Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3S/169/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011201509 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 07. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Peťovská PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1011201509.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Peťovskej, PhD. a členiek senátu: JUDr. Viery Šebestovej a JUDr. Dáši Filovej, v právnej veci žalobcu: P. V., nar. XX.X.XXXX, G. č. XXX, U. sv. L., zastúpený advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Schmidl, Mickiewiczova 2, Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SLV-PS-PK-137/2011 zo dňa 26.8.2011, takto r o z h o d o l : Súd žalobu z a m i e t a . Žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Včas podanou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 12.09.2011 sa žalobca postupom podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. SLV-PS-PK-137/2011 zo dňa 26.08.2011, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené rozhodnutie Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave č.p.: KRP-DI-473-014/2011 zo dňa 24.05.2011. Prvostupňovým rozhodnutím bolo žalobcovi priznané od 27.01.2011 do skončenia dočasnej neschopnosti na výkon štátnej služby nemocenské vo výške 10,2536 eur za kalendárny deň, t.j. vo výške polovice sumy nemocenského podľa § 8 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o sociálnom zabezpečení policajtov) z dôvodu porušenia liečebného režimu. Žalobca má za to, že napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávne zisteného skutkového stavu, keďže liečebný režim dodržiaval aj dňa 27.01.2011, kedy bola náhodná kontrola u neho vykonaná, avšak mal predpísané silné sedatíva a nariadený odpočinok, preto i cez deň spal s páskou na očiach a tlmičmi hluku v ušiach. Liečil sa i dlhšími vaňovými kúpeľmi, pričom kúpeľňa je na odvrátenej strane od ulice, stavebne oddelená viacerými priečkami a dverami, takže klopanie nebolo možné počuť. Poukazuje tiež na to, že v danej veci nebolo nariadené ústne pojednávanie napriek tomu, že uviedol, že je ochotný na prejednaní veci osobne aj s dokladmi zdravotnej dokumentácie situáciu vysvetliť, čo mu nebolo umožnené. Vzhľadom na uvedené navrhuje žalobca napadnuté rozhodnutie zrušiť. Vo vyjadrení doručenom tunajšiemu súdu dňa 25.10.2011 žalovaný argumentuje, že správne konanie je spravidla ovládané zásadou písomnosti a neverejnosti. Ústne sa koná, ak to vyžadujú osobitné predpisy alebo povaha veci, pričom daný prípad nespĺňal ani jednu z podmienok. Žalobcovi nič nebránilo v tom, aby sa vyjadril písomnou formou. Žalobca však toto svoje právo nevyužil a na podporu svojich tvrdení nenavrhol vykonať ani nepredložil žiadne dôkazy. Uvádza tiež, že k vykonanej kontrole u žalobcu sa vo svojich úradných záznamoch zo dňa 27.01.2011 vyjadrili por. U.. L. K. - vedúci oddelenia Mýtnej polície Krajského dopravného inšpektorátu v Bratislave, ppor. E. P. a stržm. U. L.. Títo popísali priebeh vykonania kontroly dodržiavania liečebného režimu u žalobcu tak, že dňa 27.01.2011 v čase od 11.50 hod. do 12.05 hod. boli na adrese uvedenej na tlačive potvrdenia dočasnej pracovnej neschopnosti žalobcu. Počas kontroly zvonili na zvonček, klopali na všetky dostupné okná domu a i napriek tomu žalobca neotvoril. V čase asi o 12.25 hod. toto zopakovali, avšak neúspešne. Žalobca nereagoval ani na zvonenie na jeho mobilný telefón. Na základe uvedených skutočností je podľa názoru žalovaného dostatočne preukázané porušenie liečebného režimu žalobcom a žiada preto žalobu zamietnuť. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj jemu predchádzajúci postup boli v súlade so zákonom, a preto žalobe nemožno priznať úspech. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu. Úlohou súdu pri preskúmavaní zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu podľa druhej hlavy piatej časti je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie a rozhodnutie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou jeho postupu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, a to, či uvedené procesné pochybenie je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Súd z pripojeného administratívneho spisu zistil, že žalobca bol ošetrujúcou lekárkou uznaný za dočasne neschopného na výkon štátnej služby odo dňa 24.01.2011, pričom žalobca bol povinný zdržiavať sa počas dočasnej pracovnej neschopnosti na adrese: U. F. L., G. XXX s vychádzkami povolenými odo dňa 28.01.2011. Dňa 27.01.2011 o 11.50-12.05 hod. bola vedúcim Oddelenia Mýtnej polície Krajského dopravného inšpektorátu Krajského riaditeľstva PZ v Bratislave por. U.. L. K. spoločne s referentmi oddelenia Mýtnej polície por. U.. E. P. a stržm. U. L. vykonaná kontrola dodržiavania liečebného režimu žalobcom. Ako vyplýva z úradných záznamov č. KRP-DI-MP-59/2011 zo dňa 27.01.2011, KRP- DI-MP-59-001/2011 zo dňa 27.01.2011 a KRP-DI-MP-59-002/2011 zo dňa 27.01.2011, žalobca počas kontroly nereagoval ani na viacnásobné zvonenie ani na klopanie na všetky prístupné okná domu. Kontrola prebiehala v čase od 11.50 hod. do 12.05 hod. Po cca. 10 minútach bola zopakovaná, avšak bezúspešne. Po kontrole u ošetrujúcej lekárky bolo zo zdravotnej dokumentácie zistené, že žalobca v čase kontroly nemal povolené vychádzky a nebol ani na vyšetreniach u odborných lekárov. Počas opätovnej kontroly dodržiavania liečebného režimu žalobcom dňa 29.03.2011 bola žalobcovi odovzdaná žiadosť č. KPR-DI-MP-191-001/2011 zo dňa 28.03.2011 o vyjadrenie k dôvodom, prečo z jeho strany nebol dodržaný liečebný režim. Túto žalobca odmietol prevziať a vyjadriť sa. Rozhodnutím č.p.: KRP- DI-43-014/201 zo dňa 24.05.2011 Krajské riaditeľstvo PZ v Bratislave priznalo žalobcovi od 27.01.2011 do skončenia dočasnej neschopnosti na výkon štátnej služby nemocenské vo výške 10,2536 eur za kalendárny deň, t.j. vo výške polovice sumy nemocenského podľa § 8 zákona o sociálnom zabezpečení policajtov. Proti tomuto rozhodnutiu žalobca podal v zákonnej lehote odvolanie dôvodiac, že užíval silné antidepresíva a tlmiace lieky a spal, prípadne ležal v kúpeľni. Z vyjadrenia hlavného posudkového lekára však vyplýva, že v zdravotnej dokumentácií žalobcu sa nachádza lekársky záznam odbornej lekárky, podľa ktorého žalobca v čase kontroly utlmujúce lieky neužíval, keďže tieto mu neboli ordinované. Rozhodnutím Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č.p.: SLV-PS-PK-137/2011 zo dňa 26.08.2011 bolo odvolanie žalobcu zamietnuté a prvostupňové rozhodnutie potvrdené. Podľa § 48 ods. 3 písm. v zákona o č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru justičnej a väzenskej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície policajt je povinný dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom počas dočasnej neschopnosti na výkon štátnej služby pre chorobu alebo úraz a zdržiavať sa na adrese uvedenej na tlačive, ktorým sa potvrdzuje dočasná neschopnosť na výkon štátnej služby pre chorobu alebo úraz. Podľa § 113 ods. 2 písm. f/ zákona o sociálnom zabezpečení policajtov, poberateľ dávky sociálneho zabezpečenia je povinný dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom počas trvania dočasnej neschopnosti, zdržiavať sa na adrese uvedenej na potvrdení o dočasnej neschopnosti. Podľa § 12 ods. 10 zákona o sociálnom zabezpečení policajtov, policajt, ktorý má počas dočasnej neschopnosti nárok na služobný plat, náhradu služobného platu alebo nemocenské, alebo profesionálny vojak, ktorý má počas dočasnej neschopnosti nárok na služobný príjem, náhradu služobného príjmu alebo nemocenské a ktorý porušil liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom, má odo dňa porušenia liečebného režimu do skončenia dočasnej neschopnosti nárok na polovicu nemocenského podľa § 8. Podľa § 8 zákona o sociálnom zabezpečení policajtov výška nemocenského je u policajta 70 % čistého denného služobného platu ustanoveného v § 12 a u profesionálneho vojaka je 70 % čistého denného služobného príjmu ustanoveného v § 12. Podľa § 84 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení policajtov, konanie o dávkach a službách sociálneho zabezpečenia sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 32 ods.1 a 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len Správny poriadok), správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Podľa § 33 ods. 1 Správneho poriadku, účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke. Podľa § 44 ods. 3 Správneho poriadku, účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe. Podľa § 44 ods. 5 Správneho poriadku, správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Podľa § 21 ods. 1 prvej vety správneho poriadku správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon. Podľa § 250j ods. 1 O.s.p., ak súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (ďalej len „v medziach žaloby“) dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, vysloví rozsudkom, že sa žaloba zamieta. Vychádzajúc zo zistení súdu, tak ako tieto vyplynuli jednak z predloženého administratívneho spisu žalovaného v konaní na prvom ako i druhom stupni, bol podľa názoru súdu ich postup v súlade so zákonom a obe napadnuté rozhodnutia vychádzajú z objektívne zisteného a preukázaného skutkového stavu veci. Pri rozhodovaní vo veci sociálneho zabezpečenia policajtov má správny orgán povinnosť presne a úplne zistiť skutkový stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. K tomuto v žalobcovom prípade došlo vykonaním kontroly dňa 27.01.2011, ktorej výsledok je zaznamenaný v úradných záznamoch z č. KRP-DI-MP-59/2011 zo dňa 27.01.2011, KRP-DI-MP-59-001/2011 zo dňa 27.01.2011 a KRP-DI-MP-59-002/2011 zo dňa 27.01.2011 a tiež kontrolou u ošetrujúcej lekárky. Zároveň tiež platí, že rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán, ktorý tiež hodnotí výsledky dokazovania, pričom je obmedzený iba pravidlami formálnej logiky, ktorým hodnotiace úsudky nesmú odporovať, skúsenosťami z aplikačnej praxe a povinnosťou hodnotiaci záver v rozhodnutí jasne a zrozumiteľne odôvodniť. Všetky tieto náležitosti sú tak prvostupňovým ako aj druhostupňovým rozhodnutím riadne splnené. Správny orgán vykonané dôkazy náležite a logicky správne zhodnotil a svoje rozhodnutie jasne odôvodnil. Súd považuje za potrebné zdôrazniť, že účastník správneho konania má navrhovať na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe. Žalobca však zostal počas konania pasívny a toto svoje právo, ktoré je však zároveň povinnosťou, nevyužil. Pokiaľ zákon umožňuje vykonať u policajta kontrolu dodržiavania liečebného režimu určeného ošetrujúcim lekárom, je potrebné zabezpečiť efektívnosť takejto kontroly, t.j. ak je jej výsledkom neprítomnosť policajta dočasne neschopného na výkon štátnej služby na adrese uvedenej na tlačive, ktorým sa táto dočasná neschopnosť na výkon štátnej služby potvrdzuje, nie je možné výsledok kontroly spochybniť akýmkoľvek náhodným tvrdením. Ak teda žalobca tvrdí, že v jeho prípade výsledok kontroly dodržiavania liečebného režimu bol dôsledkom objektívnych okolností vyplývajúcich zo samotného liečebného režimu, nie jeho porušenia, ťažila ho povinnosť dokázať ešte v správnom konaní prítomnosť týchto objektívnych okolností (skutočnosti, že mu boli ordinované utlmujúce lieky, príp. lieky proti nespavosti s užitím aj cez deň). Keďže však žiaden dôkaz v tejto veci nepredložil, neexistuje dôvod spochybňovať presnosť a úplnosť zistenia skutkového stavu správnym orgánom. Nedôvodné je tiež žalobcovo tvrdenie, že mu nebolo umožnené vyjadriť sa k veci tým, že nebolo nariadené ústne pojednávanie. Zákon neustanovuje v danom prípade povinnosť nariaďovať na prejednanie veci v správnom konaní ústne pojednávanie a žalobca bol vyzvaný na vyjadrenie sa k veci žiadosťou č. KPR-DI-MP-191-001/2011 zo dňa 28.03.2011, ktorú však odmietol prevziať. Absenciu jeho vyjadrenia tak zavinil sám. Správny orgán má síce povinnosť dať účastníkom konania možnosť pred rozhodnutím samotným vyjadriť sa k jeho podkladom a spôsobu získania, je však na účastníkoch, ako a či vôbec túto možnosť využijú. Ak sa účastník správneho konania nevyjadrí, nemožno to dávať za vinu správnemu orgánu. Z uvedených dôvodov považuje tunajší súd žalobu za nedôvodnú a preto ju v súlade s § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi vzhľadom na jeho vecný neúspech náhradu trov konania nepriznal, keďže základnou podmienkou náhrady je čo i len čiastočný úspech v konaní. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.) Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku prostredníctvom podpísaného súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.