom na ust. § 250j ods. 1 OSP. Podľa ust. § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách citovaného ust. § 244 ods. 1 OSP súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotno-právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. 1031/2011-2010, ktorým minister hospodárstva SR, ako orgán príslušný podľa § 61 ods. 2 zákona o správnom konaní na základe návrhu ním ustanovenej stálej osobitnej komisie pre konanie o rozklade vo veci rozkladu, ktorý podala spoločnosť IVA s.r.o., Snina dňa 2.5.2011 proti rozhodnutiu samostatného oddelenia dohľadu nad obchodovaním s vojenským materiálom Ministerstva hospodárstva SR č. RL 2/2011-1060 zo dňa 4.4.2011 rozhodol tak, že rozklad, ktorý bol podaný žalobcom proti rozhodnutiu samostatného oddelenia dohľadu nad obchodovaním s vojenským materiálom Ministerstva hospodárstva SR dňa 4.4.2011, ktorým samostatné oddelenie dohľadu nad obchodovaním s vojenským materiálom Ministerstva hospodárstva SR nevyhovelo žiadosti zo dňa 27.12.2010 spoločnosti IVA s.r.o., Snina evidovanej pod č. 303/2010-1060-MH o predĺžení platnosti licencií a to licencie na dovoz vojenského materiálu č. T. reexport Y. zo dňa 8.9.2009 a licencie na vývoz vojenského materiálu č. Q. reexport Y. z 8.9.2009 z dôvodu podozrenia zo spáchania správneho deliktu - obchodovania s vojenským materiálom a to vývozom: generátora VG 7500 v počte 3 ks elektropneumatického ventilu v počte 6 ks, plniaceho zariadenia nábojových pásov pre kanón 2á 42 v počte 4 ks, valivé ložiská v počte 6 ks a menič energie v počte 3 ks, spolu v počte 22 ks zapísané na rube licencie na vývoz č. Q. reexport Y. zo dňa 8.9.2009 v rozpore s touto licenciou a tým podozrenia vývozu vojenského materiálu bez platnej licencie zamietol a rozkladom napadnuté prvostupňové rozhodnutie samostatného oddelenia dohľadu nad obchodovaním s vojenským materiálom Ministerstva hospodárstva SR potvrdil. Z administratívneho spisu súd zistil, že žalobca podal žiadosť o udelenie licencie na vojenský materiál č. T. dňa 3.8.2009, pri ktorej ako účel uviedol dovoz a reexport, teda dovoz vojenského materiálu z Bieloruskej republiky na územie SR a jeho reexport do Kórejskej republiky. Súčasne žalobca podal žiadosť o udelenie licencie na vojenský materiál IQ. zo dňa 3.8.2009, kde ako účel uviedol vývoz toho istého materiálu z územia SR do Kórejskej republiky. Vzhľadom na to, že žalobca v súlade s § 15 ods. 5 písm. d) zákona č. 179/1998 Z.z. predložil žiadosť o udelenie licencie na dovoz zo dňa 3.8.2009 a reexport súčasne so žiadosťou o udelenie licencie na vývoz zo dňa 3.8.2009, z ktorých jednoznačne vyplýva, že ide o ten istý vojenský materiál, správny orgán vydal žalobcovi licencie takto: a) licenciu na dovoz tovaru č. T. zo dňa 8.9.2009, reexport Y. b) licenciu na vývoz tovaru č. Q. zo dňa 8.9.2009, reexport Y.. Žalovaný v správnom konaní zistil, že od udelenia uvedených licencií na dovoz a súčasne na vývoz ich doručenia účastníkovi správneho konania neboli zo strany účastníka správneho konania k udeleným licenciám vznesené žiadne námietky a nepodal voči rozhodnutiam opravný prostriedok. Správny orgán na základe zistenia, že účastník správneho konania vývozom vojenského materiálu z vlastných zásob, resp. zakúpeného v Slovenskej republike na licenciu na vývoz č. V XXX/XXX, reexport Y. zo dňa 8.9.2009 porušil zákon č. 179/1998 Z.z. tým, že obchodoval s vojenským materiálom nielen v rozpore s uvedenou licenciou na vývoz č. Q. reexport Y., ale žalovaný správny orgán mal podozrenie aj zo spáchania správneho deliktu podľa § 25 ods. 2 písm. c) zákona č. 179/1998 Z.z. a to z obchodovania s vojenským materiálom bez udelenia licencie. Žalobca žiadosťou zo dňa 27.12.2010 požiadal o predĺženie uvedenej dovoznej licencie č. T. reexport Y. zo dňa 8.9.2009 a súčasne udelenej vývoznej licencie č. Q. reexport Y. zo dňa 8.9.2009. Správny orgán listom zo dňa 18.1.2011 č. 303/2010-1060 vyzval žalobcu, aby sa vyjadril k čerpaniu uvedenej dovoznej licencie a súčasne k čerpaniu uvedenej vývoznej licencie, nakoľko z listín predložených k žiadosti zo dňa 27.12.2010 vyplývalo, že dovozná licencia č. T. zo dňa 8.9.2009 nebola vôbec čerpaná, to znamená, že dovoz vojenského materiálu sa z Bieloruskej republiky na územie SR neuskutočnil, ale vývozná licencia č. Q. z 8.9.2009 čerpaná bola, to znamená, že na ňu boli vyvezené náhradné diely na BVP v počte 22 ks do Kórejskej republiky. Správny orgán vyzval žalobcu tiež, aby sa vyjadril k spôsobu nadobudnutia vyvezených náhradných dielov. Rozhodnutím č. P 1/2011-1060 zo dňa 28.1.2011 prerušil konanie vo veci žiadosti zo dňa 27.12.2010 o predĺžení platnosti licencií na dovoz vojenského materiálu a vyzval žalobcu, aby v lehote 10 dní od doručenia tohto rozhodnutia sa vyjadril, ktoré náhradné diely na BVP v počte 22 ks boli vyvezené do Kórey na základe licencie č. V 909/0119 a predložil doklady preukazujúce ich nadobudnutie. Žalobca sa vyjadril listom doručeným žalovanému dňa 26.1.2011 a následne listom doručeným dňa 31.1.2011, v ktorých uviedol, že vojenský materiál do Kórey bol vyvezený na licenciu Q. dňa 5.1.2010 a pod položkou č. 5-generátor VG 7500 v počte 3 ks, pod položkou 21 elektropneumatický ventil v počte 6 ks a dňa 27.7.2010 pod položkou č. 3, plniace zariadenie nábojových pásov pre kanón 2 á 42 v počte 4 ks, pod položkou č. 1 valivé ložisko v počte 6 ks, pod položkou č. 6 menič energie v počte 3 ks, s vysvetlením, že položky č. 5, 6 a 21 pochádzajú zo zásob spoločnosti žalobcu a položky č. 1 a 3 boli zakúpené od spoločnosti ZŤS - OTS. Ďalej žalobca uviedol, že na dovoznú licenciu č..-reexport zatiaľ žiaden dovoz neuskutočnil. Na základe týchto skutočností žalovaný správny orgán mal preukázané, že žalobca na vývoznú licenciu č. Q. reexport Y. zo dňa 8.9.2009, (ktorá je viazaná výhradne na vojenský materiál dovezený z Bieloruska podľa licencie na dovoz č. T. reexport Y. z 8.9.2009) vyviezol vojenský materiál nepochádzajúci z Bieloruskej republiky, ale vyviezol tovar z vlastných zásob prípadne zakúpený v Slovenskej republike. Na tomto skutkovom základe správny orgán nevyhovel žiadosti žalobcu o predĺženie predmetnej licencie, nakoľko účastník konania konal v rozpore s udelenou licenciou, čím vzniklo podozrenie zo spáchania správneho deliktu. IV. Podľa § 1 zákona č. 179/1998 Z.z. o obchodovaní s vojenským materiálom v znení platnom v čase vydania rozhodnutia, tento zákon upravuje podmienky obchodovania s vojenským materiálom, podmienky sprostredkovateľskej činnosti pri obchodovaní s vojenským materiálom a pôsobnosť orgánov štátnej správy v tejto oblasti. Podľa § 14 ods. 1 oprávnená osoba (§ 3 písm. b/ bod 1), ktorá má povolenie podľa § 10 môže vojenský materiál doviesť pre potreby: a) obrany a bezpečnosti Slovenskej republiky b) tuzemského výskumu, vývoja, výroby a marketingu c) obchodovania so zahraničným užívateľom d) zberateľa vojenského materiálu podľa § 6a ods. 1 na účel zberateľskej činnosti Podľa § 3 písm. b) bod 1 na účely tohto zákona sa rozumie oprávnenou osobou právnická osoba, ktorá má sídlo na území SR a má povolenie na obchodovanie s vojenským materiálom vydané podľa tohto zákona. Podľa § 15 ods. 1 citovaného zákona, písomnú žiadosť o udelenie licencie predkladá Ministerstvu obrany žiadateľ, ktorému bolo vydané povolenie obchodovať s vojenským materiálom. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, žiadosť o licenciu žiadateľ predkladá na základe uzatvorenej zmluvy so zahraničným partnerom na obchod s konkrétnou kategóriou a množstvom vojenského materiálu. Podľa § 15 ods. 5 písm. d) zákona č. 179/1998 Z.z. pri reexporte vojenského materiálu, je treba doložiť žiadosť o dovoznú licenciu súčasne so žiadosťou o vývoznú licenciu. Podľa § 16 ods. 4 zákona č. 179/1998 Zb. na základe písomnej žiadosti držiteľa licencie môže Ministerstvo obrany vydať rozhodnutie o predĺžení doby platnosti licencie. Vzhľadom k tomu, že žalobca v súlade s ust. § 15 ods. 5 písm. d) zákona č. 179/1998 Z.z. predložil žiadosť o udelenie licencie na dovoz zo dňa 3.8.2009 a reexport súčasne so žiadosťou o udelenie licencie na vývoz zo dňa 3.8.2009, z ktorých jednoznačne vyplývalo, že ide o ten istý vojenský materiál, správny orgán vydal žalobcovi licencie: a) na dovoz tovaru č. T. zo dňa 8.9.2009, reexport Y. b) licenciu na vývoz tovaru č. Q. zo dňa 8.9.2009, reexport Y.. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že dovozná licencia č. T. zo dňa 8.9.2009 nebola vôbec čerpaná, to znamená, že dovoz vojenského materiálu sa z Bieloruskej republiky na územie SR neuskutočnil, ale vývozná licencia č. Q. z 8.9.2009 čerpaná bola, to znamená, že na túto vývoznú licenciu boli vyvezené náhradné diely č. BVP v počte 22 ks do Kórejskej republiky. Za reexport je považovaná obchodná transakcia spočívajúca v nákupe určitého tovaru v jednej krajine so zámerom jeho ďalšieho predaja v inej krajine. Z obsahu administratívneho spisu mal súd za preukázané, že žalobca vojenský materiál z Bieloruskej republiky na základe uvedenej licencie č. D XXX/XXXX reexport AC XXXX na územie SR nedoviezol. Napriek tomu na základe vývoznej licencie č. V XXX/XXX reexport AC XXXX z územia SR vojenský materiál na územie Kórejskej republiky vyviezol. Na základe tejto skutočnosti žalobca konštatoval, že žalobca vyviezol do Kórejskej republiky vojenský materiál bez platnej licencie, resp. v rozpore s udelenou licenciou na vývoz, ktorá je viazaná výhradne na konkrétnu licenciu, dovoz č. D XXX/XXXX, reexport AC XXXX zo dňa 8.9.2009. Z vyššie citovaného ustanovenia § 16 ods. 4 zákona č. 179/1998 Z.z. o obchodovaní s vojenským materiálom a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov nesporne vyplýva, že správny orgán na základe písomnej žiadosti držiteľa licencie môže vydať rozhodnutie o predĺžení doby platnosti licencie. Vzhľadom ku skutočnosti, že žalovaný správny orgán v správnom konaní zistil, že žalobca nepostupoval pri obchodovaní s vojenským materiálom v súlade s udelenými licenciami, nevyhovel žiadosti o predĺženie doby ich platnosti. Krajský súd v Bratislave konštatoval, že žalovaný správny orgán v predmetnej veci postupoval v intenciách vyššie citovaného zákona. V správnom konaní bolo podľa názoru súdu dostatočným spôsobom preukázané, že žalobca na vývoznú licenciu č. V XXX/XXXX reexport AC XXXX zo dňa 8.9.2009, ktorá bola viazaná výhradne na vojenský materiál dovezený z Bieloruskej republiky podľa licencie na dovoz č. D XXX/XXXX reexport AC XXXX z 8.9.2009 vyviezol vojenský materiál, ktorý nepochádzal z Bieloruskej republiky, ale vyviezol tovar z vlastných zásob prípadne tovar zakúpený v Slovenskej republike, čím podľa žalovaného správneho orgánu vzniklo podozrenie zo spáchania správneho deliktu podľa ust. § 25 ods. 2 písm. c) a to obchodovania s vojenským materiálom bez udelenia licencie. Súd sa stotožnil s právnym názorom žalovaného správneho orgánu, že v dôsledku vyššie uvedeného konania žalobcu došlo k porušeniu účelu reexportu vojenského materiálu, ktorý mal byť najskôr dovezený na územie SR z Bieloruska a to na základe a v rozsahu a za podmienok vyplývajúcich z udelenej licencie na dovoz č. D XXX/XXXX reexport AC XXXX zo dňa 8.9.2009 a iba tento konkrétny dovezený vojenský materiál z Bieloruska na územie SR mohol byť predmetom vývozu podľa udelenej licencie na vývoz č. V XXX/XXX-reexport AC XXXX z 8.9.2009. Vzhľadom na konanie žalobcu, ktoré žalovaný správny orgán charakterizoval ako konanie v rozpore s udelenou vývoznou licenciou, žalovaný správny orgán v konaní o žiadosti o predĺženie predmetnej licencie postupoval podľa názoru súdu v súlade so zákonom, keď tejto žiadosti nevyhovel. Ustanovenie § 16 ods. 4 zákona č. 179/1998 Z.z. dáva správnemu orgánu možnosť nie povinnosť vydať rozhodnutie o predĺžení licencie. V tomto prípade je rozhodnutie žalovaného založené na správnej úvahe, ktorá vychádza z dôkazov, ktoré sú obsahom spisu. Súd v takomto prípade neposudzuje vhodnosť resp. účelnosť správneho rozhodnutia. Krajský súd v Bratislave dospel po preskúmaní napadnutého rozhodnutia ako aj postupu, ktorý jeho vydaniu predchádzal k právnemu záveru totožnému so závermi správnych orgánov a konštatoval, že preskúmavaným rozhodnutím žalovaného správneho orgánu nedošlo k porušeniu zákona. Vzhľadom k tomu, že žalobné dôvody neboli spôsobilé spochybniť správnosť rozhodnutia žalovaného správneho orgánu, súd žalobu zamietol. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 250k ods. 1 OSP tak, že v konaní neúspešnému žalobcovi ich náhradu nepriznal. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo. Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.; b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.);