Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/186/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011201588 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1011201588.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a členiek senátu JUDr. Nory Majerníkovej a JUDr. Renáty Janákovej, v právnej veci žalobcu: MAC TV s.r.o., Brečtanova 1, Bratislava, IČO: 00 61 83 22, právne zastúpený: Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o., Drotárska cesta 102, Bratislava proti žalovanému: Rada pre vysielanie a retransmisiu, Dobrovičova 8, Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. RL/65/2011 zo dňa 7.6.2011, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta. Žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 23.9.2011 domáhal preskúmania zákonnosti a následne zrušenia rozhodnutia žalovaného č. RL/65/2011 zo dňa 7.6.2011. V žalobe uviedol, že správny orgán pri vydávaní predmetného rozhodnutia zasiahol do práva na súdnu a inú ochranu garantovaného čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Žalobcovi nezákonným postupom Rady pre vysielanie a retransmisiu bola odňatá možnosť konať. Rozhodnutie považuje žalobca za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov a tiež podotýka, že vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Správny orgán vydaním svojho rozhodnutia zasiahol podľa žalobcu do práva na súdnu a inú ochranu garantovaného čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy SR, použitím procesného postupu mimo ústavný a zákonný rámec. Zásah do tohto ústavného práva spočíva vo vydaní jediného meritórneho rozhodnutia, ktorým sa končí viacero správnych konaní. Takýto postup nemá zákonný základ, a preto je v zásadnom rozpore s ústavným príkazom v zmysle čl. 2 ods. 2 Ústavy SR. Je tiež v rozpore s procesnou úpravou správneho konania konkrétne s ust. § 3 ods. 1 správneho poriadku. Rada svojím postupom odňala možnosť žalobcovi konať pred správnym orgánom. V preskúmavanej veci ide o 2 samostatné konania, ktoré podľa žalobcu nemožno ukončiť prostredníctvom jedného meritórneho rozhodnutia bez procesného vysporiadania sa so zlúčením konaní. Rada nesprávne postupovala, keď rozhodla o udelení jednej sankcie v nezávisle začatých konaniach, ktoré medzi sebou nemajú žiaden formálny procesný vzťah. Výsledkom takéhoto postupu Rady je podľa názoru žalobcu odňatie možnosti účastníka konať pred správnym orgánom. Výrok rozhodnutia rady považuje žalobca za nezrozumiteľný pre jeho neurčitok a nedostatok dôvodov. Rada sa snaží vysporiadať s konštrukciou výroku rozhodnutia, pričom odôvodňuje rozhodnutie o uložení sankcie za údajné neoddelenie odvysielaného komunikátu od ostatnej programovej služby. Ak by sa aj rada rozhodla, že sa v posudzovanom prípade jedná o odvysielanie reklamného obsahu, nie je možné tvrdiť, že nebol rozoznateľne a zreteľne oddelený od iných častí programovej služby, nakoľko je zrejmé, že rada identifikovala predmetný obsah bez akýchkoľvek problémov. Žalobca má za to, že vysielateľ v dobrej viere podloženej dlhoročnou praxou vysielal sponzorské odkazy v zmysle určitej formy. Rada následne bez upozornenia rozhodla o sankcionovaní tohto postupu, pričom svoje rozhodnutie nedostatočne odôvodnila. Predmetom správneho konania je otázka neoddelenia odvysielaného komunikátu od iných zložiek vysielania. Komunikát rada považuje za reklamu a vysielateľ v zmysle vyššie uvedenej zaužívanej praxe, z ktorej čerpal svoju právnu istotu za sponzorský odkaz. Bez ohľadu na nesprávnosť posúdenia predmetného komunikátu ako reklamy, je podľa názoru žalobcu zrejmé, že došlo k oddeleniu komunikátu priestorovými prostriedkami, čo je zrejmé tiež z tej skutočnosti, že rada nemala žiadny problém identifikovať predmetné komunikáty ako samostatné zložky programu. Nie je zrejmé, z akého dôvodu Rada považuje priestorové oddelenie za jediné možné v prípade splitscreenu, toto tvrdenie nie je v rozhodnutí rady vôbec odôvodnené. Odvysielané komunikáty boli jednoznačne priestorovo oddelené od iného vysielania, boli vysielané samostatne a nezasahovali do iných zložiek programovej služby. Vzhľadom na tieto skutočnosti je žalobca názoru, že rada nesprávne právne vec posúdila, keď tvrdí, že priestorové oddelenie je prípustné výlučne len vo vyššie uvedenom prípade splitscreenu a nie je možné ho použiť pre skutkový priebeh, ktorý je predmetom tohto konania. Žalobca žiada, aby Krajský súd v Bratislave rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. II. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, ktoré súdu doručil dňa 10.11.2011 uviedol, že nevidí žiadny logický dôvod, na základe ktorého by bolo možné konštatovať, že vydaním jedného meritórneho rozhodnutia vo viacerých správnych konaniach bolo zasiahnuté do žalobcovho práva na súdnu a inú ochranu. Žalobca namieta, že takýto postup nemá zákonný základ a je tiež v rozpore s procesnou úpravou správneho konania. Žalovaný v tomto prípade poukazuje na fakt, že žiadne ustanovenie správneho poriadku ani iného všeobecne záväzného právneho predpisu vrátane Ústavy SR neobsahuje zákaz vydania jedného meritórneho rozhodnutia vo viacerých správnych konaniach. Žalovaný tiež udáva, že žiaden zákon neobsahuje tiež žiadnu explicitnú právnu úpravu, ktorá by ukladala správnemu orgánu ukončiť každé správne konanie práve jedným meritórnym rozhodnutím. Takýto postup nevyplýva podľa žalovaného ani zo žiadnej zo základných zásad správneho konania. Pri dôslednom dodržiavaní žalobcovej argumentácie by tak mohlo dôjsť k absurdnej situácii, keď by bolo možné namietať samotné ukončenie jedného správneho konania, jedným meritórnym rozhodnutím, nakoľko chýba zákonné ustanovenie, ktoré by správnemu orgánu takýto postup ukladalo. Žalovaný je presvedčený, že vydanie jedného meritórneho rozhodnutia vo viacerých správnych konaniach nie je v rozpore s procesnou úpravou správneho konania. Predmetom oboch správnych konaní (č. 134-PLO/O-1246/2011 a č. 133-PLO/O-1245/2011) bolo možné porušenie ust. § 34 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z. V oboch prípadoch došlo k porušeniu vyššie uvedeného ustanovenia odvysielaním komunikátov, ktoré označovali sponzora toho istého programu, pričom však tieto komunikáty naplnili definíciu reklamy v zmysle ust. § 32 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z. Žalobca bol v každom správnom konaní osobitne vyzvaný, aby sa vyjadril k predmetu správneho konania ako aj k jeho podkladom. Žalovaný po dôkladnom preskúmaní všetkých relevantných skutočností vrátane argumentov, ktoré žalobca vzniesol pred správnym orgánom v rámci jednotlivých správnych konaní a po spoľahlivom zistení skutkového stavu dospel k záveru, že žalobca sa dopustil porušenia ustanovení zákona č. 308/2000 Z.z. vo všetkých prípadoch špecifikovaných v jednotlivých správnych konaniach. Žalovaný preto konštatoval, že je potrebné udeliť žalobcovi rovnakú sankciu - upozornenie na porušenie zákona, pričom účelom tejto sankcie je upozornenie pre subjekt na jeho protiprávne konanie takým spôsobom, aby sa tento v budúcnosti takéhoto konania vedel vyvarovať. Po zvážení všetkých skutočností žalovaný skonštatoval, že s prihliadnutím na zásadu hospodárnosti vedenia konania, je účelné v daných správnych konaniach vydať jedno meritórne rozhodnutie. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti je však nespochybniteľné, že vydaním jedného meritórneho rozhodnutia vo viacerých správnych konaniach nemohlo dôjsť k odňatiu možnosti žalobcu konať pred správnym orgánom. Žalovaný tiež opätovne poukazuje na fakt, že takýto postup nie je v rozpore so žiadnym ustanovením správneho poriadku alebo Ústavy SR. Tiež konštatuje, že žalobcove tvrdenia o zákonom procesnom postupe, ktorý by ustanovoval povinnosť vydať v každom správnom konaní práve jedno rozhodnutie nemá oporu v žiadnych zákonných ustanoveniach a dokonca ani v základných zásadách správneho konania. Naopak žalovaný má za to, že postupoval v súlade so zásadou hospodárneho vedenia správneho konania podľa ust. § 3 ods. 4 zákona č. 71/1967 Zb. Žalovaný trvá na svojich argumentoch, ktoré uviedol v napadnutom rozhodnutí a síce, že fakt, či žalovaný rozpoznal dané komunikáty je z pohľadu dodržania povinnosti ustanovenej v § 34 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z. irelevantný. Rozoznateľnosť je len jednou zo zložiek povinnosti ustanovenej v § 34 ods. 1 citovaného zákona. Žalobca je podľa § 34 ods. 1 zákona č. 38/2000 Z.z. povinný odvysielať reklamu takým spôsobom, aby bola rozoznateľne a zreteľne oddelená od iných častí programovej služby. Predmetná povinnosť explicitne ustanovuje, že na toto oddelenie sa vo vysielaní televíznej programovej služby použijú zvukovo obrazové prostriedky alebo priestorové prostriedky, pričom k oddeleniu prostredníctvom priestorových prostriedkov dochádza iba v prípade, ak je reklama vysielaná na obrazovke súčasne s inou zložkou programovej služby, teda napríklad v prípade použitia techniky splitscreen. V prípade oddelenia reklamy od ostatných častí programovej služby prostredníctvom zvukovo obrazových prostriedkov je následne nutné každý prípad individuálne skúmať, či je toto oddelenie možné považovať za „rozoznateľné a zreteľné oddelenie“ v zmysle § 34 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z. a teda za také, ktoré vylúči zameniteľnosť reklamy s inými zložkami programovej služby. V danom prípade podľa názoru žalovaného žalobca nepoužil na oddelenie predmetných komunikátov od bezprostredne predchádzajúceho, resp. nasledujúceho programu zvukovo obrazové prostriedky a teda jednoznačne porušil § 34 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z. Kancelária Rady vypracovala pracovný dokument pre potreby stretnutia s vysielateľmi ohľadom vysielania sponzorských odkazov, ktorý nazvala „pravidlá pre vysielanie sponzorských odkazov“. Tento dokument sumarizoval hlavné tézy, ktoré obsahovala analýza vysielania sponzorských odkazov, ktorá bola vyhotovená na objednávku Európskej komisie. Kancelária Rady zaslala tento návrh na pripomienkovanie vysielateľom pred stretnutím. Žalovaný vedomý si nedostatku kompetencie postupoval v súlade so zákonnými ustanoveniami a vytvoril iba pracovný dokument, ktorý slúžil ako základ pre diskusiu k tejto otázke. Žalovaný nevidí žiadnu spojitosť medzi vydaním právne nezáväzného konzultačného materiálu kancelárie Rady pre vysielanie a retransmisiu vytvoreného pre účely predmetného stretnutia so zákonnosťou konkrétneho rozhodnutia žalovaného. Žalovaný nemá kompetenciu na pozitívnu tvorbu práva a teda akýkoľvek materiál, ktorý aj vydá na svojej internetovej stránke, nie je a nemôže byť právne záväzný. Žalovaný zotrváva na svojom konštatovaní, že fakt, či v minulosti došlo k sankcionovaniu žalobcu za vysielanie obdobného komunikátu nemôže mať vplyv na skutočnosť, či v predmetnom správnom konaní došlo k porušeniu § 34 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z. alebo nie. Žalovaný zotrváva na svojom stanovisku, že predmetné komunikáty svojim obsahom naplnili definíciu podľa § 32 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z., pričom žalovaný riadne a logicky zdôvodnil, na základe akých skutočností k tomuto záveru dospel. Žalovaný ďalej uvádza, že fakt, či rada rozpoznala predmetné komunikáty ako samostatné zložky nie je pre predmet správneho konania rozhodujúci. Rozoznateľnosť je len jednou zo zložiek povinnosti ustanovenej v § 34 ods. 1 zákona. Žalobca podľa § 34 ods. 1 zákona je povinný odvysielať reklamu takým spôsobom, aby bola rozoznateľne a zreteľne oddelená od iných častí programovej služby. Zákon č. 308/2000 Z.z. explicitne stanovuje, že na oddelenie reklamy od ostatných zložiek programovej služby sa vo vysielaní televíznej programovej služby použijú zvukovoobrazové prostriedky, alebo priestorové prostriedky. Ako jednoznačne vyplýva zo záznamu vysielania predmetného programu, komunikáty neboli od tohto programu oddelené žiadnymi zvukovoobrazovými prostriedkami. Skutočnosť, že otázka priestorového oddelenia prichádza do úvahy iba v prípade reklamy a inej programovej zložky vysielaných súčasne potvrdzuje aj legislatívny vývoj príslušného článku smernice o audiovizuálnych mediálnych službách, ktorý je do slovenského právneho poriadku transformovaný práve ustanovením § 34 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z. Smernica č. 89/552 EHS v čl. 10 ustanovovala pre oddelenie reklamy od ostatných programových zložiek zvukové alebo obrazové prostriedky. Následne v roku 2004 vydala Európska komisia interpretačnú komunikáciu o určitých aspektoch ustanovení o televíznej reklame v rámci smernice č. 89/552 EHS. V rámci tohto dokumentu bolo skonštatované, že priestorové oddelenie v rámci splitscreenu nie je apriori v rozpore s ustanoveniami smernice 89/552 EHS, nakoľko však táto otázka nebola jednoznačne zodpovedateľná priamo z ustanovení smernice 89/552/ EHS, pri jej novelizácii sa možnosť priestorového oddelenia dostala priamo do legislatívneho textu AVMS Smernice pri jej transpozícii aj do § 34 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z. Podľa názoru žalovaného tieto skutočnosti jednoznačne potvrdzujú, že otázka priestorového oddelenia prichádza do úvahy iba v prípade odvysielania reklamy a inej programovej zložky súčasne, napríklad v prípade splitscreenu. Žalovaný jednoznačne zotrváva na svojom závere, ktorý uviedol v napadnutom rozhodnutí, že predmetné komunikáty neboli od nasledujúceho alebo bezprostredne predchádzajúceho programu v zmysle § 34 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z. rozoznateľne a zreteľne oddelené od iných častí programovej služby tak, aby neboli zameniteľné s inými zložkami programovej služby. Z tohto dôvodu navrhuje, aby Krajský súd v Bratislave predmetnú žalobu zamietol. III. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie a po nariadení pojednávania v zmysle ust. § 250g ods. 1 OSP dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť s poukazom na ust. § 250j ods. 1 OSP. Podľa ust. §244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách citovaného ustanovenia § 244 ods. 1 OSP súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotno-právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. RL/65/2011 zo dňa 7.7.2011, ktorým Rada pre vysielanie a retransmisiu, ako orgán príslušný podľa § 4 ods. 1 - 3 a § 5 ods. 1 písm. g) zákona č. 308/2000 Z.z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z.z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov rozhodla, že žalobca porušil povinnosť ustanovenú v § 34 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z. tým, že na televíznej programovej službe JOJ dňa 20.12.2010 cca o 20,17 hod. a cca o 21,16 hod. odvysielal pred a po programe Panelák komunikáty označujúce za sponzora programu spoločnosť Orange Slovensko a.s. a T.O.P. Auto Slovakia a.s., ktoré naplnili definíciu reklamy podľa § 32 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z. bez ich oddelenia zvukovo obrazovými prostriedkami od tohto programu, čím došlo k odvysielaniu reklamy bej jej rozoznateľného a zreteľného oddelenia od iných častí programovej služby tak, aby nebola zameniteľná s inými zložkami programovej služby, za čo mu uložil podľa ust § 64 ods. 1 písm. a) zákona č. 308/2000 Z.z. sankciu - upozornenie na porušenie zákona. Podľa § 64 ods. 5 zákona uložením sankcie nezaniká povinnosť, za ktorej porušenie sa sankcia uložila. Z administratívneho spisu súd zistil, že Rada na svojom zasadnutí dňa 1.3.2011 prijala uznesenie o začatí správneho konania voči spoločnosti MAC TV s.r.o. vo veci možného porušenia ust. § 34 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z. v súvislosti s tým, že dňa 20.12.2010 cca o 20,17 hod. a o cca 21,16 hod. vysielala v rámci televíznej programovej služby JOJ pred a po programe Panelák komunikát označujúci za sponzora programu spoločnosť Orange Slovensko a.s., ktorý mohol naplniť definíciu reklamy podľa § 32 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z., čím mohlo dôjsť k odvysielaniu reklamného šotu bez jej rozoznateľného a zreteľného oddelenia od iných častí programovej služby tak, aby nebol zameniteľný s inými zložkami programovej služby. Rada na svojom zasadnutí 1.3.2011 tiež prijala uznesenie o začatí správneho konania voči MAC TV s.r.o. vo veci možného porušenia ust. § 34 ods. 1 citovaného zákona v súvislosti s tým, že dňa 20.12.2010 o cca 20,17 hod. a o cca 21,16 hod. odvysielala v rámci televíznej programovej služby JOJ pred a po programe Panelák komunikát označujúci za sponzora programu spoločnosť TOP AUTO SLOVAKIA a.s., ktorý mohol naplniť definíciu reklamy podľa § 32 ods. 1 citovaného zákona. Oznámenia o začatí správnych konaní boli účastníkovi konania (žalobcovi) doručené dňa 16.3.2011. Na základe týchto skutočností sa začali správne konania č. 134-PLO/O-1246/2011 a č. 133-PLO/O-1245/2011 vo veci dohľadu nad dodržiavaním zákona č. 308/2000 Z.z. Začatie správnych konaní bolo žalobcovi oznámené a tento bol súčasne vyzvaný, aby sa v lehote do 10 dní od doručenia oznámenia zaslal svoje stanovisko, prípadne navrhol dôkazy. Vyjadrenie žalobcu k predmetu správnych konaní bolo žalovanému doručené dňa 7.4.2011, v ktorom účastník konania (žalobca) požiadal o nariadenie ústneho pojednávania. Ústne pojednávanie vo veci sa uskutočnilo 7.6.2011. Predmetom správnych konaní č. 134-PLO/O-1246/2011 a č. 133-PLO/O-1245/2011 je odvysielanie komunikátov, ktoré označujú sponzorov jedného programu a teda boli odvysielané pred a po rovnakom programe. Rada v rámci správnych konaní dospela k záveru, že v predmetných správnych konaniach je vzhľadom na skutkový stav odôvodnené uložiť rovnakú sankciu - upozornenie na porušenie zákona. Vzhľadom na predmet týchto správnych konaní a vzhľadom na povahu a účel sankcie - upozornenie na porušenie zákona Rada rozhodla, že s prihliadnutím na zásadu hospodárnosti vedenia správneho konania, je v predmetných správnych konaniach účelné vydať jedno meritórne rozhodnutie. IV. Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z. o vysielaní a retransmisii na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem ustanovení § 23 v časti nesprístupnenia zápisníc o hlasovaní a § 49, 53, 54, 56 - 68 zákona o správnom konaní. Podľa § 4 ods. 1, 2, 3 a 4 citovaného zákona, poslaním rady je presadzovať záujmy verejnosti pri uplatňovaní práva na informácie, slobody prejavu a práva na prístup ku kultúrnym hodnotám a vzdelaniu a vykonávať štátnu reguláciu v oblasti vysielania a retransmisie. Rada dbá o uchovávanie plurality informácií v spravodajských reláciách vysielateľov, ktorí vysielajú na základe zákona alebo na základe licencie podľa tohto zákona. Dohliada na dodržiavanie právnych predpisov upravujúcich vysielanie a retransmisiu a vykonáva štátnu správu v oblasti vysielania a retransmisie v rozsahu vymedzenom týmto zákonom. Rada je právnická osoba so sídlom v Bratislave. Pri výkone štátnej správy v oblasti vysielania a retransmisie má postavenie orgánu štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou v rozsahu vymedzenom týmto zákonom a osobitnými predpismi. Činnosť rady vyplývajúcu z jej poslania (ods. 1 a 2) a z jej pôsobnosti (§ 5) vykonávajú členovia rady a úlohy spojené s činnosťou rady plnia zamestnanci kancelárie rady pre vysielanie a retransmisiu. Podľa § 5 ods. 1 písm. g), h), m), n) zákona č. 308/2000 Z.z. o vysielaní a retransmisii v znení účinnom ku dňu vydania rozhodnutia do pôsobnosti rady v oblasti výkonu štátnej správy patrí dohliadať na dodržiavanie povinností podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov, ukladať sankcie vysielateľom a prevádzkovateľom retransmisie ako aj tým, ktorí vysielajú, alebo prevádzkujú retransmisiu bez oprávnenia, žiadať záznamy vysielania od vysielateľov v prípade potreby, vybavovať sťažnosti na porušenie tohto zákona podľa § 14a. Podľa § 32 ods. 1 citovaného zákona, reklama na účely tohto zákona je akékoľvek verejné oznámenie vysielané za odplatu alebo inú podobnú protihodnotu vrátane vlastnej propagácie, ktorého zámerom je podporiť predaj, nákup alebo nájom tovaru alebo služieb vrátane nehnuteľností, práv a záväzkov, alebo dosiahnuť iný účinok sledovaný objednávateľom reklamy alebo vysielateľom. Podľa § 34 ods. 1 citovaného zákona, vysielanie reklamy a telenákupu musí byť rozoznateľné a zreteľne oddelené od iných častí programovej služby tak, aby neboli zameniteľné s inými zložkami programovej služby; vo vysielaní rozhlasovej programovej služby sa použijú na oddelenie zvukové prostriedky a vo vysielaní televíznej programovej služby zvukovo-obrazové alebo priestorové prostriedky. Podľa § 36 ods. 2 citovaného zákona, vysielací čas vyhradený reklamným šotom a telenákupným šotom počas jednej celej hodiny, nesmie presiahnuť 20 % (12 minút). Vysielací čas vyhradený v reklame v čase od 19 do 22 hodiny nesmie presiahnuť u vysielateľa na základe zákona 8 minút počas jednej celej hodiny. Podľa § 38 ods. 1 a 2 zákona o vysielaní a retransmisii sponzorovanie na účely tohto zákona je plnenie určené na priame alebo nepriame financovanie programu, programovej služby alebo audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie s cieľom propagovať názov alebo obchodné meno, ochrannú známku, dobrú povesť, tovary alebo aktivity právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá také plnenie poskytla. Sponzorovanie nie je plnenie podľa prvej vety, ktoré poskytla právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá je vysielateľom alebo poskytovateľom audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie, alebo tento program vyrobila. Ak je program alebo séria programov čiastočne alebo ako celok sponzorovaný, musí byť vysielateľom a poskytovateľom audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie zreteľne označený názvom, ak ide o právnickú osobu obchodným menom, alebo menom a priezviskom, ak ide o fyzickú osobu, ktorá plnenie poskytla na začiatku programu a na konci programu. Vysielateľ a poskytovateľ audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie môže na začiatku programu a na konci programu namiesto označenia podľa prvej vety označiť sponzorovaný program alebo sériu programov logom sponzora alebo odkazom na výrobok alebo službu sponzora. Podľa § 64 ods. 1, 3, 4 a 5 zákona č. 308/2000 Z.z. za porušenie povinnosti uloženej týmto zákonom alebo osobitnými predpismi, rada ukladá tieto sankcie: a) upozornenie na porušenie zákona, b) odvysielanie oznamu o porušení zákona, c) pozastavenie vysielania programu alebo jeho časti, d) pokutu e) odňatie licencie za závažné porušenie povinnosti. Rada o uložení sankcie rozhodne do 6 mesiacov odo dňa, keď sa o porušení povinnosti podľa odseku 1 dozvedela, najneskôr však do jedného roka, odo dňa, keď bola povinnosť porušená. Uložením sankcie nezaniká povinnosť, za ktoré porušenie sa sankcia uložila. Podľa § 3 ods. 1, 2, 4 a 5 správneho poriadku, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenie, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb. Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Podľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. V. Krajský súd v Bratislave má v predmetnej veci za preukázané, že rozhodnutím č. RL/65/2011 zo dňa 7.6.2011 uložil žalovaný podľa § 64 žalobcovi sankciu - upozornenie na porušenie zákona, nakoľko žalobca ako účastník správneho konania č. 134-PLO/O-1246/2011 a č. 133-PLO/O-1245/2011 porušil povinnosť ustanovenú v § 34 zákona č. 308/2000 Z.z. tým, že na televíznej programovej službe JOJ dňa 20.12.2010 cca o 20,17 hod. a cca o 21,16 hod. odvysielal pred a po programe Panelák komunikáty označujúce za sponzora programu spoločnosť Orange Slovensko a.s. a T.O.P. AUTO SLOVAKIA a.s., ktoré naplnili definíciu reklamy podľa § 32 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z. bez ich oddelenia zvukovo- obrazovými prostriedkami od tohto programu, čím došlo k odvysielaniu reklamy bez jej rozoznateľného a zreteľného oddelenia od iných častí programovej služby tak, aby nebola zameniteľná s inými zložkami programovej služby. Krajský súd v Bratislave po preskúmaní predmetného rozhodnutia ako aj postupu, ktorý mu predchádzal, konštatoval, že rozhodnutie je vecne a právne správne a správny orgán rozhodol vo veci skutkovo správne a v súlade so zákonom. Podľa názoru súdu žalovaný svojím procesným postupom neporušil právo žalobcu na súdnu a inú ochranu garantovanú mu čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy SR a tiež mu nebola odňatá možnosť konať pred správnym orgánom tým, že rozhodol jedným meritórnym rozhodnutím o dvoch pôvodne samostatných začatých správnych konaniach (134-PLO/O-1246/2011 a č. 133-PLO-O-1245/2011), ktoré začali toho istého dňa vo veci možného porušenia ust. § 34 ods. 1 zákona. Predmetom oboch správnych konaní bolo odvysielanie komunikátov označujúcich sponzorov programu. Podľa názoru súdu žalovaný správne dospel k záveru, že s poukazom na vyššie uvedený skutkový stav je odôvodnené v nich uložiť rovnakú sankciu a to upozornenie na porušenie zákona, keď s prihliadnutím na zásadu hospodárnosti vedenia správneho konania bolo účelné vydať v týchto 2 správnych konaniach 1 meritórne rozhodnutie. Medzi základné pravidlá konania uvedené vo vyššie citovanom § 3 správneho poriadku patrí aj povinnosť správnych orgánov, aby dbali na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania. Zásada hospodárnosti vyjadruje požiadavku, aby správny orgán v konaní použil také prostriedky, ktoré sú účinné a nezvyšujú náklady, pričom vedú k správnemu rozhodnutiu. Táto zásada však nesmie byť na ujmu kvality rozhodnutia, najmä na úkor presného a úplného zistenia a skutočného stavu veci. V danom prípade súd konštatoval, že neboli porušené žiadne procesné práva žalobcu ako účastníka správneho konania vzhľadom k tomu, že bol v každom správnom konaní osobitne vyzvaný na vyjadrenie sa k predmetu správneho konania, ako aj k jeho podkladom. Na žiadosť žalobcu sa v týchto konaniach uskutočnilo aj ústne pojednávanie. Súd konštatoval, že žalovaný žiadnym spôsobom neporušil procesné práva účastníka konania. Nebola mu odňatá možnosť konať pred správnym orgánom a zvoleným procesným postupom nebolo zasiahnuté do práva žalobcu na jeho súdnu či inú ochranu. K ďalšej námietke žalobcu o nezrozumiteľnosti a neurčitosti výroku, súd uvádza, že s touto nie je možné sa stotožniť. Výrok napadnutého rozhodnutia spĺňa všetky zákonné náležitosti, presne a nezameniteľne špecifikuje, ktoré komunikáty naplnili definíciu reklamy podľa § 32 ods. 1 zákona a žalovaný tiež zrozumiteľne uviedol, ktorým konaním došlo k odvysielaniu reklamy bez jej rozoznateľného a zreteľného oddelenia od iných častí programovej služby tak, aby nebola zameniteľná s inými zložkami programovej služby. Výrok rozhodnutia je podrobne odôvodnený. Súd sa stotožnil s právnym záverom žalovaného, že v danom prípade komunikáty označujúce za sponzora programu spoločnosť Orange Slovensko a.s. a T.O.P. AUTO SLOVAKIA a.s. naplnili definíciu reklamy podľa § 32 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z., čím došlo k odvysielaniu reklamy v rozpore s § 34 ods. 1 citovaného zákona bez jej rozoznateľného a zreteľného oddelenia od iných častí programovej služby tak, aby nebola zameniteľná s inými zložkami programovej služby, nakoľko žalobca na jeho oddelenie nepoužil zvukovo-obrazové prostriedky tak, ako mu to explicitne ukladá ust. § 34 ods. 1 citovaného zákona. Komunikát spoločnosti Orange Slovensko a.s. odvysielaný počas programu Panelák obsahoval verbálnu zložku „z vášho obľúbeného paneláku vám už naozaj nič neujde. Všetko, čo ste nestihli nájdete v 7- dňovom archíve vysielania Fiber TV od Orange“. Vizuálna zložka bola odvysielaná spôsobom, že kamera odchádza smerom dozadu, na pozadí sa odostiera červená opona, ktorá po žlto-oranžovom záblesku v pozadí tapety odkrýva ilustráciu budovy bytového domu a ilustráciu obrazu. Do záberu sa stavajú postavy ľudí, ktoré vyzerajú ako vystrihnuté z fotografií. Následne je v zábere záblesk žlto-oranžovej farby, z ktorého sa na čiernej obrazovke objaví nápis „Fiber TV 7-dňový TV archív vysielania“. V ďalšom zábere je na čiernej obrazovke vyobrazené logo spoločnosti Orange, pod logom spoločnosti je uvedené www.orangedoma.sk <http://www.orangedoma.sk> a sponzorom programu je Orange Slovensko a.s. Pri komunikáte T.O.P. AUTO SLOVAKIA bola odvysielaná verbálna zložka „dostane vás kamkoľvek ľavým zadným a zvyšnými tromi ešte ďalej. Tento program vám prináša nový Landrover freelander 2“. Pri obrazovej zložke vychádza zo záveru auto Freelander 2, ako prechádza krajinou. Krajina je zobrazená ako vymodelovaná z plastelíny, pričom pri prechádzaní z auta, sa ňou krajina mení, následne je na obrazovke zobrazené „partnerom programu je TOP AUTO SLOVAKIA www.landrover.sk <http:// www.landrover.sk>“. Na základe vyššie uvedeného ako aj z obsahu administratívneho spisu mal súd nesporne za preukázané, že žalobca porušil ust. § 36 ods. 2 citovaného zákona tým, že na televíznej programovej službe JOJ dňa 20.12.2010 cca o 20,17 hod. a cca o 21,16 hod. odvysielal pred a po programe Panelák komunikáty označujúce za sponzora programu spoločnosť Orange Slovensko a.s. a T.O.P. AUTO SLOVAKIA, ktoré naplnili definíciu reklamy podľa § 32 ods. 1 citovaného zákona. Súd konštatoval, že žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí podrobne vysporiadal s odlíšením sponzorského odkazu od reklamy a uviedol dôvody, pre ktoré predmetný komunikát prekročil rámec sponzorského odkazu a naplnil definíciu reklamy. Ak žalobca chcel odvysielať sponzorský odkaz v súlade so zákonom, resp. informovať o existencii sponzora programu a jeho produktu a tým propagovať jeho obchodné meno a tovar, mal ho odvysielať tak, aby neobsahoval žiadne osobitné propagačné prvky, ktoré by upriamovali pozornosť recipienta na konkrétnu vlastnosť produktu sponzora a tým ovplyvňovali jeho spotrebiteľské rozhodnutie. Krajský súd v Bratislave konštatoval, že správny orgán dostatočne zistil skutkový stav veci a tento aj po právnej stránke správne posúdil. Rozhodnutie žalovaného má všetky podstatné náležitosti podľa § 47 správneho poriadku, nevykazuje formálne ani logické nedostatky a je riadne odôvodnené. Súd ma za to, že napadnuté rozhodnutie aj postup žalovaného bol z pohľadu žalobných dôvodov v súlade so zákonom. Keďže námietky žalobcu neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia, súd žalobu v celom rozsahu podľa § 250j ods. 1 OSP zamietol. O náhrade trov konania rozhodol Krajský súd v Bratislave tak, že podľa § 250k ods. 1 OSP neúspešnému žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo. Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.; b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.); f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.