Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Sp/29/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011201602 Dátum vydania rozhodnutia: 01. 02. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1011201602.1 Rozhodnutie Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľa: pána Z.. P. S., J.. XX.X.XXXX, bytom N. XX, G., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie, so sídlom Ul. 28. augusta č. 8, Bratislava, o opravnom prostriedku navrhovateľa zo dňa 23.9.2011 proti rozhodnutiu odporkyne Číslo rozhodnutia: 1466-7/2011 - BA zo dňa 25.8.2011 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporkyne Číslo rozhodnutia: 1466-7/2011-BA zo dňa 25.8.2011 z r u š u j e podľa ustanovenia § 250j ods. 2 písm. d) Občianskeho súdneho poriadku a a vec v r a c i a odporkyni na ďalšie konanie. Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím Číslo rozhodnutia: 1466-7/2011-BA zo dňa 25.8.2011 odporkyňa rozhodla, že navrhovateľ, ktorý utrpel poškodenie zdravia v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 7.11.2008, podľa ust. § 88 a § 89a zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len ako zákon), nemá nárok na úrazovú rentu. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedla, že vo veci žiadosti navrhovateľa o priznanie úrazovej renty, o ktorú požiadal navrhovateľ 19.11.2009, vydala dňa 18.3.2010 prvé rozhodnutie č. BA-45849/2010, ktorým navrhovateľovi nárok nepriznala. Proti uvedenému rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonom ustanovenej lehote opravný prostriedok. Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 14.6.2011, č.k. 3Sp 34/2010-26 zrušil toto prvé rozhodnutie odporkyne a vec jej vrátil na ďalšie konanie. Na základe uvedeného odporkyňa opätovne preskúmala spisovú dokumentáciu týkajúcu sa navrhovateľa, z obsahu ktorej konštatovala nasledovné: 1/ Navrhovateľ neoznámil služobnému úradu - Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len MSSR) - pracovný úraz zo 7.11.2008. 2/ Zo strany služobného úradu MSSR neboli vykonané potrebné opatrenia na vyšetrenie príčiny vzniku pracovného úrazu a nebola vyhotovená predpísaná dokumentácia za účelom objektívneho zistenia priebehu úrazového deja bezpečnostným technikom tohto služobného úradu. 3/ Navrhovateľ požiadal o registráciu pracovného úrazu až po uplynutí desiatich mesiacov od vzniku poistnej udalosti. 4/ Štátnozamestnanecký pomer navrhovateľa na MSSR trval do 31.1.2009, kedy došlo k jeho ukončeniu (§ 43 ods. 1 písm. b/ zákona č. 312/2001 Z.z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) uplynutím doby dočasnej štátnej služby. 5/ Z opisu činnosti štátnozamestnaneckého miesta zo dňa 21.6.2002 vyplýva, že navrhovateľ bol vo funkcii štátneho radcu a po 24.1.2008 nebol poverený plnením žiadnych ďalších úloh. 6/ V ďalšom opísala priebeh a výsledok súdnych konaní, ktoré prebehli na tunajšom súde vo vzťahu k skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru navrhovateľa . 7/ Poukázala na skutočnosť, že navrhovateľovi bol dňom 17.1.2006 priznaný starobný dôchodok. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonnej lehote opravný prostriedok - návrh zo dňa 28.9.2011, ktorým sa domáhal jeho zrušenia v celom rozsahu. Uviedol v ňom, že rozhodnutie odporkyne vychádza z neúplne zisteného skutkového stavu a trpí vadami procesného charakteru. Uviedol, že dôchodkový vek dovŕšil pred tridsiatimi rokmi. V súvislosti s nedostatočne zisteným skutkovým stavom poukázal na viacero skutočností: 1/ Odporkyňa v napadnutom rozhodnutí používa zákonný pojem „pracovný úraz“, ktorého definícia predpokladá pokles pracovnej výkonnosti viac či menej ako 40 %, hoci v jeho prípade pokles pracovnej výkonnosti v súvislosti s pracovným úrazom nebol nikdy zisťovaný a to i napriek jeho žiadosti. 2/ Odporkyňa pri rozhodovaní vychádzala z podkladov, ktorých pravdivosť a platnosť (s ohľadom na zmenu zákonov od roku 2001) si nepreverila a z ktorých údaje použila bez rozdielu ich významu pre vec, pre zamestnávateľa či zamestnanca a bez ich porovnania a vyhodnotenia. 3/ Odporkyňa sa pri rozhodovaní opierala o nesprávny výklad podkladov týkajúcich sa navrhovateľovho štátnozamestnaneckého pomeru, v dôsledku čoho sa mylne domnievala, že od rozhodnutia zamestnávateľa zo dňa 24.1.2008 navrhovateľ nebol jeho zamestnancom, a že teda jeho pracovný úraz sa neudial v čase trvania štátnozamestnaneckého pomeru. 4/ Nesprávnemu zisteniu skutočného stavu podlieha aj údaj, s ktorým odporkyňa v napadnutom rozhodnutí operuje, a to že navrhovateľ v dobe po 24.1.2008 nebol poverený plniť ďalšie úlohy podľa pokynov nadriadených štátnych zamestnancov. 5/ Odporkyňa v napadnutom rozhodnutí nesprávne pripisuje význam času oznámenia pracovného úrazu (po 10 mesiacoch od utrpenia úrazu) a nezohľadňuje pritom zákonné ustanovenie § 17 zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorého sa bezodkladnosť oznámenia pracovného úrazu spája s dovetkom „pokiaľ to zdravotný stav umožňuje“. Navrhovateľ vo svojom opravnom prostriedku ďalej poukazuje na skutočnosť, že odporkyňa nerozhodla vo veci uplatneného nároku v zákonom stanovenej lehote 60 dní od začatia konania, pričom nerozhodla ani o predĺžení uvedenej lehoty najviac o 60 dní, v dôsledku čoho má navrhovateľ za to, že odporkyňa o nepriznaní nároku po zmeškaní uvedených lehôt nesmela vôbec rozhodovať, t.j. napadnuté rozhodnutie je nezákonné. Navrhovateľ nakoniec popisuje priebeh pracovného úrazu a pracovné úlohy, ktoré v čase úrazu vykonával. Odporkyňa vo svojom vyjadrení k návrhu zo dňa 1.12.2011 navrhla súdu napadnuté rozhodnutie zrušiť z formálnych dôvodov a vec jej vrátiť na ďalšie konanie. Poukázala pri tom na skutočnosť, že vo výroku napadnutého rozhodnutia nesprávne uviedla ust. § 89a zákona, ktoré sa netýka vzniku nároku na úrazovú rentu, ale jeho zániku. Podaním zo dňa 8.1.2012 navrhovateľ doplnil podaný opravný prostriedok v ktorom poukázal na skutočnosť, že odporkyňa vo výroku napadnutého rozhodnutia odkazuje na nesprávne ustanovenie právneho predpisu (§ 89a zákona) ktoré upravuje zánik nároku na úrazovú rentu, hoci navrhovateľovi úrazová renta ešte vôbec nebola priznaná. Navrhovateľ v podaní ďalej navrhol súdu zadovážiť si spisy Krajského súdu v Bratislave: sp. zn. 4S 21/2008, 3Sp 34/2010, ktoré majú preukázať jeho tvrdenie, že v čase kedy utrpel pracovný úraz jeho štátnozamestnanecký pomer trval. Taktiež predložil súdu listinné dôkazy: 1/ Potvrdenie o štátnej službe vydané Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky dňa 8.9.2011, ktoré potvrdzuje trvanie štátnozamestnaneckého pomeru navrhovateľa v období od 1.10.2002 do 31.1.2009. 2/ Rozhodnutie ÚPSR v Bratislave, Odboru sociálnych vecí a rodiny, Oddelenia posudkových činností zo dňa 14.10.2009, č. 2009/11820/LH, ktorým vyhovel navrhovateľovej žiadosti o vyhotovenie preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím a z ktorého vyplýva, že navrhovateľ má mieru funkčnej poruchy 50 % a je odkázaný na sprievodcu. 3/ Podklady dokumentujúce pripomienkovú činnosť navrhovateľa za obdobie od 2007 do 2009. 4/ Pripomienka občana zo dňa 14.2.2009, pri príprave ktorej navrhovateľ utrpel pracovný úraz. A nakoniec navrhovateľ vo svojom podaní uviedol, že trvá na nariadení pojednávania vo veci. Súd podaný návrh prejednal a rozhodol podľa ust. § 250q Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení (O.s.p.) ako miestne a vecne príslušný súd (§ 246a ods. 2 O.s.p.) na pojednávaní za neprítomnosti navrhovateľa (§ 250g ods. 2 O.s.p.), nakoľko navrhovateľ sa i napriek riadne a včas doručenému predvolaniu na pojednávanie nedostavil a dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť a vec vrátiť odporkyni na ďalšie konanie v zmysle ust. § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. Súd vo veci dokazovanie nedoplnil - navrhovateľom navrhnuté dokazovanie nevykonal, pretože toto nemohlo mať vplyv na konečné rozhodnutie súdu vo veci samej, pričom všetky potrebné podklady, včítane vo veci vydaných rozsudkov tunajšieho súdu, sú súčasťou administratívneho spisu odporkyne. Pred samotným prejednaním a rozhodnutím veci sa podrobne oboznámil s obsahom spisu odporkyne č. 1466/2011-BA z obsahu ktorého zistil tieto podstatné skutočnosti: Navrhovateľ sa narodil XX.X.XXXX. Dňa 17.1.2006 mu bol priznaný starobný dôchodok (od 1.8.2006 bol poberateľom aj vdoveckého dôchodku). Dňa 19.11.2009, t. j. v čase keď bol navrhovateľ poberateľom starobného dôchodku, bola odporkyni doručená navrhovateľova žiadosť o priznanie úrazovej renty datovaná 16.9.2009. Dňa 25.8.2011 vydala odporkyňa odvolaním napadnuté rozhodnutie, ktoré je predmetom tohto konania. Podľa ust. § 209 ods. 1 zákona rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa ust. § 209 ods. 3 prvá veta zákona výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Podľa ust. § 88 ods. 1 zákona poškodený má nárok na úrazovú rentu, ak v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania má viac ako 40-percentný pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca alebo činnosť osoby uvedenej v § 17 ods. 2 (ďalej len "pokles pracovnej schopnosti") a nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Podľa ust. § 89a zákona nárok na úrazovú rentu zaniká dňom dovŕšenia dôchodkového veku alebo dňom priznania predčasného starobného dôchodku. Podľa ust. § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov. Súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia odporkyne dospel k záveru, že z napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, či napadnuté rozhodnutie, podľa ktorého navrhovateľ nemá nárok na úrazovú rentu, bolo vydané s poukazom na ust. § 88 zákona (podľa ktorého jednou z podmienok vzniku nároku na úrazovú rentu je skutočnosť, že poškodený nedosiahol dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok) alebo s poukazom na ust. § 89a zákona (podľa ktorého nárok na úrazovú rentu zaniká dňom dovŕšenia dôchodkového veku alebo dňom priznania predčasného starobného dôchodku - teda predpokladom zániku nároku je jeho predchádzajúce priznanie). Takto znejúci výrok napadnutého rozhodnutia je zmätočný, čo uznala aj odporkyňa vo svojom vyjadrení k podanému opravnému prostriedku navrhovateľa. Z uvedeného dôvodu považuje súd napadnuté rozhodnutie za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť (§ 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p.) a preto toto rozhodnutie zrušil a vec vrátil odporkyni na ďalšie konanie. S poukazom na uvedené sa súd nezaoberal ďalšími navrhovateľom vznesenými námietkami. Povinnosťou odporkyne po vrátení veci súdom (riadiac sa právnym názorom súdu, ktorým je podľa ust. § 250r O.s.p. viazaná) bude opätovne v zmysle zákona rozhodnúť o navrhovateľovej žiadosti o priznanie úrazovej renty, datovanej 16.9.2009 a to postupom podľa ustanovení § 209 zákona. Bude jej povinnosťou vysporiadať sa so splnením či nesplnením podmienok vzniku nároku na úrazovú rentu podľa ust. § 88 zákona, osobitne vo vzťahu k podmienke dovŕšenia dôchodkového veku navrhovateľa a vyvodiť z týchto zistení náležitý dôsledok. Výrok rozhodnutia musí byť jednoznačný a jeho odôvodnenie presvedčivé, aby aj z jeho obsahu bolo zjavné na základe akých skutočností a za použitia akých zákonných ustanovení dospela odporkyňa k správnej úvahe, ktorú bude prezentovať v uvedenom enunciáte rozhodnutia, ktoré vo veci vydá. O trovách navrhovateľa súd rozhodol za použitia ust. § 250k ods.1, § 151 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 250l ods. 2 O.s.p.. Nakoľko navrhovateľ, ktorý mal v konaní úspech, náhradu trov konania nevyčíslil, súd mu ich náhradu nepriznal, pretože naviac ich vznik nie je zrejmý z obsahu súdneho spisu. Toto konanie je zo zákona oslobodené od platenia súdnych poplatkov v zmysle § 4 ods. 1 písm. c/ zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v platnom znení. Poučenie: Proti výroku o zrušení napadnutého rozhodnutia odvolanie nie je prípustné (§ 250s O.s.p.). Proti výroku rozsudku, týkajúceho sa trov konania je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 O.s.p). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 O.s.p).