Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3S/161/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011201459 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Šebestová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1011201459.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Viery Šebestovej a členiek senátu JUDr. Dáši Filovej a JUDr. Anny Peťovskej, PhD., v právnej veci žalobkyne: Ing. U. T., bytom Q. oslobodenia XX, U., zastúpenej advokátom Mgr. Vladimír Šárnik, Národného oslobodenia 25, 900 27 Bernolákovo, proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Špitálska 8, 812 67 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. AA/2011/10465-NSVOPC zo dňa 28.06.2011, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného AA/2011/10465-NSVOPC zo dňa 28.06.2011 z r u š u j e podľa ustanovenia § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni trovy konania v sume 234,17 eur k rukám právneho zástupcu žalobcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Včas podanou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 31.08.2011 sa žalobkyňa domáhala postupom podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. AA/2011/10465-NSVOPC zo dňa 28.06.2011, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, pracovisko Senec č. A/XXXX/XXXXX/TZP/ X zo dňa 11.05.2011, ktorým prvostupňový správny orgán nevyhovel žiadosti žalobkyne o vydanie preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Žalobkyňa uvádza, že žalovaný sa nevysporiadal s jej odvolacou námietkou, že po minulé roky jej bol preukaz občana s ťažkým zdravotným postihnutím vydaný, pričom jej zdravotný stav sa v porovnaní s uvedeným obdobím nezlepšil, naopak sa dokonca zhoršil. V rokoch 2000, 2001 a 2003 bolo posudkovým lekárom zdravotné postihnutie žalobkyne posúdené ako „vrodená luxácia bedrových kĺbov počas liečby podľa stupňa kĺbovej chyby (subluxácia - luxácia) a náročnosti použitej liečby“ podľa položky C.-B-B- X-XX prílohy č. 4 k zák. č. 195/1998 Z. z. pre ktorú bolo rozpätie miery funkčnej poruchy 30-60%. Podľa súčasnej právnej úpravy je v položke C.-XX prílohy č. 3 zákona č. 447/2008 Z.z. uvedená porucha „vrodená luxácia bedrového kĺbu počas liečby (trvajúca viac ako rok), podľa stupňa kĺbovej chyby (subluxácia - luxácia) a náročnosti použitej liečby“ s mierou funkčnej poruchy 40-50%, pričom pri obojstrannom postihnutí sa miera funkčnej poruchy zvyšuje o 10%, čo je aj prípad žalobkyne. Žalovaný však zdravotné postihnutie žalobkyne posúdil v rozpore s predchádzajúcimi rozhodnutiami ako „obmedzenie pohyblivosti bedrového kĺbu - stredný stupeň - jednostranne“ s mierou funkčnej poruchy iba 30% Žalobkyňa však tvrdí, že obmedzenie pohyblivosti bedrových kĺbov je nevyhnutným dôsledkom subluxácie , a teda posudkový lekár prejav poruchy zdravia posúdil ako poruchu samotnú. Má tiež za to, že v jej prípade sa jedná o obmedzenie pohyblivosti oboch kĺbov (obojstranné), pre ktoré je miera funkčnej poruchy 40%. Zdravotný stav žalobkyne sa teda nezlepšil, napriek tomu bola miera jej funkčnej poruchy v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi určená nižšie. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia nevysvetľuje prečo zdravotné postihnutie bolo posúdené odlišne, t.j. prečo namiesto doterajšej subluxácie, postihnutia s vyššou mierou funkčnej poruchy, bolo u žalobkyne posúdené obmedzenie pohyblivosti s nižšou mierou funkčnej poruchy. Žalobkyňa namieta porušenie povinnosti dbať o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo obdobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Vzhľadom na uvedené navrhuje žalobca napadnuté rozhodnutie zrušiť a vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uvádza, že žalobkyňa je liečená na sekundárne obmedzenie pohyblivosti pravého bedra po vrodenom vykĺbení pravého bedra, liečená konzervatívne, so skrátením pravej dolnej končatiny o 2 cm. Na základe rozsahu pohybu v pravom bedrovom kĺbe, kde je ohnutie do 80 ° ( ortopéd), 90° (reumatológ), ostatné pohyby sú iba ľahkého stupňa. Obmedzenie pohyblivosti v pravom bedrovom kĺbe je na rozhraní ľahkého a stredného stupňa jednostranne. Zároveň je liečená na poškodenie drobných kĺbov rúk ľahkého stupňa. Na základe súčasnej pohyblivosti v pravom bedrovom kĺbe s prihliadnutím aj na poškodenie kĺbov rúk ľahkého stupňa sa nejedná o osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, lebo jednostranné postihnutie pohyblivosti bedrového kĺbu stredného stupňa zodpovedá miere funkčnej poruchy 30% a zvýšenie o choroby kĺbov rúk ľahkého stupňa o 10%. Ľavý bedrový kĺb má ľahkú funkčnú poruchu. O vrodenej luxácií bedrového kĺbu počas liečby trvajúcej viac ako rok sa hovorí pri tejto poruche u detí, kedy sa liečba tohto ochorenia začína liečiť a nie u dospelých. Obmedzenie pohyblivosti v bedrovom kĺbe má aj iné dôvody ako subluxáciu. V predchádzajúcich rokoch nebol zdravotný stav žalobkyne hodnotený správne, pričom súčasné posudzovanie zdravotného postihnutia posudkovým lekárom sa opieralo výsostne o lekárske vyšetrenia predložené žalobkyňou a ich odborné a objektívne zhodnotenie posudkovým lekárom. Žalobca má za to, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia odvolací orgán vecne a podrobne popísal na základe lekárskeho posudku zdravotné postihnutie žalobkyne. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí vyjadril aj k námietkam, ktoré žalobkyňa v odvolaní uviedla. Žalovaný uvádza, že u žalobkyne sa jedná o koxatrózu, zhodne uvádzanú posudkovými lekármi aj v predošlých rokoch, preto tvrdenie žalobkyne, že došlo k zmene posudzovania jej zdravotného postihnutia je nepravdivé. Poukazuje ďalej na to, že v správnom konaní rozhodnutím žalovaného č. AA/2007/13064-NSVOPC zo dňa 27.08.2008 jej bolo zákonným spôsobom zdôvodnené, že nemala pri jednotlivej chorobe mieru funkčnej poruchy 50%, ale miera funkčnej poruchy jej bola na 50% navýšená, keďže žalobkyňa trpela dvomi ochoreniami. Žalovaný tiež poukazuje na zmenu legislatívy v priebehu rokov, kedy bola žalobkyňa posudzovaná. Z týchto dôvodov navrhuje žalovaný žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný ( § 246 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného a jemu predchádzajúce prvostupňové konanie je potrebné podľa § 250j ods. 2 písm. písm. d/ O.s.p. zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie, pretože po preskúmaní rozhodnutia a postupu žalovaného v medziach žaloby dospel k záveru, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov . Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách §244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu. Úlohou súdu pri preskúmavaní zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu podľa druhej hlavy piatej časti je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie a rozhodnutie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou jeho postupu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, a to, či uvedené procesné pochybenie je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§250i ods. 3 O.s.p.). Súd z pripojeného administratívneho spisu zistil, že dňa 12.04.2011 požiadala žalobkyňa o vydanie preukazu pre fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. K žiadosti priložila lekársky nález vystavený ortopédom a reumatológom. Lekárskym posudkom č. XXX/XXXX zo dňa 10.05.2011 bolo určené, že žalobkyňa nie je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, keďže miera funkčnej poruchy u nej je 40% podľa prílohy č. 3 k zákonu č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia (ďalej iba zák.č.447/2008 Z.z.), a to obmedzenie pohyblivosti bedrového kĺbu stredného stupňa, jednostranné - 30% XII.B.B.2.15.b1 a ľahká forma artropatie 10-20% XII.A.4a. Na základe tohto posudku rozhodol prvostupňový správny orgán tak, že žiadosti žalobkyne o vyhotovenie preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím nevyhovuje, keďže nie je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím v zmysle § 2 ods. 3 zák.č.447/2008 Z.z.. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom argumentovala predchádzajúcimi posúdeniami miery funkčnej poruchy , kedy táto bola zistená v rozsahu 50% , pričom od uvedeného času sa zdravotný stav žalobkyne nezlepšil. Mala za to, že prvostupňové správne rozhodnutie bolo nedostatočne a povrchne odôvodnené a nie je z neho zrejmé, prečo bola v predchádzajúcich rokoch jej diagnóza opakovane posudzovaná ako vrodená subluxácia a v súčasnosti je bez zlepšenia zdravotného stavu posudzovaná ako obmedzenie pohyblivosti stredného stupňa a prečo nebolo zohľadnené skrátenie končatín. Namietala tiež nedoručenie lekárskeho posudku ako podkladu rozhodnutia. Odbor posudkových činností žalovaného vydal lekársky posudok č.AA/2011/10465-NSVOPC zo dňa 15.06.2011 so záverom, že žalobkyňa nie je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím. Rozhodnutím č. AA/2011/10465-NSVOPC zo dňa 28.06.2011 žalovaný zamietol odvolanie žalobkyne a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa uvádza, že skrátenie pravej dolnej končatiny o 2 cm nezakladá dôvod na vyššiu mieru funkčnej poruchy, lebo v zmysle zákona sa do úvahy berie skrátenie dolnej končatiny až od 4 cm. K námietke, že žalobkyni nebol doručený lekársky posudok uviedol, že tento sa nedoručuje v zmysle zákona. Poukázal tiež na to, že podľa § 11 ods. 10 zák.č.447/2008 Z.z. predvolá príslušný správny orgán posudzovanú fyzickú osobu na posúdenie zdravotného stavu, ak o to písomne požiada. Zopakoval, že u žalobkyne sa za najzávažnejšie zdravotné postihnutie považuje koxartróza, ktorá vznikla na podklade vrodenej luxácie bedrových kĺbov. Podľa § 2 ods. 3 a 4 zák.č. 447/2008 Z.z., je zdravotné postihnutie s mierou funkčnej poruchy najmenej 50%. Funkčná porucha je nedostatok telesných schopností, zmyslových schopností alebo duševných schopností fyzickej osoby, ktorý z hľadiska predpokladaného vývoja zdravotného postihnutia bude trvať dlhšie ako 12 mesiacov. Podľa § 16 ods. 1 zák.č. 447/2008 Z.z., fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím príslušný orgán vyhotoví preukaz, ak z právoplatného rozhodnutia o peňažnom príspevku na kompenzáciu alebo z právoplatného rozhodnutia o preukaze vyplýva, že ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Podľa § 53 ods. 1 zák.č. 447/2008 Z.z., fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím na konanie vo veciach kompenzácie, na konanie o preukaze a na konanie o parkovacom preukaze sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní s odchýlkami uvedenými v odseku 2, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov. Každé správne rozhodnutie musí obsahovať určité náležitosti, ktoré sú okrem iného esenciálne pre posúdenie zákonnosti rozhodnutia ako takého. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Neexistuje síce nárok účastníka na úspech v správnom konaní, tento má však za každých okolností právo dozvedieť sa, na základe čoho správny orgán rozhodol a ako sa vyrovnal s jeho návrhmi a námietkami. Riadne odôvodnenie je tak základným predpokladom zákonnosti a legitímnosti rozhodnutia správneho orgánu. Ak v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu žalobkyňa namietala zmenu posúdenia miery funkčnej poruchy z 50% na 40%, pokiaľ žalovaný dospel k záveru, že je potrebné toto rozhodnutie potvrdiť, bol povinný uviesť skutočnosť, ktorá k tejto zmene funkčnej poruchy viedla. Súd považuje za nedostačujúce uvedenie zdravotného postihnutia, resp. ochorenia žalobkyne a jeho podradenie pod právnu normu za situácie, kedy žalobkyňa namietala zmenu tohto posúdenia. Predovšetkým v prípade, kedy zmena posúdenia funkčnej poruchy u žalobkyne mala za následok to, že táto viac nebola ťažko zdravotne postihnutou osobou na účely zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, mohla žalobkyňa legitímne očakávať, že sa dozvie dôvod tejto zmeny. Toto však napadnuté rozhodnutie neobsahuje, a napriek tomu, že žalovaný sa vyrovnal s ostatnými odvolacími námietkami žalobkyne, treba uvedený nedostatok považovať za natoľko závažný, že spôsobuje nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia pre nedostatok dôvodov. O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods.1 O.s.p. tak, že vecne úspešnej žalobkyni priznal náhradu trov konania predstavovanú náhradou trov právneho zastúpenia pozostávajúcou z: · úkonov právnej služby podľa § 14 v spojení s § 11 ods. 4 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“), a to: 1. prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom dňa 25.8.2011 (§ 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky)...............................................................................57 eur 2. písomné podanie na súd vo veci samej (podanie žaloby) dňa 30.8.2011 (§14 ods. 1 písm. b) vyhlášky) .........................................................................................57 eur 3. účasť na konaní pred súdom (na pojednávaní na tunajšom súde ) dňa 6.11.2012 (§ 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky)...................................................................... 58,69 eur · režijného paušálu za tri úkony právnej služby (§ 16 ods. 3 vyhlášky) .......2x 7,41 + 7,63 eur · 20% daň z pridanej hodnoty. Celková náhrada trov konania úspešného žalobcu, na zaplatenie ktorej súd zaväzuje žalobcu teda predstavuje sumu 234,17 eur (2x57 eur +58,69 eur +2x7,41 eur + 7,63 eur +0,20x ( 2x57eur+58,69 eur +2x7,41eur +7,63 eur). Súd žalobcovi nepriznal náhradu trov za jeden vyčíslený úkon „ žiadosť o nariadenie pojednávania zo dňa 22.9.2011“, pretože nejde o písomné podanie na súd vo veci samej. Na záver súd upozorňuje na skutočnosť, že sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby vo veciach preskúmavania rozhodnutia v sociálnych veciach je vo výške jednej trinástiny výpočtového základu podľa § 11 ods. 4 vyhlášky, t.j. za rok 2011 v sume 57 eur a v roku 2012 v sume 58,69 eur, nie v sume 123,50 eur, resp. 127,16 eur ako vyčíslil žalobca. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, na Krajskom súde v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.