Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Sd/54/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011201471 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Janáková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1011201471.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave samosudkyňou JUDr. Renátou Janákovou v právnej veci navrhovateľa: H.. X. Q., K.. XX. X. XXXX, O. Ľ. X, XXX XX O., proti odporkyni: Sociálnej poisťovni - ústredie, Ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, o starobný dôchodok, takto r o z h o d o l : Súd rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX zo dňa 28. júna 2011 v spojení so zmenovým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 12. decembra 2011 p o t v r d z u j e . Účastníkom sa náhrada trov n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Navrhovateľ sa včas podaným opravným prostriedkom zo dňa 26. júla 2011 a doplňujúcimi podaniami zo dňa 21. septembra 2011 a 08. novembra 2011 domáhal preskúmania rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 28. júna 2011, ktorým odporkyňa podľa § 65 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 555/2007 Z.z. zamietla navrhovateľovu žiadosť zo dňa 16. júna 2011 o priznanie starobného dôchodku od 31. júla 2008. Navrhovateľ vo svojom návrhu uviedol, že služobný pomer ukončil dňom 30. júna 1996, pretože vykonal viac ako 26 rokov služby, z toho viac ako XX rokov služby zaradenej do II. kategórie funkcií (zvyšok do I. kategórie funkcií). Podľa jeho názoru mu podľa § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) vznikol nárok na starobný dôchodok dosiahnutím veku 57 rokov pri splnení podmienky získania 15 rokov dôchodkovo poistenej doby, t.j. dňom 31. júla 2008. Hoci je poberateľom výsluhového dôchodku, vo výmere tohto dôchodku mu nebola zhodnotená doba vo zvýhodnenej pracovnej kategórii. V doplňujúcom podaní zo dňa 21. septembra 2011 navrhovateľ uviedol, že zákonné ustanovenie § 274 ods. 1 zákona o sociálnom poistení sa bezvýnimočne vzťahuje na všetkých poistencov, nie je možné z jeho pôsobnosti vylúčiť poistenca s odkazom na to, že získal nárok na dôchodok v inom systéme sociálneho zabezpečenia. Navrhovateľ uviedol, že z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov žiadny nárok na starobný dôchodok nezískal, súčasne však uvádza, že mu bol priznaný príspevok za službu, ktorý sa dnes považuje za výsluhový dôchodok. Navrhovateľ nakoniec poukázal na to, že pri priznaní výsluhového dôchodku z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov sa neskúma, v akej kategórii funkcií bola vykonávaná služba v ozbrojených silách, t.j. v tomto systéme mu nároky zo zvýhodnenej pracovnej kategórie neboli zhodnotené. V podaní zo dňa 23. januára 2012 navrhovateľ zotrval na svojom návrhu a na námietkach, ktoré v ňom uviedol a zároveň uviedol, že sa zrieka opravného prostriedku voči zmenovému rozhodnutiu odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 12. decembra 2011. Trvá však na preskúmaní napadnutého rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX zo dňa 28. júna 2011 súdom. Odporkyňa v písomnom vyjadrení zo dňa 19. augusta 2011 a zo dňa 22. decembra 2012 uviedla, že navrhovateľove námietky považuje za nedôvodné. Pretože obdobie výkonu služby profesionálneho vojaka podľa potvrdenia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia zo dňa 16. mája 2011 od 26. augusta 1969 do 30. júna 1996, zaradené do I. a II. kategórie funkcií, navrhovateľovi zakladalo nárok na výsluhový dôchodok a tento mu bol od 1. júla 1996 priznaný, pričom táto doba bola pre nárok na výsluhový dôchodok zhodnotená, odporkyňa nemohla uvedenú dobu zohľadniť pre zníženie dôchodkového veku pre účely § 65 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 555/2007 Z.z. Nakoľko navrhovateľ k 31. júlu 2008 nedosiahol vek XX rokov a podmienky pre určenie iného dôchodkového veku nesplnil, nesplnil podmienku dovŕšenia dôchodkového veku a nárok na starobný dôchodok podľa § 65 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 555/2007 Z.z. navrhovateľovi k tomuto dňu nevznikol. Vzhľadom na uvedené odporkyňa zamietla navrhovateľovu žiadosť o priznanie starobného dôchodku. Vo vyjadrení zo dňa 07. októbra 2011 odporkyňa uviedla, že aplikácia § 274 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v navrhovateľovom prípade neprichádza do úvahy. Jeho aplikácia by bola možná len v tom prípade, ak by navrhovateľ získal doby zamestnania vo zvýhodnenej pracovnej kategórii a to ako všeobecnom systéme dôchodkového poistenia, tak i v osobitnom systéme dôchodkového zabezpečenia vojakov a policajtov, samozrejme za predpokladu, že tieto doby neboli už raz zhodnotené na výsluhový dôchodok. V navrhovateľovom prípade bola doba služobného pomeru (26. augusta 1969 do 30. júna 1996) zhodnotená pre nárok na výsluhový dôchodok, ktorý mu ku dnešnému dňu vypláca Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia. Keďže doby zamestnania nemožno hodnotiť duplicitne vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia (podľa zákona o sociálnom poistení) a aj v osobitnom systéme na výsluhový dôchodok, odporkyňa nemohla aplikovať ustanovenie § 274 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Navrhovateľ získal v civilnom zamestnaní (podľa všeobecného systému dôchodkového poistenia) len obdobie dôchodkového poistenia v III. pracovnej kategórii, toto však nespĺňa podmienky (zaradenie do I. a II. pracovnej kategórii) určené ustanovením § 274 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Pokiaľ ide o zníženie navrhovateľovho dôchodkového veku na XX rokov, odporkyňa nemôže vyhovieť ani tejto jeho požiadavke, nakoľko nespĺňa podmienky pre zníženie dôchodkového veku podľa zákona o sociálnom poistení, ako ani podľa zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení. Keďže vojenská služba vrátane základnej služby a ďalšej služby vo vojenskej škole od 26. augusta 1969 do 31. decembra 1992 v II. kategórii funkcií a od 01. januára 1993 do 30. júna 1996 v I. kategórii funkcií bola navrhovateľovi zhodnotená pre nárok na výsluhový dôchodok, odporkyňa nemohla toto obdobie považovať za obdobie dôchodkového poistenia podľa § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa § 250l a nasl. O.s.p., návrh navrhovateľky prejednal a dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný. Súd vykonal dokazovanie výsluchom zástupkyne odporkyne, oboznámil sa s obsahom dávkového spisu odporkyne č. XXX XXX XXXX a s celým obsahom spisového materiálu a zistil tento skutkový stav. Žiadosťou zo dňa 16. júna 2011 navrhovateľ žiadal o priznanie starobného dôchodku od 31. júla 2008. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX zo dňa 28. júna 2011 odporkyňa zamietla podľa § 65 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 555/2007 Z.z. navrhovateľovu žiadosť o priznanie starobného dôchodku od 31. júla 2008. Rozhodnutie odôvodnila tým, že navrhovateľ ku dňu 31. júla 2008 nedovŕšil vek 62 rokov a podmienky pre stanovenie dôchodkového veku podľa § 274 zákona o sociálnom poistení nesplnil, nesplnil tým podmienku dovŕšenia dôchodkového veku a nárok na starobný dôchodok podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 555/2007 Z.z. mu k tomuto dňu nevznikol. Odporkyňa ďalej uviedla, že nakoľko bolo obdobie výkonu služby profesionálneho vojaka (od 26. augusta 1969 do 30. júna 1996) zaradené do I. a II. kategórie funkcií, navrhovateľovi vznikol nárok na výsluhový dôchodok. Podľa potvrdenia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia Bratislava č. VÚSZ-50364-Ba/2011-ODS zo dňa 16. mája 2011 bola navrhovateľovi uvedená doba zhodnotená pre nárok na výsluhový príspevok, ktorý mu bol priznaný od 01. júla 1996. Podľa § 89 zákona č. 114/1998 Z.z. o sociálnom zabezpečení vojakov sa výsluhový príspevok s účinnosťou od 1. mája 1998 pretransformoval na výsluhový dôchodok a podľa § 125 ods. 11 zákona č. 328/2002 Z.z. sa od 01. júla 2002 považuje naďalej za výsluhový dôchodok. Na základe uvedeného odporkyňa nemohla dobu služby profesionálneho vojaka vykonávanú v I. a II. kategórii funkcií hodnotiť pre dôchodkové účely a určenie dôchodkového veku. Zmenovým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 12. decembra 2011 odporkyňa podľa § 60 ods. 2, § 65, § 255 ods. 5, § 274 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a § 174 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov zamietla navrhovateľovu žiadosť zo 16. júna 2011 o priznanie starobného dôchodku k 31. júlu 2008. Odporkyňa sa v odôvodnení v plnom rozsahu pridržala svojich argumentov a naviac poukázala na zákonné ustanovenia zákona o sociálnom poistení a zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, z ktorých vyplývajú podmienky pre vznik nároku na starobný dôchodok, predovšetkým dôchodkový vek, zníženie dôchodkového veku a podmienky pre uznanie obdobia výkonu služby profesionálneho podľa zákona o sociálnom poistení. Navrhovateľ sa na pojednávanie dňa 05. decembra 2012 nedostavil, svoju neúčasť na ňom ospravedlnil a súhlasil, aby súd prejednal vec v jeho neprítomnosti, preto súd podľa § 250g ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) vec prejednal v jeho neprítomnosti. Na pojednávaní konanom dňa 05. decembra 2012 poverený zamestnanec odporkyne uviedol, že navrhovateľ nevykonával službu zaradenú do zvýhodnenej kategórie do 31. decembra 1999. Službu vykonával do 30. júna 1996, čo je podmienka, aby vznikol nárok na starobný dôchodok podľa § 174 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. Navrhovateľ teda nemá nárok na starobný dôchodok tak, ako to požadoval vo svojom opravnom prostriedku. V individuálnych prípadoch Najvyšší súd Slovenskej republiky zaviazal Sociálnu poisťovňu prihliadať na dobu služby, ktorú poistenec vykonával v kategórii funkcií na účely dôchodkového veku, avšak ide o prípady kedy poistenec získal dobu služby v I. kategórii v rozsahu minimálne XX rokov a teda dôchodkový vek mohol byť znížený podľa § 21 zákona č. 100/1988 Zb. Alebo išlo o prípady, kedy výkon služby trval k 31. decembra 1999 a dôchodkový vek mohol byť znížený podľa § 174 zákona č. 100/1988 Zb. Navrhovateľ vykonával službu do 30. júna 1996, preto túto podmienku nesplnil. Podľa § 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak toto obdobie policajt, profesionálny voja a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. Podľa § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný výsluhový invalidný dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. Podľa § 65 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 555/2007 Z.z. poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Podľa § 65 ods. 2 zákona o sociálnom poistení dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 174 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov občan, ktorý vykonával pred 1. januárom 2000 zamestnanie I. pracovnej kategórie, prípadne službu I. alebo II. kategórie funkcií, má po 31. decembri 1999 nárok na starobný dôchodok tiež, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň a) 56 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 14 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a), prípadne 9,5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 19 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 19 rokov v službe I. kategórie funkcií, b) 57 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 13 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a), prípadne 9 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 18 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 18 rokov v službe I. kategórie funkcií, c) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 12 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a), prípadne 8 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 16 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 16 rokov v službe I. kategórie funkcií alebo 17,5 roka v službe II. kategórie funkcií, alebo d) 59 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 11 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a), prípadne 7,5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až l) alebo 15 rokov v službe I. alebo II. kategórie funkcií. Podľa § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok podľa odseku 1 je, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali k 31. decembru 1999; za zamestnanie sa na tieto účely považujú i náhradné doby a doby uvedené v § 5 ods. 1 a v § 6 ods. 1 nariadenia vlády Československej socialistickej republiky č. 117/1988 Zb. Podľa § 274 ods. 1 zákona o sociálnom poistení nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa priznávajú do 31. decembra 2023. Vychádzajúc z predloženej písomnej dokumentácie odporkyne, po preskúmaní zákonnosti napadnutých rozhodnutí a postupu správneho orgánu súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie vychádza zo správneho právneho posúdenia veci. Súd z písomnej dokumentácie odporkyne zistil, že navrhovateľ vo veku XX rokov splnil zákonné podmienky pre vznik nároku na výsluhový príspevok podľa ustanovenia § 33 zákona č. 76/1959 Zb. o niektorých služobných pomeroch vojakov v znení neskorších predpisov. Podľa ustanovenia § 89 zákona č. 114/1998 Z.z. o sociálnom zabezpečení vojakov sa výsluhový príspevok s účinnosťou od 01. mája 1998 pretransformoval na výsluhový dôchodok a podľa § 125 ods. 13 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa od 01. júla 2002 považoval naďalej za výsluhový dôchodok. V čase, keď navrhovateľovi vznikol nárok na výsluhový dôchodok (vtedy výsluhový príspevok) patril vojakom z povolania prepusteným zo služobného pomeru podľa § 26 ods. 1 písm. a) až c) a e) až g) a ods. 2 zákona č. 76/1959 Zb. o niektorých služobných pomeroch vojakov v znení neskorších predpisov výsluhový príspevok do XX rokov veku vo výške XX % platu, ak konali službu v ozbrojených silách po dobu najmenej XX rokov. Táto výmera sa zvyšovala za XX. a každý ďalší ukončený rok služby o 1 % platu. Navrhovateľ skončil služobný pomer profesionálneho vojaka dňom 30. júna 1996, pričom k tomuto dátumu navrhovateľ vykonal viac ako XX rokov služby, z toho XX rokov v II. kategórii funkcií (obdobie od XX.XX.XXXX - XX.XX.XXXX) a necelé tri roky v I. kategórii funkcií (obdobie od XX.XX.XXXX P. XX.XX.XXXX). Pre účely výpočtu výsluhového príspevku bola toho času navrhovateľovi zohľadnená a zhodnotená celá doba poistenia. Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia, ako príslušný orgán, priznal navrhovateľovi výsluhový dôchodok a vyplácal mu ho. Žiadosťou zo dňa 16. júna 2011 navrhovateľ žiadal o priznanie starobného dôchodku od 31. júla 2008, to znamená, že priznanie starobného dôchodku žiadal k dosiahnutému veku XX rokov. Pritom poukazoval na svoje zaradenie v I. a II. kategórii funkcií, v ktorých vykonával službu profesionálneho vojaka. Súd na tomto mieste považuje za potrebné uviesť, že podľa § 65 ods. 2 zákona o sociálnom poistení je dôchodkovým vekom XX rokov. Zníženie dôchodkového veku zákon o sociálnom poistení pripúšťa len v prípade žien, a to v závislosti od počtu detí, ktoré vychovali. V prípade mužov zákon s takýmto znižovaním dôchodkového veku nepočíta. Iný spôsob zníženia dôchodkového veku upravoval len zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, ktorý spájal výhodu zníženia dôchodkového veku so zaradením vykonávanej práce do I. alebo II. pracovnej kategórie (na účely dôchodkového zabezpečenia sa zamestnania do 31. decembra 1999 zaraďovali do troch pracovných kategórií, pričom I. a II. pracovná kategória sa nazývali tzv. preferovanými pracovnými kategóriami, pretože so zaradením zamestnania do nich zákon spájal určité výhody. Ostatné zamestnania boli radené do III. pracovnej kategórie). Ako zamestnanie zaradené do I. (II.) pracovnej kategórie za dobu pred 01. januárom 2000 zákon hodnotil aj službu vojakov z povolania (§ 129) zaradenú do I. (II.) kategórie funkcií, a to v prípade ak nevznikol nárok na dôchodok podľa piatej časti citovaného zákona. Služba zaradená do I. kategórie funkcií sa v týchto prípadoch hodnotila ako zamestnanie I. pracovnej kategórie uvedené v § 14 ods. 2 písm. b) až h) zákona o sociálnom zabezpečení (§ 14 ods. 4 zákona o sociálnom zabezpečení). Neskôr sa zákonodarca rozhodol výhody plynúce zo zaradenia do I. a II. pracovnej kategórie, resp. kategórie funkcií zrušiť. Za týmto účelom prijal zákon č. 235/1992 Zb., ktorým mali byť pracovné kategórie od 01. januára 1993 definitívne zrušené s tým, že počnúc týmto dňom nebude možné zaraďovať zamestnania do preferovaných pracovných kategórií. Napriek tomu sa však možnosť tohto zaraďovania predlžovala každým rokom, a to až do 31. decembra 1999. Po uplynutí tohto dátumu už nebolo možné zaradiť žiadne zamestnanie do preferovanej pracovnej kategórie. V súčasnosti účinné ustanovenie § 274 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení garantuje poistencom, ktorí vykonávali zamestnanie zaradené do I. a II. pracovnej kategórie, nároky vyplývajúce z tohto zaradenia a to až do roku 2023. Z uvedeného vyplýva, že ak poistenec vykonával zamestnanie zaradené do I. pracovnej kategórie v požadovanom rozsahu (10, 15, 20 rokov, tiež aj v rozsahu uvedenom vo vyššie citovanom ustanovení § 174 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov) a zároveň získal najmenej 25 rokov obdobia dôchodkového poistenia, mal nárok na priznanie starobného dôchodku v nižšom dôchodkovom veku, ako je dôchodkový vek 62 rokov. Avšak, aby vojakovi z povolania vznikol nárok na starobný dôchodok podľa ustanovenia § 174 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. musel splniť podmienku, a to že služba I. alebo II. kategórie funkcií mu trvala k 31. decembru 1999. Len v takom prípade by mohol požívať výhodu zníženia dôchodkového veku vyplývajúcu zo zaradenia do týchto preferovaných kategórií funkcií a len v takom prípade by mohlo byť aplikované ustanovenie § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. V navrhovateľom prípade však došlo k skončeniu služobného pomeru vojaka dňa 30. júna 1996. To znamená, že podmienka trvania služby k dátumu 31. decembra 1999 v jeho prípade nebola splnená. Navyše, pokiaľ by mal byť navrhovateľovi znížený dôchodkový vek na 57 rokov, musel by splniť ďalšiu podmienku vyplývajúcu z ustanovenia § 174 ods. 1 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb., a to výkon služby po dobu 18 rokov, pričom by musel vykonávať službu v I. kategórii funkcií. Navrhovateľ vykonával službu v I. kategórii v období od 01. januára 1993 do 30. júna 1996, t. j. necelé tri roky. Druhou prekážkou priznania starobného dôchodku navrhovateľovi (okrem nesplnenia podmienky dôchodkového veku 62 rokov) je skutočnosť, že zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení výslovne upravuje, že obdobie výkonu služby profesionálneho vojaka sa berie ako obdobie dôchodkového poistenia len v tom prípade, ak toto obdobie profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol mu priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu (§ 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení). Rovnaké platí aj pre doby získané do 31. decembra 2003 (§ 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení). Z potvrdenia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia zo dňa 16. mája 2011 jasne vyplýva, že navrhovateľova doba dôchodkového poistenia (od 26. augusta 1969 do 30. júna 1996) bola zhodnotená pre účely priznania výsluhového dôchodku, ktorý mu bol priznaný ku dňu 1. júla 1996. To znamená, že táto doba poistenia nemôže byť odporkyňou zhodnotená pre účely priznania starobného dôchodku v spojení priznaním výhody zníženia dôchodkového veku (57 rokov) v zmysle zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Jednalo by sa totiž o duplicitné hodnotenie doby dôchodkového postenia vo všeobecnom systéme a zároveň v osobitnom systéme, čo zákon nepripúšťa. Navrhovateľ nesplnil ani podmienku vyplývajúcu z ust. § 21 zák. o sociálnom zabezpečení, podľa ktorého, aby mu bol znížený dôchodkový vek, navrhovateľ mal získať dobu služby v I. kategórii v rozsahu minimálne 20 rokov. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že navrhovateľ ku dňu 31. júla 2008 nesplnil zákonné podmienky pre priznanie starobného dôchodku vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia a tiež nesplnil podmienky pre priznanie výhody zníženia dôchodkového veku tak, ako to žiadal navrhovateľ vo svojom návrhu. Podľa § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Ustanovenie § 250j ods. 5 platí obdobne. Krajský súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia i postupu odporkyne, vychádzajúc z predloženej spisovej dokumentácie odporkyne dospel k záveru, že zistenie skutkového stavu v preskúmavanej veci je dostačujúce, rozhodnutie vychádzalo zo správneho právneho posúdenia veci a postup správneho orgánu je v súlade so zákonom, a preto napadnuté rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX zo dňa 28. júna 2011 v spojení so zmenovým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX zo dňa 12. decembra 2011 ako vecne správne potvrdil. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. Navrhovateľ nebol v konaní úspešný a odporkyni trovy konania neprislúchajú. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave na Najvyšší súd Slovenskej republiky, písomne, dvojmo. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3/ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha /§ 205 ods.1 O.s.p./. Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh súd vyhotoví kópie na jeho trovy. /§ 42 ods. 3 O.s.p./ Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/, f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci /§ 205 ods. 2 O.s.p./.