Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Sd/72/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011201620 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Janáková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1011201620.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave samosudkyňou JUDr. Renátou Janákovou v právnej veci navrhovateľa: F.. F. A., J.. XX. N. XXXX, G. Ľ.. P. XX, XXX XX G., proti odporkyni: Sociálnej poisťovni - ústredie, Ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, o starobný dôchodok, takto r o z h o d o l : Súd rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 29. júna 2011 p o t v r d z u j e . Účastníkom sa náhrada trov n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Navrhovateľ sa včas podaným opravným prostriedkom zo dňa 1. augusta 2011 domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 29. júna 2011, ktorým odporkyňa podľa § 65 a § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov zamietla navrhovateľovu žiadosť o starobný dôchodok k 13. septembru 2010. Navrhovateľ vo svojom opravnom prostriedku uviedol, že ako bývalý profesionálny vojak, resp. vojak z povolania M. N. V. ukončil služobný pomer dňom XX. Q. 1999, pričom ku dňu skončenia služobného pomeru vykonal viac ako XX rokov služby, z toho viac ako XX rokov služby zaradenej do I. kategórie funkcií a viac ako XX rokov služby zaradenej do II. kategórie funkcií. Navrhovateľ ďalej uviedol, že od 01. novembra 1999 je poberateľom výsluhového príspevku, ktorý mu vypláca Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia. Navrhovateľ nesúhlasí s tým, že odporkyňa nezohľadnila dobu jeho výkonu služby ako profesionálneho vojaka vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia a navyše v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedla, že navrhovateľ nezískal ani jeden deň zamestnania zaradeného do zvýhodnenej pracovnej kategórie, čiže mu nepriznala výhodu zníženia dôchodkového veku. Poukázal pritom na skutočnosť, že pri zhodnocovaní dôchodkového obdobia pre účely výsluhového príspevku (v osobitnom dôchodkovom systéme) neboli a ani nemohli byť zohľadnené kategórie funkcií (I., II.). Navrhovateľ podotkol, že v spornej veci nejde o nárok z osobitného systému sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov, ale o nárok zo všeobecného systému sociálneho poistenia, a že v osobitnom systéme mu nikdy nevznikol nárok na starobný dôchodok. Navrhovateľ taktiež uviedol, že okrem doby služby v I. a II. kategórii funkcií vykonával civilné zamestnanie, ktoré sa mu zhodnotilo vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia ako poistná doba a vzhľadom na to, že táto doba dôchodkového poistenia dosiahla dňom 06. novembra 2011 dĺžku XX rokov, požiadal o priznanie starobného dôchodku vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia. Navrhovateľ na tomto mieste poukázal na ustanovenie § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, z ktorého vyplýva zachovanie nárokov vyplývajúcich z výkonu zamestnaní zaradených do I. a II. kategórie funkcií do 31. decembra 2023. Navrhovateľ je toho názoru, že toto ustanovenie sa bez výnimky vzťahuje na všetkých poistencov Sociálnej poisťovne, pričom mu uvedený nárok nemôže byť odmietnutý len s odkazom na to, že je zabezpečený výsluhovým dôchodkom v osobitnom dôchodkovom systéme. Vzhľadom na uvedené sa navrhovateľ domáha preskúmania napadnutého rozhodnutia a následne priznania starobného dôchodku od 07. novembra 2010. Odporkyňa v písomnom vyjadrení zo dňa 23. septembra 2011 uviedla, že navrhovateľ nesplnil podmienky ustanovené v § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. pre vznik nároku na starobný dôchodok, a že vzhľadom na skutočnosť, že obdobie jeho výkonu služby profesionálneho vojaka bolo zhodnotené pre nárok na výsluhový dôchodok, nebolo možné toto obdobie považovať za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. Odporkyňa pritom poukázala na zákonné ustanovenia § 60 ods. 2, § 255 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. Z uvedených dôvodov nebolo možné navrhovateľovi priznať ani výhodu zníženia dôchodkového veku. Navrhovateľ dovŕši dôchodkový vek 13. septembra 2013. Odporkyňa ďalej podotkla, že zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení nepozná pojem „kategória funkcií“, preto nemožno tento pojem považovať za totožný s pojmom „pracovná kategória“ alebo ich akýmkoľvek spôsobom zamieňať. Odporkyňa sa domnieva, že obdobie dôchodkového poistenia navrhovateľa zhodnotila správne, dostatočne a hodnoverne zistila skutkový stav, a preto navrhuje tunajšiemu súdu napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako vecne správne. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa § 250l a nasl. O.s.p., návrh navrhovateľky prejednal a dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný. Súd vykonal dokazovanie výsluchom zástupkyne odporkyne, výsluchom právneho zástupcu navrhovateľa a navrhovateľa, oboznámil sa s obsahom dávkového spisu odporkyne č. XXX XXX XXXX a s celým obsahom spisového materiálu a zistil tento skutkový stav. Žiadosťou zo dňa 16. júna 2011 navrhovateľ žiadal o priznanie starobného dôchodku od 13. septembra 2010. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 29. júna 2011 odporkyňa podľa § 65 a § 274 ods. 1 zákona o sociálnom poistení zamietala navrhovateľovu žiadosť o starobný dôchodok ku dňu 13. septembra 2010. V odôvodnení rozhodnutia uviedla, že nakoľko navrhovateľ získal obdobie výkonu služby policajta v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok, nebolo možné na nárok na starobný dôchodok zohľadniť dobu od 25. augusta 1971 O. XX. M. XXXX (základná vojenská služba), od XX. M. XXXX do XX. Z. XXXX (ďalšia služba vo vojenskej škole) a od XX. Z. XXXX do XX. Q. XXXX (doba služby vojaka z povolania). V civilnom zamestnaní, t. j. vo všeobecnom systéme sociálneho zabezpečenia a dôchodkového poistenia navrhovateľ nezískal ani jeden deň zamestnania zaradeného do zvýhodnenej pracovnej kategórie, a preto odporkyňa nemohla rozhodnúť o nároku na starobný dôchodok s prihliadnutím na ustanovenie § 274 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, a teda nemohla ani určiť nižší dôchodkový vek ako je vek 62 rokov. V závere odôvodnenia uviedla, že navrhovateľ môže opätovne požiadať o priznanie starobného dôchodku ku dňu dovŕšenia dôchodkového veku, t. j. k XX. N. XXXX. Na pojednávaní konanom dňa 05. decembra 2012 za účasti oboch účastníkov konania sa poverený zamestnanec odporkyne v plnom rozsahu pridržal svojich písomných vyjadrení, naviac poukázal na skutočnosť, že navrhovateľ službu zaradenú do zvýhodnenej kategórie vykonával do XX. Q. XXXX a nevykonával ju až do XX. O. XXXX, čo je podmienka, aby vznikol nárok na starobný dôchodok podľa § 174 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. Navrhovateľ teda nemá nárok na starobný dôchodok tak, ako to požadoval vo svojom opravnom prostriedku. V individuálnych prípadoch Najvyšší súd Slovenskej republiky zaviazal Sociálnu poisťovňu prihliadať na dobu služby, ktorú poistenec vykonával v kategórii funkcií na účely dôchodkového veku, avšak ide o prípady kedy poistenec získal dobu služby v I. kategórii v rozsahu minimálne 20 rokov a teda dôchodkový vek mohol byť znížený podľa § 21 zákona č. 100/1988 Zb., alebo išlo o prípady, kedy výkon služby trval k XX. O. XXXX a dôchodkový vek mohol byť znížený podľa § 174 zákona č. 100/1988 Zb. Navrhovateľ vykonával službu O. XX. Q. XXXX, preto túto podmienku nesplnil. Podľa § 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak toto obdobie policajt, profesionálny voja a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. Podľa § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný výsluhový invalidný dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. Podľa § 65 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 555/2007 Z.z. poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Podľa § 65 ods. 2 zákona o sociálnom poistení dôchodkový vek je XX rokov veku poistenca, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov občan má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň a) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) alebo najmenej 10 rokov v takom zamestnaní v uránových baniach, b) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b), ak bol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d) a e), c) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h), d) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. i) až l), alebo e) 60 rokov. Podľa § 21 ods. 3 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov policajtovi, profesionálnemu vojakovi a vojakovi prípravnej služby sa do doby zamestnania potrebnej na nárok na starobný dôchodok nezapočítava profesionálna služba, ak túto službu vykonával v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok alebo ak policajtovi, profesionálnemu vojakovi a vojakovi prípravnej služby bol priznaný invalidný výsluhový dôchodok. Podľa § 174 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov občan, ktorý vykonával pred 1. januárom 2000 zamestnanie I. pracovnej kategórie, prípadne službu I. alebo II. kategórie funkcií, má po 31. decembri 1999 nárok na starobný dôchodok tiež, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň a) 56 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 14 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a), prípadne 9,5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 19 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 19 rokov v službe I. kategórie funkcií, b) 57 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 13 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a), prípadne 9 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 18 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 18 rokov v službe I. kategórie funkcií, c) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 12 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a), prípadne 8 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 16 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 16 rokov v službe I. kategórie funkcií alebo 17,5 roka v službe II. kategórie funkcií, alebo d) 59 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 11 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a), prípadne 7,5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až l) alebo 15 rokov v službe I. alebo II. kategórie funkcií. Podľa § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok podľa odseku 1 je, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali k 31. decembru 1999; za zamestnanie sa na tieto účely považujú i náhradné doby a doby uvedené v § 5 ods. 1 a v § 6 ods. 1 nariadenia vlády Československej socialistickej republiky č. 117/1988 Zb. Podľa § 274 ods. 1 zákona o sociálnom poistení nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa priznávajú do 31. decembra 2023. Vychádzajúc z predloženej písomnej dokumentácie odporkyne, po preskúmaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia a postupu správneho orgánu súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie vychádza zo správneho právneho posúdenia veci. Súd z písomnej dokumentácie odporkyne zistil, že navrhovateľ vo veku XX rokov splnil zákonné podmienky pre vznik nároku na výsluhový príspevok podľa ustanovenia § 26 zákona č. 114/1998 Z.z. o sociálnom zabezpečení vojakov v znení neskorších predpisov. Podľa ustanovenia § 125 ods. 11 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol od 01. júla 2002 prevedený na výsluhový dôchodok podľa tohto zákona. Navrhovateľ skončil služobný pomer profesionálneho vojaka dňom 31. októbra 1999, pričom k tomuto dátumu navrhovateľ vykonal viac ako XX rokov služby, z toho XX rokov v I. kategórii funkcií a viac ako 14 rokov v II. kategórii funkcií. Pre účely výpočtu výsluhového príspevku bola toho času navrhovateľovi zohľadnená a zhodnotená doba základnej služby, prípravnej služby a profesionálnej služby. Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia, ako príslušný orgán, priznal navrhovateľovi výsluhový dôchodok a vyplácal mu ho. Žiadosťou zo dňa 16. júna 2011 navrhovateľ žiadal o priznanie starobného dôchodku od 13. septembra 2010, to znamená, že priznanie starobného dôchodku žiadal k dosiahnutému veku XX rokov. Pritom poukazoval na svoje zaradenie v I. a II. kategórii funkcií, v ktorých vykonával službu profesionálneho vojaka. Súd na tomto mieste považuje za potrebné uviesť, že podľa § 65 ods. 2 zákona o sociálnom poistení je dôchodkovým vekom XX rokov. Zníženie dôchodkového veku zákon o sociálnom poistení pripúšťa len v prípade žien, a to v závislosti od počtu detí, ktoré vychovali. V prípade mužov zákon s takýmto znižovaním dôchodkového veku nepočíta. Iný spôsob zníženia dôchodkového veku upravoval len zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, ktorý spájal výhodu zníženia dôchodkového veku so zaradením vykonávanej práce do I. alebo II. pracovnej kategórie (na účely dôchodkového zabezpečenia sa zamestnania do XX. O. 1999 zaraďovali do troch pracovných kategórií, pričom I. a II. pracovná kategória sa nazývali tzv. preferovanými pracovnými kategóriami, pretože so zaradením zamestnania do nich zákon spájal určité výhody. Ostatné zamestnania boli radené do III. pracovnej kategórie). Ako zamestnanie zaradené do I. (II.) pracovnej kategórie za dobu pred 01. januárom 2000 zákon hodnotil aj službu vojakov z povolania (§ 129) zaradenú do I. (II.) kategórie funkcií, a to v prípade ak nevznikol nárok na dôchodok podľa piatej časti citovaného zákona. Služba zaradená do I. kategórie funkcií sa v týchto prípadoch hodnotila ako zamestnanie I. pracovnej kategórie uvedené v § 14 ods. 2 písm. b) až h) zákona o sociálnom zabezpečení (§ 14 ods. 4 zákona o sociálnom zabezpečení). Neskôr sa zákonodarca rozhodol výhody plynúce zo zaradenia do I. a II. pracovnej kategórie, resp. kategórie funkcií zrušiť. Za týmto účelom prijal zákon č. 235/1992 Zb., ktorým mali byť pracovné kategórie od. 01. januára 1993 definitívne zrušené s tým, že počnúc týmto dňom nebude možné zaraďovať zamestnania do preferovaných pracovných kategórií. Napriek tomu sa však možnosť tohto zaraďovania predlžovala každým rokom, a to až do 31. decembra 1999. Po uplynutí tohto dátumu už nebolo možné zaradiť žiadne zamestnanie do preferovanej pracovnej kategórie. V súčasnosti účinné ustanovenie § 274 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení garantuje poistencom, ktorí vykonávali zamestnanie zaradené do I. a II. pracovnej kategórie, nároky vyplývajúce z tohto zaradenia a to až do roku 2023. Z uvedeného vyplýva, že ak poistenec vykonával zamestnanie zaradené do I. pracovnej kategórie v požadovanom rozsahu (10, 15, 20 rokov, tiež aj v rozsahu uvedenom vo vyššie citovanom ustanovení § 174 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov) a zároveň získal najmenej 25 rokov obdobia dôchodkového poistenia, mal nárok na priznanie starobného dôchodku v nižšom dôchodkovom veku, ako je dôchodkový vek XX rokov. Avšak, aby vojakovi z povolania vznikol nárok na starobný dôchodok podľa ustanovenia § 174 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. musel splniť podmienku, a to že služba I. alebo II. kategórie funkcií mu trvala k 31. decembru 1999. Len v takom prípade by mohol požívať výhodu zníženia dôchodkového veku vyplývajúcu zo zaradenia do týchto preferovaných kategórií funkcií a len v takom prípade by mohlo byť aplikované ustanovenie § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. V navrhovateľom prípade však došlo k skončeniu služobného pomeru vojaka dňa 31. októbra 1999. To znamená, že podmienka trvania služby k dátumu 31. decembra 1999 v jeho prípade nebola splnená. Navrhovateľ nesplnila ani podmienku vyplývajúcu z ust. § 21 zák. o sociálnom zabezpečení, podľa ktorého, aby mu bol znížený dôchodkový vek, navrhovateľ mal získať dobu služby v I. kategórii v rozsahu minimálne 20 rokov. Druhou prekážkou priznania starobného dôchodku navrhovateľovi (okrem nesplnenia podmienky dôchodkového veku XX rokov) je skutočnosť, že zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení výslovne upravuje, že obdobie výkonu služby profesionálneho vojaka sa berie ako obdobie dôchodkového poistenia len v tom prípade, ak toto obdobie profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol mu priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu (§ 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení). Rovnaké platí aj pre doby získané do 31. decembra 2003 (§ 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení). Z potvrdenia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia zo dňa 22. marca 2011 jasne vyplýva, že navrhovateľova doba dôchodkového poistenia (od 25. augusta 1971 do 31. októbra 1999) bola zhodnotená pre účely priznania výsluhového dôchodku, ktorý mu bol priznaný ku dňu 01. novembra 1999. To znamená, že táto doba poistenia nemôže byť odporkyňou zhodnotená pre účely priznania starobného dôchodku v spojení priznaním výhody zníženia dôchodkového veku (XX rokov) v zmysle zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Jednalo by sa totiž o duplicitné hodnotenie doby dôchodkového postenia vo všeobecnom systéme a zároveň v osobitnom systéme, čo zákon nepripúšťa. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že navrhovateľ ku dňu 13. septembra 2010 nesplnil zákonné podmienky pre priznanie starobného dôchodku vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia a tiež nesplnil podmienky pre priznanie výhody zníženia dôchodkového veku tak, ako to žiadal navrhovateľ vo svojom návrhu. Podľa § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Ustanovenie § 250j ods. 5 platí obdobne. Krajský súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia i postupu odporkyne, vychádzajúc z predloženej spisovej dokumentácie odporkyne dospel k záveru, že zistenie skutkového stavu v preskúmavanej veci je dostačujúce, rozhodnutie vychádzalo zo správneho právneho posúdenia veci a postup správneho orgánu je v súlade so zákonom, a preto napadnuté rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 29. júna 2011 ako vecne správne potvrdil. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. Navrhovateľ nebol v konaní úspešný a odporkyni trovy konania neprislúchajú. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave na Najvyšší súd Slovenskej republiky, písomne, dvojmo. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3/ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. /§ 205 ods.1 O.s.p./ Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. /§ 42 ods. 3 O.s.p./ Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/, f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci /§ 205 ods. 2 O.s.p./.