Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4S/166/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011201484 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 02. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Langová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1011201484.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: R. L., W. X, XXX XX Q., proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. AA/2011/0894-NSVOPPK/Bar zo dňa 27.7.2011 a komlexného posudku č. AA/2011/09090-NSVOPČ zo dňa 11.7.2011, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave konanie z a s t a v u j e. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou súdu dňa 7.9.2011 sa žalobkyňa domáhala preskúmania postupu správnych orgánov a rozhodnutí žalovaného č. AA/2011/0894-NSVOPPK/Bar zo dňa 27.7.2011 a komplexného posudku č. AA/2011/09090-NSVOPČ zo dňa 11.7.2011. V žalobe uviedla, že dňa 28.1.2011 podala v mene svojej dcéry, maloletej J. L. žiadosť o peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla. Prvostupňový správny orgán jej žiadosti nevyhovel a rozhodnutím č. B4/2011/21844/02/Val zo dňa 7.3.2011 kompenzáciu nepriznal. Podkladom pre rozhodnutie bol komplexný posudok č. BA/2011/71691/13/LH zo dňa 2.3.2011 v ktorom bola maloletá J. L. posúdená ako osoba odkázaná na individuálnu prepravu, avšak nespĺňa kritérium využívania osobného motorového vozidla na pracovné, vzdelávacie, rodinné a občianske aktivity. Na základe podaného odvolania žalovaný v zmysle nového komplexného posudku č. AA/2011/09090-NSVOPČ zo dňa 11.7.2011 odvolanie žalobkyne zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Podľa názoru žalobkyne žalovaný nepostupoval v súlade s ust. § 15 ods. 8 zákona č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o peňažných príspevkoch), pretože nebol dôvod na opätovné posudzovanie odkázanosti maloletej na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. Odkázanosť bola potvrdená rozhodnutím č. BA/2011/84253/RPP/25/LH zo dňa 4.5.2011, ktorým bolo vyhovené žiadosti žalobkyne o parkovací preukaz. V napadnutom komplexnom posudku bolo uvedené, že maloletá je schopná sa prepravovať v prostriedkoch hromadnej prepravy v rozpore s § 14 ods. 4 zákona o peňažných príspevkoch. V texte žaloby žalobkyňa popísala prejavy ochorenia maloletej. Žalovaný podľa nej pochybil, keď jej neoznámil, že v odvolacom konaní bude opätovne posudzovať odkázanosť maloletej a neumožnil tak žalobkyni sa k veci vyjadriť a požiadať o prerokovanie podľa § 55 ods. 10 zákona o peňažných príspevkoch. Žalovaným vypracovaný komplexný posudok je v rozpore s § 15 ods. 1 zákona o peňažných príspevkoch, pretože v ňom nie je navrhnutá kompenzácia zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou podľa § 14 ods. 8 v spojitosti s prílohou č. 6 zákona. Žalovaný v danom prípade postupoval v rozpore s ust. § 3 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len správny poriadok). Na základe uvedených dôvodov žiadala napadnuté rozhodnutie ako i napadnutý komplexný posudok zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe namietal nedostatok procesnej spôsobilosti žalobkyne na podanie žaloby vo svojom mene. Uviedol, že napadnutými rozhodnutiami neboli dotknuté jej práva. Podľa § 38 ods. 1 písm. b) bod 2 zákona o peňažných príspevkoch v spojení s § 250 ods. 2 O.s.p. je procesne legitimovanou osobou na podanie žaloby maloletá J. L., zo zákona zastúpená matkou, R. L.. Z uvedeného dôvodu žiadal konanie zastaviť. Vyjadril sa aj k námietkam uvedeným v žalobe. Uviedol, že na základe odvolania maloletej voči prvostupňovému rozhodnutiu požiadal o preskúmanie komplexného posudku vypracovaného prvostupňovým správnym orgánom, vydanie druhostupňového komplexného posudku v ktorom bolo konštatované, že maloletá je nútená v dôsledku svojej choroby dodržiavať prísnu diétu, avšak nebolo zistené také pohybové postihnutie, príp. poruchu imunitných mechanizmov, ktoré by znemožňovalo prepravu vozidlami hromadnej prepravy. Bola konštatovaná miera funkčnej poruchy na 50 %, avšak peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla nebol navrhnutý. V tejto súvislosti citoval ust. § 38 ods. 1 a 11, § 14 ods. 6 zákona o peňažných príspevkoch. Žalovaný preskúmal prvostupňové rozhodnutie a na základe komplexného posudku v súlade s účinnou právnou úpravou dospel k záveru, že odvolaním napadnuté rozhodnutie je v súlade so zákonom. Žalovaný ďalej poukázal na rozsah podanej žaloby, ktorý prekročil rozsah podaného odvolania. Citoval ust. § 53 ods. 1, 2, § 59 ods. 1, 2, § 55 ods. 6, § 43 ods. 1, § 15 ods. 7, § 11 ods. 9 a 10 zákona o peňažných príspevkoch, § 57 ods. 2, § 59 správneho poriadku pričom uviedol, že konal v zmysle uvedených ustanovení. Žalobkyňa bola riadne upovedomená o postúpení veci žalovanému v dôsledku ňou podaného odvolania, mala možnosť využiť svoje procesné práva, čo neurobila. Taktiež uviedol, že preskúmanie komplexného posudku je vylúčené zo súdneho prieskumu podľa § 248 písm. b) O.s.p. V napadnutom komplexnom posudku boli konštatované zvýšené výdavky maloletej so zabezpečením hygieny a hygieny v domácnosti, bola z tohto titulu navrhnutá kompenzácia, a preto v tejto časti nie sú námietky žalobkyne opodstatnené. V dôsledku kvalitne spracovanej zdravotnej dokumentácie nebolo potrebné posudzovanú osobu osobne vidieť na to, aby bol spracovaný príslušný posudok ohľadom funkčnej diagnostiky. Na základe uvedených dôvodov žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Z obsahu podanej žaloby je zrejmé, že žalobkyňa sa domáhala postupu súdu podľa piatej časti, druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku. Podľa ust. § 244 ods. 1 až 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.), v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy, štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie správneho orgánu"). Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Podľa § 247 ods. 1 a 2 O.s.p., podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti O.s.p. sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Podľa § 250 ods. 2 O.s.p., žalobcom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník správneho konania bola rozhodnutím a postupom správneho orgánu ukrátená na svojich právach. Podať žalobu môže aj fyzická alebo právnická osoba, s ktorou sa v správnom konaní nekonalo ako s účastníkom, hoci sa s ňou ako s účastníkom konať malo. Podľa ust. § 38 ods. 1, 2, 9 a 10 zákona o peňažných príspevkoch, fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je podľa komplexného posudku vypracovaného podľa § 15 ods. 1 odkázaná na kompenzáciu zvýšených výdavkov, možno poskytnúť peňažný príspevok na zvýšené výdavky, ak tento zákon neustanovuje inak a) na diétne stravovanie, b) súvisiace 1. s hygienou alebo s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia, 2. so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla, 3. so starostlivosťou o psa so špeciálnym výcvikom. Odkázanosť na každé zvýšenie výdavkov uvedených v odseku 1 sa posudzuje samostatne. Zvýšené výdavky súvisiace so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla na účely tohto zákona sú výdavky na pohonné látky, ktoré slúžia na jeho prevádzku, ktoré fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím využíva na pracovné aktivity, vzdelávacie aktivity, rodinné aktivity alebo občianske aktivity. Podmienka využívania osobného motorového vozidla na pracovné aktivity je splnená aj vtedy, ak fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím podniká, prevádzkuje alebo vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť v mieste svojho trvalého pobytu. Výška peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla je mesačne 16,70% sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu ustanovenú osobitným predpisom. 29) (11) Peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla možno poskytnúť fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom a ktorá a) je vlastníkom alebo držiteľom osobného motorového vozidla, alebo b) nie je vlastníkom alebo držiteľom osobného motorového vozidla a jej prepravu zabezpečuje fyzická osoba, ktorá nemá oprávnenie na vykonávanie prepravy. Podľa ust. § 53, ods. 1 a 2 zákona o peňažných príspevkoch, na konanie vo veciach kompenzácie, na konanie o preukaze a na konanie o parkovacom preukaze sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní s odchýlkami uvedenými v odseku 2, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia § 18 ods. 3, § 33 ods. 2, § 60, § 61 až 68 všeobecného predpisu o správnom konaní sa nevzťahujú na konanie vo veciach kompenzácie, na konanie o preukaze a na konanie o parkovacom preukaze. Podľa § 14 ods. 1 a 2 správneho poriadku, účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak. Účastníkom konania je aj ten, komu osobitný zákon také postavenie priznáva. Podľa ust. § 16 ods. 1 správneho poriadku, účastníka konania, ktorý nemôže konať samostatne, zastupuje zákonný zástupca; ak nemá zákonného zástupcu a ak je to potrebné na obhajovanie jeho práv, správny orgán mu ustanoví opatrovníka. Z vyššie uvedenej právnej úpravy teda vyplýva, že osobitný zákon, t.j. zákon o peňažných príspevkoch priznáva postavenie účastníka v predmetnom konaní fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím a tou osobou v posudzovanej veci je maloletá J. L.. Žalobou napadnutým rozhodnutím boli dotknuté práva účastníka správneho konania vo veci kompenzácie zvýšených výdavkov, a to maloletej J. L.. Žalobkyňa, R. L. je zákonným zástupcom maloletej dcéry, J. L., pričom z tohto postavenia jej nevyplýva oprávnenie namiesto dcéry podať žalobu vo svojom mene, pretože napadnutým rozhodnutím neboli dotknuté jej práva vyplývajúce z osobitného predpisu (t.j. nárok na kompenzáciu zvýšených výdavkov určených pre osobu s ťažkým zdravotným postihnutím). Žalobkyňa teda nie je oprávnenou osobou na podanie žaloby podľa piatej časti, druhej hlavy O.s.p. Podľa § 250d ods. 3 O.s.p., súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala oneskorene, ak ju podala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania súdom, ak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu žaloby, alebo ak žalobca nie je zastúpený podľa § 250a alebo ak žaloba bola vzatá späť (§ 250h ods. 2). Odvolanie proti uzneseniu je prípustné. Na základe uvedených dôvodu, súd konanie zastavil. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 146 ods. 2, písm. c) O.s.p., pretože žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania ak bolo zastavené. Rozhodnutie bolo odhlasované členmi senátu v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, dvojmo. Odvolanie musí spĺňať náležitosti ust. § 205 O.s.p.