Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/176/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011201542 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1011201542.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhDr. a členiek senátu JUDr. Nory Majerníkovej a JUDr. Renáty Janákovej, v právnej veci žalobcu: D.. Q. G., U. X, T., právne zastúpený advokátom: JUDr. Jozefom Horváthom, Francisciho 11, Bratislava proti žalovanému: Starosta Mestskej časti Bratislava - Dúbravka, Žatevná 2, Bratislava o preskúmanie zákonnosti fiktívneho rozhodnutia žalovaného, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave zrušuje podľa ust. § 250j ods. 2 písm. d) OSP fiktívne rozhodnutie žalovaného zo dňa 25.7.2011 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Miestneho úradu Mestskej časti Bratislava - Dúbravka č. SP 9274/2011 zo dňa 15.6.2011 a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi na účet právneho zástupcu žalobcu JUDr. Jozefa Horvátha 66,- € titulom náhrady súdneho poplatku a 396,61 €, titulom náhrady trov právneho zastúpenia, všetko do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobou, ktorú tunajšiemu súdu doručil dňa 20.9.2011 domáhal preskúmania zákonnosti a následne zrušenia fiktívneho rozhodnutia žalovaného, ktorým podľa ust. § 19 ods. 3 zamietol odvolanie žalobcu ako aj napadnuté rozhodnutie Mestskej časti Bratislava - Dúbravka č. SP 9274/2011 zo dňa 15.6.2011. V žalobe žalobca uviedol, že podaním doručeným miestnemu úradu Mestskej časti Bratislava - Dúbravka dňa 7.6.2011 sa domáhal sprístupnenia informácií. Na túto jeho žiadosť reagovala Mestská časť Bratislava - Dúbravka rozhodnutím miestneho úradu Mestskej časti Bratislava - Dúbravka č. SP -9274/2011 zo dňa 15.6.2011 o nesprístupnení požadovanej informácie z dôvodu, že „povinná osoba s požadovanými informáciami nedisponuje a zákon jej neukladá povinnosť vytvárať na základe žiadosti informácie, ktoré v momente podania žiadosti ešte neexistovali. Povinná osoba takisto nie je povinná spracovávať a vytvárať prehľady, alebo tabuľky informácií, ktoré v momente podania žiadosti neexistovali, alebo inak usporadúvať informácie podľa kritérií stanovených žiadateľom v žiadosti o informácie“. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote 6.7.2011 odvolanie, pričom starosta Mestskej časti Bratislava - Dúbravka o tomto odvolaní žalobcu v zákonnej 15-dňovej lehote podľa ust. § 19 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z. nerozhodol, a preto sa predpokladá, že vydal rozhodnutie, ktorým odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil. Za deň doručenia tohto rozhodnutia sa považuje druhý deň po uplynutí lehoty na vydanie rozhodnutia, t.j. 25.7.2011. Žalobca v žalobe uviedol, že rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov považuje za odporujúce platným právnym predpisom a poškodzujúce jeho práva. Zastáva názor, že rozhodnutie starostu Mestskej časti Bratislava - Dúbravka a Miestneho úradu Mestskej časti Bratislava - Dúbravka boli vydané v rozpore so zákonom. Fiktívne rozhodnutie starostu Mestskej časti Bratislava - Dúbravka o odvolaní žalobcu považuje žalobca za nepreskúmateľné, pre nedostatok akýchkoľvek dôvodov a tento fakt je podľa názoru žalobcu postačujúci na to, aby krajský súd žalobe vyhovel. Pokiaľ ide o vecnú stránku výroku napadnutého rozhodnutia s poukazom na obsah žiadosti zo dňa 7.6.2011 adresovanej Mestskej časti Bratislava - Dúbravka, žalobca tvrdí, že je nepravdivé tvrdenie, že mestská časť, ako povinná osoba s požadovanými informáciami nedisponuje. Ide o jednoduché odpovede na jednoznačne položené otázky, k zodpovedaniu ktorých nepotrebuje žiadne osobitné evidencie ani tabuľky. Žiadosťou o informáciu sa žalobca nedožadoval toho, aby mestská časť vytvárala na základe jeho žiadosti informácie, ktoré v momente žiadosti neexistovali. Toto tvrdenie považuje žalobca za scestné, nemajúce oporu v skutkovom stave. Žalobca tvrdí, že odvolací správny orgán svojím fiktívnym rozhodnutím neodstránil porušenia zákona spôsobené správnym orgánom prvého stupňa. Rozhodnutia oboch správnych orgánov vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a v konaní správneho orgánu prvého stupňa bola podľa názoru žalobcu zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť predmetného rozhodnutia. Podľa názoru žalobcu starosta Mestskej časti Bratislava svojím fiktívnym rozhodnutím podľa § 19 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z. porušil tento zákon v ust. § 3 ods. 1, § 19 ods. 2, 3 ako aj § 3 ods. 1 a 4 a § 32 ods. 1 a 2, § 33 ods. 2 a § 46 a prvostupňový správny orgán porušil ust. § 10 ods. 1, § 13 ods. 1 veta prvá, ods. 2 veta prvá, § 16 ods. 1 a 2, § 27 ods. 1 a 2 zákona č. 369/1990 Zb. ako aj ust. § 3 ods. 1 a 4, § 32 ods. 1 a 2, § 33 ods. 2, § 46 a 47 zákona o správnom konaní. Z tohto dôvodu navrhuje, aby Krajský súd v Bratislave fiktívne rozhodnutie žalovaného zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. II. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, ktoré súdu doručil dňa 17.10.2011 uviedol, že na žiadosť žalobcu o sprístupnenie informácie zo dňa 7.6.2011 vydal rozhodnutie o nesprístupnení požadovanej informácie urobil tak preto, že v danom prípade sa nejedná o rozklad podľa zákona o slobode informácií, nakoľko na výklady, právne názory a budúce rozhodnutia a vytváranie nových informácií sa zákon o slobode informácií nevzťahuje. Žalovaný sa domnieva, že žiadosť žalobcu nespĺňa ani podmienky určitosti tak, ako predpokladá ust. § 14 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám v znení neskorších predpisov, keď žiadosť žalobcu neobsahuje jednoznačnú formuláciu ohľadom údajov, ktorých sa informácia týka - žalobca nepožadoval sprístupnenie žiadnych konkrétnych informácií. Žalovaný má požadované informácie k dispozícii vtedy, ak s nimi pri svojej činnosti narába, resp. ak sú predmetom jej činnosti. Týmto navrhuje žalovaný žalobu ako bezdôvodnú zamietnuť, považujúc svoj procesný postup v súvislosti so žiadosťou žalobcu za zákonný. III. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie a po nariadení pojednávania v zmysle ust. § 250g ods. 1 OSP dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Podľa ust. § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách citovaného ust. § 244 ods. 1 OSP súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotno-právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného, ktorým podľa § 19 ods. 3 zamietol odvolanie žalobcu ako aj prvostupňové rozhodnutie Mestskej časti Bratislava - Dúbravka č. SP 9274/2011 z 15.6.2011. Z administratívneho spisu súd zistil, že žalobca žiadosťou o sprístupnenie informácií zo dňa 7.6.2011 sa domáhal o sprístupnenie informácií: a) či umožňuje súčasná platná právna úprava prideliť služobný byt do nájmu osobe, ktorá je vlastníkom alebo spoluvlastníkom bytu alebo rodinného domu a v čase podania žiadosti sa v ňom zdržiava. b) či, ak žiadateľ o služobný byt ako dôvod pridelenia služobného bytu uvádza rodinné dôvody iné než prípad domáceho násilia, môže byť takto formulovaný dôvod považovaný za dostatočný pre rozhodnutie o pridelení služobného bytu, c) či ak sa dodatočne zistí, že osoba, ktorej bol takýto byt pridelený, uviedla v žiadosti vedome nepravdivé údaje, môže byť od nej aj so spätnou platnosťou požadované trhové nájomné a zmluva sa ponechá v platnosti. Na túto žiadosť reagovala Mestská časť Bratislava - Dúbravka rozhodnutím miestneho úradu Mestskej časti Bratislava-Dúbravka č. SP-9274/2011 zo dňa 15.6.2011, ktorým úrad, ako povinná osoba v zmysle ust. § 3 ods. 1 a § 18 ods. 2 zákona o slobode informácií v spojení s § 46 zákona o správnom konaní nesprístupnil požadovanú informáciu, s odôvodnením, že: „povinná osoba s požadovanými informáciami nedisponuje a zákon neukladá povinnej osobe povinnosť vytvárať na základe žiadostí informácie, ktoré v momente podania žiadosti ešte neexistovali. Povinná osoba takisto nie je povinná spracovávať a vytvárať prehľady alebo tabuľky informácií, ktoré v momente podania žiadosti neexistovali, alebo inak usporadúvať informácie podľa kritérií stanovených žiadateľom v žiadosti o informácie“. Dňa 8.7.2011 podal žalobca voči predmetnému rozhodnutiu odvolanie, o ktorom druhostupňový správny orgán nerozhodol. IV. Podľa ust. § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy t.j. z druhej hlavy rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov) sa postupuje v prípadoch, ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Podľa ust. § 11 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon o slobode informácií), tento zákon upravuje podmienky, postup a rozsah slobodného prístupu k informáciám. Podľa § 2 ods. 1 citovaného zákona, osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie, sú štátne orgány, obce ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti. Podľa ust. § 8 citovaného zákona, ak požadovaná informácia tvorí utajovanú skutočnosť podľa osobitného zákona, alebo je predmetom bankového tajomstva, alebo daňového tajomstva podľa osobitného zákona, ku ktorým žiadateľ nemal oprávnený prístup, povinná osoba ju nesprístupní s uvedením odkazu na príslušný právny predpis. Podľa ust. § 17 ods. 1 zákona o slobode informácií, žiadosť o sprístupnenie informácií povinná osoba vybaví bez zbytočného odkladu najneskôr do 8 pracovných dní odo dňa podania žiadosti alebo odo dňa odstránenia nedostatkov žiadosti. Podľa ust. § 18 ods. 2 a 3 citovaného zákona, ak povinná osoba žiadosti nevyhovie, hoci len sčasti vydá o tom v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie. Rozhodnutie nevydá v prípade, ak žiadosť bola odložená (§ 14 ods. 3). Ak povinná osoba v lehote na vybavenie žiadosti neposkytla informácie, či nevydala rozhodnutie, ani informáciu nesprístupnila, predpokladá sa, že vydala rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informáciu. Za deň doručenia rozhodnutia sa v tomto prípade považuje tretí deň od uplynutia lehoty na vybavenie žiadosti. Podľa ust. § 19 ods. 3 a 4 citovaného zákona, odvolací orgán rozhodne o odvolaní do 15 dní od doručenia odvolania povinnou osobou. Ak odvolací orgán v tejto lehote nerozhodne, predpokladá sa, že vydal rozhodnutie, ktorým odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil. Za deň doručenia tohto rozhodnutia sa považuje druhý deň po uplynutí lehoty na vydanie rozhodnutia. Rozhodnutie o odmietnutí žiadosti možno preskúmať v súdnom konaní podľa osobitného zákona. Podmienky, postup a rozsah slobodného prístupu k informáciám upravuje zákon č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Na konanie podľa tohto zákona sa použijú (ak nie je ustanovené v tomto zákone inak) všeobecné predpisy o správnom konaní (§ 22 cit. zákona). Podľa článku 26 ods. 4 Ústavy SR slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti. Podmienky, postup a rozsah slobodného prístupu k informáciám upravuje zákon č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon o slobode informácii). Osoby, ktoré sú povinné sprístupňovať informácie podľa vyššie uvedeného zákona sú vymenované v jeho ustanovení § 2. Podľa § 2 ods. 1 zákona o slobode informácii osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupniť informácie (ďalej len povinné osoby) sú štátne orgány, obce ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia povinnými osobami sú ďalej právnické osoby zriadené zákonom a právnické osoby zriadené štátnym orgánom vyšším územným celkom alebo obcou podľa osobitného zákona. Podľa ust. § 47 ods. 1 zákona o správnom konaní rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Podľa § 47 ods. 2 správneho poriadku výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedeným ustanovením právneho predpisu podľa ktorého sa rozhodlo prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie správny orgán určí pre ňu lehotu, lehota nesmie byť kratšia než ustanovuje osobitný právny predpis. Podľa ust. § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov na základe, ktorých rozhodoval. Podľa ust. § 47 ods. 4 správneho poriadku poučenie o odvolaní (rozklade) obsahuje údaj, či je rozhodnutie končené alebo či sa možno proti nemu odvolať (podať rozklad) v akej lehote na ktorý orgán a kde možno odvolanie podať. Podľa ust. § 47 ods. 5 správneho poriadku, v písomnom vyhotovení rozhodnutia sa uvedenie aj orgán, ktorý rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia, meno a priezvisko účastníkov konania. Rozhodnutie musí mať úradnú pečiatku a podpis uvedením mena priezviska a funkcie oprávnenej osoby. Osobitne právne predpisy môžu ustanoviť aj ďalšie náležitosti rozhodnutia. Výrok rozhodnutia je jadrom celého rozhodnutia, ktorým, sa určujú konkrétne práva a povinnosti účastníkov správneho konania, musí v presnej, stručnej a úplnej formulácii vyjadriť záver správneho orgánu o otázke, ktorá je predmetom rozhodnutia. Preto výrok musí byť vždy určitý a presný. Túto požiadavku určitosti, presnosti a zrozumiteľnosti výroku je potrebné dôsledne rešpektovať už v prvostupňovom rozhodnutí, preto aby účastník konania mohol jednoznačne a určite poznať výsledok konania. Je nesporné, že fiktívne rozhodnutie žalovaného nemôže samo o sebe spĺňať náležitosti vyššie citovaného ustanovenia § 47 správneho poriadku, čo však neznamená, že takéto rozhodnutie stojí mimo prieskumu v správnom súdnictve. Vzhľadom ku skutočnosti, že žalobcovi nebolo do dnešného dňa doručené žiadne odvolacie (II.st.) rozhodnutie platí právna fikcia, že žalovaný ako odvolací orgán odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie napadnuté odvolaním potvrdil. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vôbec podľa názoru súdu nie je zrejmé, z akého dôvodu nie sú jednotlivé informácie požadované žalobcom sprístupnené. Všeobecné odôvodnenie, že takýmito informáciami žalovaný nedisponuje, bez špecifikácie a konkrétnych dôvodov, prečo nie je takáto agenda k dispozícii, je nedostatočné. Z vyššie citovaného ustanovenia. § 2 ods. 1 a 2 zákona o slobode informácií, vyplýva, že žalovaný spĺňa rozsah osobnej pôsobnosti podľa § 2 cit. zákona. Podľa názoru súdu v preskúmavanej veci bolo povinnosťou prvostupňového správneho orgánu v prípade žiadosti žalobcu buď sprístupniť ním požadované informácie, resp. ich nesprístupniť rozhodnutím, ktoré bude spĺňať zákonné požiadavky (§ 47 správneho poriadku) hlavne požiadavku určitosti, presnosti a zrozumiteľnosti odôvodnenia rozhodnutia. Z prvostupňového rozhodnutia nie je podľa názoru súdu možné zistiť, čo bolo podkladom rozhodnutia, akými úvahami bol vedený pri jeho vydávaní, ako porušil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodol a pod. Rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu sa obmedzilo len na strohú citáciu zákona o slobode informácií, čo spôsobilo jeho nepreskúmateľnosť. Vzhľadom k tomu, že Krajský súd v Bratislave dospel k záveru, že obe napadnuté rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť ako aj nedostatok dôvodov, preto v súlade s ust. § 250j ods. 2 preskúmavané rozhodnutia zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. O trovách konania bolo rozhodnuté v súlade s ust. § 250k ods. 1 O.s.p., tak, že súd priznal úspešnému žalobcovi náhradu trov konania v celkovej výške 462,61 €. Trovy konania pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 66,- € a z dvoch úkonov á 123,50 + 2x režijný paušál á 7,41 € a jedného úkonu (rok 2012) á 127,16 € + režijné výdavky 7,63 €. Trovy konania spolu predstavujú 462,61 €, ktoré je podľa § 149 ods. 1 OSP žalovaný povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo. Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.; b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.); f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.