Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/195/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011201651 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1011201651.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Mercurius s.r.o., Košice, Jazerná 3, Košice, IČO: 31704964, právne zastúpený advokátom: JUDr. Dušanom Antolom, Zbrojničná 12, Košice proti žalovanému: Ministerstvo financií SR, Štefanovičova 5, Bratislava o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. MF/18928/2011-71 zo dňa 12.7.2011, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave konanie zastavuje. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Žalobcovi súd vracia súdny poplatok vo výške 59,37 € prostredníctvom Daňového úradu Košice. Súdny poplatok bude vrátený po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobou doručenou pôvodne Krajskému súdu v Košiciach dňa 9.9.2011 postúpenou tunajšiemu súdu uznesením Krajského súdu v Košiciach 6S 105/11 zo dňa 22.9.2011 domáhal preskúmania zákonnosti a následne zrušenia rozhodnutia Ministerstva financií SR č. MF/18928/2011-71 zo dňa 12.7.2011 v spojení s rozhodnutím Daňového riaditeľstva SR č. I/223/9505-48199/2011/991545- r zo dňa 26.4.2011. V žalobe uviedol, že Daňový úrad Košice 6, Tomášikova 35, rozhodnutím č. 698/340/28271/09/Gom zo dňa 11.5.2009 zriadil záložné právo k nehnuteľnostiam žalobcu, ktorým chcel zabezpečiť daňový nedoplatok vo výške 1.097.692,79 €. Daňové riaditeľstvo SR v Banskej Bystrici na základe žiadosti žalobcu rozhodnutím č. I/223/9505-48199/2011/991545-r zo dňa 26.4.2011 neakceptovalo žiadosť žalobcu o obnovu konania. Druhostupňovým napadnutým rozhodnutím žalovaného bolo rozhodnutie Daňového riaditeľstva potvrdené. Žalobca v žalobe ďalej uviedol, že Ústavný súd SR na neverejnom zasadnutí 27.10.2010 prerokoval sťažnosť spoločnosti P, spol. s r.o., zastúpenej správcom konkurznej podstaty pre namietané porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, rozsudkom NSSR sp.zn. 5Sžf 91/2008 z 20.10.2009 a rozhodol tak, že základné právo spoločnosti P, spol. s r.o. na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom NSSR č. 5Sžf 91/2008 z 20.10.2009 porušené boli. Žalobca poukazuje na to, že obchodné operácie s tým istým hutníckym materiálom vykonal v colných režimoch so spoločnosťami Profitube s.r.o. sám ako SSIM a.s. a ktoré Ústavný súd v čl. 2 ods. 3 citovaného nálezu č. 3.ÚS 283/2010 z 27.10.2010 podrobne konkretizoval. Žalobca tvrdí, že ústavný súd citovaným nálezom považuje postupy a rozhodnutia daňových orgánov za neopodstatnené, ktoré treba v ďalšom zrušiť. Podľa názoru žalobcu nález Ústavného súdu je zákonnou skutočnosťou, ktorá má generálny vplyv na celé daňové konanie, postupy i rozhodnutia daňových orgánov. Žalobca v žalobe ďalej tvrdí, že postup daňového orgánu a jeho rozhodnutia majú pre žalobcu likvidačný charakter, pričom došlo k spôsobeniu značnej škody. Žalobca je zapísaný v obchodnom registri od roku 1995 a pracuje a stále pracoval s tovarom, ktorý bol aj v colných skladoch alebo colných režimoch a dosiaľ nemal daňový úrad voči takýmto postupom žiadne námietky aj po kontrolách u odvolateľa nikdy nevznikli žiadne nedoplatky a nebola vyvodzovaná žiadna zodpovednosť za prípadné priestupky. Žalobca tvrdí, že rozhodnutie Ústavného súdu je potrebné posudzovať nielen z právneho hľadiska ale aj zo skutkového hľadiska, pretože sa zaoberá skutkovými záležitosťami podnikateľských subjektov vo vzťahu k povinnostiam vyplývajúcim z dane z pridanej hodnoty. Všetky tieto okolnosti sú novou materiálnou a skutkovou záležitosťou a dôvodom obnovy konania. Z tohto dôvodu žalobca navrhuje, aby obe rozhodnutia žalovaných správnych orgánov Krajský súd v Bratislave zrušil. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, ktoré súdu doručil dňa 28.11.2011 uviedol, že Najvyšší súd SR uznesením č. 1Sžf 1/2010 zo dňa 22.3.2011 predložil podľa čl. 267 zmluvy fungovanie Európskej únie Súdnemu dvoru Európskej únie prejudiciálne otázky na rozhodnutie. Medzi inými aj či „za skutkového stavu, kedy do verejného colného skladu na území členského štátu Európskej únie bol dovoz ton z tohto členského štátu v rokoch 2005 a 2006 tovar z územia nečlenského štátu Európskej únie, ktorý bol následne v tomto colnom sklade spracovaný v režime aktívny, zušľachťovací styk v podmienečnom systéme a výsledný výrobok nebol v zmysle čl. 114 nariadenia č. 2913/92 ihneď vyvezený, ale naopak bol v tom istom sklade spracovateľom tovaru odpredaný inej spoločnosti z tohto členského štátu, ktorá ho z uvedeného colného skladu neprepustila do voľného obehu, ale následne ho vrátila do režimu colného uskladňovania, tak či sa na uvedený predaj tovaru v tom istom colnom sklade vzťahujú stále iba komunitárne colné predpisy, alebo sa právna situácia predmetným predajom zmenila natoľko, že uvedená transakcia už podlieha režimu šiestej smernice rady, to znamená, či je možné na účely režimu dane z pridanej hodnoty podľa šiestej smernice pokladať verejný colný sklad nachádzajúci sa na území niektorého z členských štátov za súčasť územia spoločenstva, resp. územia tohto členského štátu v zmysle definícií čl. 3 šiestej smernice„ Žalovaný ďalej uvádza, že zákon o dani z pridanej hodnoty je v súlade s legislatívou Európskej únie, predovšetkým so smernicou rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty. Uvedená smernica upravuje problematiku colných skladov, skladov iných než colných a podobné režimy v hlave IX. Kapitola X. - oslobodenie od dane pri transakciách spojených s medzinárodným obchodom. Žalovaný ďalej uvádza, že uvedené články smernice sú dobrovoľné ustanovenia, to znamená, že členské štáty majú po porade s výborom pre DPH právo prijať opatrenia uvedené v citovaných článkoch. Tieto dobrovoľné ustanovenia neboli transponované do zákona o dani z pridanej hodnoty, pretože nemôžeme konštatovať, že od účinnosti zákona o dani z pridanej hodnoty, t.j. od 1.5.2004 je predaj tovaru v colných skladoch platiteľom dane z pridanej hodnoty predmetom dane. Na základe uvedených skutočností žalovaný konštatuje, že postup daňových orgánov v predmetnej veci zodpovedá platnému právnemu stavu v oblasti dane z pridanej hodnoty. Žalovaný zastáva názor, že žalobca nepreukázal žiaden z dôvodov pre zrušenie napádaných rozhodnutí, preto na základe uvedeného navrhuje, aby Krajský súd v Bratislave žalobu zamietol. Pred rozhodnutím vo veci samej žalobca svojím podaním doručeným súdu dňa 11.9.2012 oznámil, že berie svoju žalobu v celom rozsahu späť. Podľa ust § 250h ods. 2 OSP až do rozhodnutia súdu môže žalobca vziať žalobu späť; ak žalovanému medzitým vznikli trovy konania, rozhodne súd o ich náhrade. Podľa ust. § 250d ods. 3 OSP súd uznesením konanie zastaví aj vtedy, ak žaloba bola vzatá späť (§ 250h ods. 2 OSP). Nakoľko žalobca vzal žalobu späť pred rozhodnutím veci, súd v súlade s ust. § 250d ods. 3 OSP konanie zastavil. Vzhľadom k tomu, že konanie bolo zastavené pred prvým pojednávaním, súd rozhodol o vrátení súdneho poplatku podľa § 11 ods. 3 a 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v sume 59,37 € (krátený o 6,63 €). Poplatok bude vrátený prostredníctvom príslušného daňového úradu po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c) OSP s použitím ustanovenia § 246c OSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko konanie vo veci bolo zastavené. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo. Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.; b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.); f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.