Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/168/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011201502 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1011201502.6 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a členov senátu JUDr. Nory Majerníkovej a JUDr. Renáty Janákovej v právnej veci žalobcu: UNOLES, s.r.o., IČO 44 306 881, so sídlom Zlatovská 2211, 911 05 Trenčín, právne zastúpený: SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava proti žalovanému: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, so sídlom Dobrovičova 12, 812 66 Bratislava, za účasti: Pozemkové spoločenstvo poľnohospodárskych a lesných pozemkov urbárnikov obce Slaská, právne zastúpený: Advokátska kancelária ABELOVSKÝ - PETRUŇO, so sídlom Tehelná 189, Zvolen o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2404/2011-430 zo dňa 11.7.2011, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 9.9.2011 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2404/2011-430 zo dňa 11.7.2011, ktorým žalovaný odvolanie žalobcu ako účastníka konania zamietol a napadnuté prvostupňové rozhodnutie č. 201000351-2 zo dňa 10.3.2011 potvrdil. V žalobe uviedol, že Obvodný pozemkový úrad v Žiari nad Hronom nariadil dňa 6.3.1996 podľa ust. § 7 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, obvodných pozemkových úpravách, pozemkovom fonde a pozemkových spoločenstvách prípravné konanie pozemkových úprav v katastrálnom území Slaská. Následne dňa 14.6.1996 nariadil rozhodnutím č. 828/96- PÚ podľa § 8 zákona č. 330/1991 Z.z. pozemkové úpravy, pričom v konaní došlo k schváleniu úvodných podkladov a bol vypracovaný projekt pozemkových úprav, ktorý bol zverejnený dňa 31.5.2010 v obci Slaská. Proti projektu pozemkových úprav podalo Pozemkové spoločenstvo poľnohospodárskych a lesných pozemkov a urbárnikov obce Slaská námietku, ktorou namietali, že podľa projektu pozemkových úprav je novonavrhovaná cesta parcely nového stavu č. XXXX vo vlastníctve spoločnosti UNOLES, čím bude obmedzený prístup k pozemkom v tomto katastrálnom území. Obvodný pozemkový úrad predložil námietku Krajskému pozemkovému úradu na rozhodnutie s tým, že rozhodnutím č. 2010/00351-2 zo dňa 27.9.2010 námietke nevyhovel. Pozemkové spoločenstvo podalo odvolanie, na základe ktorého došlo k preskúmaniu rozhodnutia príslušným ministerstvom, ktoré napadnuté rozhodnutie zrušilo a vec vrátilo na nové prejednanie a rozhodnutie. Krajský pozemkový úrad v Banskej Bystrici následne vo svojom rozhodnutí č. 201000351-2 zo dňa 10.3.2011 vyhovel námietke Pozemkového spoločenstva a rozhodol o vyčlenení parcely nového stavu č. XXXX ako spoločného zariadenia a opatrenia do vlastníctva obce, s celkovou dĺžkou parcely č. XXXX podľa návrhu registra nového stavu je 2.850 km a zároveň bola upravená šírka parcely č. XXXX a to zúžením na 7-9m, čím sa upravila jej výmera z 31.206 m2 na cca 16.000m2. Proti rozhodnutiu podala odvolanie spoločnosť UNOLES a Krajský pozemkový úrad postúpil odvolanie nadriadenému orgánu, resp. žalovanému. Rozhodnutím žalovaného bolo vyhovené námietke Pozemkového spoločenstva rozhodnutím č. 2404/2011-430 zo dňa 11.7.2011 a to tak, že odvolanie účastníka konania - žalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie Krajského pozemkové úradu v Banskej Bystrici č. 201000351-2 zo dňa 10.3.2011. Žalobca v žalobe poukázal na ustanovenie § 1 ods. 1 zákona č. 330/1991 Zb. a uviedol, že príslušný zákon ustanovuje, že pozemkové úpravy majú byť vykonávané vo verejnom záujme a v súlade s požiadavkami a podmienkami ochrany životného prostredia a všetkých aspektov tvorby krajiny s tým, že účelom pozemkových úprav je sceľovanie pozemkov. Úlohou ministerstva ako žalovaného bolo skúmať predmetný prípad aj z hľadiska súladu s uvedeným ustanovením zákona, čo ministerstvo neurobilo a zjavne v rozpore so samotným zákonom neskúmalo ani naplnenie potreby verejného záujmu pri vyhovení námietke. Spoločné zariadenie a opatrenie, teda v danom prípade cesta nachádzajúca sa na parcele nového stavu č. XXXX mala slúžiť na zabezpečenie sprístupnenia pozemkov a stavieb, ku ktorým táto cesta vedie. Podľa katastrálnej mapy vedie cesta na parcele nového stavu č. XXXX len k pozemkom, ktoré sú vo vlastníctve spoločnosti UNOLES, s.r.o. Pozemkové spoločenstvo má vo vlastníctve pozemky, ku ktorým nevedie cesta na parcele nového stavu č. XXXX a ktoré nie je možné sprístupniť touto cestou, nakoľko sa nachádzajú na inej strane katastrálneho územia. Pozemkové spoločenstvo je síce ako účastník konania o pozemkových úpravách oprávnené na podanie námietky, avšak v tomto prípade nie sú nijakým spôsobom dotknuté jeho práva ani právom chránené záujmy, nakoľko tu neexistuje žiadny priamy faktický záujem Pozemkového spoločenstva. Na základe uvedeného považuje žalobca konanie Pozemkového spoločenstva a zároveň rozhodnutie žalovaného za účelové a úmyselne poškodzujúce práva žalobcu. Žalobcovi nie je zrejmé ako dospel žalovaný k rozhodnutiu, ktoré odôvodňuje potrebu sprístupnenia novovytvorených pozemkov, nakoľko z rozhodnutia nevyplýva, komu je potrebné pozemky sprístupňovať. Dôkazom podporujúcim tvrdenie žalobcu je aj námietka podaná pôvodným vlastníkom pozemkov Rímskokatolíckou cirkvou, ktorá vo svojej námietke nesúhlasila s bodom 31 zásad pre umiestnenie nových pozemkov, ktorá upravuje prechod parcely nového stavu č. XXXX, na ktorej sa nachádza cesta do vlastníctva obce, čo dôvodí neexistenciou iných vlastníkov v okolí cesty a tým, že po oboch stranách parcely nového stavu č. XXXX sa nachádzajú lesné pozemky, ktoré sú vo vlastníctve žalobcu. Žalobca upozornil žalovaného vo svojom odvolaní voči rozhodnutiu Krajského pozemkového úradu v Banskej Bystrici o podanej námietke ako aj o následnej komunikácii s Obvodným pozemkovým úradom, avšak žalovaný aj napriek tomu, že mal vedomosť o tejto skutočnosti, rozhodol v rozpore so schválenými zásadami pre umiestnenie nových pozemkov. Žalovaný v rozhodnutí uviedol, že ani prípadný nesúhlas Rímskokatolíckej cirkvi by neovplyvnil schválenie základných zásad pre umiestnenie nových pozemkov. Žalobca poukázal na ustanovenia čl. 2 ods. 2, čl. 20 ods. 1 a 4 Ústavy SR a uviedol, že vlastnícke právo je jedným zo základných práv garantovaných Ústavou SR. Obmedzenie vlastníckeho práva spoločnosti UNOLES, vyčlenením parcely nového stavu č. XXXX v jej vlastníctve je fakticky vyvlastnením. Pre možnosť uplatnenia vyvlastnenia je nutné posúdenie, či sú splnené všetky predpoklady, t.j. vyvlastnenie v nevyhnutnej miere, vo verejnom záujme a na základe zákona a za primeranú náhradu. Žalobca tvrdí, že žalovaný vydaním rozhodnutia porušil zákon, keď vyčlenením parcely nového stavu č. XXXX konal v rozpore s ústavou a so zákonmi. Žalovaný pred vydaním rozhodnutia neskúmal naplnenie podmienok stanovených v čl. 20 ústavy SR, rozhodol ignorujúc tieto zákonné ustanovenia. Ak by žalovaný skúmal daný stav a následne ho subsumoval pod uvedené ustanovenie, dospel by k záveru, že vyvlastnenie pozemkov vo vlastníctve žalobcu nie je vyvlastnením v nevyhnutnej miere a zároveň nie je využitím vyvlastnenia ako krajného opatrenia, ku ktorému by mali správne orgány pristupovať len výnimočne. Z ustanovení § 30 ods. 1, § 31 ods. 1 písm. d) a ods. 6 zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch, z ktorých vyplýva, že na vstup na lesné pozemky nie je potrebné žiadne povolenie, a preto môžu vlastníci bez obmedzení lesnú cestu využívať a to aj bez jej vyčlenenia ako spoločného opatrenia a zariadenia do vlastníctva obce. Nie je potrebné obmedzovať vlastnícke právo žalobcu, ak k takémuto riešeniu nemusí dôjsť a toto nie je posledným spôsobom, ktorým by bolo možné upraviť vzájomné vzťahy. Právo na prístup k nehnuteľnostiam vo svojom vlastníctve majú vlastníci zabezpečené priamo zákonom, teda nevyčlenením cesty nachádzajúcej sa na parcele nového stavu č. XXXX do vlastníctva obce sa ich postavenie nijakým spôsobom neobmedzí, ani neohrozí. Podľa žalobcu rozhodnutie Ministerstva je nelogické a nezrozumiteľné. Všetky pozemky v obvode pozemkových úprav, ktoré sú pozemkami lesnými, sú sprístupnené každému a to prostredníctvom zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch. Aplikáciu zákona nie je možné vylúčiť ani v prípade vlastníctva obce, a preto sa situácia ktoréhokoľvek vlastníka pozemkov nachádzajúcich sa v obvode pozemkových úprav nemení. Žalobca je však samotným rozhodnutím obmedzený vo svojom vlastníckom práve a zároveň mu vzniká škoda. Cieľom pozemkových úprav v katastrálnom území Slaská je vytvorenie ucelených a tvarovo prijateľných pozemkov a teda sceľovanie rozdrobených pozemkov na pozemky tvoriace celok. Cesta, ktorá má prejsť do vlastníctva obce Slaská sa nachádza na parcele nového stavu č. XXXX, ktorá susedí s parcelami nového stavu č. XXXX a XXXX, ktoré sú obe vo vlastníctve žalobcu. Pozemky nachádzajúce sa v okolí parcely nového stavu č. XXXX, ku ktorým by umožňovala prístup cesta nachádzajúca sa na danej parcele, sú taktiež výlučne vo vlastníctve žalobcu. Pozemkové úpravy by mali byť primerané a žalobca v žiadnom prípade nemôže považovať za primerané obmedzenie vlastníckeho práva žalobcu v danom rozsahu existujúceho dôvodu, bez ohľadu na využitie iných spôsobov riešenia, t.j. aplikáciou zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch. Vyčlenenie parcely nového stavu č. XXXX do vlastníctva obce má byť vykonané v zmysle zákona č. 330/1991 Zb. a ústavy SR za náhradu. Náhradou v tomto prípade má byť obhospodarovanie parcely nového stavu č. XXXX a údržba cesty na nej sa nachádzajúcou obcou. Žalobca sa však o predmetnú cestu náležite stará a v danom prípade nemá za preukázané, že je v záujme obyvateľov obce Slaská, aby sa uvedená lesná cesta stala majetkom obce a aby obec musela zo svojho rozpočtu každoročne vyčleňovať finančné prostriedky slúžiace na údržbu lesnej cesty. Príjmom rozpočtu sú najmä miestne dane platené obyvateľmi obce, a preto je nutné posúdenie, či je pre obec účelné zaťaženie obecného rozpočtu výdavkami určenými na údržbu lesnej cesty na parcele nového stavu č. XXXX, ktorá sa nachádza v extraviláne katastrálneho územia obce Slaská. Žalobca zároveň poukazuje na to, že táto cesta je v najväčšej miere využívaná samotným žalobcom a nie obcou Slaská a jej obyvateľmi. V prípade, ak obec nebude mať dostatok finančných prostriedkov na údržbu cesty a v zmysle rozhodnutia ministerstva ako nový vlastník bude mať povinnosť ju udržiavať, avšak tak nebude môcť z titulu nedostatku finančných prostriedkov urobiť, zaniká pre spoločnosť žalobcu akákoľvek náhrada, ktorá mu bola ministerstvom priznaná. Obec je povinná udržiavať všetky cesty, ktorých je vlastníkom, aká je však pravdepodobnosť dôslednej údržby lesnej cesty obcou, ktorú vôbec nevyužíva na rozdiel od žalobcu, ktorý ju v rámci svojej činnosti využíva denne. Podľa žalobcu rozhodnutie ministerstva je nezákonné a zjavne poškodzujúce práva a oprávnené záujmy žalobcu, nie je účelné pre samotnú spoločnosť žalobcu ale ani pre obec, ktorá sa má stať vlastníkom vyčlenenej parcely. Pre obec sú s nadobudnutím vlastníctva spojené každoročné náklady, ktoré podľa žalobcu neprimerane zaťažia obecný rozpočet a tým aj obyvateľov obce. Rozhodnutie nereflektuje skutočný stav, resp. to, kto skutočne cestu využíva, na aké účely a ako často. Obec nemôže dôsledne cestu udržiavať vzhľadom na to, že táto nie je využívaná takmer vôbec obyvateľmi obce, údržba cesty predstavuje pre obec finančnú záťaž a obec nemôže sa zaručiť, že jej finančná situácia v nasledujúcom období bude stabilná. Ministerstvo sa vôbec nezaoberalo náhradou, ktorú je nutné poskytnúť žalobcovi za vyčlenenie parcely č. XXXX do vlastníctva obce a teda žalovaný postupoval opätovne v rozpore so zákonom a vydal rozhodnutie, ktoré je vecne nesprávne a poškodzuje nielen práva žalobcu, ale aj iných osôb. Žalobca sa v zmysle ustanovení § 6 ods. 1 písm. a), § 30 ods. 1 zákona č. 330/1991 Zb. a § 14 Správneho poriadku považuje za účastníka konania, s tým, že jeho právom je aj vyjadrovať sa k podkladom rozhodnutia pred jeho vydaním, či podať odvolanie. Žalovaný by mal rešpektovať aj zásadu súčinnosti ustanovenú v § 3 ods. 2 Správneho poriadku. Vychádzajúc z § 33 ods. 2 správneho poriadku a R68/1998 a R30/1994 bol Krajský pozemkový úrad povinný písomne vyzvať spoločnosť UNOLES teda žalobcu na vyjadrenie sa k podkladom rozhodnutia, spôsobu ich zistenia a určiť dostatočnú lehotu na vyjadrenie. Krajský pozemkový úrad v tomto prípade jasne a preukázateľne pochybil a pozbavil žalobcu ako účastníka konania jeho procesných práv, ktoré mu majú v správnom konaní slúžiť na uplatňovanie jeho práv a právom chránených záujmov, o ktorých sa koná a rozhoduje. Ďalej žalobca poukazuje na to, že ministerstvo ako žalovaný správny orgán nerozhodol v zákonnom stanovenej lehote, čím porušilo povinnosť upovedomiť účastníka konania o tom, že nevydá rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote. Žalovaný neskúmal a nezisťoval skutočný stav veci, obmedzil sa iba na posúdenie skutočností vyplývajúcich zo spisového materiálu predloženého Krajským pozemkovým úradom, bez posúdenia, či tieto zodpovedajú skutočnosti a bez ohľadu na tvrdenia účastníkov konania, následne na zle zistený skutkový stav neaplikoval správne právne predpisy a teda zle zistený skutkový stav aj nesprávne posúdil. V rozhodnutí žalovaného absentuje žalobcovi náležité odôvodnenie ako povinná náležitosť každého rozhodnutia. Odôvodnenie má poskytnúť skutkovú a právnu oporu rozhodnutiu. Z intencií celého konania a nakoniec aj samotného rozhodnutia žalovaného vyplýva, že žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav veci, nezaoberal sa tvrdeniami žalobcu a nezaujal k nim stanovisko, výsledkom čoho je nepreskúmateľné a absolútne nezrozumiteľné rozhodnutie, ktoré zasahuje do práv a chránených záujmov žalobcu v neprimeranej miere. Na základe vyššie uvedených skutočností sa žalobca domáhal aby Krajský súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného zrušil podľa ustanovenia § 250j ods. 2 písm. a), c), d) a e) O.s.p. a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň sa domáhal náhrady trov konania ako aj odkladu vykonateľnosti. II. Žalovaný vo svojom vyjadrení doručenom Krajskému súdu v Bratislave dňa 28.10.2011 uviedol, že na základe uznesenia vlády SR č. 526/1995, v ktorom sa ukladá vypracovať vo vybraných katastrálnych územiach v dosahu ZSNP, a.s. Žiar nad Hronom projekty pozemkových úprav, vtedajší Pozemkový úrad v Žiari nad Hronom v zmysle § 7 zákona o pozemkových úpravách nariadil prípravné konanie v katastrálnom území Slaská. Po schválení úvodných podkladov v zmysle § 10 zákona č. 330/1991 Zb. rozhodnutím č. 2004/00093/62 a dohodnutých zásad pre umiestnenie nových pozemkov podľa § 11 ods. 18 zákona č. 330/1991 Zb. Obvodný pozemkový úrad v Žiari nad Hronom zadal vypracovanie projektu pozemkových úprav. Usporiadanie pozemkového vlastníctva v konaní o pozemkových úpravách bolo a aj je považované za činnosť vykonávanú vo verejnom záujme, avšak v danom prípade sú nevyhnutné zásahy do vlastníckych práv k pozemkom. Principiálne sa tak koná za náhradu či už vecnú v podobe pridelenia nových pozemkov, alebo náhradu peňažnú. Pozemkové úpravy umožňujú definovať spoločný záujem účastníkov na zriadenie verejnoprospešných alebo spoločne využívaných zariadení vlastníkmi, alebo užívateľmi pozemkov. Verejným záujmom pri navrhovaní naliehavých opatrení je nevyhnutné obmedzenie vlastníckych a užívacích práv v záujme ochrany životného prostredia. Tvrdenie žalobcu, že zaradením stávajúcej spevnenej komunikácie spájajúcej lesné komplexy viacerých katastrov medzi spoločné zariadenia a opatrenia s následným prechodom vlastníckych práv na obec, je uprednostňovaný záujem úzkeho okruhu osôb pred verejným záujmom, považuje žalovaný za zavádzajúce. Návrh bol prerokovaný so združením účastníkov pozemkových úprav dňa 26.8.2008 a následne dňa 22.9.2008 až 7.10.2008 zverejnený na úradnej tabuli v obci Slaská. Naplnením podmienky ustanovenej v § 11 ods. 23 zákona č. 330/1991 Zb., keď ZUNP sú platné, ak s nimi súhlasia účastníci, ktorí vlastnia najmenej dve tretiny výmery pozemkov, na ktorých sú povolené alebo nariadené pozemkové úpravy a keď za súhlas sa považuje aj to, ak vlastník nepodá námietku, alebo námietka je neopodstatnená. Podľa bodu 31 návrhu zásad zverejnených v dňoch 22.9.2008 až 7.10.2008 na vyjadrenie súhlasu či nesúhlasu účastníkom konania je riešenie hlavnej cesty HC1 stanovené tak, že v úseku Kunešov - Kosorín cez lesné komplexy bude prevedená na obec Slaská. S uvedeným návrhom súhlasili účastníci konania vlastniaci 1203 ha, čo predstavuje 77,80 % výmery pozemkov, na ktorých boli nariadené pozemkové úpravy, a preto mohol byť návrh zásad s pôvodným znením bodu 31 vyhlásený za platný. Akákoľvek prípadná zmena návrhu zásad týkajúca sa riešenia majetkových pomerov k hlavnej ceste HC1 bez ďalšieho zverejnenia a možnosti vyjadriť sa k zmene zo strany účastníkov konania je irelevantná. Schválenie a platnosť zásad v podobe a dikcii, ako boli zverejnené v termíne 22.9.2008 až 7.10.2008 potvrdzujúcej informáciu o ich platnosti Obvodného pozemkového úradu v Žiari nad Hronom č. 2008/00139 zo dňa 18.12.2008. Bod 27 schváleného a platného návrhu zásad stanovuje riešenie vlastníctva k pozemkom, na ktorých budú umiestnené spoločné zariadenia a opatrenia ako príspevok jednotlivých vlastníkov, ktorí v zmysle § 11 ods. 19 zákona o pozemkových úpravách prevezme obec za náhradu. Za náhradu sa považuje vecné plnenie vo forme správy a údržby spoločných zariadení a opatrení. Obvodný pozemkový úrad žiar nad Hronom v zmysle § 13 ods. 1 zákona č. 330/1991 Zb. doručil tento projekt združeniu účastníkov dňa 31.5.2010 a zverejnil ho v obci Slaská v dňoch 1.6.2010 až 1.7. 2010 k verejnému nahliadnutiu. V súlade s § 13 ods. 1 zákona č. 330/1991 Zb. doručil každému účastníkovi konania výpis z rozdeľovacieho plánu pozostávajúci z výpisu návrhu nového usporiadania pozemkov v obvode pozemkových úprav a z návrhu grafického zobrazenia umiestnenia nových pozemkov s poučením o možnosti podať námietku v zákonom stanovenej lehote. Proti výpisu z rozdeľovacieho plánu podalo Pozemkové spoločenstvo Slaská námietku. Táto bola prerokovaná OPÚ v Žiari nad Hronom dňa 21.9.2010 vo forme umiestňovacieho a vytyčovacieho plánu, ktorou namietajú skutočnosť, že povinnosť príspevku na navrhované spoločné zariadenia a opatrenia, prechádzajúce do vlastníctva obce sa dotkla len niektorých účastníkov konania, na rozdiel od novo navrhovanej parcely H. ktorou je priamo v teréne stávajúca spevnená lesná cesta a zostáva vo vlastníctve pôvodného vlastníka. Namietajúci v zápisnici z prerokovania námietky zotrval a jej obsahu a požadoval plošné úbytky zo vstupného nároku všetkých účastníkov konania a požadoval sprístupnenie všetkých pozemkov RNS rovnocenne pre všetkých účastníkov konania zaradením parcely H. - stávajúcej spevnenej lesnej cesty v zmysle schválených a platných zásad medzi spoločné zariadenia a opatrenia. Žalobca ako vlastník pôvodných pozemkov ako aj vlastník parciel H. č. XXXX a XXXX nesúhlasil so zriadením vecného bremena na tangované parcely a súhlasil len s uvedením poznámky, že prístup cez tieto parcely je možný len na základe ustanovení zákona o lesoch. Obvodný pozemkový úrad z titulu protichodných názorov a požiadaviek zainteresovaných účastníkov konania námietky nevybavil a odstúpil vec Krajskému pozemkovému úradu v Banskej Bystrici na ich riešenie a rozhodnutie. Krajský pozemkový úrad v Banskej Bystrici námietky vyhodnotil a dospel k záveru, že sú neopodstatnené, nakoľko projekt úprav bol spracovaný plne v súlade s údajmi obsiahnutými v registri pôvodného stavu. Pozemkové spoločenstvo vo svojom včas podanom odvolaní vytýkalo napadnutému rozhodnutiu nezákonnosť a nedostatočné preskúmanie pomerov. Ministerstvo pôdohospodárstva a regionálneho rozvoja SR preskúmalo rozhodnutie Krajského pozemkového úradu v Banskej Bystrici č. 2010/00351-2 zo dňa 27.9.2010 a došlo k záveru, že opravný prostriedok je opodstatnený, keď vydané rozhodnutie nezabezpečuje optimálne a efektívne splnenie účelu a cieľa, ktorý má na zreteli zákon č. 330/1991 Zb. Ministerstvo vo svojom rozhodnutí č. 11823-1/2010-430 zo dňa 20.12.2010 rozhodnutie Krajského pozemkového úradu zrušilo a vec vrátilo na ďalšie prejednanie a rozhodnutie. Krajský pozemkový úrad v Banskej Bystrici následne vo svojom rozhodnutí č. 201000351-2 zo dňa 10.3.2011 vyhovel námietke Pozemkového spoločenstva a rozhodol o vyčlenení parcely nového stavu č. XXXX ako spoločného zariadenia a opatrenia do vlastníctva obce, s celkovou dĺžkou parcely č. XXXX podľa návrhu registra nového stavu je 2.850 km a zároveň bola upravená šírka parcely č. XXXX a to zúžením na 7-9m, čím sa upravila jej výmera z 31.206 m2 na cca 16.000m2. Na spoločné zariadenie a opatrenie parcelu H. sa v zmysle schválených zásad použilo prednostne vlastníctvo štátu a obce, čim sa minimalizoval dopad na vlastníctvo žalobcu v obvode projektu pozemkových úprav. Proti rozhodnutiu podala odvolanie spoločnosť UNOLES a Krajský pozemkový úrad postúpil odvolanie nadriadenému orgánu, resp. žalovanému. Žalovaný sa nestotožňuje ani s argumentáciou žalobcu o porušení procesných práv odvolateľa ako účastníka konania zo strany správneho orgánu, nakoľko mu tento neumožnil vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia pred jeho vydaním, čím došlo k porušeniu správneho poriadku. Námietka žalobcu, že mu konajúce správne orgány neumožnili kvalifikovane sa vyjadriť k rozhodnutým skutočnostiam, je námietkou účelovou a právne irelevantnou. Odvolaním zo dňa 30.3.2011 voči rozhodnutiu Krajského pozemkového úradu v Banskej Bystrici č. 2010/00351-2 žalobca kvalifikovane vyjadril svoj názor k obsahu rozhodnutia Krajského pozemkového úradu v Banskej Bystrici. Týmto prišlo zo strany žalobcu ku konvalidácii jeho účastníckych práv, námietka žalobcu týkajúca sa nedodržania lehôt je taktiež účelová, nakoľko žalobca verifikovaným spôsobom nepreukázal súvislosti medzi predĺžením predmetnej lehoty a škodou, ktorá by mu prípadne z takého postupu vznikla. Je pravdou, že rozhodnutie mu bolo doručené po uplynutí 60 - dňovej lehoty v dôsledku personálnych zmien na ministerstve, avšak vzniknutá situácia v žiadnom prípade nemala hmotnoprávne dôsledky pre žiadneho účastníka konania. Na základe vyššie uvedených skutočností sa žalovaný domáhal, aby Krajský súd v Bratislave žalobu zamietol podľa § 250j ods. 1 O.s.p. Uznesením zo dňa 22.10.2012 č.k. 1S 168/2011-31 súd pribral do konania účastníka správneho konania - Pozemkové spoločenstvo poľnohospodárskych a lesných pozemkov urbárnikov obce Slaská, so sídlom Slaská 213. Pribratý účastník vo vyjadrení k žalobe túto navrhoval zamietnuť, nakoľko rozhodnutie žalovaného považoval za vecne správne. III. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1 O.s.p. a § 246a ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie a po nariadení pojednávania v zmysle ustanovenia § 250g ods. 1 O.s.p. dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť s poukazom na ust. § 250j ods. 1 OSP. Podľa ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách citovaného ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotno-právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia. V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods.1 O.s.p.). Úlohou Krajského súdu v Bratislave v predmetnej veci bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2404/2011-430 zo dňa 11.7.2011, ktorým žalovaný odvolanie žalobcu ako účastníka konania zamietol a napadnuté prvostupňové rozhodnutie č. 201000351-2 zo dňa 10.3.2011 potvrdil. Z administratívneho spisu súd zistil, že podľa Oznámenia č. 2010/00034/112 zo dňa 25.5.2010 o zverejnení projektu pozemkových úprav v katastrálnom území Slaská podľa § 13 ods. 1 zákona SNR č. 330/1991 Zb. v znení neskorších predpisov, Obvodný pozemkový úrad Žiar nad Hronom zverejnil v termíne od 1.6.2010 do 1.7.2010 projekt pozemkových úprav pre katastrálne územie Slaská na verejné nahliadnutie. Voči tomuto projektu dňa 21.6.2010 podali námietku G. Q., P.. Q. P., N. C., G.. P. M., P. P. a G.. Q. P.. Námietku podalo aj Pozemkové spoločenstvo poľnohospodárskych a lesných pozemkov a urbárnikov obce Slaská, ktoré namietalo, že novonavrhovaná cesta par. č. XXXX je vo vlastníctve právnickej osoby, čím bude obmedzený prístup k pozemkom v tomto katastrálnom území. Námietky boli predložené nadriadenému správnemu orgánu - Krajský pozemkový úrad v Banskej Bystrici. Ten rozhodnutím č. 2010/00351-2 zo dňa 27.9.2010 podľa § 13 ods. 4 zákona č. 330/1991 Zb. nevyhovel námietke Pozemkového spoločenstva proti výpisu z rozdeľovacieho plánu projektu pozemkových úprav v katastrálnom území Slaská. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že po preverení projektu bolo zistené, že prístup k jednotlivým pozemkom umožňujú poľnohospodárske komunikácie vo vlastníctve obce navrhnuté ako spoločné opatrenia a zariadenia v projekte pozemkových úprav. Novonavrhovaná parcela č. XXXX bola súčasťou pôvodnej pozemnoknižnej parcely č. XXXX vedená na LV č. XXX vo vlastníctve Rímskokatolíckej cirkvi. Vlastníctvo k tomuto pozemku bolo vrátené dohodou o vydaní nehnuteľnosti podľa zákona č. 282/1993 Z.z. o zmiernení niektorých majetkových krívd spôsobených cirkvám a náboženským spoločnostiam. Kúpnou zmluvou zo dňa 24.4.2009 odpredala Rímskokatolícka cirkev pozemky žalobcovi a tohto času je parcela č. XXXX vo vlastníctve žalobcu. Pozemkové spoločenstvo podalo voči rozhodnutiu č. 2010/00351-2 odvolanie. Rozhodnutím Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky (ďalej len MP SR) č. 11823-2/2010 - 430 zo dňa 20.12.2010 v zmysle § 59 ods. 3 správneho poriadku preskúmavané rozhodnutie Krajského pozemkového úradu v Banskej Bystrici č. 2010/00351-1 zo dňa 27.9.2010 bolo zrušené a vec bola vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie. Krajský pozemkový úrad vo svojom rozhodnutí č. 2010/00351-2 zo dňa 10.3.2011 (I.st.rozhodnutie) vyhovel námietke Pozemkového spoločenstva a vyčlenil parcelu č. XXXX ako spoločné opatrenie a zariadenie do vlastníctva obce a zároveň rozhodol o upravení šírke parcely č. XXXX. zúžením na 7 - 9 m, čím sa upraví jej výmera okolitých parciel č. XXXX a XXXX. Úpravou výmer sa celková výmera vlastníctva žalobcu zmení len minimálne, pretože na spoločné zariadenie a opatrenie sa použije prednostne vlastníctvo štátu a obce v zmysle zásad pre umiestnenie nových pozemkov. Voči tomuto rozhodnutiu podal UNOLES, s.r.o. a vyššie uvedení namietajúci dňa 31.3.2011 odvolanie. Žalovaný MP SR rozhodnutím č. 2404/2011-430 zo dňa 11.7.2011 (II.st. rozhodnutie) zamietol odvolanie žalobcu a napadnuté rozhodnutie potvrdil. Odvolací orgán napadnuté rozhodnutie v zmysle § 59 ods. 2 správneho poriadku preskúmal a dospel k záveru, že opravný prostriedok odvolateľov v 1. a 2. rade je nedôvodný. Vydané rozhodnutie zabezpečuje dodržanie nosného princípu a cieľa, ktorý má na zreteli zákon o pozemkových úpravách, osobitne z dôvodu dodržania princípu spoluúčasti každého účastníka konania znášať potrebu pozemkov na spoločné zariadenia a opatrenia podľa pomeru ich nárokov na vyrovnanie k výmere všetkých pozemkov v obvode pozemkových úprav obsiahnutého v § 11 ods. 8 zákona č. 330/1991, ako aj potreby a nevyhnutnosti využitia súčasných a zriaďovania nových zariadení a opatrení slúžiacich verejným alebo spoločným hospodárskym záujmom všetkých účastníkov konania. Parcela č. XXXX s vybudovanou cestou tvorí prístupovú komunikáciu k parcele č. XXXXX/X a XXXX/ X, nakoľko na príslušnom pozemku sa nachádza poľovnícka chata so súpisným č. XX. Argumentácia odvolateľa o tom, že pozemky, ku ktorým umožňuje prístup cesta na parcele č. XXXX sú výlučne vo vlastníctve odvolateľa, sa stáva irelevantná, nakoľko zabezpečuje prístup k priľahlým pozemkom, pod ktorými je treba rozumieť aj vzdialenejšie pozemky, ak právo prechodu je potrebné zabezpečiť cez viacero pozemkov tak, aby vlastník stavby alebo pozemku mal prístup k svojim nehnuteľnostiam. Odvolací orgán sa nestotožnil ani s argumentáciou odvolateľa o porušení jeho procesných práv, nakoľko mu podklady, z ktorých správny orgán vychádzal, boli účastníkom konania známe už pri rozhodovaní vo veci odvolania Pozemkového spoločenstva Slaská voči rozhodnutiu č. 11823-1/2010-430 zo dňa 20.12.2010, kde v poučení bol odvolateľ upovedomený o tom, že rozhodnutie je preskúmateľné súdom. IV. Podľa § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa § 47 ods. 1,2,3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Podľa § 49 ods. 1 a 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, v jednoduchých veciach, najmä ak možno rozhodnúť na podklade dokladov predložených účastníkom konania, správny orgán rozhodne bezodkladne. V ostatných prípadoch, ak osobitný zákon neustanovuje inak, je správny orgán povinný rozhodnúť vo veci do 30 dní od začatia konania; vo zvlášť zložitých prípadoch rozhodne najneskôr do 60 dní; ak nemožno vzhľadom na povahu veci rozhodnúť ani v tejto lehote, môže ju primerane predĺžiť odvolací orgán (orgán príslušný rozhodnúť o rozklade). Ak správny orgán nemôže rozhodnúť do 30, prípadne do 60 dní, je povinný o tom účastníka konania s uvedením dôvodov upovedomiť. Podľa § 59 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje. Podľa čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu. Podľa § 123 zákona č. 40/1964 Zb. občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. Podľa § 126 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. Podľa § 128 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. občianskeho zákonníka, vo verejnom záujme možno vec vyvlastniť alebo vlastnícke právo obmedziť, ak účel nemožno dosiahnuť inak a to len na základe zákona, len na tento účel a za náhradu. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, obvodných pozemkových úpravách, pozemkovom fonde a pozemkových spoločenstvách, obsahom pozemkových úprav je racionálne priestorové usporiadanie pozemkového vlastníctva v určitom území a ostatného nehnuteľného poľnohospodárskeho a lesného majetku s ním spojeného vykonávané vo verejnom záujme v súlade s požiadavkami a podmienkami ochrany životného prostredia a tvorby územného systému ekologickej stability, funkciami poľnohospodárskej krajiny a prevádzkovo- ekonomickými hľadiskami moderného poľnohospodárstva a lesného hospodárstva a podpory rozvoja vidieka. Podľa § 12 ods. 4 písm. a) zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, obvodných pozemkových úpravách, pozemkovom fonde a pozemkových spoločenstvách, spoločné zariadenia a opatrenia, ktoré slúžia vlastníkom pozemkov v obvode pozemkových úprav, sú cestné komunikácie (poľné cesty a lesné cesty) slúžiace na sprístupnenie pozemkov a súvisiace stavby (mosty, priepusty, železničné priecestia a pod.). Podľa § 1 ods. 2 písm. a) zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch, účelom tohto zákona je zachovanie, zveľaďovanie a ochrana lesov ako zložky životného prostredia a prírodného bohatstva krajiny na plnenie ich nenahraditeľných funkcií Podľa § 30 ods. 1 zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch, každý má právo vstupovať na lesné pozemky. Podľa § 31 ods. 1 písm. d) zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch, na lesných pozemkoch je zakázané jazdiť alebo stáť motorovým vozidlom, skútrom, motorovou trojkolkou alebo štvorkolkou mimo vyznačených miest a jazdiť na bicykli alebo na koni mimo lesnej cesty alebo vyznačenej trasy. Podľa § 31 ods. 1 písm. d) zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch, orgán štátnej správy lesného hospodárstva môže po písomnom súhlase vlastníka alebo správcu povoliť výnimku zo zákazu uvedeného v odseku 1 písm. a) až h), j) a n) aj iným právnickým osobám alebo fyzickým osobám. Výnimku zo zákazu uvedeného v odseku 1 písm. n) možno udeliť, len ak je vykonávanie tejto činnosti v súlade s dokumentmi starostlivosti podľa osobitného predpisu. Z obsahu administratívneho spisu mal súd za nesporne preukázané, že na základe uznesenia Vlády SR č. 526/1995 zo dňa 11.7.1995, v ktorom sa ukladá povinnosť vypracovať vo vybraných katastrálnych územiach v dosahu ZSNP a.s., Žiar nad Hronom projekty pozemkových úprav, vtedajší Pozemkový úrad v Žiari nad Hronom v zmysle § 7 zákona o pozemkových úpravách nariadil prípravné konanie pozemkových úprav v k.ú. Slaská. Rozhodnutím č. 828/1996-PU zo dňa 14.6.1996 nariadil z dôvodu obnovenia alebo zlepšenia funkcie ekologickej stability v územnom systéme podľa § 8 ods. 2 pozemkové úpravy. Po schválení úvodných podkladov podľa § 10 zákona o pozemkových úpravách rozhodnutím č. 2004/00093/62 a dohodnutých zásad pre umiestnenie nových pozemkov podľa § 11 ods. 18 zákona Obvodný pozemkový úrad v Žiari nad Hronom zadal vypracovanie projektu pozemkových úprav. Návrh ZUNP bol prerokovaný so združením účastníkov pozemkových úprav dňa 26.8.2008 a následne boli tieto zverejnené v dňoch 22.9.2008 až 7.10.2008 na úradnej tabuli v obci Slaská. Listom č. 2008/00139 zo dňa 16.9.2008 bolo toto doručované všetkým známym vlastníkom. Naplnením podmienky zakotvenej v § 11 ods. 23 citovaného zákona o pozemkových úpravách o dosiahnutí požadovaného súhlasu účastníkov pozemkových úprav vlastniacich dve tretiny výmery pozemkov, na ktorých boli nariadené pozemkové úpravy v obvode projektu pozemkových úprav, Obvodný pozemkový úrad v Žiari nad Hronom protokolom zo dňa 18.12.2008 vyhlásil ZUNP za platné. Po vypracovaní projektu pozemkových úprav Obvodný pozemkový úrad v Žiari nad Hronom v zmysle § 13 ods. 1 zákona o pozemkových úpravách doručil tento združeniu účastníkov dňa 31.5.2010 a zverejnil ho v obci Slaská v dňoch 1.6.2010 až 1.7.2010 k verejnému nahliadnutiu. V súlade s § 13 ods. 1 zákona o pozemkových úpravách doručil každému účastníkovi konania, ktorého miesto pobytu mu bolo známe, výpis z rozdeľovacieho plánu pozostávajúceho z výpisu návrhu nového usporiadania pozemkov v obvode pozemkových úprav a z návrhu grafického zobrazenia umiestnenia nových pozemkov s poučením o možnosti podať námietku v zákonom stanovenej lehote. Námietky v tomto prípade podalo Pozemkové spoločenstvo Slaská, v ktorej namietalo skutočnosť, že povinnosť ktorých príspevku na navrhované spoločné zariadenia a opatrenia prechádzajúce do vlastníctva obce sa dočkal len niektorých účastníkov konania na rozdiel od novonavrhovanej parcely registra nového stavu č. XXXX, ktorou je priamo v teréne stávajúca spevnená lesná cesta zostáva vo vlastníctve pôvodného vlastníka. Pri prerokovaní námietky odvolateľ ako vlastník pôvodných pozemkov a tiež vlastník parcely č. XXXX nesúhlasil so zriadením vecného bremena na tangovanej parcele a súhlasil len s uvedením poznámky, že prístup cez uvedenú parcelu je možný len na základe ustanovení zákona o lesoch. Keďže Obvodný pozemkový úrad v Žiari nad Hronom z dôvodu protichodných názorov a požiadaviek zainteresovaných účastníkov konania námietky nevybavil odstúpil ju podľa § 13 ods. 4 zákona o pozemkových úpravách KPÚ v Banskej Bystrici. KPÚ v Banskej Bystrici ako správny orgán preskúmal obsah námietky a dospel k záveru, že námietka nie je dôvodná. Voči tomuto rozhodnutiu bolo podané odvolanie, o ktorom rozhodlo Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, ako príslušný orgán a došlo k záveru, že opravný prostriedok je dôvodný. Z tohto dôvodu preskúmavané rozhodnutie rozhodnutím č. 11823-1/2010-430 zo dňa 20.12.2010 zrušilo a vec vrátilo KPÚ v Banskej Bystrici na ďalšie konanie. KPÚ Banská Bystrica po ďalšom prejednaní rozhodnutím č. 210/00351-2 zo dňa 10.3.2011 vyhovel námietke podanej pozemkovým spoločenstvom Slaská proti výpisu z rozdeľovacieho plánu vo forme umiestňovacieho a vytyčovacieho plánu projektu pozemkových úprav v k.ú. Slaská a uložil Obvodnému pozemkovému úradu v Žiari nad Hronom zabezpečiť vykonanie zmeny projektu pozemkových úprav tak, že parcela H. sa vyčlení ako spoločné zariadenie a opatrenie do vlastníctva obce s tým, že sa upraví jej navrhovaná šírka, čím sa zmení jej výmera z 31.206 m2 na cca 16.000 m2. Na spoločné zariadenie a opatrenie na parcelu č. 2398 sa v zmysle schválených ZUNP prednostne využije vlastníctvo štátu a obce, čím sa minimalizuje dopad na vlastníctvo UNOLES s.r.o. v obvode projektu pozemkových úprav. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca. O odvolaní bolo rozhodnuté predmetným rozhodnutím žalovaného správneho orgánu tak, že odvolanie bolo zamietnuté. Súd konštatoval, že vo vyššie citovanom ustanovení § 11 ods. 8 zákona o pozemkových úpravách ako aj potreby a nevyhnutnosti využitia súčasných a zriaďovania nových zariadení a opatrení slúžiacim verejným alebo spoločným hospodárskym záujmom účastníkov konania ako aj obcí, vydané rozhodnutie zabezpečuje dodržanie nosného princípu a cieľa, ktorý má na zreteli zákon o pozemkových úpravách. V preskúmavanej veci je možné konštatovať, že žalovaný správny orgán dostatočným spôsobom vykonal dokazovanie a vo veci vyvodil správne právne závery. Krajský súd v Bratislave dospel k právnemu záveru totožnému so závermi správnych orgánov a konštatoval, že preskúmavaným rozhodnutím žalovaného správneho orgánu nedošlo k porušeniu zákona. Je nesporné, že parcela M. s vybudovanou cestou tvorí prístupovú komunikáciu k parcele H. s výmerou 332 m2 s druhom pozemku zastavaná plocha a nádvorie a k parcele H. s výmerou 66 m2 s druhom pozemku zastavaná plocha a nádvorie - pozemok, na ktorom sa nachádza poľovnícka chatka súpisné č. XX, ktoré sú v spoluvlastníctve fyzických osôb evidovaných na LV č. XX k.ú. Slaská ako účastníkov konania, ktorých vlastnícke alebo iné práva môžu byť pozemkovými právami dotknuté. Súd sa nestotožnil s argumentáciou žalobcu o tom, že pozemky, ku ktorým umožňuje prístup cesta na parcele H. sú len vo výlučnom vlastníctve žalobcu, nakoľko prístupová cesta zabezpečuje prístup k priľahlým pozemkom, pod ktorými je treba rozumieť aj vzdialenejšie pozemky a právo prechodu je potrebné zabezpečiť tak, aby vlastník stavby, či pozemku mal prístup k svojim nehnuteľnostiam. Podľa názoru súdu schválené ZUNP upravili spoločné zariadenia a opatrenia, ktoré slúžia obyvateľom obce riešeného územia a vlastníkom pozemkov v obvode pozemkových úprav tak, že pozemky, na ktorých sa nachádzajú spoločné zariadenia a opatrenia sú vo vlastníctve obce. Súd konštatoval, že preskúmavané rozhodnutie je vecne a právne správne, správny orgán rozhodol vo veci skutkovo správne a v súlade so zákonom. K námietke žalobcu o porušení jeho procesných práv v správnom konaní súd uvádza, že táto nie je dôvodná, nakoľko z obsahu administratívneho spisu je nesporné, že procesné práva žalobcu ako účastníka konania v správnom konaní neboli porušené. Návrh ZUNP bol prerokovaný so združením účastníkov pozemkových úprav už dňa 26.8.2008 a následne boli tieto zverejnené dňa 22.9.2008 - 7.10.2008 na úradnej tabuli v obci Slaská. Ostatní známi vlastníci boli oboznámení listom zo dňa 16.9.2008. V tomto prípade došlo k naplneniu podmienky zakotvenej v ust. § 11 ods. 23 zákona o pozemkových úpravách, keď ZUNP sú platné, ak s nimi súhlasia účastníci, ktorí vlastnia najmenej 2 tretiny výmery pozemkov, na ktorých sú povolené, alebo nariadené pozemkové úpravy a keď za súhlas sa považuje aj to, ak vlastník nepodá námietku, resp. námietka nebola opodstatnená. Zo spisu je nesporné, že OPÚ Žiar nad Hronom protokolom o vyhodnotení stanovísk účastníkov konania k návrhu ZUNP projektu PU v k.ú. Slaská vyhlásil ZUNP zverejnené na úradnej tabuli OPU v Žiari nad Hronom. Následne po vypracovaní projektu pozemkových úprav OPÚ v Žiari nad Hronom v zmysle ust. § 13 ods. 1 zákona o pozemkových úpravách doručil tento združeniu účastníkov dňa 31.5.2010 a opätovne ho zverejnil v obci Slaská v dňoch 1.6.2010 - 1.7.2010 k verejnému nahliadnutiu. V súlade s § 13 ods. 1 zákona o pozemkových úpravách doručil každému známemu účastníkovi konania výpis z rozdeľovacieho plánu, v dôsledku čoho mohli byť podané námietky. K námietke žalobcu o nerešpektovaní lehôt pre rozhodnutie podľa § 49 správneho poriadku súd uvádza, že je pravdou, že napadnuté rozhodnutie bolo žalobcovi doručené po uplynutí 60-dňovej lehoty, avšak zákon s nedodržaním tejto lehoty nespája žiadne právne dôsledky. Z uvedených dôvodov nepovažoval súd námietky žalobcu za spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia. O náhrade trov konania krajský súd rozhodol tak, že podľa § 250k ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) tak, že v konaní neúspešnému žalobcovi súd ich náhradu nepriznal. Súd nepriznal náhradu trov konania ani právnej zástupkyne pribratých účastníkov konania, nakoľko zo súčasnej právnej úpravy nemožno od žalobcu spravodlivo žiadať, aby nahradil trovy vzniknuté účastníkovi, ktorého súd musí podľa § 250 ods. 1 OSP veta druhá do konania pribrať, hoci žalobca jeho pribratie do konania sám nemohol nijako ovplyvniť (rozsudok NSSR 5 Sžp 14/2011). Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo. Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.; b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.); f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.