Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4S/165/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011201476 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Langová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1011201476.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Soni Langovej a členov senátu JUDr. Judity Kokolevskej a JUDr. Miloty Tóthovej, v právnej veci žalobcu: U. L. - L., D. X, XXX XX I., proti žalovanému Sociálna poisťovňa, ústredie, ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, preskúmanie zákonnosti rozhodnutí č. 36076-2/2011-BA zo dňa 23.6.2011 a 36099-2/2011-BA zo dňa 23.6.2011, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou súdu dňa 7.9.2011 sa žalobca domáhal preskúmania postupu správnych orgánov a rozhodnutí žalovaného č. 36076-2/2011-BA zo dňa 23.6.2011 a 36099-2/2011-BA zo dňa 23.6.2011, ktorým žalovaný na základe odvolaní žalobcu voči rozhodnutiam Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava č. 200-036175-CA 02/2011, NP 201-790/2011 zo dňa 9.3.2011 a 200-036190-CA02/2011, NP 790A/2011 zo dňa 9.3.2011 odvolania žalobcu zamietol a napadnuté prvostupňové rozhodnutia potvrdil. V žalobe žalobca uviedol, že predmetnými rozhodnutiami mu bolo k 14.2.2011 predčasne ukončené vyplácanie dávok nemocenského poistenia napriek práceneschopnosti žalobcu, ktorá bola ukončená dňa 9.8.2011. Poukázal na omyl zo strany obvodného lekára v dôsledku ktorého medzi ukončením práceneschopnosti dňa 17.2.2010 a vznikom ďalšej práceneschopnosti dňom 18.8.2010 neuplynula zákonná lehota 26 týždňov, t.j. 182 dní, ale len 180 dní. Od septembra 1998 je onkologickým pacientom, a podstúpil mnoho liečebných procedúr. Ukončenie práceneschopnosti zo strany lekára je len formálnym úkonom za účelom zachovania nároku na vyplácanie nemocenských dávok. V prípade, ak by bol on alebo jeho lekár upozornený na skutočnosť, že ďalšia práceneschopnosť bola určená o 2 dni skôr, bol by sa tento omyl odstránil. Poukázal na list zo dňa 7.9.2010, č. 200-095205-CA 02/2010, ktorým žalobca obdržal rozhodnutie sociálnej poisťovne o vyplácaní dávok nemocenského poistenia od 18.8.2010 do zániku práceneschopnosti, ukončenej 9.8.2011. Pretože si žalobca nie je vedomý žiadneho pochybenia, považoval rozhodnutie o pozastavení vyplácania dávok nemocenského poistenia od 14.2.2010 za nespravodlivé. Vzhľadom na finančnú náročnosť liečby a príjem pozostávajúci len z dôchodku vo výške 385,20 eur je odňatie dávok neúnosné. Na základe uvedených dôvodov žiadal napadnuté rozhodnutia žalovaného zrušiť a uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi dávky nemocenského poistenia za obdobie od 14.2.2010 do 9.8.2011. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že rozhodnutím č. 36076-2/2011-BA zo dňa 23.6.2011 na základe odvolania žalobcu potvrdil prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu č. 200-036175- CA02/2011, NP 201-790/2011 zo dňa 9.3.2011, ktorým podľa § 34 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon), zanikol žalobcovi nárok na nemocenské, ktorý si uplatnil z poistného vzťahu povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby pri dočasnej pracovnej neschopnosti vzniknutej 18.8.2010. Zároveň rozhodnutím č. 36099-2/2011-BA zo dňa 23.6.2011 potvrdil prvostupňové rozhodnutie č. 200-036190-CA02/2011, NP 790A/2011 zo dňa 9.3.2011, ktorým na základe rovnakého ustanovenia zákona, uplynutím dňa 14.2.2011 zanikol žalobcovi nárok na nemocenské ktorý si uplatnil z poistného vzťahu dobrovoľne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby pri dočasnej pracovnej neschopnosti vzniknutej 18.8.2010. Žalobca bol uznaný za dočasne práceneschopného od 18.8.2010 a nárok na nemocenské si uplatnil príslušným potvrdením č. K 490935 z poistného vzťahu povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby. Zároveň si predložením potvrdenia č. K 490936 uplatnil aj nárok na nemocenské z poistného vzťahu dobrovoľne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby. V informačnom systéme Sociálnej poisťovne je žalobca evidovaný ako samostatne zárobkovo činná osoba od 1.1.1993 do 23.5.2000 a v období od 25.10.2000 do 30.6.2011. Dobrovoľne nemocensky poistenou osobou bol od 16.10.2006 do 31.12.2010. Dňom 1.1.2011 sa zúžil okruh osôb, ktoré sa môžu dobrovoľne nemocensky poistiť o osoby, ktorým bol priznaný starobný dôchodok, predčasný dôchodok alebo invalidný dôchodok z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %. Z tohto dôvodu žalobcovi zaniklo ku dňu 31.12.2010 jeho dobrovoľné nemocenské poistenie. Nárok na nemocenské bol posudzovaný podľa znenia zákona účinného do 31.12.2010. Z dôvodu, že žalobca splnil podmienky nároku na nemocenské z oboch poistných vzťahov, bolo mu rozhodnutím č. 200-095205-CA02/2010 priznané nemocenské podľa § 58 ods. 2 a § 58 ods. 3 zákona z úhrnu denných vymeriavacích základov na určenie výšky nemocenských dávok z oboch jeho nemocenských poistení za obdobie od 18.8.2010 do zániku tohto nároku a nemocenské mu bolo od tohto termínu vyplácané. Žalovaný poukázal na odôvodnenie napadnutých rozhodnutí, ust. § 34 ods. 1, 4, 5 zákona a uviedol, že do podporného obdobia sa započítavajú aj predchádzajúce obdobia dočasnej práceneschopnosti, ak patria do obdobia 52 týždňov pred jej vznikom. Dočasná práceneschopnosť žalobcu vznikla 18.8.2010 a obdobím 52 týždňov pre jej vznikom je obdobie od 19.8.2009 do 17.8.2010. V predchádzajúcom období bol žalobca práceneschopný od 19.2.2009 do 17.2.2010. Do obdobia 52 týždňov pred vznikom práceneschopnosti teda spadá časť predchádzajúcej práceneschopnosti, a to od 19.8.2009 do 17.2.2010. Predchádzajúca dočasná práceneschopnosť žalobcovi skončila 17.2.2010 a nová vznikla 18.8.2010. Nemocenské poistenie teda netrvalo aspoň 26 týždňov od skončenia poslednej pracovnej neschopnosti, trvalo 25 týždňov a 6 dní. Z ustanovení § 34 ods. 4 a 5 zákona vyplýva, že ak nemocenské poistenie netrvalo dlhšie ako 26 týždňov bez toho aby vznikla dočasná práceneschopnosť, do podporného obdobia sa započítavajú aj predchádzajúce obdobia dočasnej pracovnej neschopnosti patriace do obdobia 52 týždňov pred jej vznikom. V danom období 52 týždňov pred vznikom posudzovanej práceneschopnosti bol žalobca uznaný za práceneschopného po dobu 183 dní. U žalobcu netrvalo podporné obdobie 52 týždňov, t.j. 354 dní ale len 181 dní (t.j. 354 - 183 = 181). Posledným dňom podporného obdobia bol 14.2.2011 napriek tomu, že dočasná pracovná neschopnosť žalobcu aj naďalej trvala. Posudzujúca ošetrujúca lekárka uznala žalobcu za práceneschopného od 18.8.2010 o čom vydala potvrdenie na predpísanom tlačive na základe ktorého začalo konanie vo veci nároku na nemocenské. Na základe uvedených dôvodov uplynutím dňa 14.2.2011 zanikol žalobcovi nárok na nemocenské uplatnené od 18.8.2010 napriek tomu, že jeho pracovná neschopnosť trvala až do 9.8.2011. Žalovaný postupoval v danej veci v zmysle platného právneho predpisu a nemohol mu priznať a vyplatiť nárok na nemocenské do 9.8.2011. V závere žalovaný poukázal na úpravu zákona ohľadom plynutia lehôt na uplatnenie si nároku podľa piatej časti, druhej hlavy O.s.p. z čoho usúdil, že žaloba bola žalobcom podaná po zákonom stanovenej lehote a žiadal konanie z tohto dôvodu zastaviť. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný ( § 246 ods. 1, § 246a ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo na nariadenom pojednávaní podľa § 247 ods. 1 a nasl. O.s.p. Z doručenej dokumentácie vyplýva, že žalobca prevzal napadnuté rozhodnutie žalovaného dňa 1.7.2011. Lehota na podanie žaloby (t.j. nie doručenie príslušnému súdu) podľa piatej časti, druhej hlavy O.s.p. je upravená v ust. § 250b ods. 1 O.s.p. a je určená na obdobie do 2 mesiacov od doručenia druhostupňového rozhodnutia a lehota na podanie žaloby by teda v danom prípade uplynula dňom 1.9.2011. Z pečiatky podacej pošty súd zistil, že žalobca podal žalobu na prepravu dňa 28.8.2011, t.j. bola podaná včas. Podľa ust. § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, t.j., najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. Podľa § 250i ods. 1 O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia. Podľa § 250i ods. 3 O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu súd prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Úlohou súdu v danej veci bolo posúdenie zákonnosti a správnosti rozhodnutia oboch správnych orgánov, t.j. žalovaného a prvostupňového správneho orgánu ako i posúdenie zákonnosti postupu, ktorý predchádzal vydaniu ich rozhodnutí. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu posúdi súd i zákonnosť prv urobeného správneho rozhodnutia, o ktoré sa preskúmavané rozhodnutie opiera, ak bolo preň prv urobené rozhodnutie záväzné a ak nie je na jeho preskúmanie určený osobitný postup ( § 245 ods. 1 O.s.p.). Podľa ust. § 172 ods. 1 zákona, na konanie vo veciach sociálneho poistenia sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Všeobecný predpis o správnom konaní sa nevzťahuje ani na konanie vo veciach starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom. Z obsahu predloženého administratívneho spisu súd zistil, že dňa 17.8.2010 vystavila ošetrujúca lekárka žalobcu potvrdenie o dočasnej práceneschopnosti žalobcu od 18.8.2010 (schopný práce bol od 10.8.2011), na základe ktorého si žalobca uplatnil dávky nemocenského poistenia. Z evidencie žalobcu, ktorá nebola v konaní spochybnená vyplýva, že žalobca bol v posudzovanom čase evidovaný ako samostatne zárobkovo činná osoba a do 31.12.2010 bol popri starobnom dôchodku aj dobrovoľne nemocensky poistenou osobou. Podľa § 23 zákona v znení účinnom od 1.1.2011, dobrovoľne nemocensky poistenej osobe, dobrovoľne dôchodkovo poistenej osobe a dobrovoľne poistenej osobe v nezamestnanosti vzniká nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti odo dňa prihlásenia sa na tieto poistenia, najskôr odo dňa podania prihlášky, a zaniká dňom odhlásenia sa z týchto poistení, najskôr odo dňa podania odhlášky. Dobrovoľne nemocensky poistenej osobe zaniká nemocenské poistenie tejto osoby dňom priznania starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70%. Dobrovoľne dôchodkovo poistenej osobe zaniká dôchodkové poistenie tejto osoby dňom priznania predčasného starobného dôchodku. Z uvedeného dôvodu žalobcovi dňom účinnosti novely zákona účinnej od 1.1.2011 zaniklo nemocenské poistenie titulom dobrovoľne nemocensky poistenej osoby z dôvodu poberania starobného dôchodku dňom 31.12.2010. Uplatnený nárok na nemocenské bolo posudzované podľa právnej úprave účinnej v čase vzniku nároku, t.j. do 31.12.2010. Z dôvodu, že žalobca nenamietal v žalobe určenie výšky nemocenských dávok v zmysle rozhodnutia č. 200-095205-CA 02/2010 zo dňa 7.9.2010, súd neskúmal určenie výšky nemocenských dávok. V predmetnom rozhodnutí sociálna poisťovňa rozhodla o priznaní nemocenských dávok od 18.8.2010 do zániku nároku na nemocenské, ktoré nebolo v predmetnom rozhodnutí časovo určené. Výška nemocenských dávok bola určená úhrnom dávok z vymeriavacích základov z nemocenského poistenia povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby a dobrovoľne nemocensky poistenej osoby. Dňom 18.8.2010 žalobcovi ako dobrovoľne nemocensky poistenej osobe a zároveň povinne poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe z týchto jednotlivých poistení vznikol nárok na nemocenské dávky. Podľa ust. § 34 ods. 1 až 5 zákona, zamestnancovi vzniká nárok na nemocenské od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe a dobrovoľne nemocensky poistenej osobe vzniká nárok na nemocenské od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Nárok na nemocenské zaniká dňom nasledujúcim po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti, najneskôr uplynutím 52. týždňa od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti (ďalej len "podporné obdobie"), ak tento zákon neustanovuje inak. Zamestnancovi vzniká nárok na nemocenské od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti, ak dočasná pracovná neschopnosť vznikla v ochrannej lehote. Ak zamestnancovi zaniklo nemocenské poistenie v období dočasnej pracovnej neschopnosti, v ktorom má nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti podľa osobitného predpisu, má nárok na nemocenské odo dňa nasledujúceho po dni zániku nemocenského poistenia. Do podporného obdobia sa započítavajú aj predchádzajúce obdobia dočasnej pracovnej neschopnosti, ak patria do obdobia 52 týždňov pred jej vznikom. Predchádzajúce obdobia dočasnej pracovnej neschopnosti sa nezapočítavajú do podporného obdobia, ak nemocenské poistenie trvalo aspoň 26 týždňov od skončenia poslednej dočasnej pracovnej neschopnosti a poistencovi počas tohto obdobia nemocenského poistenia nevznikla dočasná pracovná neschopnosť. Do podporného obdobia sa nezapočítava obdobie nariadeného karanténneho opatrenia. Podľa ust. § 122 ods. 2 Občianskeho zákonníka koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň. V danom prípade žalobcovi skončila dňa 17.2.2010 predchádzajúca pracovná neschopnosť trvajúca od 19.8.2009. Deň 17.2.2010 (streda) je dňom od ktorého sa začína počítať 26 - týždňová lehota od skončenia poslednej práceneschopnosti. Koniec tejto lehoty pripadol na deň 18.8.2010 (streda) a až po jeho uplynutí (t.j. od 18.8.2010) by boli splnené podmienky na trvanie nemocenského poistenia, t.j. 26 týždňov od poslednej pracovnej neschopnosti pre trvanie nároku na nemocenské dávky. Z uvedeného dôvodu bolo potrebné od podporného obdobia - 52 týždňov odpočítať obdobie predchádzajúcej pracovnej neschopnosti v rozsahu 183 dní. Z uvedeného teda vyplýva, že v posudzovanom prípade netrvalo podporné obdobie žalobcu zákonom určených 52 týždňov (t.j. 364 dní), ale len 181 dní a preto posledný deň podporného obdobia pripadol na deň 14.2.2011. Rozhodnutia správnych orgánov v danom prípade boli preto podľa názoru súdu vecne správne a boli dostačujúcim spôsobom odôvodnené. Sám žalobca si bol zrejme vedomý nedodržania zákonom určených lehôt pre trvanie nároku na nemocenské, keď uviedol, že ošetrujúci lekár omylom označil vo vydanom potvrdení, deň 18.8.2010 za deň začiatku práceneschopnosti, čím nedošlo k dodržaniu zákonom určených lehôt pre trvanie nároku na nemocenské do doby skončenia práceneschopnosti.. Súd v danom prípade nemôže prihliadnuť na tvrdenie žalobcu, že ošetrujúci lekár žalobcu omylom určil za deň začiatku dočasnej práceneschopnosti deň 18.8.2010. Z predloženého dokladu je zrejmé, že doklady o dočasnej pracovnej neschopnosti (č. K 490935 a 490936) boli vystavené lekárom dňa 17.8.2010 s tým, že počiatok práceneschopnosti bol určený od nasledujúceho dňa, t.j. od 18.8.2010. Údaje na predmetných dokladoch sú nepochybné a zreteľne označené. Za nesprávnosť údajov v potvrdení zodpovedá vystavujúci lekár a nie je v právomoci sociálnej poisťovne vykonávať v ňom akékoľvek zásahy, prípadne ho pozmeňovať. Na tieto doklady bol žalovaný povinný prihliadať pri určení dávok nemocenského z nemocenského poistenia povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby ako aj pri určení dávok nemocenského z nemocenského poistenia dobrovoľne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby. Na základe uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutia žalovaného boli vydané v súlade so zákonom, v konaní nebola zistená taká vada, ktorá by spôsobila ich nezákonnosť, a preto žalobu podľa ust. § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. O trovách konania súd rozhodol s prihliadnutím na ust. § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý nemal úspech v konaní ich náhradu nepriznal a žalobca zo zákona nemá nárok na náhradu trov konania. Rozhodnutie bolo jednomyseľne odhlasované všetkými členmi senátu v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo, na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.