Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/140/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011201534 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 01. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viliam Pohančeník ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1011201534.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a členov senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a JUDr. Mariana Trenčana, v právnej veci žalobcu: Q. Q., nar. XX.XX.XXXX, Z. XXX, J., zastúpený: Advokátska kancelária Hudzík - Novýsedlák Partners, v.o.s., Mnoheľova 830/15, Poprad proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Č.p.: SLV-PS-PK-98/2011 zo dňa 04.07.2011, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Žalobcovi sa nepriznáva právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného Č.p.: SLV-PS-PK-98/2011 zo dňa 04.07.2011, ktorým žalovaný rozhodol o rozklade žalobcu proti personálnemu rozkazu ministra vnútra SR č. 98 zo dňa 23.03.2011, ktorým bol žalobca podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície (ďalej aj len zákon) prepustený zo služobného pomeru príslušníka PZ, pričom rozklad podľa § 243 ods. 4 zákona zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalobca bol napadnutým rozhodnutím prepustený zo služobného pomeru príslušníka PZ podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona, pretože zvlášť hrubým spôsobom porušil služobnú prísahu a služobnú povinnosť s tým, že jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Dôvodom jeho prepustenia bola skutočnosť, že žalobca dňa 02.02.2011 v čase od 07:30 hod. do 19:30 hod. vykonával štátnu službu ako referent s územnou a objektovou zodpovednosťou na OO PZ v Ždiari OPP OOR PZ v Poprade, ktorú mal riadne naplánovanú. Žalobca sa pri nástupe do výkonu služby nezapísal v evidencii o príchode policajtov na pracovisko a po nástupe do výkonu štátnej služby požil liečivá, ktoré obsahujú alkohol. V čase o 07:40 hod. riaditeľ OO PZ v Ždiari v rámci svojej kontrolnej činnosti vykonal u žalobcu vyšetrenie na alkohol dychovou skúškou. Vyšetrenie na zistenie alkoholu bolo vykonané analyzátorom dychu Dräger 7410, výr. č.: ARYF-0171, pričom bola nameraná hodnota 0,35 mg/l vydychovaného vzduchu (0,73 promile). Po vytlačení zápisu o dychovej skúške z tlačiarne prístroja riaditeľ OO PZ v Ždiari zistil, že na výstupe z tlačiarne je nesprávne uvedený čas, a to 03:27 hod. dňa 02.02.2011. Z uvedeného dôvodu prikázal žalobcovi, aby zotrval v budove OO PZ, pokiaľ príde hliadka z OO PZ Vysoké Tatry s novým prístrojom. Zároveň ho upovedomil o tom, že po príchode hliadky bude podrobený opakovanej dychovej skúške. Žalobca napriek priamemu príkazu nadriadeného budovu OO PZ opustil a odišiel na neznáme miesto, čím zmaril vykonanie opakovanej dychovej skúšky. Neskôr zavolal riaditeľovi OO PZ v Ždiari na jeho telefón a žiadal ho, aby to zastavil. Nakoľko riaditeľ OO PZ v Ždiari s týmto nesúhlasil, žalobca mu oznámil, že ide na „maródku“. Uvedené konanie bolo nadriadeným vyhodnotené ako porušenie služobnej prísahy a služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere príslušníka PZ by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Žalobca sa domáhal zrušenia druhostupňového ako aj prvostupňového správneho rozhodnutia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Poukázal na ustanovenia § 233 ods. 1, 2, § 238 ods. 1,4, § 241 ods. 1,3 zákona s tým, že konanie predchádzajúce vydaniu rozhodnutia nebolo vykonané zákonným spôsobom a preto je nezákonné aj rozhodnutie žalovaného. Právo na spravodlivý proces sa vzťahuje aj na konanie vo veciach služobného pomeru, takže žalovaný mal rešpektovať aj zásadu zákonnosti, zásadu materiálnej pravdy, princíp rovnosti zbraní a princíp nezneužitia uváženia. Žalovaný bol povinný náležite zistiť skutkový stav, avšak nezaobstaral si všetky potrebné podklady a jeho rozhodnutie nie je v súlade s právnymi predpismi. Nebolo preukázané, že žalobca mal nastúpiť do výkonu služby pod vplyvom alkoholu a že neuposlúchol priamy príkaz nadriadeného. Žalobca nepoprel, že dňa 02.02.2011 mal naplánovanú službu a nepoprel ani vykonanie dychovej skúšky s nameraním hodnoty 0,35mg/l vydychovaného vzduchu (0,73 promile) avšak mal zato, že v uvedený deň nemal dôvod nastúpiť do výkonu služby - nebol zapísaný v knihe dochádzky a nebola s ním vykonaná inštruktáž. Na pracovisko sa dostavil len preto, aby oznámil, že má zdravotné problémy, je chorý a chce vyhľadať zdravotnú starostlivosť, aby sa prezliekol a vyzdvihol si kartu poistenca. Mal v úmysle oznámiť riaditeľovi, že z dôvodu vyhľadania lekára nemá v úmysle nastúpiť do výkonu štátnej služby. Táto skutočnosť podľa žalobcu vyplýva zo záznamu nprap. O.torý uviedol, že žalobca mal na sebe civilnú bundu a pod ňou pracovnú kombinézu. Z ďalších záznamov len vyplynulo, že žalobca bol ustrojený. Podľa žalobcu vyplýva z úradných záznamov len to, že do služby nebol ustrojený a služobnú zbraň mal vo svojej skrinke. Nie je pravdou, že by mal nastúpiť do výkonu služby pod vplyvom alkoholu, keďže po príchode do budovy požil lieky na posilnenie imunity a kvapky proti kašľu (švédske kvapky a kvapky Bromhexin) a preto mu bola nameraná hladina alkoholu. V dotknutý deň mal žalobca zdravotné problémy a lekár ho napokon aj uznal práceneschopným, pričom z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé, ako bola vyhodnotená jeho PN. Vyhľadanie zdravotnej starostlivosti nemožno kvalifikovať ako porušenie služobnej prísahy, resp. porušenie služobných povinností zvlášť hrubým spôsobom. Postup žalovaného je nezákonný aj tým, že riaditeľ OO PZ v Ždiari vyhotovil dva rozdielne záznamy zo dňa 02.02.2011, v ktorých rozdielnym spôsobom popísal priebeh udalostí. V prvom zázname sa uvádza, že sa žalobca podrobil dychovej skúške a riaditeľ na žalobcu zakričal, aby nikam nešiel, pričom žalobca mal uviesť, že ide na ošetrenie. V druhom zázname riaditeľ uviedol, že žalobcu vyzval na opakovanú skúšku, čo však podľa žalobcu nie je pravda. Na opakovanú skúšku žalobca nebol vyzvaný a preto žalovaný nevykonal všetky úkony s cieľom odstrániť existujúce rozpory v týchto dôkazoch. V tejto časti je napadnuté rozhodnutie aj nepreskúmateľné. Odborový zväz zaujal negatívne stanovisko s prepusteným žalobcu. V konaní nebola preukázaná ani skutočnosť, že žalobca neuposlúchol príkaz nadriadeného. Zdôraznil, že konanie vo veci prepustenia bolo voči nemu začaté z dôvodu, že službu mal vykonávať pod vplyvom alkoholu a nie v súvislosti s neuposlúchnutím príkazu nadriadeného. V rozsiahlom vyjadrení k obsahu žaloby žalovaný navrhol túto zamietnuť. Poukázal na viaceré rozhodnutia všeobecných súdov ako aj Ústavného súdu SR, z ktorých vyplýva, že jeho postup a vydané rozhodnutie je v súlade so zákonom. Uviedol, že dôvodom prepustenia žalobcu bolo naplnenie zákonných podmienok uvedených v § 192 ods. 1 písm. e/ zákona, pričom tento dôvod prepustenia sa počas konania nezmenil. V samostatnom personálnom konaní žalovaný hodnotil všetky zadovážené dôkazy podľa vlastnej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomných súvislostiach a dospel k záveru, že žalobca svojim protiprávnym konaním uvedeným v odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia porušil služobnú prísahu a služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Konanie o skončení služobného pomeru z dôvodu uvedeného v § 192 ods. 1 písm. e/ zákona je osobitným konaním vzťahujúcim sa na udržanie alebo skončenie služobného pomeru. Žalovaný pri vydávaní napadnutého rozhodnutia vychádzal z právneho stavu a skutkových okolností existujúcich v čase prepustenia po tom, ako zabezpečil dôkazy v súlade s § 238 zákona svedčiace o protiprávnom konaní žalobcu. Poukázal na § 136 písm. d/ zákona a interné predpisy, s ktorými bol žalobca riadne oboznámený a teda vedel, aké následky v prípade ich porušenia, môže očakávať. Napriek tomu, že vedel o nástupe do výkonu štátnej služby v predmetný deň, na jej výkon sa patrične nepripravil, ale požil tekutiny obsahujúce alkohol v takom množstve, že do výkonu štátnej služby nastúpil a túto vykonával pod vplyvom alkoholu. Jeho konanie bolo s ohľadom na sprísnené opatrenia na elimináciu negatívnych javov v PZ a zmiernenie negatívneho ohlasu verejnosti na požívanie alkoholických nápojov príslušníkmi PZ krajne nezodpovedné a odporujúce obsahu služobnej prísahy, ku ktorej plneniu sa dobrovoľne zaviazal. Tvrdenie žalobcu, že do výkonu služby nemal v úmysle nastúpiť, ale z dôvodu zdravotných problémov chcel vyhľadať zdravotnú starostlivosť a riaditeľovi chcel toto oznámiť pri prvom kontakte, je v rozpore s vyjadrením nadriadeného ako aj s vyjadreniami prítomných policajtov K., F., S. a X., podľa výpovedí ktorých žalobca dňa 02.02.2011 riadne nastúpil do výkonu služby v služobnej rovnošate so služobnou zbraňou a pred vykonaním dychovej skúšky sa nikomu a nijako nezmienil o tom, že má zdravotné ťažkosti a že potrebuje lekárske ošetrenie. S týmto začal argumentovať až po vykonaní dychovej skúšky s pozitívnym výsledkom. Žalovaný zdôraznil, že žalobca mal v tento deň riadne naplánovanú službu v čase od 07:30 hod. do 19:30 hod. ako člen motorizovanej hliadky, pričom mal viesť služobné cestné vozidlo. Žalobca teda až do vykonania dychovej skúšky s pozitívnym výsledkom nikomu neoznámil a ani žiadnym spôsobom nedal najavo, že má zdravotné problémy a že z dôvodu vyhľadania lekárskeho ošetrenia nemá úmysel nastúpiť do výkonu služby, ktorú mimochodom vykonával už 10 minút. K poukazu žalobcu nato, že nebol zapísaný ani v knihe príchodov žalovaný uviedol, že svojim konaním žalobca porušil aj povinnosti uložené mu v časti I. písm. a/ bod 13 rozkazu ministra vnútra SR č. 6/1997, podľa ktorého bolo všetkým policajtom uložené zapísať sa na začiatku a konci času služby v evidencii o príchode policajtov na pracovisko a o odchode z neho. V čase vykonania dychovej skúšky už žalobca 10 minút vykonával štátnu službu, bol riadne ustrojený v služobnej rovnošate a so služobnou zbraňou. K tvrdeniu žalobcu, že po príchode do budovy požil lieky na posilnenie imunity a kvapky proti kašľu žalovaný poukázal na § 136 písm. d/ zákona, z ktorého vyplýva povinnosť nepožívať alkoholické nápoje a iné návykové látky, požívatiny a liečivá , ktoré obsahujú alkohol a iné návykové látky, na miestach výkonu štátnej služby a v dobe výkonu štátnej služby ani mimo týchto miest, nenastupovať pod ich vplyvom do štátnej služby... Z dôkazov bolo preukázané, že žalobca štátnu službu vykonával pod vplyvom alkoholu, pričom či zistený alkohol pochádza z akéhokoľvek požitého alkoholického nápoja, prípadne z požitia uvedených liečiv, nie je možné skúmaním zistiť. Žalovaný sa v odôvodnení rozhodnutia zaoberal aj námietkou žalobcu ohľadne PN, kde uviedol, že žalobca až po vykonaní pozitívnej dychovej skúšky a odchode z budovy OO PZ v Ždiari a potom, ako nepochodil so svojou požiadavkou u riaditeľa o zastavenie celej veci, navštívil ošetrujúceho lekára a nechal sa uznať práceneschopným. Zo správania žalobcu počas kontroly je zrejmé, že si bol vedomý svojho protiprávneho konania a tak vo svojich vyjadreniach už uvádza také skutočnosti, aby sa zbavil svojej zodpovednosti a preto boli jeho vyjadrenia žalovaným vyhodnotené ako účelové. K existencii dvoch záznamov riaditeľa OO PZ v Ždiari žalovaný uviedol, že riaditeľ napísal o priebehu vykonania dychovej skúšky u žalobcu dňa 02.02.2011 úradný záznam a tento predložil na stanovisko odborovému orgánu a až potom si prečítal vyjadrenie žalobcu k predmetnej udalosti, z ktorého zistil, že tento opisuje priebeh vykonania dychovej skúšky a okolnosti s tým súvisiace inak, ako sa v skutočnosti odohrali a preto sa rozhodol napísať o priebehu vykonania dychovej skúšky druhý záznam, v ktorom dopodrobna opísal všetky detaily jej vykonávania. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 244 a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť podľa § 250j ods. 1 O.s.p., pretože rozhodnutie a postup žalovaného v medziach žaloby je v súlade so zákonom. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že personálnym rozkazom ministra vnútra SR č. 98 zo dňa 23.03.2011 bol žalobca prepustený podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona zo služobného pomeru príslušníka PZ s tým, že jeho služobný pomer končí dňom doručenia rozhodnutia (§ 194 ods. 3 zákona). Dôvodom prepustenia žalobcu zo služobného pomeru príslušníka PZ podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona bolo porušenie služobnej prísahy a služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere príslušníka PZ by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Skutočnosťou, ktorá tento dôvod zakladala bolo to, že žalobca dňa 02.02.2011 v čase od 07:30 hod. do 19:30 hod. vykonával štátnu službu ako referent s územnou a objektovou zodpovednosťou na Obvodnom oddelení PZ v Ždiari odboru poriadkovej polície Okresného riaditeľstva PZ v Poprade (ďalej len „OO PZ v Ždiari OPP OR PZ v Poprade“), ktorú mal riadne naplánovanú. Žalobca sa pri nástupe do výkonu služby nezapísal v evidencii o príchode policajtov na pracovisko a po nástupe do výkonu štátnej služby požil liečivá, ktoré obsahujú alkohol. V čase o 07:40 hod. riaditeľ OO PZ v Ždiari v rámci svojej kontrolnej činnosti vykonal u žalobcu vyšetrenie na alkohol dychovou skúškou. Vyšetrenie na zistenie alkoholu bolo vykonané analyzátorom dychu Dräger 7410, výr. č.: ARYF-0171, pričom u žalobcu bola nameraná hodnota 0,35 mg/l (0,73 promile) alkoholu v jeho dychu. Po vytlačení zápisu o dychovej skúške z tlačiarne prístroja riaditeľ OO PZ v Ždiari zistil, že na výstupe z tlačiarne je nesprávne uvedený čas, a to 03:27 hod. dňa 02.02.2011. Z uvedeného dôvodu prikázal žalobcovi, aby zotrval v budove OO PZ, pokiaľ príde hliadka z OO PZ Vysoké Tatry s novým prístrojom. Zároveň ho upovedomil o tom, že po príchode hliadky bude podrobený opakovanej dychovej skúške. Žalobca napriek priamemu príkazu nadriadeného budovu OO PZ opustil a odišiel na neznáme miesto, čím zmaril vykonanie opakovanej dychovej skúšky. Neskôr zavolal riaditeľovi OO PZ v Ždiari na jeho telefón a žiadal ho, aby to zastavil. Nakoľko riaditeľ OO PZ v Ždiari s týmto nesúhlasil, žalobca mu oznámil, že ide na „maródku“. Zistený skutkový stav bol zadokumentovaný vlastným šetrením žalovaného, ktorý ako dôkazy v zmysle § 238 zákona použil najmä vyjadrenia žalobcu k meritu veci, úradný záznam riaditeľa OO PZ v Ždiari npor. Q.. W. P. zo dňa 02.02.2011, úradný záznam npráp. Bc. Q. K. zo dňa 02.02.2011, úradný záznam nstržm. I. F. zo dňa 02.02.2011, výtlačok z tlačiarne prístroja s nameranou hodnotou výšky alkoholu, certifikát o overení prístroja Dräger 7410 výr. č.: ARYF-0171, úradný záznam riaditeľa OO PZ v Ždiari npor. Q.. W. P. zo dňa 07.02.2011, úradný záznam stržm. A. S. zo dňa 12.02.2011, úradný záznam nstržm. X. X. zo dňa 12.02.2011, potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti žalobcu, plán služieb policajtov zaradených na OO PZ v Ždiari č.p.: ORPZ-PP-OPP9-1-001/2011, prezenčnú listinu o oboznámení policajtov OO PZ v Ždiari s plánom služieb, úradný záznam riaditeľa OO PZ v Ždiari npor. Q.. W. P. zo dňa 07.02.2011 k oboznámeniu žalobcu s plánom služieb, odborné stanovisko Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ v Bratislave č.p.: PPZ-KEU-BA-EXP-2011/2706 zo dňa 10.03.2011, stanovisko riaditeľa OO PZ v Ždiari npor. Q.. W. P. zo dňa 15.03.2011 k námietkam žalobcu k návrhu na prepustenie a dôkaznému materiálu, stanovisko príslušného odborového orgánu, záznamy o oboznámení žalobcu s internými predpismi, zhodnotenie služobnej činnosti žalobcu a prehľad o odmenách a trestoch žalobcu. Prepustenie žalobcu zo služobného pomeru príslušníka PZ z dôvodu uvedeného v ustanovení § 192 ods. 1 písm. e) zákona bolo realizované na základe návrhu riaditeľa OO PZ v Ždiari, odporučeného riaditeľom OPP OR PZ v Poprade, riaditeľom OR PZ v Poprade, riaditeľom KR PZ v Prešove a prezidentom PZ. Návrh na prepustenie žalobcu spoločne so súvisiacim spisovým materiálom bol predložený na prerokovanie a zaujatie stanoviska príslušnému odborovému orgánu, ktorý návrh na prepustenie neodporučil realizovať z dôvodu nepreukázania úmyslu žalobcovi nastúpiť do výkonu služby. Riaditeľ OO PZ v Ždiari dňa 04.02.2011 v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona upovedomil žalobcu o začatí konania o jeho prepustení z dôvodu uvedeného v ustanovení § 192 ods. 1 písm. e) zákona a určil mu lehotu na podanie vyjadrenia do 09:00 hod. dňa 07.02.2011. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 06.02.2011 uviedol, že dňa 02.02.2011 v čase okolo 07:20 hod. síce prišiel do budovy OO PZ v Ždiari, avšak iba preto, že tam mal preukaz poistenca zdravotnej poisťovne. Do výkonu služby nemal v úmysle nastúpiť, ale z dôvodu zdravotných problémov chcel vyhľadať zdravotnú starostlivosť a riaditeľovi OO PZ v Ždiari toto oznámil pri prvom kontakte. Ďalej uviedol, že po príchode do budovy požil lieky na posilnenie imunity a kvapky proti kašľu. Zároveň priznal, že pri dychovej skúške mu bola nameraná hladina alkoholu 0,35 mg/l vydychovaného vzduchu. Po posúdení zadovážených dôkazov riaditeľ OO PZ v Ždiari sa rozhodol spracovať návrh na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru príslušníka PZ z dôvodu uvedeného v ustanovení § 192 ods. 1 písm. e) zákona. Dňa 16.02.2011 oboznámil žalobcu s návrhom na prepustenie a dôkazným materiálom. Zároveň mu určil lehotu na podanie námietok, návrhov a dôkazov na svoju obranu do 08:00 hod. dňa 18.02.2011. Žalobca v určenej lehote podal písomné vyjadrenie, v ktorom uviedol obdobné námietky ako vo vyjadrení zo dňa 06.02.2011. Žalobca poprel, že by ho nadriadený vyzval, aby zostal na OO PZ v Ždiari za účelom vykonania opakovanej dychovej skúšky. Na základe námietok žalobcu bol spisový materiál doplnený o odborné stanovisko Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ v Bratislave č.p.: PPZ-KEU-BA-EXP-2011/2706 a dňa 14.03.2011 bol žalobca s týmto oboznámený. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 14.03.2011 uviedol, že dychovú skúšku vykonal bezprostredne, resp. najviac jednu až dve minúty po užití švédskych kvapiek a kvapiek Bromhexin, po ktorých nepociťoval žiadne ovplyvnenie. V ďalšej časti vyjadrenia sa odvolal na svoje predchádzajúce vyjadrenia. Žalobca proti personálnemu rozkazu podal rozklad, ktorý bol zamietnutý napadnutým rozhodnutím žalovaného Č.p.: SLV-PS-PK-98/2011 zo dňa 04.07.2011, ktorým bol zároveň prvostupňový personálny rozkaz potvrdený. Podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona sa policajt prepustí zo služobného pomeru, ak porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Podľa § 233 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. oprávnený orgán postupuje pred vydaním rozhodnutia tak, aby bol presne a úplne zistený skutočný stav veci; na ten účel je povinný obstarať si na rozhodnutie potrebné podklady. Podľa § 233 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. oprávnený orgán posudzuje rovnako dôkladne všetky rozhodné okolnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania. Podľa § 238 ods. 1 zák. č. 73/1998 Z.z. za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Podľa § 238 ods. 4 zák. č. 73/1998 Z.z. oprávnený orgán hodnotí dôkazy podľa vlastnej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Podľa § 241 ods. 1 prvá veta zák. č. 73/1998 Z.z. rozhodnutie musí byť v súlade s právnymi predpismi, musí vychádzať zo skutočného stavu veci a obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. Podľa § 241 ods. 3 zák. č. 73/1998 Z.z. v odôvodnení rozhodnutia sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený oprávnený orgán pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodoval. Podľa názoru súdu nedošlo k porušeniu uvedených zákonných ustanovení žalovaným a konanie predchádzajúce vydaniu napadnutého rozhodnutia bolo vykonané v súlade so zákonom. Žalovaný tiež rešpektoval zásadu zákonnosti, zásadu materiálnej pravdy, princíp rovnosti zbraní a princíp nezneužitia uváženia. Správne orgány náležite zistili skutkový stav a pred vydaním rozhodnutia si zaobstarali všetky potrebné podklady. Ako už súd uviedol, žalovaný v rozsiahlom vyjadrení k žalobe poukázal na množstvo rozhodnutí všeobecných súdov ako aj Ústavného súdu SR potvrdzujúcich zákonnosť jeho postupu a rozhodnutia. Faktom je, že posúdenie otázky závažnosti porušenia služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti je predmetom správneho uváženia žalovaného a súdu neprislúcha, aby vlastnou úvahou nahrádzal diskrečné oprávnenie správneho orgánu v otázke naplnenia obsahu právne neurčitého pojmu „porušenie služobnej prísahy a služobných povinností zvlášť hrubým spôsobom“, pretože by tým vstupoval do právomoci orgánu exekutívy, ktorá mu neprináleží. Z § 245 ods. 2 O.s.p. vyplýva, že pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváženie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia. V konaní o prepustení policajta zo služobného pomeru za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci, a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi (§ 238 ods. 1 zákona). Žalovaný v samostatnom personálnom konaní hodnotil všetky zadovážené dôkazy podľa vlastnej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomných súvislostiach (§ 238 ods. 4 zákona) a dospel k záveru, že žalobca svojím protiprávnym konaním uvedeným v odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia porušil služobnú prísahu a služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Žalovaný v súlade s platnou právnou úpravou (§ 233 zákona) vykonal prešetrenie veci. Dôkazy, ktoré zhromaždil a vyhodnotil v súlade so zákonom považoval za postačujúce pre vydanie napadnutých rozhodnutí a spáchanie protiprávneho konania žalobcu týmito dôkazmi riadne preukázal. Žalovaný v personálnom konaní rozhodoval iba o ďalšom trvaní služobného pomeru žalobcu, pričom dôvod prepustenia sa počas konania vedeného u žalovaného nezmenil (§ 192 ods. 1 písm. e/ zákona) a súd sa s týmto dôvodom ako aj jeho odôvodnením v celom rozsahu stotožnil. Zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy spočíva v tom, že žalobca nebol čestným a disciplinovaným príslušníkom PZ, keď do výkonu služby nastúpil a túto vykonával pod vplyvom alkoholických nápojov a neuposlúchol priamy príkaz nadriadeného, aby zotrval na mieste výkonu štátnej služby. Zvlášť hrubé porušenie služobnej povinnosti spočíva v tom, že žalobca riadne nevykonával štátnu službu, keď počas nej porušil povinnosti uložené mu v § 136 písm. d) zákona a v časti I. písm. a) bod 1., 9 a 15 rozkazu ministra vnútra SR č. 6/1997 o úlohách na zvýšenie morálneho stavu a disciplíny príslušníkov PZ, čím zvlášť hrubým spôsobom porušil aj základné povinnosti policajta uvedené v § 48 ods. 3 písm. a), b), g), a h) zákona, pretože sa nezdržal konania, ktoré mohlo narušiť vážnosť PZ alebo ohroziť dôveru v tento zbor a nedodržal služobnú disciplínu. Splnená bola aj ďalšia zákonná podmienka na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru príslušníka PZ, ktorá spočíva v tom, že jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, najmä záujmu na dôslednom dodržiavaní služobnej disciplíny a všeobecne záväzných právnych predpisov všetkými príslušníkmi PZ, na ich čestnosti a na upevňovaní dôvery občanov v PZ. Zákon vyžaduje striktné dodržiavanie svojich ustanovení vo vzťahu k plneniu služobných povinností a predpokladá, že príslušník PZ v rámci svojho postavenia bude príkladne rešpektovať zákony a iné právne predpisy tak, ako sa k tomu zaviazal v služobnej prísahe. Je v príkrom rozpore s dôležitými záujmami štátnej služby, aby v služobnom pomere bol ponechaný policajt, ktorý aj napriek tomu, že bol oboznámený so sprísnenými opatreniami na zvýšenie disciplíny príslušníkov PZ v súvislosti s výkonom štátnej služby a požívaním alkoholických nápojov príslušníkmi PZ, sa dopustil uvedeného konania, nezlučiteľného s postavením a úlohami príslušníka PZ. Konanie žalobcu je o to závažnejšie, že ako referent s územnou a objektovou zodpovednosťou na OO PZ v Ždiari mal prevažnú časť služobnej činnosti vykonávať mimo budovy OO PZ v Ždiari, kedy prichádza do bezprostredného kontaktu s občanmi, čo si vyžaduje maximálnu fyzickú a psychickú pripravenosť. Žalobca mal podľa knihy inštruktáže počas výkonu služby viesť služobné vozidlo. Žalovaný bol oprávnený rozhodnúť, ktoré dôkazy a v akom rozsahu vykoná, pričom hodnotenie vykonaných dôkazov je vecou správnej úvahy žalovaného, ktorý posudzuje, či určitá skutočnosť sa má považovať za dokázanú, či vykonané dôkazy postačujú alebo je potrebné vykonať ďalšie dôkazy alebo je potrebné si obstarať ešte iné podklady pre rozhodnutie. Je nepochybné, že žalobca mal v rámci správneho konania možnosť využiť všetky svoje subjektívne práva vyplývajúce mu zo zákona a návrh na prepustenie žalobcu bol vopred prerokovaný s príslušným odborovým orgánom, ktorý s ním síce nesúhlasil, avšak pre žalovaného takéto stanovisko nie je záväzné. Dodržaná bola aj zásada objektívnej pravdy, keď žalovaný pri hodnotení dôkazov starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo vrátane toho, čo uviedli účastníci konania. Správne žalovaný uviedol, že žiadne procesné ustanovenie zákona mu neukladá, ako dôkaznú hodnotu resp. silu má tomu - ktorému dôkaznému prostriedku priznať. V hodnotiacej činnosti je obmedzený iba napr. princípom formálnej logiky, ktorým by hodnotiace úsudky nemali odporovať, skúsenosťami z aplikačnej praxe a napokon povinnosťou hodnotiaci záver v rozhodnutí jasne a stručne odôvodniť. Pre posúdenie konania žalobcu postačuje preukázanie skutku, ktorý bol dôvodom na prepustenie a žalovaný musel skutkové zistenia zadovážiť spôsobom, ktorý predpokladá zákon. Podľa § 136 písm. d) zákona, policajt je povinný nepožívať alkoholické nápoje a iné návykové látky, požívatiny a liečivá, ktoré obsahujú alkohol a iné návykové látky, na miestach výkonu štátnej služby a v dobe výkonu štátnej služby ani mimo týchto miest, nenastupovať pod ich vplyvom do výkonu štátnej služby a dodržiavať ustanovený zákaz fajčenia na miestach, kde sa vykonáva štátna služba, ak si to vyžaduje dôležitý záujem štátnej služby, minister môže povoliť požívanie alkoholu, požívatín a liečiv obsahujúcich alkohol. V časti I písm. a) bod 2 a 9 rozkazu ministra vnútra SR č. 6/1997, úlohy na zvýšenie morálneho stavu a disciplíny príslušníkov PZ, sa ukladá všetkým policajtom zdržať sa pri výkone služobnej činnosti konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť PZ a ohroziť dôveru občanov v tento zbor a nenastupovať pod vplyvom alkoholických nápojov do výkonu služby. Povinnosť podrobiť sa dychovej skúške počas výkonu štátnej služby žalobcovi priamo vyplývala z časti I. písm. a) bod 10 rozkazu ministra vnútra SR č. 6/1997 o úlohách na zvýšenie morálneho stavu a disciplíny príslušníkov PZ, v zmysle ktorého bolo uložené všetkým policajtom podrobiť sa v súvislosti s výkonom služobnej činnosti vyšetreniu, ktoré vykonáva služobný orgán, aby zistil, či nie je pod vplyvom alkoholu alebo iných omamných prostriedkov. V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na časť I. bod 3 rozkazu ministra vnútra SR č. 2/2002 o úlohách na zvýšenie disciplíny príslušníkov PZ v znení rozkazu ministra vnútra SR č. 63/2003, z ktorého vyplýva, že za porušenie služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom sa považuje, ak sa u príslušníka PZ pri nástupe do výkonu služby alebo počas výkonu služby zistí, že je pod vplyvom alkoholu, alebo iných návykových látok. Podľa čl. 1 ods. 1 písm. a) nariadenia ministra vnútra SR č. 18/2008 o niektorých konaniach, ktoré zakladajú dôvod prepustenia príslušníka PZ zo služobného pomeru policajt okrem iného poruší služobnú prísahu zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, keď vykonáva štátnu službu pod vplyvom alkoholu alebo iných návykových látok. So všetkými internými predpismi a z nich vyplývajúcimi povinnosťami bol žalobca riadne oboznámený, a teda vedel aké následky, v prípade ich porušenia, môže očakávať. Napriek tomu, že vedel o nástupe do výkonu štátnej služby v predmetný deň, na jej výkon sa patrične nepripravil, ale požíval tekutiny obsahujúce alkohol v takom množstve, že do výkonu štátnej služby nastúpil a túto vykonával pod vplyvom alkoholu. Tvrdenie žalobcu, že do štátnej služby v predmetný deň nechcel nastúpiť, čo preukazuje, že nebol zapísaný v knihe dochádzky a nebola s ním vykonaná inštruktáž a dostavil sa na pracovisko iba z dôvodu oznámenia zdravotných problémov, že chce vyhľadať zdravotnú starostlivosť a prišiel sa len prezliecť a vyzdvihnúť si kartu poistenca, súd považuje taktiež za účelové, pričom toto tvrdenie žalobcu je v rozpore s dôkazmi obsiahnutými v spise (vyjadrenie nadriadeného Mgr. W. Dudu, vyjadrenia prítomných policajtov K., F., S. a X., z ktorých výpovedí vyplýva, že žalobca dňa 02.02.2011 riadne nastúpil do výkonu služby v služobnej rovnošate so služobnou zbraňou a pred vykonaním dychovej skúšky sa nikomu nezmienil o tom, že má zdravotné ťažkosti, je chorý a potrebuje ísť na lekárske ošetrenie. Je nesporná skutočnosť, že žalobca mal vykonávať dňa 02.02.2011 službu v čase od 07:30 hod. do 19:30 hod. ako člen motorizovanej hliadky, pričom mal viesť aj služobné cestné vozidlo a bol povinný byť na pracovisku alebo na mieste, kde má vykonávať činnosť na začiatku času služby. Z výpovedí policajtov je zrejmé, že žalobca prišiel na pracovisko o 07:30 hod. a nepochybná je aj skutočnosť, že až o 07:40 hod. riaditeľ OO PZ v Ždiari v rámci svojej kontrolnej činnosti vykonal u žalobcu vyšetrenie na alkohol s dychovou skúškou s pozitívnym výsledkom (0,73 promile). Žalobca sa teda až do vykonania dychovej skúšky nikomu nezmienil o svojich zdravotných problémoch, že nemá v úmysle nastúpiť do výkonu služby, že potrebuje lekárske ošetrenie a že po nástupe do služby užil také množstvo liečiv obsahujúcich alkohol, že to mohlo ovplyvniť výsledok dychovej skúšky. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa v uvedený deň a v preukázanom čase do výkonu štátnej služby dostavil a žiadnym spôsobom nedal najavo, že by nemal v úmysle do výkonu služby nastúpiť, pričom v čase o 07:40 hod. už štátnu službu vykonával, bol riadne ustrojený v služobnej rovnošate a so služobnou zbraňou. Tvrdenia žalobcu tak považuje aj súd za účelové, pričom ak by boli jeho tvrdenia pravdivé, logický priebeh udalostí dňa 02.02.2011 by musel byť zákonite iný. Ak sa žalobca v inkriminované ráno cítil chorým a nemal v úmysle nastúpiť do výkonu služby, jeho logicky očakávané správanie by bolo také, že túto skutočnosť vopred oznámi telefonicky či už policajtovi nprap. Bc. Michalovi K., s ktorým mal vykonávať dňa 02.02.2011 službu a taktiež svojmu nadriadenému - riaditeľovi OO PZ npor. P.i s tým, že do práce príde len za účelom prezlečenia sa a vyzdvihnutia si preukazu poistenca. Takéto konanie by bolo nesporne korektným jednaním zo strany žalobcu voči kolegom a nadriadenému a jednak by zodpovedalo postaveniu príslušníka PZ. Keď už žalobca z akýchkoľvek dôvodov túto skutočnosť nemohol oznámiť telefonicky, mal tak urobiť ihneď po príchode na pracovisko, čo však neurobil a z jeho konania po príchode v čase o 07:30 hod. nijako nevyplývalo, že by nemal v úmysle nastúpiť výkon služby. Naopak, všetci prítomní policajti potvrdili, že do výkonu služby riadne nastúpil a pred vykonaním dychovej skúšky sa nikomu ani raz nezmienil o svojich údajných zdravotných ťažkostiach a potrebe lekárskeho ošetrenia. Z obsahu spisu vyplýva, že s týmito tvrdeniami začal argumentovať až po vykonaní dychovej skúšky s pozitívnym výsledkom. Samotné nezapísanie v knihe príchodov a že s ním nebola vykonaná inštruktáž žiadnym spôsobom nepotvrdzuje tvrdenie žalobcu o úmysle nenastúpiť v ten deň štátnu službu. Naopak, nezapísaním sa v knihe príchodov žalobca porušil aj časť I. písm. a/ bod 13 rozkazu ministra vnútra SR č. 6/1997. Žalobca nenamietal pozitívnu dychovú skúšku, a až následne uviedol, že po príchode do budovy požil lieky na posilnenie imunity a kvapky proti kašľu (švédske kvapky a kvapky Bromhexin). Súd považuje toto tvrdenie za nevieryhodné, pričom je prinajmenšom čudné, že podľa tvrdenia žalobcu požil tieto látky celkom tesne pred vykonaním dychovej skúšky, t.j. na pracovisku a v takom množstve, že tieto boli spôsobilé privodiť pozitívnu dychovú skúšku. Žalovaný správne poukázal na to, že či zistený alkohol u žalobcu pochádza práve zo švédskych kvapiek prípadne Bromhexinu alebo zistený alkohol pochádza z akéhokoľvek požitého alkoholického nápoja, nie je možné skúmaním zistiť. Skúmaním však bola zistená prítomnosť alkoholu v dychu a dôkazmi žalovaný preukázal, že žalobca vykonával štátnu službu pod vplyvom alkoholu. V tejto súvislosti je opäť vhodné poukázať na § 136 písm. d/ zákona, podľa ktorého je žalobca povinný nepožívať alkoholické nápoje a iné návykové látky, požívatiny a liečivá, ktoré obsahujú alkohol a iné návykové látky, na miestach výkonu štátnej služby a v dobe výkonu štátnej služby ani mimo týchto miest, nenastupovať pod ich vplyvom do výkonu štátnej služby.... Žalovaný sa zaoberal aj predloženým potvrdením o práceneschopnosti žalobcu, ktoré ošetrujúci lekár vystavil dňa 02.02.2011. Súd v zhode s názorom žalovaného konštatuje, že žalobca navštívil ošetrujúceho lekára až po vykonaní pozitívnej dychovej skúšky a po tom, ako nepochodil so svojou požiadavkou u riaditeľa OO PZ v Ždiari o zastavenie celej veci a teda až následne sa nechal uznať práceneschopným. K námietke žalobcu ohľadne nevyzvania k opakovanej dychovej skúške a k existencii dvoch rozdielnych záznamov spracovaných riaditeľom treba uviesť, že touto otázkou sa žalovaný riadne zaoberal v odôvodnení svojho rozhodnutia. Riaditeľ o priebehu vykonania dychovej skúšky napísal úradný záznam, ktorý predložil na stanovisko spolu so súvisiacim materiálom odborovému orgánu a až následne si prečítal vyjadrenie žalobcu k predmetnej udalosti, z ktorého zistil, že žalobca opisuje priebeh vykonania dychovej skúšky a okolnosti s tým súvisiace inak a preto napísal o priebehu vykonania dychovej skúšky druhý záznam, ktorý už podrobnejšie opisoval všetky skutočnosti jej vykonania. Je potrebné uviesť, že tieto dva úradné záznamy riaditeľa si obsahovo navzájom neodporujú. Z obsahu spisu vyplýva, že až po vykonaní dychovej skúšky žalobcovi odobral služobnú zbraň a vyzval ho, aby napísal úradný záznam a zotrval na mieste, čo však žalobca nerešpektoval a odišiel z budovy OO PZ v Ždiari na neznáme miesto. Pri odchode z budovy na neho riaditeľ ešte zakričal, aby nikam nešiel, pričom počul, že žalobca povedal, že ide na „maródku“. Skutočnosť, že riaditeľ povedal žalobcovi, aby nikam nešiel a že má ostať na OO PZ Ždiar vyplýva aj z úradných záznamov policajtov K. a F., pričom spochybnené nie je ani to, že riaditeľ volal riaditeľa OO PZ Vysoké Tatry, nech pošle hliadku s Drägrom a tlačiarňou, avšak keďže medzitým žalobca odišiel z budovy OO PZ v Ždiari, riaditeľ zavolal do Vysokých Tatier, nech stiahnu hliadku, ktorá by išla do Ždiaru zbytočne. Aj konanie žalobcu po vykonaní pozitívnej dychovej skúšky zodpovedá skutkovému stavu, ako ho zistil žalovaný, pričom konanie žalobcu by v prípade pravdivosti jeho tvrdení muselo byť logicky úplne iné aj po vykonaní dychovej skúšky. Súd je tiež názoru, že žalobca mal sám na pravdivosť svojho tvrdenia, že tesne pred vykonaním dychovej skúšky užil dve polievkové lyžice švédskych kvapiek a pol fľaštičky kvapiek Bromhexin, žiadať o vykonanie druhej dychovej skúšky s patričným časovým odstupom, resp. vykonať odber krvi. Z odborného stanoviska Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru zo dňa 10.03.2011 vyplýva, že uvedené prípravky mohli ovplyvniť výsledok dychovej skúšky v prípade jej vykonania do 5-15 minút po požití takéhoto prípravku. Od žalobcu teda bolo možné očakávať, že v prípade, ak by bol skutočne požil uvedené prípravky tesne pred vykonaním dychovej skúšky, že sa bude sám domáhať opakovania dychovej skúšky a tiež, že požitie týchto prípravkov aj náležite priamo na mieste objasní. Zo služobného hodnotenia žalobcu vyplýva, že tento bol hodnotený kladne, a aj zo záznamu o odmenách a trestoch vyplýva, že tomuto boli udeľované viacnásobné odmeny, trest žiadny, pričom súd z ľudského hľadiska vníma rozhodnutie žalovaného ako tvrdé voči žalobcovi, avšak nakoľko žalovaný v medziach zákona v súlade s povolenou voľnou úvahou, v ktorej je nezastupiteľný, posúdil intenzitu porušenia služobnej prísahy a služobnej povinnosti žalobcu tak, ako ju posúdil, rozhodol v súlade so zákonom a preto bolo potrebné žalobcu zamietnuť. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že neúspešnému žalobcovi právo na ich náhradu nepriznal. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Najvyšší súd Slovenskej republiky, prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave. V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.