Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Sp/46/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011201596 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Peťovská PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1011201596.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred samosudkyňou JUDr. Annou Peťovskou, PhD., v právnej veci navrhovateľa: A. M., nar. XX.XX.XXXX, prechodne bytom G., F. XX, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie, ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne zo dňa 21. júla 2011, č.: 28734-5/2011-BA, č. 1111015632, takto r o z h o d o l : Súd napadnuté rozhodnutie odporkyne zo dňa 21. júla 2011, č.: 28734-5/2011-BA, č. 1111015632 p o t v r d z u j e. Navrhovateľovi súd náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Včas podaným odvolaním sa navrhovateľ domáhal postupom podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. preskúmania zákonnosti rozhodnutia odporkyne 21. júla 2011, č.: 28734-5/2011-BA, č. 1111015632 (ďalej len „rozhodnutie odporkyne“), ktorým bolo rozhodnuté, že navrhovateľ nemá nárok na úrazovú rentu podľa § 88 zákona č. 461/2003 Z.z v znení neskorších predpisov, odvolávajúc sa tu na záver lekárskej správy - posudkového lekára Sociálnej poisťovne, pobočky Bratislava zo dňa 12.07.2011 tvoriacej prílohu rozhodnutia, podľa ktorej poškodený v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 22.06.1983 poškodenie zdravia utrpel, avšak u tohto po 31.12.2003 nedošlo k zhoršeniu zdravotného stavu a teda v období od 01.01.2004 u žiadateľa v súvislosti s jeho zdravotným stavom následkom pracovného úrazu nenastala žiadna taká skutočnosť, ktorá by mala vplyv na zhoršenie poklesu jeho pracovnej schopnosti, a ktorá by bola dôvodom na priznanie úrazovej renty podľa § 88 zákona zároveň zdôrazňujúc, že navrhovateľovi strata na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti ku dňu 31.12.2003 vôbec nevznikla. Navrhovateľ, považujúc toto rozhodnutie za vecne nesprávne žiadal, aby s poukazom na novú úpravu, a to ustanovenie § 293ay zákona účinného od 01.01.2009 mu bola zvýšená renta o dvojnásobok sumy vyplácanej do roku 2008, pokiaľ odporkyňa jeho dôchodok za úrazovú rentu považuje, čo mu z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia malo vyplynúť. Odporkyňa vo svojom písomnom stanovisku k podanému opravnému prostriedku navrhovateľa zo dňa 22.08.2011 navrhla, aby súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil, keď uviedla, že pri vydaní napadnutého rozhodnutia vychádzala zo žiadosti navrhovateľa o priznanie úrazovej renty zo dňa 29.03.2011, oznámenia poistnej udalosti zo dňa 16.05.2007, záznamu o úraze zo dňa 10.07.1996, dohody o rozviazaní pracovného pomeru zo dňa 15.07.1997, lekárskej správy zo dňa 26.08.2010 a lekárskej správy zo dňa 12.07.2011, keď v danom prípade nemala pochýb o tom, že navrhovateľ dňa 22.06.1983 utrpel pracovný úraz v rozsahu čiastočnej amputácie druhého prsta na úrovni bázy horného článku a úplnej úrazovej amputácie III.-V. prsta na ľavej ruke v dôsledku čoho sa aj od 01.03.1984 stal čiastočne invalidný. Pri rozhodovaní o žiadosti navrhovateľa o priznaní úrazovej renty odporkyňa vychádzala a bola pre ňu rozhodujúcou lekárska správa zo dňa 12.07.2011, ktorou bol posudzovaný pokles pracovnej schopnosti navrhovateľa na účely priznanie úrazovej renty, z ktorej správy vyplynulo, že z hľadiska zdravotného poškodenia sa u navrhovateľa jedná o stredne ťažký úraz majúci za následok zníženie pracovnej schopnosti navrhovateľa na polovicu v porovnaní so zdravou osobou (porucha úchopovej schopnosti ľavej ruky pre chýbanie štyroch prstov na ľavej ruke). V zmysle schopnosti vykonávať doterajšiu schopnosť bolo u neho zohľadnené, že tento bol v čase vzniku pracovného úrazu vo výkone trestu odňatia slobody a k úrazu došlo na stredisku Kovošrot, pričom na ďalších troch strediskách mohol naďalej vykonávať pracovné činnosti i s ohľadom na jeho zdravotné poškodenie a bez rizika ďalšieho zhoršovania zdravotného postihnutia, čo i sám pripustil, že po ukončení pracovnej neschopnosti pracoval na stredisku Tesla, na ktorom čistil pinzetou držanou pravou rukou tranzistory. Ako posledné hľadisko bola zohľadnená zvyšková pracovná schopnosť navrhovateľa pracovať, ktorú mal navrhovateľ zachovanú a bol schopný vykonávať nenáročné pracovné činnosti. Zohľadňujúc všetky uvedené skutočnosti potom nebola určená miera poklesu pracovnej schopnosti navrhovateľa, nakoľko po 31.12.2003 nedošlo u neho k zhoršeniu zdravotného stavu. Preto vo výroku Lekárskej správy zo dňa 12.07.2011 posudkový lekár sociálnej poisťovne uviedol, že sa miera poklesu pracovnej schopnosti na účely zákona č. 461/2003 Z.z. v platnom znení, u posudzovaného neurčuje, keď u tohto po 31.12.2003 k zhoršeniu zdravotného stavu nedošlo. Ďalej odporkyňa poukázala, že navrhovateľ je poberateľom invalidného dôchodku k 31.12.2003 nepoberal náhradu za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti, je poberateľom a bol aj k uvedenému termínu invalidného dôchodku priznaného v súvislosti s pracovným úrazom, (v inom samostatnom konaní), avšak túto nemožno považovať za úrazovú rentu, ktorá ako dávka úrazového poistenia bola zavedená do právnej úpravy dňom 01.01.2004 a jednalo sa o transformovanie náhrady za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity a náhrady za stratu na dôchodku vyplácané k 31.12.2003. Keďže navrhovateľ k 31.12.2003 nepoberal náhradu za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti a invalidný dôchodok nie je touto dávkou, potom nebolo možné navrhovateľovi priznaný invalidný dôchodok od 01.01.2004 upraviť spôsobom ako to žiadal navrhovateľ, keďže sa jedná o dávky priznávané z dvoch rozdielnych poistení - dôchodkového a úrazového, pričom aj podmienky pre priznanie sú rozdielne, aj keď nárok na ich priznanie, resp. nepriznanie vznikol z jednej právnej skutočnosti, t.j. pracovného úrazu. Keďže navrhovateľ nebol poberateľom náhrady za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti k 31.12.2003, nebol potom dôvod na vykonanie požadovanej tzv. transformácie náhrady za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti na úrazovú rentu a žiadosť navrhovateľa potom bolo potrebné posudzovať podľa § 88 zákona č. 461/2003 Z.z. A potom vychádzajúc z lekárskej správy zo dňa 12.07.2011 po 31.12.2003, keď u navrhovateľa nedošlo k zhoršeniu zdravotného stavu, čo bolo pre posúdenie v danej veci rozhodujúce, v tomto novom konaní ani nebolo možné navrhovateľovi v súvislosti s pracovným úrazom zo dňa 22.06.1983 jeho žiadosti zo dňa 15.03.2011 a zo dňa 18.04.2011 vyhovieť. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie, preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne v rozsahu dôvodov uvedených v opravnom prostriedku a dospel k záveru, že tomuto nie je možné priznať úspech. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa § 250l O.s.p. sa v prípadoch, v ktorých zveruje zákon súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov postupuje podľa ustanovení tretej hlavy piatej časti O.s.p. Pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a O.s.p. Podľa § 250q ods. 2 O.s.p., o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Ustanovenie § 250j ods. 5 platí obdobne. Z obsahu administratívneho spisu vedeného vo veci odporkyňou súd zistil, že navrhovateľ dňa 15.03.2001 v spojitosti s pracovným úrazom z roku 1983 požiadal u odporkyni priznanie úrazovej renty poukazujúc na skutočnosť, že dňa 26.01.1984 v nadväznosti na pracovný úraz bol posudkovou komisiou sociálneho zabezpečenia v Hlohovci uznaný čiastočne invalidným. Dňa 18.04.2011 požiadal o spätné vyplatenie úrazovej renty v intenciách zákona s tým, že rozhodnutie ponechal na úvahu sociálnej poisťovne, vyplňujúc zároveň tlačivo odporkyne - žiadosť o priznanie úrazovej renty podľa § 88 zákona o sociálnom poistení a spätné vyplatenie úrazovej renty. Z pripojenej lekárskej správy posudkového lekára Sociálne poisťovne - pobočka Bratislava - okolie MUDr. Evy Hanusovej zo dňa 06.03.2005 mal súd potvrdené, že navrhovateľ je invalidným dôchodcom s obmedzenou úchopovou schopnosťou ľavej ruky, keď v roku 1982 (správne 1983) mal utrpieť pracovný úraz, v dôsledku ktorého mu boli amputované prsty ľavej ruky. Za čiastočne invalidného dôchodcu bol navrhovateľ uznaný rozhodnutím bývalého ONV v Trnave posudkovej komisie sociálneho zabezpečenia v Hlohovci dňa 26.01.1984, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že tento nemôže vykonávať jemné manuálne práce, ale len práce, pri ktorých nepotrebuje ľavú hornú končatinu a táto môže slúžiť len na prichytenie, a potom môže pracovať na stredisku zeleniny, kolíčky a Tesla. V spojitosti s pracovným úrazom dňa 19.04.2011 Ústav na výkon trestu odňatia slobody a Ústav na výkon väzby odporkyni oznámil, že vzhľadom na uplynutú dobu archivácie osobného spisu v zmysle platného RMS č. 6/1979 bol spis navrhovateľa v rámci vyraďovacieho konania zničený a zdravotná dokumentácia odovzdaná na ďalšie uloženie do Archívu Zboru väzenskej a justičnej stráže. Z lekárskej správy - posudku vyhotoveného dňa 12.07.2011 posudkovým lekárom sociálnej poisťovne pobočka Bratislava bolo zistené, že navrhovateľ je čiastočne invalidný od 01.03.1984 pre úraz na ľavej ruke zo dňa 22.06.1983 v rozsahu čiastočná amputácia II. prsta na úrovni bázy horného článku a úplná úrazová amputácia III.-V. prsta na ľavej ruke. Že sa jednalo o pracovný úraz bezosporu vyplýva z rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 26.08.1986, keď z hľadiska zdravotného poškodenia bolo posúdené, že sa jednalo o stredne ťažký úraz majúci za následok zníženie pracovnej schopnosti poškodeného na polovicu v porovnaní so zdravou osobou (porucha úchopovej schopnosti ľavej ruky pre chýbanie štyroch prstov na ľavej ruke). V zmysle schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť bolo zohľadnené, že poškodený bol v čase pracovného úrazu vo výkone trestu a k úrazu došlo na stredisku Kovošrot, pričom aj v ďalších 3 strediskách útvaru nápravnej výchovy mohol vykonávať pracovné činnosti s ohľadom na jeho zdravotné poškodenie a bez rizika ďalšieho zhoršovania zdravotného postihnutia, čo navrhovateľ sám priznal, že napr. po ukončení pracovnej neschopnosti pracoval na stredisku Tesla, kde čistil pinzetou držanou pravou rukou tranzistory. Ako posledné hľadisko bola zohľadnená zvyšková pracovná schopnosť poškodeného pracovať, ktorú mal poškodený zachovanú a bol schopný vykonávať nenáročné pracovné činnosti (napr. prácu robotníka na oddelení preglejka za primeranú mzdu). Po 31.12.2003 u neho nedošlo k zhoršeniu zdravotného stavu. Potom v rámci pracovnej rekomandácie bolo navrhnuté vykonávanie práce len v prostredí bez zvýšených nárokov na obe horné končatiny, pri použití ľavej končatiny len na účely pridržania predmetov s tým, že menovaný môže vykonávať len prácu opatrovateľa, osobného asistenta, jednoduché pomocné práce bez blízkosti strojových zariadení a pásov. Vychádzajúc z tohto s poukazom na účely zákona č. 461/2003 Z.z. posudkový lekár vo výroku posudku skonštatoval, že na účely tohto zákona sa u posudzovaného neurčila miera poklesu pracovnej schopnosti, keďže u tohto po 31.12.2003 nedošlo k zhoršeniu zdravotného stavu so stanovenou kontrolnou lekárskou prehliadkou na termín júl 2012. V rámci preskúmavacieho konania navrhovateľ namietal, že by si pracovný úraz spôsobil sám, ako to mala uviesť v rozhodnutí odporkyňa a opravný prostriedok proti napadnutému rozhodnutiu podal z dôvodu, že rozhodnutie odporkyne pochopil v zmysle, že priznaný čiastočný invalidný dôchodok je možno považovať podľa § 272 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. za úrazovú rentu a potom sa domnieva, že v spojitosti so zmenou zákona a jeho účinnosťou od 01.01.2009 mu tento mal byť ako úrazová renta od uvedeného termínu zvýšený na dvojnásobok, keď zároveň priznal, že do roku 1986 bol vo výkone trestu, následne bol zamestnaný u viacerých zamestnávateľov a od žiadneho z nich mu strata na zárobku po skončení prácne neschopnosti nebola vyplácaná. Tomuto bola zamestnávateľom vyplatená čiastka 46.079,- Sk (zamestnávateľ Kovošrot Bratislava) ako bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia, čo aj odporkyni ústrižkom poštovej poukážky osvedčil. Zástupkyňa odporkyne na pojednávaní dňa 20.03.2012 uviedla, že u navrhovateľa zjavne nedošlo k pochopeniu, že následkom pracovného úrazu má poškodený nárok jednak z dôchodkového a jednak z úrazového poistenia, keď vyplácaný čiastočný invalidný dôchodok je dávkou dôchodkového poistenia a nárok na úrazovú rentu vyplýva z úrazového poistenia, pričom ustanovenie § 293ay zákona o sociálnom poistení, o ktoré navrhovateľ vo svojom opravnom prostriedku opiera svoj nárok na priznanie tzv. dvojnásobku sumy úrazovej renty vyplácanej k 31.12.2008, sa vzťahuje na dávku z úrazového poistenia, ktorú však ako je bezpochyby preukázané, a aj sám navrhovateľ priznal, k 31.12.2003 nepoberal a potom tomuto k 01.01.2004 nebolo možné priznať tzv. transformovanú úrazovú rentu , resp. podľa § 293 ay dvojnásobok úrazovej renty a potom na žiadosť navrhovateľa o priznanie úrazovej renty nijako nesúvisiacej s priznaným invalidným dôchodkom (iné podmienky priznania) bolo možné túto posudzovať len ako žiadosť o priznanie úrazovej renty podľa § 88 zákona o sociálnom poistení, zaobstarať lekársky posudok, zo záveru ktorého zo dňa 12.07.2011 v rozhodnutí odporkyňa vychádzala. Keďže navrhovateľovi po skončení PN k 31.12.2003 nebola vyplácaná náhrada za stratu na zárobku, čo sám navrhovateľ priznal, bolo potom možné zo strany odporkyne rozhodovať len postupom podľa § 88 ako novej úrazovej rente a nie transformovanej. V rámci tohto potom zo strany navrhovateľa neboli splnené podmienky, keď opätovne sa odvolávajúc na lekársku správu - posudok posudkového lekára sociálnej poisťovne k zhoršeniu zdravotného stavu navrhovateľa nedošlo a následkom pracovného úrazu ani nenastala žiadna nová skutočnosť, ktorá by mohla mať vplyv na zhoršenie pracovnej schopnosti navrhovateľa, čo po uplynutí viac ako 20 rokov ani nie je možné posúdiť. Predmetom preskúmania v danej veci bolo rozhodnutie odporkyne zo dňa 21.07.2011, ktorá na základe žiadosti navrhovateľa o priznanie úrazovej renty v súvislosti s poškodením zdravia v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 22.06.1983, táto podľa § 88 zákona o sociálnom poistení určila, že navrhovateľ nemá nárok na úrazovú rentu, preskúmajúc toto v kontexte námietky navrhovateľa, či bol právny záver odporkyne vecne správny, a či na prípad navrhovateľa nemal byť aplikovaný postup v súvislosti s § 293ay zákona o sociálnom poistení. Podľa § 88 ods.1 zák.č. 461/2003 Z.z. poškodený má nárok na úrazovú rentu, ak v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania má viac ako 40-percentný pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca alebo činnosť osoby uvedenej v § 17 ods. 2 a nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Podľa § 272 ods. 3 zákona o sociálnom poistení náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity a náhrada za stratu na dôchodku, ktoré sa vyplácali k 31.12.2003 ak nárok na jej výplatu trvá aj po tomto dni, sa považujú od 1.1.2004 za úrazovú rentu, a to v sume v akej patrili do 31.12.2003. Podľa § 272 ods. 5 zák.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v konaniach o náhrade za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity a náhrada za stratu na dôchodku, ktoré neboli právoplatne skončené do 31.12.2003, sa po tomto dni rozhodne za obdobie do 31.12.1003 podľa predpisov účinných do 31.12.2003 a za obdobie po 31.12.2003 ako o úrazovej rente podľa tohto zákona. To platí aj na konanie o týchto náhradách, na ktoré vznikol nárok pred 1. januárom 2004 a žiadosť o ich priznanie bola podaná po 31.12.2003. Podľa § 293 ay cit. zákona v znení platnom k 01.01.2009 úrazová renta a pozostalostná úrazová renta podľa § 293o ods. 1 a 2 a úrazová renta podľa § 293o ods. 3, ktoré sa vyplácajú k 31. decembru 2008, sa od splátky splatnej po 31. decembri 2008 vyplácajú vo výške dvojnásobku sumy, ktorá sa vyplácala k 31. decembru 2008. To platí aj vtedy, ak o úrazovej rente a pozostalostnej úrazovej rente podľa prvej vety sa rozhodne po 31. decembri 2008 za obdobie pred 1. januárom 2009. Preskúmaním napadnutého rozhodnutia odporkyne súd dospel k záveru, že postup odporkyne pri rozhodovaní o priznaní úrazovej renty navrhovateľovi bol vecne správny, keď sa súd aj plne stotožnil s názorom, že v prípade navrhovateľa a v spojitosti s pracovným úrazom zo dňa 22.06.1983 niet pochýb o tom, že sa jednalo o úraz pracovný, a tiež je nepochybné, že navrhovateľ pred účinnosťou zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, t.j. k 31.12.2003 nebol poberateľom náhrady za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti, alebo pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity, či náhrady za stratu na dôchodku a teda ani nárok na ich výplatu netrval. Potom ku dňu účinnosti zákona č. 461/2003 Z.z., t.j. k 01.01.2004 nemohlo u navrhovateľa dôjsť k transformácií týchto dávok na úrazovú rentu podľa § 272 ods. 3 zákona pre ich neexistenciu. Ak sa potom navrhovateľ domáhal vyplácania úrazovej renty, odvolávajúc sa tu na ustanovenie § 293ay cit. zákona v znení platnom k 01.01.2009, niet pochýb, že u navrhovateľa sa k účinnosti tohto zákonného ustanovenia o priznaní úrazovej renty vôbec nerozhodlo a tento o jej priznanie požiadal až dňa 15.03.2011, doplnené dňa 19.04.2011, pričom ako správne poukázala odporkyňa, navrhovateľovi priznaný čiastočný invalidný dôchodok zásadne nemožno považovať za dávku úrazového poistenia, ale dávku plynúcu z dôchodkového poistenia, a potom sa súd stotožnil s tým, že v prípade navrhovateľa nebolo možné tomuto priznať dvojnásobok úrazovej renty postupom podľa § 293 ay zákona v znení platnom k 01.01.2009, keď právny záver odporkyne bolo potrebné považovať za vecne správny Vzhľadom na vyššie uvedené potom súd napadnuté rozhodnutie odporkyne ako vecne správne a zákonné podľa § 250q ods. 2 O.s.p. potvrdil . O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods.1 O.s.p. v spojitosti s § 246c ods. 1 O.s.p. tak, že v konaní neúspešnému navrhovateľovi náhradu trov nepriznal, keď základnou zákonnou podmienkou pre priznanie náhrady trov konania je čo i len čiastočný úspech navrhovateľa v konaní, čo sa však nejedná o daný prípad navrhovateľa. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.